Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/184/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. júna XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/XX, B., okr. Nitra, o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 27. mája 2022, č. k. -72, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa rozhodol tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia určenej uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -43 z 15. mája 2019 v trvaní tri roky neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, 1 (jeden) mesiac a 1 (jeden) deň z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. - 349 z 25. novembra 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -407 z 28. mája 2015 so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vykoná.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený sa počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody 26. februára 2021 dopustil druhovo totožnej trestnej činnosti (drogová trestná činnosť), za ktorej spáchanie mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. - 70 zo 17. februára 2022, právoplatným 23. marca 2022, uložený peňažný trest vo výške 600,- eur a zároveň sa dopustil siedmich priestupkov, pričom jedného z nich tým spôsobom, že jazdil na osobnom motorovom vozidle pod vplyvom návykovej látky. Okresný súd ďalej uviedol, že ak už aj odsúdený aktuálne vedie riadny život, je zamestnaný a dobrovoľne abstinuje od užívania návykových látok, tak počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody riadny život preukázateľne neviedol, čo potvrdil aj samotný odsúdený vo svojom konečnom návrhu. Na základe vykonaného dokazovania preto okresný súd dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život a od páchania protiprávnej činnosti ho neodradila ani tá skutočnosť, že mu plynie skúšobná doba podmienečného prepustenia. Výsledky vykonaného dokazovania potom viedli okresný súd k tomu, že rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok, jeden mesiac a jeden deň so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený sťažnosť zahlásil, ktorú do predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie neodôvodnil.

Podľa Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Podľa Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.

Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je potrebné zamietnuť.

Zo spisu okresného súdu vyplynulo, že odsúdený bol uznesením okresného súdu zo dňa 15. mája 2019, č. k. -43, právoplatným dňa 15. mája 2019 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25. novembra 2014, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 28. mája 2015, sp. zn. , pričom pri podmienečnom prepustení okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Skúšobná doba podmienečného prepustenia teda plynula od 15. mája 2019 a uplynula dňa 15. mája 2022. Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplynulo, že predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody mal mať dňa 15. júna 2020, teda v čase jeho podmienečného prepustenia mu ostávalo z predmetného trestu odňatia slobody vykonať ešte 397 dní.

Podľa Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 17. februára 2022, sp. zn. , právoplatného dňa 23. marca 2022 vyplynulo, že odsúdený dňa 26. februára 2021 spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 600,- EUR a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody spáchal celkom sedem priestupkov, a to dňa 22. novembra 2019 priestupok na úseku cestnej premávky, keď viedol osobné motorové vozidlo bez potrebných dokladov, dňa 28. novembra

2019 priestupok na úseku cestnej premávky, keď viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, dňa 12. februára 2020 priestupok na úseku cestnej premávky, keď ako chodec nemal reflexné prvky, dňa 6. mája 2020 priestupok na úseku ochrany verejného zdravia, keď nemal ochranné rúško, dňa 6. mája 2020 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď príslušníkovi PZ, ktorý voči nemu vykonával služobný zákrok z nedbanlivosti ublížil na zdraví, dňa 6. mája 2020 priestupok proti verejnému poriadku, keď neuposlúchol výzvu na nasadenie si ochranného rúška a výzvu na preukázanie totožnosti a dňa 20. februára 2021, keď porušil zákaz vychádzania a nepredložil platný Covid test.

Pri rozhodovaní o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná zvyšok trestu, musí súd vždy skúmať, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov (R 22/1987). Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil (R 19/1976).

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25. novembra 2014, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 28. mája 2015, sp. zn. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , spolupáchateľstvom podľa , z čoho potom vyplýva, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody spáchal druhovo rovnaký (pozn. drogový) trestný čin, ktorého spáchanie by aj bez spáchaných priestupkov odôvodňovalo rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného a o tom, že zvyšok trestu odňatia slobody vykoná.

Pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd prezumuje, že účel trestu odňatia slobody je naplnený aj čiastočným výkonom trestu odňatia slobody, pričom od odsúdeného dôvodne očakáva, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, teda najmä nepáchať trestnú činnosť a ani priestupky. V prípade odsúdeného však vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia riadny život neviedol, spáchal niekoľko priestupkov a najmä opätovne spáchal úmyselný trestný čin rovnakej povahy, pre aký už bol vo výkone trestu odňatia slobody. O odsúdenom preto objektívne nie je možné konštatovať, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia viedol riadny život a jeho náprava môže byť dovŕšená len úplným výkonom trestu odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený. Okresný súd preto správne rozhodol, keď napadnutým uznesením rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a o tom, že odsúdený zvyšok trestu odňatia slobody vykoná.

Krajský súd však okresný súd upozorňuje, že v prípade rozhodovania o výkone zvyšku trestu odňatia slobody po predchádzajúcom podmienečnom prepustení z jeho výkonu je nevyhnutné zvyšok trestu správne vyčísliť a uviesť nie v rokoch a mesiacoch, ale v dňoch. Dôvodom na takýto postup je skutočnosť, že rôzne mesiace v kalendárnom roku majú iný počet dní a odsúdený by pri rozhodnutí o výkone zvyšku trestu odňatia slobody nemal byť ani zvýhodnený a ani znevýhodnený oproti stavu, kedy trest odňatia slobody začal vykonávať a kedy ho mal vykonať. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že odsúdený vykoná zvyšok trestu so výmere 1 (jeden) rok, 1 (jeden) mesiac a 1 (jeden) deň. V skutočnosti mal ale odsúdený v čase jeho podmienečného prepustenia vykonať z pôvodnej výmery trestu odňatia slobody ešte celkom 397 dní (pozn. mesiac február roka 2020 mal 29 dní), čo je v prepočte viac ako 1 (jeden) rok, 1 (jeden) mesiac a 1 (jeden) deň. Krajský súd je však pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného limitovaný ustanovením , podľa ktorého Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná a keďže sťažnosť proti napadnutému uzneseniu podal len odsúdený, zmena napadnutého uznesenia spočívajúca v uvedení správneho zvyšku trestu

odňatia slobody by bola v neprospech odsúdeného. Z uvedených dôvodov krajský súd nemohol pristúpiť k zrušeniu napadnutého uznesenia a následne sám vo veci rozhodnúť, a preto sťažnosť odsúdeného zamietol.

Krajský súd záverom upozorňuje okresný súd na zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia, kde okresný súd uviedol nesprávny dátum narodenia odsúdeného a namiesto dátumu 16. júna 1987 uviedol dátum 16.04.1987. Okresný súd preto postupom podľa v spojení s uvedenú nesprávnosť opraví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.