Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-298-2014.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/298/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043 zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému: Ľ. Y., W.. XX.X.XXXX, M. F. Š. XXXX/X, XXX XX T., zastúpený opatrovníkom S. Y., W.. X.X.XXXX, M. F. Š. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 2.037,74 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi 1 603,87 eura s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 24.1.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc od 1.3.2016 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na súdnom poplatku z návrhu vo výške 70,03 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 136,83 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 037,74 eura s s prísl. na základe úverovej zmluvy č. 4212089340 uzavretej dňa 14.12.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2 000 eur, pričom žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil.
Žalovaný sa na prvé pojednávanie vo veci dostavil v sprievode svojho syna S. Y., ktorý uviedol a preukázal to aj lekárskymi správami, že žalovaný je dlhodobo duševne chorý - od roku 2008 a v súčasnosti je evidovaný v psychiatrickej ambulancii MUDr. Y. Q. s diagnózou - demencia pri Alzheimerovej chorobe. Súd zistil, že žalovaný nie je schopný sám vystupovať v konaní pre túto duševnú chorobu a preto mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil tohto jeho syna s jeho súhlasom za opatrovníka. Opatrovník uviedol k návrhu, že nemá vedomosť o tomto dlhu žalovaného, ale po zistení, že právny predchodca žalobcu skutočne na účet žalovaného mu poukázal sumu vo výške 2 000 eur, z ktorej tento z tohto účtu vrátil len 396,13 eura, prehlásil, že súhlasí, aby ho súd zaviazal k zaplateniu tej sumy z tohto dlhu, ktorá je v zmysle zákona oprávnená a to v splátkach vo výške 50 eur mesačne vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dokladov, z ktorých zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava v oddieli Sa, vložka 10130/T v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.
Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.
Dňa 14.12.2012 uzavreli títo účastníci na formulárovom tlačive TESCO/ Finančné služby úverovú zmluvu č. 4212089340, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 2 000 eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená na 3 039,66 eura, pričom správna suma je 3 055,86 eura. Mesačná splátka bola stanovená na 56,59 eura pri počte splátok 54 a ročnej úrokovej sadzbe 17,92 %, RPMN bola stanovená od 21,3-22,3% s poznámkou hviezdičkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí, že mu bude oznámená po poskytnutí úveru. Termíny splátok uvedené v zmluve neboli s tým, že poznámka hviezdička odkazovala na text, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. V bode 50 bol uvedený poplatok za vedenie účtu 1,99 eura s tým, že je zahrnutý v splátke. Lehota splatnosti bola uvedená ako 54 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. V bode 58. formulárovej zmluvy bolo uvedené, že poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok zahrnutý v splátke je 0,3 eura. Do textu tejto formulárovej zmluvy bol však v závere s označením Revolvingový úver uvedený text, že klient podpisom uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne žiada, aby mu v prípade zaslania platobnej karty zaslala návrh zmluvy o platobných službách a súhlasí s tým, že tento návrh môže byť akceptovaný aktiváciou karty. Až po tomto texte je kolonka pre podpis klienta a rovnako ďalším drobným sotva čitateľným písmom je v texte formulára uvedené aj to, že neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Žalovaný pri výsluchu uviedol, že na uzavretie tejto zmluvy si nepamätá, potvrdil údaje uvedené vo formulári týkajúce sa jeho stavu a osobných údajov a nevyvrátil podpis na zmluve. Na základe tejto úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol na účet žalovaného v Poštovej banke dňa 18.12.2012 sumu 2 000 eur, kde z tejto sumy vybral žalovaný v hotovosti ešte v ten deň sumu 200 eur, následne 19.12.2012 v hotovosti sumu 1 100 eur a 21.12.2012 v hotovosti 300 eur. Z tohto účtu aj uhrádzal mesačné splátky až do jeho zrušenia 7.11.2013 pre debet na účte. Podľa Výpisu čerpania, splátok a úhrad uhrádzal žalovaný až do 10.7.2013 a zaplatil celkom 7 splátok v celkovej výške 396,13 eura. Listom zo dňa 23.1.2014 Home Credit Slovakia, a. s. vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru, úver zosplatnil. Listom zo dňa 27.10.2014 v mene právneho predchodcu žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. bolo žalovanému oznámené, že boli na terajšieho žalobcu postúpené pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy a vyzval ho na zaplatenie dlhu vo výške 2 156,11 eura do 7 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej úverovej zmluvy, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pojednávajúcimi o právach a povinnostiach účastníkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú v spotrebiteľských sporoch prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
V danom prípade súd zistil, že právny predchodca žalobcu vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 17,92 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v decembri 2012 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 - 5 rokov vo výške 13,02 % ročne. Je evidentné, že sa jedná o skoro 40% prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver, aj keby sa nejednalo o absolútne neplatný právny úkon pre duševnú poruchu žalovaného v čase uzavretia zmluvy, by bolo potrebné považovať za absolútne právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Preto už súd neposudzuje jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré by bolo potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky - napr. poplatok za vedenie účtu, poplatok za odklad splátok, nesprávna výška celkových nákladov v neprospech spotrebiteľa, nanútenie revolvingového úveru.
V danom prípade žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého finančného plnenia t.j. 2 000 eura a zaplatenou sumou 396,13 eura teda 1 603,87 eura. Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy na vrátenie finančných prostriedkov.
V súlade s ustanovením § 160 O.s.p. súd povolil žalovanému vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a okolnosť, že došlo k uzavretiu absolútne neplatného právneho úkonu pre duševnú chorobu žalovaného splácať tento dlh v splátkach vo výške 50 eura mesačne.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ale keďže žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 78,7 % a neúspech v časti predstavujúcej 21,3% patrí mu náhrada trov konania v percentuálnom vyjadrení 57,4%. Žalobcovi tak patrí náhrada za súdny poplatok z návrhu vo výške 70,03 eura a náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby á 91,29 eura( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) plus 2x8,04 eura režijný paušál plus 20% DPH čo predstavuje 238,39 eura a 57,4 % z tejto sumy činí 136,83 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.