Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/187/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne O. D., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXX/X, XXX XX O., občianky SR, právne zastúpenej advokátom U.. P. Q., Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovaným I/ G.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX N., občanovi SR a II/ G.. N. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX N., občianke SR, obidvom právne zastúpeným advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným I/ a II/ náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23. 08. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 23. 08. 2013 domáhala voči žalovaným I/ a II/ určenia, že je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine nehnuteľnosti a to rodinného domu, súpisné číslo 279, ktorý je postavený na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 532/1, ktorého nehnuteľnosti sú zapísané u Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny, na LV č. 1284 pre okres Zvolen, pre obec Kováčová a pre katastrálne územie Kováčová (ďalej len „nehnuteľnosť“). Pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený a priľahlý pozemok k tomuto rodinnému domu, ktorý je využívaný ako záhrada nie je predmetom sporu. Žalobu odôvodnila tým, že spolu s manželom F. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. O. XXX/X, XXX XX O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX boli stavebníkmi a teda prvovlastníkmi v celosti, t.j. v 1/1-ine v pomere k celku tohto rodinného domu. Niekedy v auguste roku 2010 ju syn H. D. poprosil o pomoc, že potrebuje za účelom získania finančnej pôžičky od banky založiť túto nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola bez akýchkoľvek tiarch a ktorú v tomto čase mali s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti. Spolu so synom H. D. ju navštívil i žalovaný I/, ktorý jej bol predstavený ako osoba, ktorá pôžičku z banky pre jej syna vybaví. Vtedy žalovaného I/ videla prvýkrát v živote. Jej manžel v tomto čase už trpel Alzheimerovou chorobou. V záujme pomôcť synovi povedala manželovi: „Starký, podpíšeme toto, chceme zachrániť Robkovi garáž, založíme dom najviac na pol roka, dovtedy, dokým sa nesplatí exekúcia na garáž“. Dňa 25.08.2010 došlo k podpísaniu zmluvy. Jej manžel v tomto čase nevedel čo podpisoval. Pri podpise zmluvy bola v dobrej viere, že spolu s manželom dočasne založili nehnuteľnosť, teda ich rodinný dom a že za pôžičku, ktorú si syn vybaví a bude riadne splácať, s manželom podpisom zmluvy iba ručia banke. Za účelom zriadenia záložného práva k rodinnému domu bol potom neskôr vypracovaný i znalecký posudok. Až následne, keď manžel zomrel sa pri prejednaní dedičstva dozvedela, že do dedičstva nepatrí rodinný dom a že nemôže byť predmetom dedenia po jej manželovi, nakoľko bol kúpnou zmluvou o ktorej sa ona domnievala, že ide o záložnú zmluvu natrvalo prevedený do vlastníctva žalovaných I/ a II/ a že teda s manželom rodinný dom fakticky predali. Ona však v žiadnom prípade nemala vôľu ani zámer rodinný dom predávať, nikdy im nebola s manželom vyplatená kúpna cena za rodinný dom a o tejto ani nehovorili so žalovaným I/. Zmluvu predložil žalovaný I/, túto ani nečítala, iba ju podpísala za

účelom založenia rodinného domu, nie za účelom jeho predaja. Keď sa dozvedela, že rodinný dom patrí žalovaným I/ a II/, následne sa skontaktovala so žalovaným I/ s tým, že kedy mieni „prepísať“ rodinný dom na ňu, nakoľko o žiadnej kúpe rodinného domu nebola ani reč. Žalovaný I/ jej povedal, že za 20 rokov, lebo tak sú dohodnuté splátky pôžičky. V žalobe ďalej zdôraznila, že rodinný dom nikdy nemala záujem predať, má tu stále evidovaný trvalý pobyt a v rodinnom dome i býva. Riadne platí všetky výdavky spojené s užívaním domu. Kúpnu zmluvu z uvedených dôvodov považovala za neplatný právny úkon, pretože pri jej podpise konala v omyle a preto, lebo jej už toho času nebohý manžel v čase podpisu kúpnej zmluvy ani nevedel a vzhľadom na svoje ochorenie a zdravotný stav ani nemohol vedieť, čo podpisuje. Z týchto dôvodov sa naďalej považovala za výlučného vlastníka rodinného domu. Nakoľko kúpnu zmluvu pokladala za absolútne neplatný právny úkon, pretože bola uzatvorená v rozpore so zákonom, podala voči žalovaným I/ a II/ určovaciu žalobu. K celkovým skutkovým okolnostiam ešte doplnila, že jej syn Róbert D. mal celkom dve pôžičky od žalovaného I/. O týchto okolnostiach sa však dozvedela až po podpise kúpnej zmluvy. Prvú pôžičku prevzal na jeseň v roku 2009 vo výške 18.000,- Eur s úrokom 13 % vyčísleným na čiastku 2.340,- Eur. Na začiatku roku 2010 bola medzi žalovaným I/ a jej synom zrealizovaná ďalšia pôžička, pričom dlžná suma z oboch pôžičiek predstavovala spolu sumu 33.193,- Eur s tým, že úroková sadzba mesačne predstavovala čiastku 4.310,- Eur. Následne žalovaný I/ a jej syn uzatvorili dohodu, že zaplatením sumy 50.000,- Eur jej synom budú tieto dve pôžičky v sume 33.193,- Eur spolu s príslušenstvom považované za splatené, čím dlh zanikne. Za týmto účelom žalovaný I/ navrhol jej synovi ako východisko z jeho nepriaznivej finančnej situácie „prepísať“ nehnuteľnosť vo vlastníctve jej syna, ktorým bol „malý dom“ pôvodne dvojgaráž s dielňou v Kováčovej dočasne na žalovaných I/ a II/ s tým, že po vrátení uvedenej čiastky 50.000,- Eur sa „prepíše“ nehnuteľnosť naspäť na jej syna. Žalovaný I/ tiež navrhol jej synovi, aby založil aj rodičovský dom, teda dom, ktorý je predmetom sporu, na ktorý mu vybaví u svojej dcéry vo VÚB a.s. v Bratislave hypotekárny úver. Tento aj vybavil, ale bol poskytnutý tretej osobe, priateľovi žalovaného I/, pretože vraj spĺňal podmienky čo sa týka poskytnutia úveru. Čiastka poskytnutá bankou prostredníctvom hypotéky činila 117.000,- Eur a bola vyplatená na účet tejto tretej osoby, ktorým je Jakub Čunderlík. Disponentom tohto účtu bol však i žalovaný I/. Jej syn sumu 117.000,- Eur z tejto hypotéky nikdy nedostal, s účtom nemohol disponovať. Z tejto čiastky 117.000,- Eur si žalovaný I/ zobral sumu 53.000,- Eur, nie sumu 50.000,- Eur tak ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Synovi uviedol, že sumu 50.000,- Eur si vzal titulom splatenia tých dvoch pôžičiek. Jakubovi Čunderlíkovi dal za ochotu 1.000,- Eur a dcéra žalovaného I/ dostala 2.000,- Eur. Ostatné peniaze vo výške „65.000,- Eur“ jej syn použil na vyplatenie svojich dlžôb. Dohoda medzi žalovaným I/ a jej synom bola taká, že okamihom, keď žalovaný I/ obdrží z úveru 50.000,- Eur, prevedie naspäť vlastnícke právo k „malému domu“ na jej syna, čo sa nestalo. Takýmto konaním sa cítil jej syn podvedený a oklamaný žalovaným I/, preto sa jej zdôveril, že má obavu, že i návrhom na založenie spornej nehnuteľnosti ich mienil žalovaný I/ pripraviť aj o rodinný dom. Jej syn reálne splácal celý hypotekárny úver vo výške 117.000,- Eur, za ktorého poskytnutie spolu s manželom mienila iba zriadiť záložné právo k rodinnému domu, nie tento predať. Vlastníkom rodinného domu sú však žalovaní I/ a II/ na základe kúpnej zmluvy, ktorú podpísali s manželom. S prihliadnutím na tieto okolnosti podala žalobu na súd.

Žalovaní I/ a II/ vo vyjadrení zo dňa 10.07.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.07.2015 k žalobe uviedli, že ju žiadajú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedli, že žalobkyňa nemá na iniciovanie a vystupovanie v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nikdy nebola výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Už len z tohto dôvodu nemôže byť jej žalobe vyhovené. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tvrdenie žalobkyne, že išlo o simulovaný právny úkon a že pôvodne nechcela spornú nehnuteľnosť previesť je účelová a zavádzajúca, nakoľko bola jasne a nadmieru informovaná o všetkých skutočnostiach a podrobnostiach kúpnej zmluvy. Svojim podpisom na kúpnej zmluve pri jasnom označení predávajúcich tieto skutočnosti deklarovala. Navyše pri dojednávaní a podpisovaní kúpnej zmluvy bol aj syn žalobkyne, ktorý medzičasom zomrel. Na základe podnetu žalobkyne sa tiež viedlo vyšetrovacie konanie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru vo Zvolene, odborom kriminálnej polície a to voči žalovanému I/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Doposiaľ však voči nemu nebolo vznesené obvinenie, nakoľko sa v priebehu dokazovania nepreukázali skutočnosti, že ide o spáchanie trestného činu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného I/ ako účastníkov konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo spisu bývalej Správy katastra Zvolen č. V2288/10 súd zistil, že pod sp.zn. V2288/10 u bývalej Správy katastra Zvolen prebiehalo vkladové konanie ohľadne kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa

15.06.2010 medzi predávajúcimi Pavel Lehocký, nar. 04.08.1933 a manželka Kristína Lehocká, rod. Beličková, nar. XX.XX.XXXX a kupujúcimi G.. P. C., nar. XX.XX.XXXX a manželka G.. N. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom kúpnej zmluvy bola sporná nehnuteľnosť, rodinný dom, súpisné číslo 279 v O., bez pozemku, ktorého výlučnými vlastníkmi v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli predávajúci. Pozemok pod rodinným domom nebol predmetom kúpnej zmluvy. Predmet zmluvy vyplýva z čl. I. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená podľa § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V čl. II. kúpnej zmluvy si strany kúpnej zmluvy dojednali kúpnu cenu za predmet prevodu v celkovej sume 60.000,- Eur s tým, že kupujúci sa zaviazali v celosti a v hotovosti túto vyplatiť predávajúcim najneskôr priamo pri podpise kúpnej zmluvy. Podpisy predávajúcich na tejto kúpnej zmluve sú úradne osvedčené dňa 25.08.2010 Obcou Kováčová podľa osvedčovacej knihy č. 219/2010 ohľadne podpisu Pavla D. a podľa osvedčovacej knihy č. 220/2010 ohľadne podpisu jeho manželky, teda žalobkyne. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy je zo dňa 15.06.2010 a doručený bol bývalej Správe katastra Zvolen dňa 27.08.2010. Návrh je podpísaný F. D. a jeho manželkou O. D.. Správa katastra Zvolen na základe tejto kúpnej zmluvy povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnému rodinnému domu rozhodnutím č. vkladu: V2288/10 zo dňa 27.09.2010, keď vklad bol povolený dňa 27.09.2010, čím nastali i právne účinky vkladu, keď na základe týchto právnych účinkov na základe kúpnej zmluvy sa stali výlučnými vlastníkmi v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov spornej nehnuteľnosti žalovaní I/ a II/. Z vkladového spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa rozhodnutie o vklade prevzala osobne dňa 08.10.2010 prostredníctvom pošty, keď toto rozhodnutie tohto istého dňa prostredníctvom pošty prevzala i za svojho manžela, o čom svedčia doručenky o doručení tohto rozhodnutia vo vkladovom spise.

Zo spisu bývalej Správy katastra Zvolen č. V2868/10 ďalej súd zistil, že dňa 27.10.2010 bola medzi VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25 ako bankou na jednej strane a Jakubom C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Záhonok XXXX/XX, N. ako dlžníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o financovaní bývania reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Zmluva bola uzatvorená za účelom financovania účelu úveru do plnej výšky investičného zámeru dlžníka k objektu úveru podľa zmluvy kombináciou spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru na základe zmluvy. Úver bol poskytnutý v celkovej čiastke stanovenej v prílohe k zmluve Základné podmienky úveru. Z tejto vyplýva, že celková čiastka úveru poskytnutá na základe zmluvy bola 117.000,- Eur, z toho hypotekárny úver 105.000,- Eur a spotrebný úver 12.000,- Eur. Splatnosť úveru bola dojednaná do 30 rokov od prvého čerpania. Objektom úveru bol byt č. 1 v bytovom dome súpisné č. 2407, zapísanom na LV č. 2355 v k.ú. Môťová. Predmet zabezpečenia tvoril sporný rodinný dom súpisné č. 279 v k.ú. Kováčová, zapísaný na LV č. 1284 v tom čase vo vlastníctve žalovaných I/ a II/, tiež pozemky parc. č. 532/1, 532/2 v k.ú. Kováčová, zapísané na LV č. 223 v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a jej manžela, keď vlastníkmi rodinného domu boli žalovaní I/ a II/ v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine a pozemkov žalobkyňa a jej manžel v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine. K tejto zmluve bola uzatvorená i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: 001/156468/10-001/000 dňa 27.10.2010 medzi bankou, Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava ako záložným veriteľom a žalobkyňou a jej manželom Pavlom Lehockým, tiež žalovanými I/ a II/ ako záložcami, keď predmetom zálohu bol sporný rodinný dom, ako i pozemky v tom čase vo výlučnom vlastníctve v X/X-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a jej manžela Pavla D., rodinný dom v tom čase bol vo výlučnom vlastníctve v 1/1-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných I/ a II/. Všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu boli ohodnotené bankou spolu na sumu 150.000,- Eur. Za všetkých záložcov, teda i za žalobkyňu a jej manžela túto zmluvu podpísal žalovaný I/ a to na základe písomného splnomocnenia zo dňa 18.10.2010, na ktorom sú úradne osvedčené podpisy žalobkyne a jej manžela Pavla Lehockého Obcou Kováčová dňa 18.10.2010 podľa osvedčovacej knihy č. 270/2010 a č. 271/2010. Splnomocnenie dňa 18.10.2010 udelila i manželka žalovaného I/. Predmetnú zmluvu podpísal i dlžník. Na základe tejto zmluvy bývalá Správa katastra Zvolen rozhodnutím č. vkladu: V2868/10 zo dňa 23.11.2010 povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným v záložnej zmluve v prospech záložného veriteľa s tým, že právne účinky vkladu záložného práva nastali dňa 23.11.2010. Rozhodnutie bolo doručené jedine žalovanému I/, nakoľko tento zastupoval na základe písomných splnomocnení aj ostatných záložcov. Návrh na vklad záložného práva bol doručený bývalej Správe katastra Zvolen dňa 28.10.2010, keď ide o návrh zo dňa 27.10.2010, ktorý je podpísaný záložným veriteľom a záložcom Ing. Milanom C., teda žalovaným I/, ktorý tento návrh podpísal aj za ostatných záložcov, teda i za žalobkyňu a jej manžela F. D..

Podľa výpisu z LV č. 1284 pre okres Zvolen, pre obec Kováčová a k.ú. Kováčová zo dňa 23.08.2013, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál, výlučnými vlastníkmi v 1/1-ine sporného rodinného domu súpisné č. 279 postaveného na parc. č. 532/1 sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaní I/ a II/, teda sú výlučnými vlastníkmi tohto rodinného domu v celosti. Z výpisu z LV vyplýva v ťarchách zapísané záložné právo k tomuto rodinnému domu v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 č. V2868/10. Rodinný dom nadobudli žalovaní I/ a II/ podľa titulu nadobudnutia kúpnou zmluvou č. V2288/10.

Podľa výpisu z LV č. 223 pre okres Zvolen, pre obec Kováčová a pre k.ú. Kováčová zo dňa 23.08.2013, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál výlučnou vlastníčkou v celosti t.j. v 1/1-ine pozemkov parc. č.: CKN 532/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č.: CKN 532/2, záhrady o výmere 228 m2 je žalobkyňa.

Žalobkyňa do súdneho konania predložila prvotný nadobúdací titul vlastníctva k spornému rodinnému domu a to stavebné povolenie vydané bývalým Okresným národným výborom vo Zvolene - odborom výstavby č.: zo dňa 04.05.1975, ktoré bolo vydané na stavebníka F. D., teda manžela žalobkyne a na žalobkyňu ako jeho manželku. Išlo o novostavbu. Tiež predložila i kolaudačné rozhodnutie ohľadne predmetného rodinného domu vydané tým istým orgánom č.: zo dňa 20.04.1978. Bolo vydané na manžela žalobkyne a na žalobkyňu ako jeho manželku.

Žalobkyňa ďalej doložila do súdneho konania znalecký posudok č. 391/2010 zo dňa 18.10.2010 vypracovaný znalcom G.. F. F., Ľ. Q. XXX/X, XXX XX Kováčová, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu, súp. č. 279 v Kováčovej s príslušenstvom a s pozemkami parc. č. CKN 532/1, 532/2 za účelom zriadenia záložného práva a uzatvorenia záložnej zmluvy. Táto bola ustálená spolu na sumu 170.000,- Eur. Objednávateľom znaleckého posudku bol Róbert Lehocký, M. O. 279/2, 962 37 O..

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. (Dnot203/2011) súd zistil, že manžel žalobkyne Pavel D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. O. XXX/X, O., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Y. dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po ňom prichádzali do úvahy O. D., jeho manželka, F. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho syn, S. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho dcéra a H. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho syn, a to každý v 1-tine. Dedičstvo po nebohom bolo prejednané osvedčením o dedičstve sp.zn. zo dňa 20.12.2011, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 05.01.2012. Predmetom dedenia nebol sporný rodinný dom, predmetom dedenia bol len spoluvlastnícky podiel v 1-ine k pozemkom na LV č. 223 k.ú. Kováčová a to po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď tento spoluvlastnícky podiel k týmto pozemkom na základe dedičskej dohody nadobudla žalobkyňa, teda manželka nebohého F. D..

Z dedičského spisu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. súd zistil, že počas súdneho konania zomrel syn žalobkyne Róbert Lehocký, nar. 26.09.1968, naposledy bytom M. O. XXX/X, O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo po nebohom synovi žalobkyne ukončené uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -176 () zo dňa 17.02.2016, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Nakoľko všetci zákonní dedičia v I., v II., v III. a v IV. v zákonnej dedičskej skupine dedičstvo po ňom odmietli a nakoľko tento zomrel bez závetného dediča, dedičstvo pripadlo ako odúmrť štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka. Súd určil všeobecnú hodnotu majetku nebohého sumou 5.398,13 Eur, výšku dlhou sumou 35.075,09 Eur a čistú hodnotu predĺženého dedičstva sumou -29.676,96 Eur.

Žalobkyňa v súdnom konaní predložila i výpisy z flexiúčtu vedeného vo VÚB banka, a.s., Bratislava, názov účtu U. C., č.: XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie december 2012 až máj 2013, z ktorých vyplýva, že na tento účet bola Róbertom D., synom žalobkyne vložená dňa XX.XX.XXXX suma XXX,- Eur, dňa 16.01.2013 suma 18,- Eur, dňa 11.02.2013 suma 780,- Eur, dňa 12.03.2013 suma 750,- Eur, dňa 04.04.2013 suma 800,- Eur a dňa 14.05.2013 suma 820,- Eur.

Za pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície č.: ČVS: ORP-33/3- VYS-ZV-2015 súd zistil, že v predmetnej veci žalobkyňa podala na Okresnú prokuratúru Zvolen

dňa 29.12.2014 trestné oznámenie, ktoré bolo zaevidované pod sp.zn. . V tomto vyšetrovacom konaní uznesením ČVS: ORP-33/3-VYS-ZV-2015 zo dňa 11.02.2015 policajný orgán podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Po vykonaní vyšetrovacích úkonov v danej veci policajný orgán uznesením ČVS: ORP-33/3-VYS-ZV-2015 zo dňa 10.04.2015 trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Trestného poriadku zastavil, pretože skutok posúdil, že nie je trestným činom. Tiež nebol dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia vyplýva, že Kristína Lehocká ako účastníčka záväzkovo-právneho vzťahu evidentne nedbala, ani v minimálnej miere o zodpovedajúcu ochranu svojich práv a majetkových záujmov, keď si neprečítala dokumenty, ktoré podpisuje, resp., keby si bola vedomá podvodného konania zo strany či už svojho syna Róberta Lehockého alebo G.. P. C., tak to okamžite neriešila nástrojmi právnej ochrany a pomoci. Vzhľadom k vykonanému šetreniu v danej veci bolo dostatočne preukázané, že konanie Ing. Milana C. so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, a ani iného trestného činu, pretože bolo dostatočne preukázané, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2015. Žalobkyňa uznesenie napadla sťažnosťou, o ktorej rozhodovala Okresná prokuratúra Zvolen. Táto vydala uznesenie č.k. -6 zo dňa 24.04.2015, ktorým sťažnosť žalobkyne, oznamovateľky, zamietla ako nedôvodnú. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že vo veci boli vykonané vyšetrovacie úkony, keď okrem iného boli vypočutí svedkovia Kristína Lehocká v postavení poškodenej, Ing. Milan Freibold, U. C., O. L., Y. D. a P. I., keď tiež boli zabezpečené relevantné listiny. Okresná prokuratúra Zvolen sa s vyhodnotením vykonaných dôkazov v napadnutom uznesení vyšetrovateľa stotožnila ako aj s meritórnym rozhodnutím vo veci. Vykonanými dôkazmi nebolo zistené akékoľvek podvodné konanie voči nebohému Róbertovi D., ani poškodenej O. D.. Táto sama opakovane vo vyšetrovacom konaní potvrdila, že dokumenty podpisovala na žiadosť svojho syna H. D.. Viacero svedkov v konaní vrátane tejto potvrdilo, že H. D. mal veľké finančné problémy, ktoré sa rozhodol riešiť určitým spôsobom. Zabezpečené listiny týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti ako aj podpisy na nich neboli spochybnené a po právnej stránke tieto listiny spĺňajú požadované zákonné kritériá. Je tu poukázané na významnú výpoveď svedkyne O. L., pracovníčky Obecného úradu obce Kováčová, ktorá osobne osvedčovala podpis poškodenej Kristíny D. na preverovaných listinách. Táto uviedla, že poškodenú Kristínu D. upozorňovala na obsah listín a dôsledky s tým spojené. Preto možno mať za to, že poškodená O. D. konala iba v súlade s požiadavkami svojho syna, toho času už nebohého H. D.. G.. C. a iné zainteresované osoby konali z dôvodu zabezpečenia vysokých pôžičiek, ktoré poskytovali H. D. a konali tak po dohode s Róbertom D..

Z výsluchu žalobkyne ako účastníčky konania súd zistil, že dátum kúpnej zmluvy 25.08.2010 si bude navždy pamätať. Prišiel vtedy za ňou syn Róbert spolu so žalovaným I/. Povedal jej, že si potrebuje vybaviť úver lebo že má dlhy a exekúcie na svoju nehnuteľnosť. Tiež jej povedal, aby sa nebála, že žalovaný I/ vybaví úver, keď jej ďalej povedal, že tento úver bude splácať. Za tým účelom potrebuje založiť dom, aby dostal úver v banke. Ona mu povedala, že ešte žije a že ešte žije aj otec, tiež že má súrodencov a že sa bojí, aby neprišli o dom. Pri tomto jednaní bola ona, syn Róbert a žalovaný I/, tiež jej manžel, ktorý však situáciu nevnímal, už v tomto čase trpel Alzheimerovou chorobou. Tiež trpel aj Parkinsonom. Posledné tri roky ho opatrovala. Keď vyslovila obavu o dom, syn jej povedal, aby sa nebála, že dom sa vráti za 2 až 3 mesiace. Vtedy žalovaný I/ oponoval, že to bude dlhšie. Potom prišli za ňou, podpísala papiere, bola v tom, že dáva dom do banky. Papiere nečítala, len ich podpisovala. Kto konkrétne ich doniesol to si už nepamätala, avšak zrejme to bol syn H.. Papiere podpisoval aj jej manžel, ktorý sa v tomto období už ťažko podpisoval. Bol v zlom zdravotnom stave. Povedala mu, že idú „Robkovi zachrániť garáž“. On však nevnímal, čo hovorila. Rodinný dom nadobudli s manželom výstavbou sami počas trvania manželstva. Išlo o spoločný rodinný dom. Prvýkrát sa dozvedela o tom, že podpísala vlastne kúpnu zmluvu na dom a nie záložnú zmluvu na dom na notárstve pri dedičskom konaní po manželovi. Vtedy jej notárka povedala, že má len pozemok, že nemá dom. Z katastra jej síce predtým niečo prišlo, ale obálku neotvorila, lebo sa bála čo tam bude, odovzdala ju synovi H.. Po tomto sa spojila telefonicky so žalovaným I/, pýtala sa ho, prečo sa jej rodinný dom nevrátil. On jej povedal, že žiaľ, ale že rodinný dom sa jej vráti po 20 rokoch, keď jej syn splatí úver. Žalovaný I/ bol v rodinnom dome len raz za ňou, a to so synom H.. Nie je pravdou, že by jej v rodinnom dome žalovaný I/ vyplatil 60.000,- Eur za dom. Nedostala ani cent. Bola aj nahnevaná na syna, že toto spôsobil, chcela aby to doriešil. Následne išla za advokátom aj so všetkými tromi deťmi, advokát pozval žalovaného I/ na stretnutie, tento sa nedostavil. Nemala inú možnosť, ako dať žalobu. Syn H. na tri mesiace išiel pracovať do Nemecka, keď sa vrátil zistili mu závažné ochorenie. Je pravdou, že na kúpnej zmluve sú podpisy jej a jej manžela

úradne overené pracovníčkou Obecného úradu obce Kováčová, táto jej povedala pri jej podpisovaní len to, že dáva do banky nie polovicu domu, ale celý dom. Ešte v roku 2010 sa vybavovali podpisy jej a manžela za tým účelom, že žalovaný I/ chcel založiť aj pozemok v banke. Sám syn Róbert jej navrhol, že nakoľko sa nemôže pohnúť od manžela, tak že všetko to vybaví žalovaný I/. Nevie, prečo jej syn Róbert nepovedal od počiatku pravdu, nechcela prísť o majetok. On prišiel za ňou s hotovou vecou, bola v tom, že všetko bolo vopred pripravené, že potreboval len jej podpis.

Z výsluchu žalovaného I/ ako účastníka konania súd zistil, že so synom žalobkyne H. D. sa poznali dlhší čas, približne 10 rokov. Stretávali sa len príležitostne. V júni 2010 ho tento navštívil, že má problémy. I predtým mu pomáhal tak, že keď potreboval peniaze, tak mu požičal. Peniaze mu vracal. Keď prišiel za ním v júni 2010 hovoril o väčšej finančnej čiastke 100.000,- Eur. Keďže išlo o takúto sumu povedal mu, že mu finančne nevypomôže v žiadnom prípade. Navrhol mu, že mu predá rodičovský dom. On mu na to povedal, že čo on môže predávať rodičovský dom, keď patrí rodičom. K júnu 2010 boli viacmenej finančne vysporiadaní, teda mu nedlhoval žiadne peniaze. Na to ho Róbert D. navštívil asi o týždeň, keď mu povedal, že sa rozprával s matkou, že by mu teda dom predali. On povedal dobre, že sa spíše kúpno- predajná zmluva, pričom H. D. mu túto aj priniesol na podpis. Čo sa týka podmienok kúpnej zmluvy, H. mu povedal, že veľmi súrne potrebuje 60.000,- Eur. Preto v kúpnej zmluve súhlasil s kúpnou cenou 60.000,- Eur. Hneď však peniaze na vyplatenie kúpnej ceny nemal, preto povedal Robovi, že potrebuje nejaký čas, aby peniaze dal dokopy. Vedel o ktorý rodinný dom sa jedná, H. D. mu ho ukázal. Doniesol mu čistú zmluvu len napísanú, nič na nej nebolo podpísané. Vtedy si ju prečítal, nepodpísal ju, pričom mu povedal, aby si to vybavil s rodičmi, že dom je ich. Kúpnu zmluvu on podpisoval potom, čo na nej boli overené podpisy rodičov H. D.. Je pravdou, že s Robom navštívil D., ale nebolo to 25.08.2010, ale bolo to asi v júli 2010. Pri stretnutí bola žalobkyňa, H. D. a manžel žalobkyne. Tak ako vypovedala žalobkyňa, ten však bol „mimo“. Tam sa prejednávala táto vec, teda že môže pomôcť H. D., ale že potrebuje kúpiť ten rodinný dom, pretože taká suma sa nedá len tak dať. Určite sa hovorilo o kúpe, i keď žalobkyňa tvrdí niečo iné. S odstupom času je mu ľúto žalobkyne, že sa do takejto situácie dostala. Vtedy mu Róbert D. ešte hovoril, aby s domom ďalej nenarábal, že sú tam ešte aj pozemky, že on rodinný dom o nejaký čas odkúpi nazad. Odvolával sa na brata Pavla, že tento mu pomôže. Syn žalobkyne hovoril o nejakých finančných problémoch. Tým sa to skončilo. O nejaký čas mu volal, že kúpno-predajná zmluva je podpísaná rodičmi a že sú tam overené podpisy v zmysle jeho požiadavky. Priniesol mu ju ukázať. Medzičasom si zháňal peniaze, išiel s peniazmi k D.. Pri tomto bola žalobkyňa a H. D.. Peniaze položil na stôl, žalobkyňa na ne pozrela, syn H. chytil peniaze a prepočítal ich. On kúpno-predajnú zmluvu podpisoval až potom čo ju podpísala žalobkyňa a jej manžel, podpisovali ju spolu s manželkou doma v obývačke. Keď ju podpísali, zobral ju H. D. domov. Peniaze sa vyplácali až po tomto. F. žalobkyňa tvrdí, že nedostala žiadne peniaze, nevie čo by mal k tomu povedať. Syn žalobkyne H. dlhoval viacerým peniaze. Čo sa týka záložnej zmluvy, tento začal hovoriť, že mu je to málo, či by sa nedal vybaviť nejaký úver. Súhlasil s tým, keby sa našiel nejaký známy, príbuzný, ktorý by to zobral na seba a H. nech to spláca. S týmto H. súhlasil. Súhlasil so založením svojej nehnuteľnosti, teda sporného rodinného domu, hoci úver bol poskytnutý niekomu inému, pretože H. pomáhal aj predtým, a napokon i predmetný úver tento splácal. On stále len požadoval, aby H. vrátil 60.000,- Eur a že on im vráti rodinný dom. Potom nech s úverom a jeho splácaním sa trápia ďalej. Preto v súvislosti s úverom oslovil dobrého priateľa C.a, vysvetlil mu o čo ide, Čunderlík s úverom súhlasil. On sám si nevzal úver, pretože nemal taký vysoký príjem, aby si mohol vziať takýto úver. Aj sám niečo na úver zaplatil, bolo to v roku 2014, 10 splátok po 750,- Eur. Na pohrebe Róberta sa stretol so žalobkyňou a povedal jej, že istý čas úver bude splácať. Jeho dcéra síce pracuje vo VÚB v Bratislave, ale tento úver mu nepomáhala vybaviť. Ešte v súvislosti s úverom vznikol problém, že sa nedal vybaviť, lebo pozemky stále patrili rodičom H.. Aj na toto H. povedal, že to vybaví. Potom tento doniesol hotové listiny, obsahom bolo, že rodičia H. ho splnomocnili na uzavretie úverovej zmluvy a danie do ťarchy spornej nehnuteľnosti, resp. pozemkov, na ktorých stojí sporná nehnuteľnosť. Úverovú zmluvu a záložnú zmluvu už podpisoval len on sám a na základe plnej moci i za žalobkyňu a jej manžela. Úverové prostriedky z banky išli na jeho účet, tak sa dohodli s H.. Na jeho účet prišlo 117.000,- Eur. Keď prišli peniaze, tak chodil s H. a platil všetky jeho exekúcie, ktoré mal. Zo sumy 117.000,- Eur si nenechal žiadne finančné prostriedky. Neskôr sa zistilo, že dlhy H. sú vyššie. V súvislosti s dlhmi H. začali za ním chodiť rôzni „galgani“. Prečo sa nedostavil k právnikovi na stretnutie, na ktoré ho pozval, na to si nevedel spomenúť. V súčasnom období rodinný dom je stále v jeho vlastníctve a vlastníctve jeho manželky. Úver momentálne nespláca nikto. W. ho už kontaktovala ako záložcu, najvhodnejšie by bolo, keby sa našiel niekto, kto prevezme splácanie úveru.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. V súdenej veci žalobkyňa sa určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine spornej nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2010 aj so svojim manželom, t.č. nebohým Pavlom Lehockým previedla do výlučného vlastníctva žalovaných I/ a II/ v 1/1-ine do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu u bývalej Správy katastra Zvolen, ktorá svojim rozhodnutím č. vkladu: V2288/10 zo dňa 27.09.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti, k stavbe rodinného domu súpisné č. 279 postavenej na parc. č. CKN 532/1 v k.ú. Kováčová, zapísanom na LV č. 223 na žalovaných I/ a II/. Vklad bol povolený dňa 27.09.2010, kedy nastali aj právne účinky tohto vkladu. Na základe uvedeného sporná nehnuteľnosť sa nachádza vo výlučnom vlastníctve žalovaných I/ a II/ v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1- ine, keď títo, resp. týmto svedčí toto vlastníctvo na LV č. 1284 k.ú. Kováčová. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva na základe tvrdenia, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z rôznych dôvodov, predovšetkým, že pri jej uzavretí konala v omyle, ďalej z dôvodu, že jej manžel t.č. už nebohý Pavel Lehocký na tento právny úkon v čase jeho urobenia nemal spôsobilosť na právne úkony, resp. konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, keď ďalej poukazovala, že táto kúpna zmluva je neplatná aj z dôvodu, že nebola urobená určite a zrozumiteľne, tiež, že tento právny úkon obchádza zákon. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Základnú otázkú, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť, a to pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy bola tá, či žalobkyňa má na určovacej žalobe, ktorou sa v konaní domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v celosti spornej nehnuteľnosti, naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Len keď je žaloba procesne prípustná podľa § 80 písm. c/ O.s.p., je dôvodné v konaní sa zaoberať prejudiciálnou otázkou, ktorou je otázka platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej žalobkyňa so svojim manželom previedla spornú nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaných I/ a II/. Na základe zistenia, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a na základe zistenia, že vlastníkmi spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sú zapísaní žalovaní I/ a II/ ako výluční vlastníci tejto nehnuteľnosti v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa názoru súdu, keďže žalobkyňa kúpnou zmluvou spolu s nebohým manželom spornú nehnuteľnosť previedla do vlastníctva žalovaných, ktorej platnosť v konaní spochybňuje, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Ak by bolo jej žalobe vyhovené, potom by bola odstránená neistota a neurčitosť v jej právnom postavení. Takouto určovacou žalobou, ak by jej bolo vyhovené, by dosiahla totiž priaznivejší právny stav vo svojom postavení pokiaľ ide o vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pretože by na základe výroku rozsudku požadovanom žalobkyňou bola zapísaná ak vlastníčka spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Len takýmto právnym prostriedkom možno odstrániť jej neisté právne postavenie, ak by preukázala tvrdené porušenie svojho práva pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy. Keďže žalobkyňa spochybňuje platnosť kúpnej zmluvy, nemôže inou žalobou len určovacou žalobou pri preukázaní jej opodstatnenosti po vecnej stránke dosiahnuť pre seba priaznivejší právny stav. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobkyne pripustil ako procesne prípustnú podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pričom námietku žalovaných I/ a II/ v tom, že žalobkyňa nemá naliehavý právny

záujem na požadovanom určení tak vyhodnotil ako neopodstatnenú. V posudzovanom prípade nastali účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka k napadnutej kúpnej zmluve spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, keď žalobkyňa potom nemá iný právny prostriedok ochrany tvrdeného narušeného práva len určovacou žalobou. Napriek tomu, že súd pripustil žalobu ako procesne prípustnú podľa § 80 písm. c/ O.s.p., žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, nie však z vecných dôvodov, ale z procesných dôvodov, ale nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. V súdenej veci súd nepochybne zistil a táto skutočnosť nebola v konaní sporná, že rodinný dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2010 žalobkyňa so svojim manželom Pavlom Lehockým, ktorý medzičasom zomrel, nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti a to výstavbou, o čom žalobkyňa doložila listinné dôkazy a to stavebné povolenie vydané Okresným národným výborom vo Zvolene - odbor výstavby, č.: VYST-1031/327-1975 dňa 04.05.1975 a kolaudačné rozhodnutie vydané tým istým orgánom č.: VYST-1031/327/1975 dňa 20.04.1978. Žalobkyňa v konaní potvrdila, že sporný rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania ďalej nepochybne vyplynulo, že po uzavretí kúpnej zmluvy a po nadobudnutí jej vecno-právnych účinkov manžel žalobkyne Pavel Lehocký zomrel dňa 03.09.2011, keď táto skutočnosť vyplýva z dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. . Ako dedičia po manželovi žalobkyne, keďže tento zomrel bez zanechania závetu, boli zistení zákonní dedičia v I. zákonnej dedičskej skupine a to žalobkyňa ako manželka,F.l D., nar. A. syn, Ľubica D., rod. Lehocká, nar. X.S..A. dcéra a N., nar. X.syn, každý v 1-tine, ktorí dedičstvo neodmietli. V priebehu súdneho konania zomrel aj syn žalobkyne a jeden z dedičov jej manžela Róbert Lehocký, keď tento zomrel dňa 28.11.2013, tak ako to vyplýva z dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. . Tento síce zomrel so zanechaním dedičov, avšak títo dedičia zo zákona, pretože tento tiež závet nezanechal, a to dedičia v I/ až v IV/ zákonnej dedičskej skupine dedičstvo odmietli, preto účastníkom konania po nebohom Róbertovi Lehockom je štát, keďže dedičstvo síce na základe ešte neprávoplatného dedičského rozhodnutia pripadlo po ňom štátu ako odúmrť, keď táto skutočnosť vyplýva z uznesenia č.k. -176 zo dňa 17.02.2016. Nakoľko sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a jej t.č. nebohého manžela Pavla Lehockého v celosti, pričom nehnuteľnosť, ani žiaden spoluvlastnícky podiel k nej nebol predmetom dedenia po nebohom manželovi žalobkyne, ktorý zomrel až po uzavretí kúpnej zmluvy a nadobudnutí jej vecno-právnych účinkov, z procesného hľadiska je nevyhnutné, aby účastníkmi takéhoto súdneho konania boli všetci právni nástupcovia po nebohom Pavlovi Lehockom, manželovi žalobkyne. Nutnosť takéhoto účastníctva z hľadiska procesu vyplýva z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Z uvedeného vyplýva, že okruh účastníkov konania v predmetnom súdnom konaní nie je úplný, pretože konania sa nezúčastňujú všetci nerozluční spoločníci tohto konania, keď sa ho nezúčastňujú právni nástupcovia nebohého Pavla Lehockého,F.ela žalobkyne, okrem samotnej žalobkyne. Nakoľko pôvodne sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a Pavla LehockéF.oľko žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nemožno obísť v tomto sporovom konaní všetkých právnych nástupcov nebohého manžela žalobkyne, Pavla Lehockého. S. spolu so žalobkyňou tvoria nerozlučné spoločenstvo, rozsudok sa musí vzťahovať i na nich, či už budú vystupovať na aktívnej, alebo pasívnej strane sporu, a keďže títo účastníkmi tohto konania nie sú, a to ani na aktívnej, ani na pasívnej strane, súd nemal inú možnosť, ako žalobu žalobkyne z procesných nedostatkov v okruhu účastníkov konania zamietnuť s poukazom na § 91 ods. 2 O.s.p.. Táto okolnosť bránila súdu, aby sa zaoberal vecnou stránkou sporu. Nebolo preto ďalej nevyhnutné skúmať a zisťovať, tiež vyhodnocovať, či kúpna zmluva je platným, alebo neplatným právnym úkonom, keď takého ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a jeho vyhodnotenia by aj tak nemohlo ovplyvniť výsledok sporu, keďže žalobkyňa neoznačila žalobou v konaní za účastníkov všetkých tých, s ktorými súd v danom spore nevyhnutne musí konať. Zodpovednosť za správne vymedzenie okruhu účastníkov sporového konania je na žalobcovi, v tomto prípade na žalobkyni, súd v tomto ohľade nemá zákonnú poučovaciu povinnosť. Súd z nedostatku vecnej legitimácie potom žalobu žalobkyne zamietol. V zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. pre nerozlučné spoločenstvo je typické, že práva a povinnosť spoločníkov sú nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky

nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotno-právneho vzťahu účastníkov, a to bez zreteľa na ich vôľu. V danom prípade tieto dôsledky vyplývajú z hmotno-právneho vzťahu, ktorým bolo prvotné nadobudnutie spornej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to žalobkyne a jej t.č. nebohého manžela F. D.. Na záver súd ešte dodáva, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná vecne ani na podanie žaloby tak, že sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou v celosti spornej nehnuteľnosti, pretože nemožno obísť dedičské konanie po jej nebohom manželovi F. D.. Žalobkyňa nikdy nebola výlučnou vlastníčkou v celosti sporného rodinného domu, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k tomuto rodinnému domu nebolo vyporiadané v rámci dedičského konania po nebohom manželovi žalobkyne, a sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia po ňom. Žalobkyňa je síce jedným z dedičov po svojom manželovi, avšak žalobným petitom žalobkyňa sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou sporného rodinného domu v 1/1-ine pri nerešpektovaní skutkovej okolnosti, že ju jej manžel predumrel a že sporný rodinný dom nebol predmetom dedenia po ňom. Ničím v súdnom konaní nepreukázala, že by jej svedčilo vlastnícke právo k spornému rodinnému domu v celosti. Preto i z tohto dôvodu žaloba neobstojí. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Žalovaní I/ a II/ boli v konaní úspešní, v zásade by mali nárok na náhradu trov konania ako úspešní účastníci konania voči žalobkyni podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd však pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., a výnimočne žalovaným I/ a II/ ako úspešným účastníkom konania náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Pri svojom rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na všetky okolnosti súdeného prípadu, žalobkyňa pri podaní žaloby uviedla všetky skutočnosti k danému prípadu, je v staršom veku, má takmer 78 rokov, je dôchodkyňou, v konaní bola zastúpená advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, keď všetky tieto skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania. Tiež prihliadol na to, za akých okolností došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, tiež na to, že žalobu zamietol z procesných dôvodov, nie z dôvodov, že by po skutkovej stránke žalobkyňa nárok nepreukázala. Podľa názoru súdu je spravodlivé, aby žalovaní I/ a II/ si znášali trovy tohto konania sami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)