Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-6-2016.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa S. proti odporkyni C., o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. augusta 2015, č.k. 18C/277/2015-23, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného k odporkyni zo sumy 170 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne z dôvodu, že súd pri určovaní výšky výživného pri svojom poslednom rozhodovaní vychádzal z jeho príjmu 1.020,21 Eur mesačne, pričom jeho priemerný mesačný zárobok sa znížil na sumu 995,16 Eur mesačne a príjem matky sa zvýšil, znížili sa výdavky odporkyne o 40 Eur mesačne na cestovné v súvislosti s bezplatným cestovaním študentov. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 27C/78/2014-26 zo dňa 05.09.2014, právoplatným dňa 19.01.2015, bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne sumou 170 Eur mesačne, počnúc dňom 15.04.2014. Zameškané výživné vo výške 300 Eur mu bolo povolené splácať po 30 Eur mesačne. V čase posledného určovania výživného bol navrhovateľ zamestnaný a dosahoval čistý príjem priemerne vo výške 1.020,21 Eur mesačne, okrem navrhovateľky mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Jeho výdavky predstavovali výživné na tri deti v celkovej sume 350 Eur mesačne, inkaso vo výške 143 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, lieky 25 Eur mesačne, cestovné 50 Eur, ostatné 20 Eur mesačne. Odporkyňa bola v čase posledného určenia výživného študentkou 2. ročníka vysokej školy, dosahovala len ojedinelý príjem a k jej výdavkom patrila úhrada internátu vo výške 75 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, cestovné 57 Eur mesačne, škola 25 Eur mesačne, lieky 15 Eur mesačne a ostatné 138 Eur mesačne. Matka odporkyne bola zamestnaná, dosahovala príjem 1.200 Eur mesačne a okrem odporkyne mala ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je navrhovateľ naďalej zamestnaný a jeho čistý priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 989,24 Eur, okrem odporkyne má i naďalej dve ďalšie vyživovacie povinnosti a k jeho výdavkom patrí výživné na tri deti v celkovej sume 410 Eur a k tomu ešte splátka zameškaného výživného pre odporkyňu vo výške 30 Eur, inkaso vo výške 158 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, cestovné 50 Eur mesačne, lieky 30 Eur mesačne a ostatné 12 Eur mesačne. Odporkyňa je stále študentkou X. ročníka vysokej školy, príležitostne si brigádne privyrába. K jej výdavkom patrí úhrada internátu vo výške 52,50 Eur mesačne, strava 160 Eur mesačne, škola 40 Eur mesačne, cestovné 55 Eur, ostatné 130 Eur. Matka odporkyne je zamestnaná a podľa udania navrhovateľa si matka vykázala príjem za obdobie 5 mesiacov 11.000 Eur. Okrem odporkyne má naďalej dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pomery
účastníkov sa oproti minulému obdobiu výraznejšie nezmenili. Je pravdou, že príjem navrhovateľa mierne poklesol, ale tento pokles je skutočne len minimálny a nespôsobuje takú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá by bola spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia o výživnom. Okresný súd mal za to, že aj pri takomto poklese príjmu je navrhovateľ stále schopný prispievať odporkyni na výživu sumou 170 Eur mesačne, a teda takto určené výživné zodpovedá jeho majetkovým a zárobkovým pomerom a odôvodneným potrebám odporkyne. Navrhovateľ svoj návrh tiež zdôvodňoval tým, že odporkyňa môže využívať cestovanie vlakom zdarma a tiež poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa internetu náklady vysokoškoláka predstavujú sumu 150 Eur mesačne. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že nie je zrejmé, z akých údajov autor tejto informácie na internete vychádzal, nakoľko náklady študenta vysokej školy sa môžu rôzniť v závislosti od jeho osobných potrieb, ale aj od náročnosti odboru, ktorý študuje. Nemožno preto tvrdiť, že náklady vysokoškolákov sú rovnaké. Čo sa týka navrhovateľom spomínaného cestovania vlakom zadarmo, okresný súd uznal, že odporkyňa takúto možnosť má a mohla by ju využívať, avšak ani nevyloženie takéhoto nákladu zo strany odporkyne by nemalo rozhodujúci vplyv na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, nakoľko by sa nejednalo o podstatnú zmenu pomerov na strane odporkyne. S poukazom na uvedené okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného k odporkyni zamietol. Pre úplnosť dodal, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil podstatnú zmenu pomerov na strane matky odporkyne, spočívajúcej v podstatnom zvýšení jej príjmu, toto samo osebe nepredstavuje dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Vyšší príjem jedného z rodičov totiž neznamená automatické zníženie výživného pre druhého rodiča, ktorý nedosahuje tak vysoký príjem. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2 až 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom smere, že jeho priemerný zárobok sa znížil o 30 Eur mesačne a zo strany matky odporkyne príjem sa zvýšil, znížili sa opodstatnené výdavky odporkyne o 40 Eur mesačne v súvislosti s bezplatným cestovaním študentov. Vyslovil názor, že odporkyňa má XX rokov, považuje sa za dospelú osobu, ktorá má čiastočnú a úplnú schopnosť živiť sa sama, pravidelne si privyrába piatky a soboty, kde zarába 20 Eur denne. Za neprimerané považoval náklady odporkyne na stravu vo výške 160 Eur mesačne, keď študenti majú vo vysokoškolských jedálňach obedy za 1 Euro. Mal za to, že odporkyňa nepreukázala, aké náklady zahŕňajú 40 Eur mesačne na školu. Uviedol, že si nemôže dovoliť ako odporkyňa chodiť na denné menu, kultúru za 30 Eur, oblečenie mesačne 50 Eur, 40 Eur cestovanie autom, keď doprava do školy vlakom je zdarma a mal za to, že súd odporkyni toleruje nadštandard. Po odpočítaní povinných výdavkov ako výživné odporkyni 170 Eur + 30 Eur, výživné na synov K. a C. 240 Eur, inkaso 158 Eur, doprava do zamestnania 50 Eur, 11 Eur, čo predstavuje prepočet platenia (23 Eur poistenie domácnosti, 20 Eur ročne odvoz za komunálny odpad, 40 Eur daň z nehnuteľností, 30 Eur ročné poistenie stavby, 20 Eur prenájom garáže) mu zostáva 320 Eur. Poukazoval na rebríček vysokých škôl podľa nákladov a na štúdium na Univerzite T. v J., kde odporkyňa študuje, sú náklady 1.584 Eur ročne, čo predstavuje mesačne zaokrúhlene 160 Eur, ktoré výdavky mu potvrdili i priatelia, ktorých deti študujú na vysokej škole. Náklady na štúdium a výživné, ktoré uviedla odporkyňa, predstavujú sumu 447,50 Eur, pričom jemu ako pracujúcemu človeku ostáva mesačne 320 Eur, čo sa mu javí ako zníženie jeho životnej úrovne, nakoľko z tejto sumy je ťažké pokryť náklady na stravovanie, domácnosť, ošatenie, údržbu rodinného domu, ktorý je v BSM a bývalá manželka nič neprispieva, prípadné športové a kultúrne vyžitie, telefón, internet a naviac ušetriť niečo pre deti na Vianoce, meniny, narodeniny a zabezpečiť starostlivosť v prípade, keď sú synovia v jeho starostlivosti.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktoré sám považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. Krajský súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil okresný súd, neboli dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov (§ 213 ods. 5 O.s.p.).
Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom, ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny právny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. K námietkam navrhovateľa, ktoré boli v odvolaní vznesené, krajský súd dodáva:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (aj plnoletým) je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa má XX rokov a je schopná sa sama živiť, odvolací súd sa s jeho tvrdením nestotožňuje, nakoľko bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporkyňa sa formou denného štúdia pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie. Nie je preto, napriek svojej dospelosti, schopná sama sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť , ktorú navrhovateľ v konečnom dôsledku ani nespochybňuje, naďalej trvá. Na tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že odporkyňa si príležitostne formou brigádnickej činnosti počas prázdnin alebo víkendov zarobí určitú finančnú čiastku, nakoľko sa nejedná o riadny pracovný pomer, z ktorého by mala pravidelný príjem postačujúci na uspokojovanie jej oprávnených potrieb. Je potrebné tiež zdôrazniť, že sa jedná o bežný jav, keď takmer každý študent vysokoškolského štúdia sa snaží brigádnickou činnosťou zarobiť peniaze na uspokojovanie svojich ďalších nákladov, prípadne získať i pracovné zručnosti využiteľné vo svojom budúcom povolaní. Brigádnická práca študentov je legitímna (§ 227, § 228 Zákonníka práce), časovo i vekovo obmedzená. Nebol dôvod tento príjem odporkyne započítať na uspokojovanie jej potrieb z hľadiska vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Plynutím času tak môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom odôvodnených potrieb, tak aj na strane osoby povinnej, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím vyživovacích povinností.
Okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnenej alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného. V danom prípade zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany navrhovateľa k odporkyni bola vykonaná v roku 2014 a od tejto doby nedošlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľa, ako i na strane odporkyne s výnimkou zmeny pomerov spočívajúcich v plynutí času, ktorá rovnako vplýva jednak na navrhovateľa, ako i odporkyňu.
Navrhovateľ predovšetkým dôvodil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zníženiu jeho priemerného mesačného zárobku o 30 Eur mesačne.
Z pripojeného spisu, sp. zn. 27C/78/2014 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri poslednom rozhodovaní o výške výživného zo strany navrhovateľa voči odporkyni vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku navrhovateľa vo výške 1.020,21 Eur mesačne. Z pripojených potvrdení o príjme navrhovateľa za rok 2014 bolo zistené, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa od 01.01.2014 do 31.12.2014 predstavoval sumu 1.018,81 Eur a za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 dosahoval jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu 1.079,58 Eur.
Vzhľadom na uvedené námietka navrhovateľa o znížení jeho príjmu nebola dôvodná a jeho tvrdenie o znížení jeho príjmu nebolo pravdivé.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, týkajúce sa nákladov potrebných na uspokojovanie odôvodnených potrieb odporkyne na internát, na telefón, kultúru, na školské potreby,
stravu a pod., tieto námietky sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ pri rozhodovaní súdu o výživnom pre odporkyňu v konaní, sp. zn. 27C/78/2014, ktoré bolo právoplatne skončené a odvolací súd sa opätovne s týmito námietkami zaoberať nemohol, nakoľko by preskúmaval právoplatné rozhodnutie súdu v predchádzajúcom konaní, čo je procesne neprípustné.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zníženie nákladov odporkyne z dôvodu bezplatného cestovného vlakmi pre študentov, odvolací súd môže len konštatovať, že táto položka na cestovné vlakom i v prípade, že by odporkyňa využívala cestovanie vlakmi, nie je dôvodom pre zníženie výživného. Naviac, uvedené bezplatné cestovanie vlakmi sa nevzťahuje na všetky vlakové spoje a cestovné odporkyne nesporne zahŕňa i cestovné MHD v mieste bydliska odporkyne a v mieste jej štúdia (J.), ktoré nie je pre študentov bezplatné.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .