Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/124/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobkyne: W.. R.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J.Š. M. XXX/X, XXX XX Z., právne zastúpenej: JUDr. Gabriela Semančíková, advokátka, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4E, 811 02 Bratislava 1, IČO: 35 106 166, proti žalovanému: BIO S.L., a. s., so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 47 258 012, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. - 159 zo dňa 18.5.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -159 zo dňa 18.5.2022 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. O výške trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. -159 zo dňa 18.5.2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konanie vo výroku č. I. zastavil a vo výroku č. II žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobkyni.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa dňa 13.5.2022 doručila tunajšiemu súdu späťvzatie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, ktoré odôvodnila, že jej bol zo strany žalovaného doručený zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov, ktorý preukazuje, že dňa 12.5.2022 vykonal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., zápis zmeny v zozname akcionárov spoločnosti žalovaného t. j., že žalobkyňa bola ako akcionár zapísaný do zoznamu akcionárov žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa konštatovala, že žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť, ktorej splnenia sa predmetným návrhom domáhala, čím zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobkyňa žiadala, aby súd konanie zastavil a priznal jej náhradu trov konania. Vzhľadom na dispozičné právo žalobkyne so žalobou, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa vzala žalobu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom spore vzala žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť z dôvodu, že žalovaný vykonal požadovaný zápis, vykonania ktorého sa žalobkyňa svojim návrhom domáhala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný po podaní návrhu na súd konal v intenciách žalobného návrhu, a preto má za to, že procesné zavinenie na zastavení konania je nutné pričítať žalobkyni. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu

trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, avšak nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uzneseniu v časti výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dôvodiac podľa a z. č. (ďalej len „“) tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle z. č. a (ďalej len „“) nesplnil bezodkladne a v danom prípade nenastali také okolnosti, ktoré by žalovanému bránili v objektívnej možnosti uskutočniť vyššie uvedenú povinnosť a odôvodňovali by uskutočnenie povinnosti žalovaným až po viac ako štyroch mesiacoch. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že na účely priznania nároku na náhradu trov konania nie je rozhodujúci dátum podania, ale rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalovaný bezdôvodne nezabezpečil bezodkladné vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov a že vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov zabezpečil až dňa 12.5.2022, t.j. po podaní návrhu žalobkyňou na súd, ktorým sa splnenia tejto povinnosti žalovaným domáhala. V zmysle vyššie uvedeného, splnenie povinnosti žalovaným, vyplývajúcej mu z , až po dôvodne podanom návrhu žalobkyne na súd, v dôsledku ktorého žalobkyňa vzala svoje podanie späť, je tak potrebné vyhodnotiť ako procesné zavinenie zastavenia konania žalovaným a súd prvej inštancie mal k tomu prihliadnuť a v zmysle priznať žalobcovi náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

5. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa C.s.p bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 zo dňa 15.8.2018).

11. Žalobca, ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú

legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného.

12. Za uvedeného stavu preto možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nevyvodil primárne správny právny záver, keď žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd mal za preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeny zápisu vo svojom zozname akcionárov, bol vzatý žalobkyňou späť z dôvodu, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný dobrovoľne splnil túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia . Žalobkyňa sa v odvolaní bránila tým, že nie je tou stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania a z tohto dôvodu jej mal súd priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa poukázala na to, že vykonanie zmeny zápisu nastalo až dňa 12.5.2022, pričom žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie dňa 22.4.2022. S touto námietkou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, nakoľko žalovaný tvrdenia žalobkyne nerozporoval a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy si svoju zákonnú povinnosť splnil a či bola táto povinnosť splnená pred podaním samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobkyne. Keďže žalobkyňa vzala svoj návrh späť pre správanie žalovaného, žalovaný zavinil späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. V tomto prípade teda žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti až po začatí konania vyvolal u žalobkyne nevyhnutnosť späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na účely náhrady trov konania sa žalovaný považuje za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. Znamená to, že návrh vo veci samej bol podaný dôvodne a k realizovaniu predmetného dispozičného úkonu zo strany žalobkyne došlo práve pre správanie žalovanej strany sporu spočívajúce v splnení nároku, splnenie ktorého sa žalobkyňa domáhala svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania, ovládanej zásadou zavinenia tak bolo potrebné posudzovať v kontexte uvedených skutočností, nakoľko to bola práve žalovaná strana sporu, ktorá z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a preto musí znášať následky s tým spojené. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby sa zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pre dané rozhodnutie.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti tak odvolací súd, postupujúc podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Keďže v odvolacom konaní bola vo vzťahu k žalovanému úspešná žalobkyňa, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

15. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).