Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/184/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. E. XXX, XXX XX P., št. občan X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N., A.. D. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 650,22,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. -39 zo dňa 03.02.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho práv. zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, trovy odvolacieho konania vo výške 34,97 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 32,30 eur.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 59,44 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 650,22 eur s prísl. Podaním zo dňa doručenia súdu 19.01.2005 žalobca žalobný návrh v celom rozsahu vzal späť, žiadal o vrátenie časti súdneho poplatku.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil.

Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania. Súd vychádzal z hodnoty sporu 650,22,- eura. Tak priznal trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v sume 41,49,- eura, režijný paušál v sume 8,04,- eura a 20 % DPH v sume 9,91,- eura (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhradu trov konania spolu priznal v sume 59,44,- eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vedený vo VÚB Prešov (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Proti uvedenému uzneseniu, a to výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva. V odvolaní poukázal na to, že O.s.p. pozná dva typy vedľajších účastníkov. Jedným z nich je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akým je napr. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený subjekt bol založený na ochranu spotrebiteľa a jeho práv. Zákonodarca mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v tzv. spotrebiteľských súdnych sporoch. V ďalšom poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ale zmena právnej úpravy v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. od 01.05.2014, podľa ktorej súd prihliada v spotrebiteľských sporoch na premlčanie nároku ex offo. Upriamil pozornosť na ust. § 137 O.s.p. s tým, že povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda iba účelne vynaložené trovy. Neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre záver, či boli advokátske trovy účelné na bránenie alebo uplatňovanie práva alebo nie. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné prihliadať k všetkým okolnostiam prejednávanej veci. Úlohou súdu nie je mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa jeho výsledku, ale zvlášť, či neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. 7M . Súd musí prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/78/2013, III.ÚS/193/2009, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a v Bratislave.

Uviedol, že združenia na ochranu občana do konaní vstupujú bez akejkoľvek nadväznosti na osobu odporcu ako spotrebiteľa. Ich spôsob vstupu je neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu s prílohami a to bez znalosti predmetu konania a to aj do právoplatne skončených sporov. Sú zastúpení advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. ako aj judikatúru Krajských súdov Košice, Nitra, Prešov a poukazujúc na to, že nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR s tým, že právo na právne zastúpenie nie je právom na náhradu trov konania a v danom prípade nespĺňa ani svoju podstatu. Zastupovanie advokátom v prejednávanej veci nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Keďže súd prvého stupňa bol povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na oslabenie jeho nároku uplatneného v žalobe, vedľajší účastník nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu súdu a neovplyvnil konanie žalobcu. Rovnako neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by žalobcu viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Správne preto prvostupňový súd mal rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že súd prvého stupňa v dôsledku späťvzatia návrhu konanie zastavil a o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. K posúdeniu účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na nález Ústavného súdu SR III.ÚS/457/2014 z 15.10.2014, ako aj sp. zn. IV.ÚS/84/2014, podľa ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za účelne vynaložené na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Rovnako poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove, Košice, Banská Bystrica. Ďalej uviedol, že celé odvolanie žalobcu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z toho vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia.

Navrhol preto napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť a priznať mu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty 650,22 eur, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len AT), za jeden úkon právnej služby § 13a ods. 1 písm. c/ AT odmenu 41,49 eura a 8,39 eura paušál, za polovičný úkon podľa § 13a ods. 2 písm. b/ AT odmenu vo výške 20,75 eura a 8,39 eura paušál = 29,14 eura + DPH

20 % (5,83 eura), spolu 34,97 eura. Náhradu trov konania, nech je žalobca zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu vo VÚB Prešov, JUDr. Igor Šafranko, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 1 - 3 O.s.p. v aktuálnom znení).

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014).

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného N. so sídlom A. X, F. a to oznámením o vstupe doručeným súdu 24.07.2014. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa oznámil právnemu zástupcovi žalobcu v zásielke, ktorú prevzal 13.10.2014. Žalobca podaním zo dňa 16.01.2015, doručeným okresnému súdu 19.01.2015 žalobu v celom rozsahu vzal späť dôvodniac, že zistil nemajetnosť žalovaného. Následne prvostupňový súd konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 32,20 eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 59,44 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného rozhodol aplikujúc ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Ak teda súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

V prejednávanom prípade nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva. Preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Ak súd zistí, že nie pre správanie odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý mohol byť podaný dôvodne, kedy by bol povinným uhradiť trovy konania žalovaný, trovy konania je povinný uhradiť ten účastník, ktorý zavinil zastavenie konania. V prejednávanom prípade je to žalobca, pretože tento vzal žalobu späť dôvodniac, že zistil nemajetnosť žalovaného. Uvedená skutočnosť tvrdená žalobcom nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o trovách konania, ako to prvostupňový súd správne vyhodnotil a správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. V danom štádiu konania správne bolo hodnotiť iba procesné zavinenie zastavenia konania, ktoré je jednoznačne na žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 25.10.2010, sp. zn. .

Odvolací súd sa stotožňuje aj so správnym výpočtom priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej (ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že sa medzi základné práva zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie).

V súlade s uvedeným preto odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. V prejednávanom prípade vo vzťahu k trovám konania v odvolaní zdôraznená zmena právnej úpravy a prihliadanie súdu v spotrebiteľských sporoch na premlčanie nároku ex offo (ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) nie je na mieste. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade je potrebné vyhodnotiť procesné zavinenie na zastavení konania, nie iné skutočnosti. Z daného pohľadu nie je možné preto považovať trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi za zbytočné a neúčelné. Odvolací súd má za to, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom a účtované a priznané trovy právnemu zástupcovi v žiadnom prípade nie sú zbytočné a neúčelné.

Je však treba súhlasiť s názorom odvolateľa, že právo na právne zastúpenie nie je totožné s právom na náhradu trov konania. V prejednávanom prípade však neboli zistené žiadne dôvody na nepriznanie trov právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v rozsahu, ako boli priznané súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý si uplatnil trovy odvolacieho konania a to vo výške 34,97 eur za 1 úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vo výške 1 základnej sadzby, t.j. 41,49 eur : 2, čo je 20,75 eura + paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., čo je spolu 29,14 eur + 20 % DPH, čo je 5,83 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, so sídlom vo Svidníku. V odvolacom konaní si uplatnil trovy odvolacieho konania iba vedľajší účastník, preto bolo rozhodované iba o jeho trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.