Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-52-2015.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/52/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: vendue a.s., Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2- Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, zast. JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C. X, t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou I. B., pracovníčkou B. súdu D. T. U. , o zaplatenie 1.531,30 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/58/2013-60 zo dňa 26.08.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Druhým výrokom vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 708, § 261 ods.3 písm.d/, § 262 ods.4, § 387 ods.1,2, § 388 ods.1 Obchodního zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte (08.08.2007), ust.§ 100, § 101, § 517 ods.1,2 Občanskeho zákonníku a § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občianského zákonníku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Súd prvého stupňa v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o osobnom účte, obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.
V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 2.12.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 2.12.2012. Keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 28.11.2013, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol. Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca v celom rozsahu podľa ust.§ 201 O.s.p. v spojení s ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm.f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 11.07.2014 osobitne venoval otázke premlčania, na týchto dôvodoch trvá aj v odvolaní. Poukázal na bod 9 zmluvy o sporožírovom účte, i všeobecné obchodné podmienky. V prílohe k vyjadreniu zo dňa 11.07. boli priložené súdne rozhodnutia na základe jednotlivých ustanovení všeobecných obchodných podmienok, z ktorých je zrejmé, že tento právny vzťah sa riadi českým právnym poriadkom, teda je nutné aplikovať české právne predpisy i českú judikatúru. Tento právny názor žalobcu je podporený aj ust.§ 10 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré sa práve týkajú dohody účastníkov o rozhodnom práve. V prílohe predložil žalobca judikát a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.07.2012 a uznesenie Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 17.09.2010, z ktorých vyplýva záver, že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota. Na základe uvedenej právnej argumentácie žalobca pre prípad uplatnenia námietky premlčania odkázal na právny poriadok Českej republiky a s prihliadnutím na priložené dôkazné prostriedky žiada súd, aby na prípadne uplatnenú námietku premlčania neprihliadol, respektíve na premlčanie zo zákona neprihliadol a rozhodol v súlade s podaným návrhom na začatie konania. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná v lehote plynutia
4-ročnej premlčacej lehoty, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu jej premlčania. V konečnom dôsledku k tomu, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi českým právnym poriadkom dospel správne aj prvostupňový súd, avšak nesprávne právne vyhodnotil ďalší záver tým, že z hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3-ročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky s prihliadnutím na práva spotrebiteľa. Na základe uvedeného žaloba odkazuje na právny poriadok Českej republiky s prihliadnutím na priložené dôkazné prostriedky a žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu zmenil odvolaním napadnutý rozsudok a rozhodol v súlade s návrhom, ktorému v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania celkom v sume 16,60 Eur za podané odvolanie a režijný paušál 8,04 Eur, spolu 24,64 Eur. Zároveň pre prípad úspechu žiada priznať i trovy prvostupňového súdu.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 08.08.2007 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Česká sporiteľňa a.s. ako banka zaviazala zriadiť odo dňa 08.08.2007 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých korunách, prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať súvisiace produkty a služby podľa Oznámenia klientom Českej sporiteľne a.s..
Podľa bodu 6 zmluvy, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účet budú úročené ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ účtu v oznámení Českej sporiteľne a.s..
V zmysle bodu 7 zmluvy, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa sadzobníka Českej sporiteľne a.s., pre bankové obchody platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu.
Podľa bodu 9 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravených sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známi obsah Všeobecných obchodných podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.
Výzvou zo dňa 01.12.2009 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný veriteľ previedol dňa 01.12.2009 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.230,08 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.189,12 Kč a sankčných úrokov vo výške 40,96 Kč, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky. Žalovaného upozornil, že debetný zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške 25 %.
Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 07.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky žalovaného vo výške 1.189,12 Kč.
Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a sporožírovom účte- Osobný účet Českej sporiteľne bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Česká sporiteľňa a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 1.531,30 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní od doručenia výzvy.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že aplikácia občanského zákonníku v predmetnej právnej veci je správna.
Podľa ust.§ 52 ods.1 až 3 Občanského zákoníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodního zákoníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občanského zákoníka.
Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne a.s. bola uzavretá 08.08.2007. Právny predchodca žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovanému je preto dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Ide o typický občianskoprávny vzťah.
V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.
Občanský zákoník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania, ktorá je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009).
Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe trojročnej podľa Občanského zákoníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodního zákoníka, a to s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Občanského zákoníka.
Vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, premlčania a problematiky absolútnych obchodov v Českej republike a Slovenskej republike, odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v zmysle ktorých aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19. 06. 2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci
a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.
Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde.
Odvolací súd súhlasí s použitím ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 vo vzťahu k uplatnenému nároku. Súd prvého stupňa správne ex offo prihliadol na premlčanie. Žalobca sa prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia pohľadávky, t.j. dňom 02.12.2009 a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňom 02.12.2012. Keďže žaloba bola podaná na súde prvého stupňa dňa 28.11.2013, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Preto správne súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú žalobca v odvolaní poukázal a ktorá tvorila prílohu odvolania odvolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Českej republiky ani Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu trovy odvolacieho konania nepatria. Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.