Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/82/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právne veci starostlivosti súdu o maloletého B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX O. D., občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov otec: Y.. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, I., občan SR, matka: U.. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX O. D., občianka SR, právne zastúpená JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou AK so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: „Mení sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -125 zo dňa 28.4.2010 v časti výživného tak, že výživné pre mal. B. A., nar. XX.X.XXXX sa zo strany otca Y.. I. O., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 120 eur mesačne na sumu 155 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky U.. B. A., počnúc dňom 1.12.2015. Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2015 do 31.1.2016 vo výške 70 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 35 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky“.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa podala dňa 1.10.2015 na tunajší súd návrh na začatie konania o zvýšenie výživného pre mal. B. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 28.4.2010 bol otec mal. dieťaťa zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 120 eur mesačne. V tom čase bol maloletý v predškolskom veku, chodil do škôlky. Od roku 2011 nastúpil do základnej školy, v dôsledku čoho podstatne narástli náklady spojené so zabezpečením nielen školských potrieb, ale aj ostatných nákladov spojených so zabezpečením riadneho jednak fyzického ale aj psychického vývoja mal. dieťaťa. .

Súd uznesením č.k. -48 zo dňa 5.10.2015 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Starej Ľubovni.

Otec mal. detí v písomnom vyjadrení s návrhom na zvýšenie nesúhlasil, poukázal na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj na skutočnosť, že matka mal. dieťaťa nepokladá za potrebné ho informovať o záležitostiach týkajúcich sa mal. B..

Na pojednávaní rodičia mal. detí navrhli schváliť rodičovskú dohodu na základe ktorej by bolo výživné pre mal. B. zvýšené zo sumy 120 eur na sumu 155 eur mesačne počnúc dňom 1.12.2015. Dlžné výživné od 1.12.2015 do 31.1.2016 v sume 70 eur by bolo povolené otcovi splácať v mesačných splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným.

Matka súhlasila so schválením predloženej rodičovskej dohody, v časti prevyšujúcej návrh na schválenie rodičovskej dohody zobrala návrh späť. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj pomery mal. detí.

Otec na pojednávaní súhlasil so schválením rodičovskej dohody v časti prevyšujúcej návrh na schválenie rodičovskej dohody súhlasil so zastavením konania. Ďalej opísal svoje osobné majetkové a zárobkové pomery.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla predloženú rodičovskú dohodu schváliť, zdôraznila, že na strane mal. detí došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca a zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa..

Súhlasila s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal. dieťaťa, ako aj z obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -125 zo dňa 28.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2010 bolo určené otcovstvo k mal. B. A., súčasne bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 100 eur mesačne od 11.8.2005 do 30.4.2010 a od 1.5.2010 v sume 120 eur mesačne.

V tom čase mal. B. mal 5 rokov navštevovala predškolské zariadenie. Matka mala do 17.7.2010 pozastavenú živnosť a bola evidovaná úradom práce. Poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 119 eur a rodinné prídavky 21,99 eur mesačne. S mal. dieťaťom bývala pri rodičoch, ktorých na chod domácnosti prispievala sumou 30 eur mesačne. Otec pracoval na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach s čistým mesačným zárobkom okolo 400 eur. Býval v rodinnom dome svojich rodičov, ktorých na chod domácnosti prispieval sumou 80 eur mesačne. Nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. .

V súčasnosti je mal. B. vo veku 10 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy, navštevuje krúžky, nosí okuliare, prekonal bežné detské choroby. Matka je nezamestnaná evidovaná úradom práce, do decembra 2015 poberala dávku v nezamestnanosti v sume 470 eur, od 1.1.2016 nemá žiaden príjem. Spolu so synom býva v 1,5 izbovom byte, za ktorý mesačne platí cca 210 až 220 eur. Otec je zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach s príjmom cca 540 eur mesačne. Býva s rodičmi v ich rodinnom dome, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 120 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie .výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 159 ods. 3 o.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Právne posúdenie veci:

Keďže rodičmi predložená rodičovská dohoda na základe ktorej došlo k zvýšenie výživného pre mal. dieťa počnúc dňom 1.12.2015 a vyčísleniu dlžného výživného a určeniu spôsobu jeho úhrady je v záujme maloletého B. súd ju schváli.

Súčasne súd konanie v časti v ktorej matka nad obsah predloženej a schválenej rodičovskej dohody zobral návrh späť s čím tak otec ako aj kolízny opatrovník súhlasili súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v tejto časti o návrhu matky zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na súde proti rozhodnutiu, ktorého odvolanie smeruje. .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.