Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-240-2009.pdf
PDF · 118.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/240/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci navrhovateľa: K. E., nar. XX. XX. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Chovanec, s. r. o., Čajakova 25, 811 05 Bratislava, proti odporkyni: G. S., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX X., právne zastúpená: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 16 596,96 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 11.815,19 eur vrátane zákonného úroku z omeškania prislúchajúceho tejto časti istiny z a s t a v u j e.
II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 682,76 eur zo 17,6 % úrokom ročne od 01.01.1999 do zaplatenia, to všetko do troch dní.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním zo dňa 14. 02. 2000 žiadal, aby súd určil povinnosť odporkyne zaplatiť mu istinu vo výške 500 000,- Sk, úroky vo výške 161 520,- Sk a 17,6 % ročný úrok z omeškania z istiny od 01. 01. 1999 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 01. 01. 1998 uzavrel navrhovateľ I. S. písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ požičal I. S. 570 000,-Sk. Zmluvné strany zároveň dohodli 2,8 % mesačný úrok a dlžník sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu i s prípadným nesplateným úrokom najneskôr do 31. 12. 1998. V zmysle tejto zmluvy sa odporkyňa stala ručiteľom.. dňa 03. 05. 1998 zomrel a odporkyňa sa písomne zaviazala splácať uvedenú pôžičku od septembra 1998, tak navrhovateľ žaloval odporkyňu, ktorá dňa 02. 10. 1998 zaplatila navrhovateľovi sumu 100 000,- Sk, s tým, že táto platba sa vo výške 70 000,- Sk započítala na čiastočné splatenie istiny a vo výške 30 000,- Sk na čiastočné splatenie úrokov. Dlžná istina preto predstavovala sumu 500 000,- Sk a úroky od 01. 01. do 31. 12. 1998 vo výške 161 520,-Sk. Odporkyňa sa zároveň dňa 02. 10. 1998 písomne zaviazala, že zvyšok istiny vo výške 500 000,-Sk uhradí najneskôr do 28. 02. 1999. Po poručiteľovi I. S. prebehlo dedičské konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 5D/1244/1998. Podľa uznesenia tohto súdu zo dňa 01. 12. 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03. 01.2000, v súlade s dohodou dedičov, dedičstvo v plnom rozsahu nadobudla do vlastníctva odporkyňa ako manželka poručiteľa. Na pojednávaní dňa 08. 04. 1999 vedenom povereným notárom dedičia vrátane odporkyne uznali uplatnenú pohľadávku navrhovateľa v plnom rozsahu. Odporkyňa sa stala jednak hlavnou dlžníčkou a jednak je aj ručiteľkou. Odporkyňa ako ručiteľka ručí za záväzok dlžníka voči navrhovateľovi v plnom rozsahu.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, tento žiadala zamietnuť. Poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 01. 01. 1998 ako ručiteľ a uviedla, že podpis pod označením ručiteľ na tejto zmluve o pôžičke nie je jej podpisom. Potvrdila však, že pokiaľ išlo o jej prehlásenie, na základe ktorého sa zaviazala splácať vyššie uvedenú pôžičku počnúc od septembra 1998 tak toto skutočne napísala a podpísala. Potvrdila, že navrhovateľovi odovzdala sumu 100 000,-Sk. Ďalej uviedla, že podpis na druhej strane originálu na predmetnej pôžičke je jej, keď sa zaviazala sumu 500 000,-Sk zaplatiť navrhovateľovi do 28. 02. 1999, pričom dodala, že toto prehlásenie učinila tesne po manželovej smrti.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru, ktorého predmetom bolo posúdenie pravosti sporného podpisu G. S. v kolónke ručiteľ. Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru vypracoval znalecký posudok č. ČES: VKE-4711-3/KEÚ-BA- EXP-2002 dňa 17. 03. 2003 so záverom, že sporný podpis obsiahnutý v kolónke ručiteľ na zmluve o pôžičke zo dňa 01. 01. 1998 sa nesporne zhoduje s pravými podpismi G. S., ktoré boli predložený ako porovnávací materiál a sporný podpis obsiahnutý na dohode zo dňa 19. 10. 1996 nie je pravým podpisom G. S..
Okresný súd Trnava dňa 23. 06. 2014 vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým určil povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 500 000,-Sk, úroky vo výške 161 520,-Sk a 17,6 % úrok z omeškania z istiny od 01. 01. 1999 až do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko dlžník I. S., ktorý bol manželom odporkyne zomrel dňa 03. 05. 1998, tak odporkyňa sa stala jednak hlavnou dlžníčkou a zároveň bola aj ručiteľkou. Ako dedička po dlžníkovi by zodpovedala za jeho dlh len obmedzene, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ale keďže odporkyňa predmetnú zmluvu o pôžičke skutočne podpísala, stala sa ručiteľkou za záväzok pôvodného dlžníka v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a na základe tohto odvolania odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 187 189,05 Sk so 17,6 % ročným úrokom zo sumy 87 189,05 Sk od 01. 01. 1999 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamieta. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a nebohým I. S. ako dlžníkom je zmluvou platnou. S poukazom na ustanovenie § 546 a 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uzavrel, že zákon na vznik ručiteľského záväzku vyžaduje písomnú formu, ktorou musí ručiteľ vyhlásiť, že preberá na seba ručiteľský záväzok, pričom v danom prípade, takéto vyhlásenie zo strany odporkyne ako ručiteľky chýba. Ručiteľský záväzok medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako ručiteľkou nevznikol a preto sa na jeho základe nemožno úspešne domáhať plnenia uplatneného žalobu. Súd vyhodnotil povinnosť odporkyne plniť žalovanú pohľadávku z titulu dedenia do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, teda do sumy 187 189,05 Sk. Vzhľadom na to, že odporkyňa dňa 02. 10. 1998 zaplatila navrhovateľovi 100 000,- Sk je povinná zaplatiť zvyšok v sume 87 189,05 Sk. Vo zvyšku bolo potom potrebné istinu a vyčíslené úroky z nej zamietnuť.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, v časti, v ktorej bol vo zvyšku návrh zamietnutý, podal navrhovateľ dovolanie, ktorým navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na Krajský súd v Trnave na ďalšie konanie. Mal za to, že došlo k platenému vzniku ručiteľského záväzku odporkyne a k uznaniu svojho dlhu, okrem toho namietol, že odvolací súd nesprávne vychádzal z čistej ceny dedičstva, keďže cena zistená v dedičskom konaní, nie je záväzná pre súd v danom konaní a súd sa môže od nej odchýliť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, svojim rozsudkom zo dňa 30. 09. 2008, č. k. 2Cdo/182/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave, v časti, v ktorom bol vo zvyšku návrh zamietnutý a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a táto vada spočívala v tom, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyhodnotil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako prvostupňový súd bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie, či už jeho zopakovaním alebo doplnením.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa už bola právoplatnou vyhovujúcou časťou rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. 06. 2005 č. k. 10Co/275/04-169 zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 87 189,05 Sk so 17,6 % ročným úrokom z tejto sumy od 01. 01. 1999 až do zaplatenia. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 08. 09. 2009 č. k. 24Co/266/2008-302 v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Odvolací súd tak ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uzavrel, že ručiteľský
záväzok odporkyne vo vzťahu navrhovateľovi ako veriteľovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 01. 1998 nevznikol a preto sa na jeho základe nemôže navrhovateľ úspešne domáhať žalovaného plnenia. Odvolací súd rovnako prebral závery Krajského súdu v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 22. 06. 2005 ohľadne možnosti prevzatia dlhu, resp. pristúpenia k záväzku zo strany odporkyne, teda že o prevzatie dlhu ani o pristúpenie záväzku prejavmi odporkyne nemohlo dôjsť a taktiež nedošlo k dohode účastníkov o tzv. privatívnej novácii. Odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa zodpovedá za žalobou uplatneného dlhu poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd v ďalšom konaní, súc pri tom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude povinný doplniť dokazovanie zistením skutočnej reálnej ceny dedičstva nadobudnutého odporkyňou ako poručiteľkou po nebohom I. S. a následne opätovne o zvyšku žaloby rozhodnúť.
Súd ustanovil v konaní Ing. Roberta Gombára za znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pričom úlohou znalca bolo určiť trhovú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie X., parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 797 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, dom s. č. XX na parcele č. XXXX/XX v podiele 1 a trhovú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie V., parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX a to ku dňu smrti poručiteľa, teda ku dňu 3.5.1998. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 53/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vedených na LV č. XXX katastrálne územie X. ku dňa 03. 05. 1998 v podiele 1 na sumu 6 489,01 eur a nehnuteľnosti na LV č. XXX katastrálne územie V. na sumu 741,39 eur, čo spolu činí 7 230,- eur. K znaleckému posudku mal pripomienky právny zástupca navrhovateľa, na ktoré odpovedal znalec listom zo dňa 11. 05. 2015. Na pojednávaní dňa 19. 11. 2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v záujme hospodárnosti konania nebudú trvať na kontrolnom znaleckom posudku, ak súd súhlasí s tým, že nemožno vychádzať z ceny zistenej znaleckým dokazovaním, ak je nižšia ako cena zistená v dedičskom konaní v zmysle judikatúry (R 46/1963). Ak by sa prijal tento názor, že sa vychádza z ceny v dedičskom konaní, tak sa zodpovednosť žalovanej zvyšuje o cenu zdedeného podielu v konaní o novoobjavenom dedičstve, čiže jej zodpovednosť by sa zvýšila o 1250 eur, čiže jej celková zodpovednosť by bola v SK 187 189,05 plus 37 657,50 Sk (1250 eur) spolu 224 846,55 Sk (7463,54 eur). Žalovaná už po smrti svojho manžela dňa 02. 10. 1998 zaplatila 100 000 Sk z toho sa podľa navrhovateľa 70 000 Sk započítalo na zaplatenie istiny a 30 000 Sk na zaplatenie úrokov, to vyplýva z potvrdenia, ktoré bolo podpísané 02. 10. 1998, kde bolo jednak potvrdené vyplatenie sumy 100 000 Sk a jednak sa žalovaná zaviazala doplatiť do 28. 02. 1999 sumu 500 000 Sk, čiže z toho usudzuje, že 70 000 Sk zaplatila na istinu a 30 000 Sk na úroky. Má za to, že žalovaná smrťou poručiteľa prevzala okrem dlhov aj povinnosti zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 579 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, preto máme za to, že žalovaná je povinná z dlhu, ktorý na ňu prešiel z titulu dedenia platiť aj dohodnutý úrok 2,8 % mesačne t. j. 0,0933 % denne, na úroky, ktoré prirástli po smrti poručiteľa sa nevzťahuje obmedzenie v zmysle § 470 ods. 1 OZ, k tomu priložil rozhodnutie NS ČR, ktoré sa síce týka úrokov z omeškania, ale princíp je rovnaký t.z., že úroky, ktoré prirástli po smrti poručiteľa už nie sú obmedzené cenou nadobudnutého dedičstva. Zároveň vyčíslil jednotlivé čiastky zo sumy 224 846,55 Sk úroky za obdobie od smrti poručiteľa t. j. 03. 05. 1998 do 02. 10. 1998, kedy došlo k čiastočnej úhrade t.j. za 152 dní predstavovali sumu 31 886,84 Sk, to je úrok 2,8 % mesačne, prepočítané na denné percento zo sumy 224 846,55 Sk. Po 02. 10. 1998 sa istina znížila o čiastku 70 000 Sk na sumu 154 846,55 Sk a úroky sa znížili o čiastku 30 000 Sk na sumu 1 886,84 Sk. Následne vypočítali tento úrok za nasledujúce obdobie tj. od 02. 10. 1998 do 31. 12. 1998 t. j. za 90 dní zo zvyšku istiny 154 846,55 Sk, čiže úrok za toto obdobie predstavuje 13 002,46 Sk, spolu úroky od 03. 05. 1998 (smrti poručiteľa) do 31. 12. 1998 po odpočítaní čiastočnej úhrady úrokov vo výške 30 000 Sk predstavujú sumu 14 889,30 Sk, následne pokiaľ ide o istinu, čo podľa nás predstavuje minimálny nárok v tomto konaní, je to čiastka 154 846,55 Sk, od ktorej treba odpočítať sumu, ktorá už bola právoplatne priznaná v tomto konaní, čiže čiastku 87 189,05 Sk, čiže žalobca má nárok minimálne na zaplatenie sumy 67 657,50 Sk tj. 2 245,82 eur plus 17,6 % ročný úrok z omeškania od 01. 01. 1999 do zaplatenia, zároveň má nárok aj na úroky 2,8 % mesačne od 01. 01. 1999 do súčasnosti, t.j. do 19. 11. 2015, čo predstavuje spolu 6 163 dní, pre zjednodušenie tieto úroky počítali len zo zvyšnej istiny t.j. zo sumy 2 245,82 eur a teda úroky predstavujú z tohto zvyšku istiny sumu 389 035,97 Sk. Vzhľadom na to, že v pôvodnej žalobe žalovali o úroky vo výške 161 520 Sk samozrejme, keby aj v súčasnosti zvyšovali nárok, tak z tej prevyšujúcej čiastky by bol premlčaný, tak trvá na priznaní úrokov v pôvodne žalovanej výške tj. 161 520 Sk, čo predstavuje 5 361,48 eur. Zhrnutie minimálneho nároku navrhovateľa, ktorý sa môže meniť, ak by sa vykonávalo kontrolné znalecké dokazovanie, je istina pôžičky vo výške 2 245,82 eur plus 17,6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 245,82 eur od 01. 01. 1999 do zaplatenia a tiež
úroky vo výške 5 361,48 eur. V závislosti od ďalšieho postupu súdu by potom zvážili prípadne čiastočné späťvzatie žaloby v prevyšujúcej istine. Vie, že v dedičskom konaní boli uplatnené aj ďalšie pohľadávky, o ktorých nič presnejšie nevie. Dedička - žalovaná v dedičskom konaní všetky tieto pohľadávky a vrátane navrhovateľovej ako aj Dr. E. poprela.
Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu konečné vyúčtovanie exekučného konania od JUDr. Ing. Romana Liščáka zo dňa 01. 10. 2015, vedeného na základe rozsudku Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/275/04-169 zo dňa 22. 06. 2005, vydaného v tomto konaní. Celkove bol vymožený nárok vo výške celej istiny 2894,15 eur, úroky z omeškanie 8 537,91 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 eur.
Právny zástupca žalovanej predložil platobný rozkaz zo dňa 06. 04. 1998 č. k. 5Ro/546/1998, ktorým súd zaviazal poručiteľa I. S. zaplatiť navrhovateľovi MUDr. N. E. sumu 50 000,- Sk so 17,6 % úrokmi od 27. 02. 1998 do zaplatenia. Ďalej doložil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 11. 2000 sp. zn. Er 1028/00-25, ktorým súd zamietol námietky povinnej (odporkyne) proti exekúcii vedenej voči nej ako dedičke poručiteľa na podklade vyššie uvedeného platobného rozkazu, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že odporkyňa vzhľadom na čistú hodnotu dedičstva, ktorú nadobudla po poručiteľovi, zodpovedá za dlhy poručiteľa do ceny prevzatého dedičstva a preto súd jej námietky zamietol. Podľa jeho informácii, v predmetnom exekučnom konaní nebola od nej do dnešného dňa vymožená žiadna suma. Zároveň právny zástupca odporkyne uviedol, že v prípade, ak súd započíta do zodpovednosti odporkyne za poručiteľovi dlhy aj právoplatne priznanú pohľadávku veriteľa MUDr. N. E., dôjde tak už vzhľadom na zaplatené, vymožené alebo právoplatne priznané pohľadávky veriteľov poručiteľa spolu po prepočte na eurá 7 873 eur ( 100 000 Sk + 87 189,05 Sk a 50 000 Sk ) k absolútnemu vyčerpaniu, dokonca až k prečerpaniu zodpovednosti odporkyne za poručiteľove dlhy.
Z úradného záznamu zo dňa 21. 01. 2016 z telefonického rozhovoru s exekútorským úradom Dr. Levákovej súd zistil, že v konaní Ex 41/2000 ( Er/1028/00) nedošlo k vymoženiu celej pohľadávky.
Právny zástupca na novo prepočítal zodpovednosť odporkyne, ako aj celkovú jej povinnosť, ktorú by mala zaplatiť navrhovateľovi a to istinu vo výške 1 887,62 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 1999 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie úrokov 5 361,48 eur.
Právny zástupca odporkyne súhlasil s názorom, ktorý bol prezentovaný právnym zástupcom navrhovateľa, že keďže bola určená hodnota dedičstva v rámci dedičského konania vyššie, má sa vychádzať z hodnoty určenej v dedičskom konaní a nie znaleckým dokazovaním.
Právny zástupca navrhovateľa vzal späť návrh v časti istiny vo výške 11 815,19 eur resp. v SK 355 944,43 Sk vrátane zákonného úroku z omeškania prislúchajúceho k tejto časti istiny, tá späťvzatá časť istiny bola vypočítaná tak, že odpočítali od pôvodne žalovanej istiny 500 000 Sk časť istiny, už právoplatne priznanú, t.j. 87 189,05 Sk a odpočítali časť istiny, na ktorej trvajú, čiže 56 866,52 Sk, a v súčasnosti navrhuje, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť istinu 1 887,62 eur s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 1999 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie úrokov vo výške 5 361,48 eur.
Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 01. 2016 s čiastočným späťvzatím návrhu v sume 11 815,19 eur vrátane zákonného úroku z omeškania prislúchajúcej k tejto časti istiny súhlasil. Zároveň uviedol, že nie je možné, aby dedič v konaní o novoobjavenom majetku poručiteľa bol spätne povolaný k zodpovednosti za dlhy poručiteľa vysporiadané v časti dedičstva, ktoré nededil.
Súd sa oboznámil so zmluvou o pôžičke zo dňa 01.01.1998, znalecký posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. ČES: VKE-4711-3/KEÚ-BA-EXP-2002 zo dňa 17. 03. 2003, Ing. Roberta Gombára znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, spismi Okresného súdu Piešťany sp.zn. 5D/2/2008, 6Er/557/2009 a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu dedičského spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5D 2/2008, ktorého súčasťou je aj spis sp. zn. 5D 1244/98, súd zistil, že v konaní 5D/1244/98 bolo uznesením zo dňa 01. 12. 1997 potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa dohody dedičov, tak že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území X. na LV č. XXX v 1 v hodnote 208 896,50 Sk, peniaze na účte v I. R.. vo výške 2 697,55 Sk a daňový preplatok Daňového úradu v Hlohovci vo výške 10 510,- Sk nadobudla v celosti G. S., bez
povinnosti výplaty ostatným dedičom. Do dedičstva patria i pasíva a to pohrebné náklady na pohreb poručiteľa vo výške 25 000,- Sk a pohľadávka Finančního úřadu ve Vsetíne vo výške 9 915,- Kč. V zmysle opravného uznesenia zo dňa 20. 03. 2000 všeobecná cena majetku poručiteľa je 222 104,05 Sk, výška dlhov poručiteľa 34 915,- Sk a čistá hodnota dedičstva 187 189,05 Sk. V tomto konaní bola hodnota nehnuteľností určená v zmysle znaleckého posudku č. 20/1999 vypracovaného znalcom Cyrilom Kotvanom dňa 13. 02.1999 sumou 208 896,50 Sk. V tomto konaní dedičia neuznali pohľadávky uplatnené poručiteľovými veriteľmi a to manželov SL. vo výške 50 000,- Sk, manželov K. C. vo výške 210 000,- Sk, MUDr. N. E. vo výške 105 000,- Sk, pohľadávku navrhovateľa vo výške 570 000,- Sk. Uznali pohľadávky nákladov na pohreb vo výške 25 000,- Sk, pohľadávku Finančného úřadu ve Vsetíne vo výške 9 915,- Kč. Uznesenie o potvrdení nadobudnutia dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2000 a jeho opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 06. 2000. V konaní 5D 2/2008 bolo prejednávaný novoobjavený majetok a to nehnuteľnosti katastrálne územie V. zapísané na LV č. XXX v 1. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného v tejto dedičskej veci dňa 11. 02. 2010, nehnuteľnosti v katastrálnom území V. vedené na LV č. XXX v 1 vo všeobecnej cene 3 750,- eur, určenej podľa zhodného tvrdenia účastníčok konania nadobudli do vlastníctva H. G. v podiele 2/12 vzhľadom k celku, nakoľko sestra N. G. sa svojho zákonného podielu zriekla v prospech nej bez povinnosti výplaty a G. S. v podiele 1/12 vzhľadom k celku. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2010.
Podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 471 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. (2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. Na druhej strane dedič nezodpovedá za poručiteľove záväzky len dedičstvom, resp. jeho podielom in natura alebo len vecou, ktorú zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol. Vyplýva to zo znenia odseku 1, podľa ktorého je dedičova zodpovednosť obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, a nehovorí o jeho zodpovednosti dedičským podielom, resp. jednotlivými vecami alebo právami nadobudnutými z dedičstva. Toto zákonné ustanovenie je dôsledkom skutočnosti, že poručiteľov majetok prechádza na dediča už smrťou poručiteľa a že dedič už od toho okamihu má možnosť dedičstvom disponovať. Obmedziť dedičom zodpovednosť na jednotlivé časti dedičstva by znamenalo ohroziť záujmy veriteľov. Dedičom je ten, komu celé dedičstvo alebo jeho časť skutočne pripadli. To znamená, že až na základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve možno zistiť, kto je skutočným právnym nástupcom poručiteľa, pokiaľ ide o jeho majetok, prípadne jeho jednotlivé časti. Ak je dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli, viac, rozsah zodpovednosti každého z nich sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudol, a nie podľa pomeru toho, čo predstavuje ich zákonný dedičský podiel.
Podľa § 175v ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) (1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len "výťažok") medzi veriteľov. (2) Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky. (3) Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.
Predmetom úpravy § 175v OSP je postup súdu pri rozvrhu výťažku speňaženia a tiež pri rozhodovaní o zodpovednosti dediča za pohľadávky poručiteľa. Súd sa v ňom spravuje zásadou zákonného poradia, to znamená, že pohľadávky v nasledujúcej skupine možno uspokojiť iba vtedy, ak ešte ostala časť výťažku po uspokojení pohľadávok v predchádzajúcej skupine. V jednotlivých skupinách sa uhrádzajú pohľadávky - ak ich úhrn prevyšuje výťažok, prípadne jeho ostávajúcu časť - pomerne (pravidlo proporcionality). Iba v tretej skupine [ § 175v ods. 2 písm. c)] sa výnimočne najprv uhradia pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti alebo záložnými právami; po nich ostatné pohľadávky tejto skupiny, tu však už pomerne.
V prejednávanej veci súd s pripojených dedičských konaní zistil, že všeobecná cena dedičstva po poručiteľovi I. S. činí 7 372,50 eur (222 104,05 Sk) v dedičskom konaní 5D 1244/98, a to cena nehnuteľností vedenej na LV č. XXX katastrálne územie X. 208 896,50 Sk, peniaze v I., a. s. 2 697,55 Sk a preplatok Daňového úradu Hlohovec 10 510,- Sk a 3 750 eur v konaní 5D 2/2008, teda spolu to činí 11 122,50 eur. Dlhy poručiteľa boli však uplatnené vo vyššej sume, dedičmi neboli v dedičskom konaní uznané a nedošlo k dohode dedičov s veriteľmi, preto sa spravuje povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Keďže je viac dedičov po poručiteľovi, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (§ 470 ods.2 OZ). Navrhovateľ uplatnil pohľadávku len proti jednej dedičke, preto sa súd musel vysporiadať len s jej podielom na zodpovednosti na dlhoch poručiteľa. Súd vychádzal z hodnoty dedičstva určenej v dedičskom konaní, keďže znaleckým dokazovaním určená cena dedičstva v tomto konaní bola určená nižšie ako v dedičskom konaní, na čom sa zhodli aj účastníci konania.
Podiel odporkyne z dedičstva činí 7 372,50 eur + 1 250 eur, čo činí spolu 8 622,50 eur a z celkového dedičstva je to 77,5 %. Z podielu odporkyne na dedičstve 8 622,50 eur je potrebné odpočítať dlhy podľa právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve a to náhradu nákladov za pohreb poručiteľa v sume 829,84 eur ( 25 000,- Sk) a pohľadávku Finančního úřadu ve Vsetíne vo výške 329,11 eur (9 915,- Kč prepočítané kurzom platným v roku 1994, 1Kč = 1 Sk). Čisté dedičstvo odporkyne teda činilo 7 463,55 eur ( 8622,50 eur - 829,84 eur - 329,11 eur). O zodpovednosti odporkyne za dlhy - náklady pohrebu a daňovú pohľadávku Finančního úřadu ve Vsetíne bolo rozhodnuté právoplatným dedičským rozhodnutím súdu v konaní 5D 1244/98 a nie je možné túto zodpovednosť preniesť ani čiastočne na dedičku, ktorá dedila až na základe iného rozhodnutia o dedičstve. Súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu v dedičskom konaní a nemá oprávnenie ho meniť alebo zrušiť. Dlhy, ktoré prešli na odporkyňu podľa dedičského rozhodnutia patria do prvej a druhej skupiny pohľadávok podľa § 175v ods.2 písm. a, b, OSP a teda sa uspokojujú prednostne pred pohľadávkami MUDr. E. a navrhovateľa a až po ich uspokojení je možné pristúpiť k uspokojeniu pohľadávok MUDr. E. a navrhovateľa, preto nemožno prisvedčiť názoru navrhovateľa, že aj tieto pohľadávky mali byť uspokojené pomerne.
Hodnota čistého dedičstva, do výšky ktorej zodpovedá odporkyňa za dlhy poručiteľa sa zisťuje ku dňu smrti poručiteľa a taktiež zodpovedá za dlhy poručiteľa ku dňu smrti poručiteľa, preto súd vypočítal koľko činil dlh poručiteľa ku dňu jeho smrti.
Dlh MUDr. N. E. podľa právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Trnava bol istina 1 659,69 eur (50 000,- Sk) s 17,6 % ročným úrokom od 27. 02. 1998 do 03. 05. 1998 (smrť poručiteľa), ktoré činia 52,-eur ( 292,10 Sk : 365 = 0,8 x 65), teda dlh ku dňu smrti voči MUDr. N. E. činil 1 711,69 eur, z toho zodpovedá odporkyňa vzhľadom na pomer dedičstva k celkovému dedičstvu vo výške 77,5 % t. j. vo výške 1 326,05 eur.
Dlh K. E. ku dňu smrti poručiteľa činil 18 920,53 eur ( 570 000,- Sk) a úroky 2,8 % mesačne od 01. 01. 1998 do 03. 05. 1998 činia za štyri mesiace 2 119,08 eur (529,77 x 4 ) a za tri dni 52,8 eur ( 529,77 eur : 30 dní = 17,6 x 3), tak celkový dlh JW. E. ku dňu smrti poručiteľa činí 21 092,41 eur, z toho zodpovednosť odporkyne je vo výške 77,5 %, čo činí 16 346,61 eur.
Spolu dlhy poručiteľa ku dňu jeho smrti, za ktoré zodpovedá odporkyňa je 17 673,01 eur (1326,05+16 346,61). Z tejto hodnoty činí dlh MUDr. N. E. 7,5 % (1326,05: 176,731) a K. E. 92,4 % (16 346,61 : 176,731). Iné dlhy súd nezistil.
Z celkovej hodnoty dedičstva odporkyne 7 463,55 eur, zodpovedá odporkyňa MUDr. E. v podiele 7,5 % t. j. vo výške 559,76 eur a K. E. vo výške 92,4 % t. j. vo výške 6 896,32 eur. Doteraz odporkyňa zaplatila navrhovateľovi 6 213,54 eur ( 100 000,- Sk = 3 319,39 eur dňa 02. 10. 1998, v rámci exekučného konania 2 894,15 eur). Keďže mala zaplatiť celkový dlh poručiteľa ku dňu jeho smrti navrhovateľovi v sume 6 896,32 eur, je povinná doplatiť do tejto výšky dlhu ešte 682,76 eur, čím bude pokrytý celý jej podiel zodpovednosti za dlh poručiteľa navrhovateľovi v pomere jej podielu na dedičstve a v pomere podielu dlhu navrhovateľa k celkovému rozsahu dlhov poručiteľa, za ktoré zodpovedá odporkyňa. Navrhovateľ nepreukázal, že zaplatenú sumu 100 000,- Sk odporkyňa mala v úmysle zaplatiť čiastočne na istinu a čiastočne na úroky, preto súd celú sumu započítal na zaplatenie istiny ( na výšku celkovej zodpovednosti odporkyne by to však nemalo vplyv).
Povinnosť zaplatiť dlh vznikla odporkyni smrťou poručiteľa, avšak dobrovoľne a v rámci exekúcie si splnila len časť tejto povinnosti, preto je so splnením tohto dlhu v omeškaní. Navrhovateľ sa domáha úrokov z omeškania v zmysle návrhu od 01. 01. 1999 do zaplatenia, preto mu súd priznal tieto úroky od 01. 01. 1999, avšak iba z istiny, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť v zmysle tohto rozsudku, keďže úroky z už zaplatenej sumy boli priznané predchádzajúcim rozsudkom a aj vymožené navrhovateľom. Pôžička bola splatná 01. 01. 1999 a v tom čase už odporkyňa vedela o svojom dedičstve a aj o povinnosti splatiť pomernú časť pôžičky, preto súd uznal, že jej omeškanie vzniklo 01.01.1999.
Podľa § 96 ods. 1,2, OSP (1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Keďže došlo k účinnému späťvzatiu žaloby v časti istiny 11 815,19 eur vrátane zákonného úroku z omeškania z tejto časti istiny, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vo zvyšnej časti, presahujúcej sumu 682,76 eur, súd považoval žalobu za nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených, preto ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vzhľadom na potrebu rozhodovať o trovách znaleckého dokazovania, ako aj vzhľadom na niekoľko častí, v ktorých súd rozhodoval o žalobe a čiastočné spätvzatie návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.