Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-86-2015.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletého P. F., narodeného X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: A. Y., rodená Q., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, toho času M. XX, S., a P. F., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XX, S., toho času ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o úpravu práv a povinností voči maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého do osobnej starostlivosti matke. Matka je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky s účinnosťou od 1.2.2016.
III. Súd neupravuje styk.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.9.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2015 v spojení s doplnením na pojednávaní dňa 11.2.2016 sa matka maloletého domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť minimálne výživné mesačne. Nežiadala upraviť styk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa obsahom spisového materiálu, najmä návrhom matky, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 10.2.2016, rodným listom maloletého, oznámením zamestnávateľa otca Lavatom s.r.o., mzdovým listom otca, oznámením ÚPSVaR zo dňa 16.12.2015, 15.1.2016, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Matka uviedla, že do augusta 2015, pokým bol otec vzatý do väzby, žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. Od 9.9.2015 sa presťahovala do nájomného dvojizbového bytu a od tej doby zabezpečuje starostlivosť o maloletého. V domácnosti žije iba s maloletým. Do septembra 2015 bola na rodičovskej dovolenke, následne sa zamestnala na dohodu, ktorú k 9.12.2015 ukončila. Okrem príjmu z brigády, chodí upratovať za 60 eur mesačne. Od 11.1.2016 sa zamestnala v spoločnosti LPP Slovakia s.r.o. Mesačne má výdavok na nájom 380,- eur, s ktorým jej pomáha mama. Maloletý chodí do škôlky a náklady na jeho výživu sú primerané jeho veku. Mesačne platí školné a stravné 30 + 30 eur. Otec nebol v poslednom dobe zamestnaný. Mal príjem z drog, ktoré predával a nebol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie. Ešte v dobe, keď žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, jej nedával žiaden príspevok na domácnosť ani na syna. Pomáhali jej otcovi rodičia a jej mama. Po škôlke je maloletý u matky otca.
Kolízny opatrovník uviedol, že vykonaným šetrením neboli zistené žiadne nedostatky starostlivosti matky o maloletého, odporúčajú maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť primerané výživné.
Z rodného listu maloletého vyplýva, že ako otec je zapísaný P. F., narodený XX.X.XXXX.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Súd považoval požiadavku matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti za dôvodnú, keď so zverením vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, ktorý prešetril pomery v domácnosti matky. Otec sa k návrhu matky nevyjadril vôbec a teda súd má za to, že voči návrhu matky nemá žiadne výhrady. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a práve výlučne matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, keď v starostlivosti o maloletého zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky bolo zistené, že má vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletého a so starostlivosťou jej pomáhajú aj rodičia otca a jej súčasný priateľ.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu matky v časti požiadavky na výživné je možné čiastočne vyhovieť. Maloletý od septembra 2015 navštevuje materskú škôlku a náklady na jeho výživu sú primerané jeho veku. Matka bola od septembra 2015 do 9.12.2015 zamestnaná na dohodu o
pracovnej činnosti a mesačne mala príjem 90 eur mesačne. Od 11.1.2016 uzavrela pracovnú zmluvu na dobu určitú s príjmom 500 eur brutto. V domácnosti žije matka s maloletým a mesačne má výdavky na bývanie 380 eur mesačne, s ktorými jej pomáha jej matka. Súd nezistil žiaden väčší majetok na strane matky. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka zabezpečuje maloletému aj osobnú starostlivosť, teda príspevok matky na jeho výživu sa s ohľadom na vek maloletého sa prejavuje nielen vo finančnom zabezpečení. Keď príspevok na výživu maloletého zo strany otca s ohľadom na osobnú starostlivosti matky, sa má prejaviť predovšetkým vo finančnom zabezpečení výživy maloletého.
Pokiaľ ide o osobné, majetkové pomery a príjem otca, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec žil do augusta 2015 v domácnosti rodičov ešte s matkou a maloletým, toho času sa nachádza vo výkone väzby. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd nemal preukázané, žiadne výdavky otca, keďže sa k návrhu nevyjadril a svoje výdavky súdu nepreukázal. Pre nástupom do výkonu väzby otec nebol zamestnaný a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol zamestnaný k 7.11.2008 a mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 319 eur. V konaní súd nezistil, že by otec vlastnil majetok väčšej hodnoty, ktorý by mal vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. S poukazom na preukázané schopnosti a možnosti otca a zákonného ustanovenia v zmysle, ktorého deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič, súd má za to, že určené výživné uvedené zohľadňuje, keď spolu so starostlivosťou matky a prídavkami na dieťa budú zabezpečené všetky odôvodnené hmotné potreby, ale aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Súd určil otcovi platiť výživné vo výške 27,13 eur mesačne od 1.2.2016, keď zohľadnil návrh a vyjadrenie matky, že jej pomáhajú aj finančne rodičia otca maloletého.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
S ohľadom na vyjadrenie matky ako aj skutočnosť, že otec sa nachádza vo väzbe, súd neupravil styk otca s maloletým, keď vychádzal zo záujmu maloletého. Otec nežiadal upraviť styk.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní účastníci konanie nemali návrhy na vykonanie dokazovania. Tým, že vyhlásil súd dokazovanie za skončené ďalej nevykonával iné dokazovanie, keď potreba ďalšieho dokazovania vo veci nevyplynula a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce iný záver ohľadom potreby dokazovania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.