Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-83-2015.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/83/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti vo veci starostlivosti o maloletého K. Q., narodeného XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: B. Q., rodená, narodená XX.X.XXXX, bytom T. XXX, Y. a G. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, L. C. L. E., o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným 20.8.2015 navrhol otec úpravu styku s maloletým počas víkendu od piatka do nedele.
Matka s návrhom nesúhlasila, navrhla ponechať doterajšiu úpravu styku otca s maloletým.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom otca zo dňa 20.5.2015, vyjadrením matky na č.l. 26, posudkom na maloletého zo dňa 8.9.2015 na č.l. 34, posudkom o zdravotnom stave maloletého na č.l. 35, spisom OS Piešťany 10P/83/2012 (rozsudkom zo dňa 11.7.2012 na č.l. 39), spisom OS Piešťany 5P/164/2012 (rozsudkom zo dňa 9.9.2013 na č.l. 52), s obsahom celého spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a vyhlásil dokazovanie za skončené v neprítomnosti otca v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Matka uviedla, že s návrhom otca na zmenu úpravy styku jej rozšírením nesúhlasí. Otec má možnosť sa s maloletým stretávať v zmysle rozsudku 10P/83/2012 zo dňa 11.7.2012 za jej prítomnosti, avšak toto nevyužíva. Matke otca maloletého v stretávaní s maloletým nebránila, stará matka chodievala s nimi von na prechádzky do detského kútika. Otec videl maloletého naposledy v máji 2012, o syna sa nezaujíma, nepíše mu, netelefonuje, otec nekomunikuje ani s matkou maloletého. Maloletý oslovuje ako otca, svojho starého otca (otec matky maloletého), na otca sa vôbec nepýta. Otec si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne. Zatiaľ nie sú s otcom maloletého rozvedení.
Kolízny opatrovník uviedol, že v roku 2013 alebo 2014 otec podal návrh na výkon rozhodnutia na Okresný súd Piešťany, avšak na výzvu kolízneho opatrovníka, aby oznámil realizáciu stretnutí nereagoval vôbec a podľa vyjadrenia matky na stretnutia súdom stanovené neprišiel vôbec. V auguste 2015 otec podal oznámenie, že matka sa o maloletého riadne nestará, že chodí bosý po dedine a podobne. Následne boli prešetrené pomery v domácnosti, uvedené sa nepotvrdilo. Matka sa o
maloletého riadne stará. Na výzvu kolízneho opatrovníka za účelom oboznámenia otca o výsledku šetrení sa otec nedostavil. V rámci šetrenia bola vyzvaná ošetrujúca lekárka maloletého C.. G., ktorá uviedla, že o maloletého je riadne postarané, starostlivosť o maloletého je bezproblémová. Otec ich ohľadom návrhu nekontaktoval, nedoložil žiadne nové skutočnosti, navrhujú návrh zamietnuť. Nateraz má maloletý styk s otcom upravený a podľa vyjadrenia matky, ani túto úpravu otec nevyužíva. Konanie o rozvod nie je skončené.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/83/2012-39 zo dňa 11.7.2012 súd schválil rodičovskú dohodu aj o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. každú nepárnu sobotu v čase od 12:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je povinný si maloletého v stanovený čas prevziať v bydlisku maloletého a po skončení styku ho odovzdať matke v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná v stanovený čas maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/164/2012-52 zo dňa 9.9.2013 súd návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/98/2012 vyplýva, že dňa 17.12.2012 podala matka návrh na rozvod manželstva s otcom maloletého. Vec nie je právoplatne skončená. Z výpovede matky vyplýva, že otec videl naposledy maloletého v máji 2012 a v júli 2015 ho videla otcova matka.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť, ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie č. 104/1991 Zb. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Ustanovenia citované zhora vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú, či dokonca k zmene skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov vo vzťahu k predmetu konania. Vo všetkých prípadoch uvedených vyššie sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu
zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa, a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie hľadiská.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že návrh otca na zmenu úpravy styku je nedôvodný a podaný predčasne. Naposledy bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým v júli 2012, a to schválením rodičovskej dohody. Pričom otec napriek tomu, že má upravený styk s maloletým túto možnosť nevyužíva vôbec, keď podľa vyjadrenia matky naposledy videl maloletého v máji 2012, teda ešte predtým ako sa rodičia dohodli na úprave styku v júli 2012. Otec síce podal návrh na zmenu úpravy styku, stretávanie s maloletým navrhol počas víkendov bez prítomnosti matky, čím formálne deklaroval svoj záujem podieľať sa vo väčšej miere na starostlivosti o maloletého, avšak na pojednávania vo veci sa dvakrát bez ospravedlnenia nedostavil, na výzvu súdu na doplnenie návrhu nereagoval vôbec. Súd teda vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, z ktorého mal preukázané, že maloletého otec nevidel viac ako 3 roky, maloletý otca prakticky nepozná. Do júla 2015 sa s maloletým stretávala jeho stará matka (matka otca) za prítomnosti matky. Otec síce podal návrh na výkon rozhodnutia na Okresný súd Piešťany (v časti úpravy styku), avšak v tom o konaní riadne nepokračoval. Pričom výhrady otca k starostlivosti o maloletého neboli potvrdené, naopak kolízny opatrovníka nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany matky. Súd dáva do pozornosti otcovi, že je veľmi dôležité, aby dodržiaval pravidelnosť úpravy styku v zmysle rodičovskej dohody z júla 2012, tak aby došlo k obnoveniu citových väzieb a vzájomných vzťahov medzi ním a maloletým, ktorý nateraz svojho otca prakticky nepozná a nemá k nemu vybudovaný vzťah. Na to, aby bolo možné rozšíriť úpravu styku aj na víkendy, resp. bez prítomnosti matky je potrebné, aby bolo v konaní preukázané, že stretávanie počas víkendov je na prospech maloletého. Čomu však musí predchádzať riadne stretávanie otca s maloletým počas určitej doby v zmysle aktuálnej úpravy, tak sa vybudoval opätovne medzi otcom a maloletým vzťah, aby si vytvorili vzájomné pozitívne citové väzby, aby otec poznal aktuálne potreby maloletého do takej miery, že by bol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého v rámci stretávania aj počas víkendov. S ohľadom aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka súd návrh otca zamietol, keď nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku, ale predovšetkým návrh otca nateraz nie je v záujme maloletého.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní účastníci nemali návrhy na vykonanie dokazovania (hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Vypočutie maloletého v konaní súd nevykonal s ohľadom na
jeho vek, ale predovšetkým z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal zistené skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Tým, že vyhlásil súd dokazovanie za skončené ďalej nevykonával iné dokazovanie, keď potreba ďalšieho dokazovania vo veci nevyplynula a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce iný záver ohľadom potreby dokazovania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.