Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcov: 1. M. F., Z.. X.XX.XXXX, B. X. XX, XXX XX V. Ď., 2. F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. P. XXXX/XX, XXX XX E., 3. V. X., Z.. X.X.XXXX, B. P. XXXX/XX, XXX XX E., 4. P. F., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XXXX/XX, XXX XX I. F., 5. F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. I.. Z. XXXX/XX, XXX XX E., 6. Ľ. I., B. H. XXXX/XX, XXX XX V., 7. Q. F., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XXXX/XX, XXX XX V., 8. F. Č., Z.. X.X.XXXX, B. XXX XX J. XXX, 9. V. X., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX K. XX, 10. Š. J., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní zastúpených P.. T. O., B. B. X, XXX XX B.lava, proti žalovanému: Ochrana a bezpečnosť SE, a.s., so sídlom časť Mochovce 104, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 36 560 791, v konaní zast. KRAL PARTNERS s.r.o. so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, o neplatnosť skončenia pracovných pomerov dohodou a o určenie trvania pracovného pomeru, o náhradu mzdy, výkonnostný príplatok, ochranu osobnosti, o nemajetkovú ujmu,

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade v podanej žalobe, upresnenej na pojednávaní súdu, žiadali, aby súd rozhodol takto: 1. Skončenie pracovných pomerov žalobcov v 1. až 10. rade dohodou zo dňa 27.1.2012 uzavretou so žalovaným je neplatné a ich pracovný pomer trvá aj naďalej. 2. Žalovaný je povinný doplatiť žalobcom náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie 9 mesiacov počínajúc odo dňa doručenia oznámenia podľa ust. § 79 Zákonníka práce, takto: Žalobkyňa v 1. rade vo výške 6405,75 eur, žalobkyňa v 2. rade 6999,21 eur, žalobca v 3. rade 6869,25 eur, žalobca v 4. rade 6960,87 eur, žalobca v 5. rade 6792,66 eur, žalobca v 7. rade 6836,85 eur, žalobca v 8. rade 6752,07 eur, žalobca v 9. rade 6763,32 eur, žalobca v 10. rade 6622,83 eur. 3. Žalovaný je povinný doplatiť žalobcom výkonnostný príplatok za mesiac január 2012 ako jednotnú sumu vo výške 70 eur každému zo žalobcov. 4. Žalovaný je povinný zverejnením informácie prostredníctvom Krimi novín TV JOJ odvolať svoje tvrdenie o tom, že zodpovední boli v súvislosti s krádežou medi prepustení, a to rovnakým spôsobom ako prebehlo zverejnenie pôvodnej informácie. Opravu musí žalovaný riadne odôvodniť vysvetlením, v ktorom uvedie minimálne text označený boldom:“ Dňa 4. februára 2012 uverejnila naša televízia šot, v ktorom sme divákov informovali o krádeži medi v super strážených Mochovciach. Hovorkyňa Slovenských elektrární uviedla, že v súvislosti s touto krádežou boli už prepustení viacerí zamestnanci. Zamestnávateľ Ochrana a bezpečnosť Slovenských elektrární, a.s. so sídlom v Mochovciach oznamuje, že všetci zamestnanci, ktorí boli dňa 27. januára 2012 prepustení, resp. presnejšie, s ktorými bol skončený pracovný pomer dohodou, neboli v žiadnom prípade zodpovední za krádež medi z priestorov kontrolovaného pásma jadrovej elektrárne a nikto nemôže ich mená s touto ani inou krádežou alebo akýmkoľvek porušovaním pracovnej disciplíny spájať.“ Zamestnávateľ OaBSE sa týmto všetkým svojim bývalým zamestnancom zároveň ospravedlňuje.“5. Žalovaný je povinný za poškodenie dobrého mena a

povesti žalobcov zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške sedem mesačného priemerného zárobku, konkrétne takto: žalobkyni v 1. rade 4982,25 eur, žalobkyni v 2. rade 5443,83eur, žalobcovi v 3. rade 5342,75 eur, žalobcovi v 4. rade 5414,01 eur, žalobcovi v 5. rade 5283,18 eur, žalobcovi v 7. rade 5317,55 eur, žalobcovi v 8. rade 5251,61 eur, žalobcovi v 9. rade 5260,36 eur, žalobcovi v 10. rade 5151,09 eur. 6. Sumarizujúc nároky žalobcov pod bodmi 2),3) a 5) tohto rozhodnutia je žalovaný povinný zaplatiť každému zo žalobcov spolu sumu vo výške: Žalobkyni v 1. rade 11458 eur, žalobkyni v 2. rade 12513,04 eur, žalobcovi v 3. rade 12282 eur, žalobcovi v 4. rade 12444,88 eur, žalobcovi v 5. rade 12145,84 eur, žalobcovi v 7. rade 12224,40 eur, žalobcovi v 8. rade 12073,68 eur, žalobcovi v 9. rade 12093,68 eur, žalobcovi v 10.rade 11843,92 eur, a to všetko vrátane úrokov z omeškania 9 % ročne počínajúc 1.aprílom 2012 do právoplatnosti záverečného rozsudku vo veci.

Žalobcovia v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade žiadali o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorú uzatvorili (ďalej len „žalobcovia“) so žalovaným 27.12.201. Uviedli, že 24.1.2012 sa od operátora zmeny dozvedeli, že majú od zamestnávateľa na piatok 27.1.2012 nariadenú dovolenku a majú sa dostaviť na generálne riaditeľstvo firmy. Dňa 27.1.2012 sa tam dostavili a bolo im všetkým povedané (25 ľudí), že dostali hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Rozdali im materiály, kde to bolo spísané a mali sa tam priamo vyjadriť do vopred na to určenej kolónky. Potom ich rozdelili na dve skupiny. Menšiu poslali k vedúcemu, asi 9 ľudí, títo boli v zamestnaní ponechaní, len boli preradení na nižšiu pracovnú pozíciu s následným znížením mzdovej triedy a ostatní po jednom chodili do kancelárie, kde sedel ich generálny riaditeľ, výkonný riaditeľ pre organizáciu a riadenie fyzickej ochrany a vedúci odboru služieb a bolo im oznamované, že nevykonávali poriadne obchôdzky tak, ako to mali predpísané, čo ale nikto z nich nespochybnil, ale vyjadrenie, ktoré k tomu napísali, ich vôbec nezaujímalo. Len to, prečo si vyúčtovali rizikové príplatky, hoci sami si nič nikdy neúčtovali. Hneď im bolo oznámené, že majú dve možnosti, buď vezmú výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny alebo výpoveď dohodou, ktorú už mali vopred napísanú, teda ich žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou presne ku dňu 27.1.2012. Bolo im zo strany zamestnávateľa povedané, že ak vezmú hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nebudú mať nárok na podporu v nezamestnanosti, takže každý z nich radšej vzal rozviazanie pracovného pomeru dohodou. V žalobe uviedli, že okrem žalobcu v 5. rade, avšak v priebehu konania uviedli, že tento údaj je mylný. Dohodu mal každý z nich už pripravenú a čas na rozmyslenie nedostali, museli sa rozhodnúť okamžite. Pri argumentácii, že obchôdzky nevykonávali tak, ako to je predpísané, preto, lebo si chránili zdravie, odpoveď znela, že si nechali vyúčtovať rizikové príplatky. Tieto si však neúčtovali a patrili im zo zákona. Nižšia frekvencia obchôdzok bola zamestnávateľom bežne tolerovaná. V rámci pravidelných školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci im hovorili, že ak nemusia, tak nech nechodia k reaktoru vôbec alebo čo najmenej a v nevyhnutnej miere, čo aj robili. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa išlo o psychický nátlak, nemali šancu si nič rozmyslieť, ani sa poradiť, argumenty nepomáhali a naviac ich oklamali, že nedostanú podporu v nezamestnanosti, ak odmietnu odísť sami. Tak podpísali pod tlakom a v tiesni a v domnení, že aspoň právo na podporu im zostane zachované, pretože nikto z nich neoplýva takým finančným zázemím, že by si mohli dovoliť zostať bez akéhokoľvek zabezpečenia. Až do predmetného dňa išlo o bežnú tolerovanú úroveň dodržiavania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa (frekvencia a systém vykonávania obchôdzok), nikdy neboli nikým na potrebu iného systému upozornení, až dovtedy. Spúšťačom tejto udalosti bola krádež medi, väčšieho presne neuvedeného množstva, ktoré sa stratilo v priestoroch kontrolovaného pásma, to je priestor prislúchajúci priamo k reaktoru u prevádzkovateľa Enel SE, a.s. Mochovce. Celému postupu zamestnávateľa totiž prechádzalo šetrenie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prebiehalo niekedy v novembri - decembri minulého roka. Žalobcovia nevedeli, čo vyšetrujú, len predpokladali, že to bude zmiznutá meď - približne 750 kg. Nikto z nich dovtedy nevedel, že niečo také ako meď sa v priestoroch elektrárne nachádza, nakoľko neboli informovaní, ani nebolo im povedané, že niečo také treba chodiť kontrolovať, ani kde je to uložené. Vyššie popísaný postup zamestnávateľa bol zrejme následkom šetrenia tohto prípadu, avšak dôvodom bolo porušovanie pracovnej disciplíny - nevykonávanie obchôdzok, lebo sa nevystavovali pravidelne dávkam žiarenia, ako sa podľa zamestnávateľa mali. K týmto zisteniam, ktoré boli známe aj predtým, prišiel zamestnávateľ až po tom, ako si polícia vyžiadala výstupy kontrolných zariadení. Z poslednej výplaty im strhli výkonnostné odmeny, ktoré žiadajú tiež doplatiť. Reálnym následkom je, že všetci žalobcovia skončili na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaní, v skupine znevýhodnených občanov, nakoľko väčšina z nich má viac ako 50 rokov. Ich žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru sa nikto zo zamestnávateľov v regióne nezaoberal a nebude zaoberať, nakoľko ich každý spája s touto krádežou. Naviac, keď ich stretnú na ulici známi, tak sa ich pýtajú, kde majú tú meď schovanú. Je to síce žartom, ale takto z celého prípadu žalobcovia vyšli aj vďaka tomu, že tento prípad bol v televízii JOJ v televíznych novinách

medializovaný. „Podľa hovorkyne elektrární P. B. išlo zhruba o metrové medené prúty nasekané z vyradených elektrických káblov. Podľa našich informácií vypísal riaditeľ 3000 eur odmenu za pomoc pri odhalení páchateľov. Povráva sa, že v súvislosti s touto krádežou boli už prepustení viacerí zamestnanci“. Bez akéhokoľvek pričinenia sa tak žalobcovia stali aktérmi Čiernej kroniky a Krimi novín televízie JOJ. Žalobcovia namietajú aj porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu vo výbere zamestnancov z dôvodu veku a mzdového zaradenia nadobudnutého na konto odpracovaných rokov u zamestnávateľa, ktorí museli takýmto spôsobom skončiť pracovný pomer. Všetci boli služobne a vekovo starší, mali viac ako 50 rokov (až na dve výnimky), jeden zamestnanec (žalobca v 3.rade) bol dokonca mesiac pred nadobudnutím nároku na predčasný starobný dôchodok. Zároveň všetci boli aj platovo lepšie ohodnotení a ako takí boli zámerne vybraní na okamžité skončenie pracovného pomeru voči ostatným zamestnancom do celkového počtu 25, ktorí sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny rovnakým spôsobom, avšak mohli u zamestnávateľa zostať pracovať, hoci aj za menej výhodných platových podmienok. Údajne intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľ vyhodnocoval v percentách a mohli zostať pracovať len tí, ktorí porušili pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, o čom žalobcovia vážne pochybujú vzhľadom na nefunkčnosť niektorých čítačiek. Okrem veku išlo aj o úroveň odmeňovania pri výbere zamestnancov na skončenie pracovných pomerov a na preradenie a tým pádom aj jasnú snahu zamestnávateľa znížiť svoje mzdové náklady do budúcnosti. Zamestnávateľ sa na tento postup dobre pripravil aj tým, že v deň pred ich prepustením prijal 15 nových zamestnancov. Na základe popisu udalostí, ako napr. zverejnenia televízneho šotu, porušenie zásady rovnakého zaobchádzania výberom žalobcov a tiež tomu predchádzajúcim prijatím nových zamestnancov a samozrejme aj šírením „zaručených“ správ neformálnou cestou, niet pochýb o tom, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov na ochranu osobnosti, ktorí sa preto touto žalobou domáhajú aj ochrany ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Uplatňujú si z toho dôvodu uvedenie do pôvodného stavu tým spôsobom, že žalovaný v Krimi novinách televízie JOJ uverejní správu, v ktorej odvolá tvrdenie hovorkyne Slovenských elektrární, a.s. o tom, že ... zodpovední boli prepustení a ospravedlní sa im. Text, ktorý musí obsahovať tento šot bude súčasťou výroku rozhodnutia súdu. Ako primerané zadosťučinenie navrhujú nahradiť žalobcom škodu tejto nemajetkovej ujmy podľa uváženia súdu v peniazoch, avšak najmenej vo výške odstupného, ktoré by im patrilo t.č. vo výške sedem mesačných priemerných zárobkov. Žalobcovia poukázali na to, že zo strany žalovaného došlo k zneužitiu postavenia zamestnávateľa voči svojim zamestnancom, keď v atmosfére strachu v mimoriadnej situácii, keď u zamestnávateľa prebiehalo šetrenie krádeže medi, presvedčil žalobcov o tom, že sa dopustili porušenia pracovnej disciplíny. Uviedol ich do omylu, že si zachovajú nárok na hmotné zabezpečenie, ak uzavrú dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným. Z pohľadu zamestnancov išlo o hodinovú výpoveď. Polovicu žalobcov uviedol do omylu, že si zachovajú nárok na hmotné zabezpečenie, pokiaľ podpíšu dohodu. Do omylu uviedol zamestnancov, žalobcov v 2., 3., 4., 8. a 10 rade. Ostatným len hodili dohody, aby podpísali a žiadosti o skončení pracovného pomeru. Žalovaný pripravil o prácu žalobcov, pričom žalobkyňa v 1. rade bola samoživiteľkou. Musela zaplatiť odvody, sociálne odvody, zdravotné odvody za manžela a za syna, že nemali prácu, ale odvody zaplatiť museli. So žalobcami v 2. a 3. rade bol skončený pracovný pomer napriek tomu, že išlo o manželov v preddôchodkovom veku, pričom v kolektívnej zmluve je zakotvené, že pokiaľ sa rozväzuje pracovný pomer, tak je to možné len jedným z manželov, ktorí sú zamestnanci. Žalobcovia v 9. a 10. rade mali nezamestnané manželky. Žalobcovia prišli o jediný zdroj obživy a len piatim z nich sa podarilo zamestnať. Žalobcovia poukázali na to, že samotné zhromaždenie bolo stresujúce. Už len jeho samotné zvolanie a rozdelenie zamestnancov do skupín bez akéhokoľvek predošlého vysvetlenia. Bolo im pánom D..B. povedané, že sú tu kvôli nevykonávaniu obchôdzok v kontrolovanom pásme, čím umožnili krádež medi. Tvrdili, že ak sa priznajú, bude sa na to prihliadať, že majú vedenie, ktoré je ústretové, ale že musia čakať prísny postih. Žalobcovia poukázali na to, že nevykonávanie predpísaného počtu obchôdzok možno subsumovať len pod menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle pracovnej zmluvy v čl. VII. (bod 2, 3). Pri žiadnom porušení pracovnej disciplíny, ktoré sa žalobcom kládli za vinu, nebolo možné okamžite skončiť pracovný pomer. Od začiatku vyšetrovania krádeže medi orgánmi činnými v trestnom konaní neboli ústne ani písomne upozornení na to, že svoju činnosť nevykonávali dôsledne alebo že hrubo porušili pracovnú disciplínu. Žalovaný ako zamestnávateľ pri skončeniach pracovného pomeru nepostupoval v súlade s právnymi predpismi. Zavinenie, ktoré je kľúčovým kritériom každého porušenia pracovnej disciplíny, v ich prípade chýbalo. Ich doterajšie, každú zmenu rovnako vykonávané obchôdzky boli nadriadenými dovtedy považované za postačujúce, nikto im nič do 27.1.2012 v tomto smere nevytkol, z čoho usudzujú, že ich doterajšie plnenie pracovných povinností bolo zamestnávateľom všeobecne tolerované, o čom svedčia aj ich pravidelne priznávané výkonnostné odmeny. K porušeniam pracovnej disciplíny na strane žalobcov nevykonávaním obchôdzok dospel

žalovaný na základe výstupov z technických zariadení prevádzkovateľa. Systém prevádzkovateľa je informačným systémom fyzickej ochrany chráneného objektu a nie systémom evidencie vykonávania obchôdzok. Výstupy z neho sa mohli využívať len na vstup do tohto citlivého osobitne chráneného priestoru a na nič iné. Pokiaľ ich dostal žalovaný od prevádzkovateľa, tak ich dostal na konto porušovania zmluvy s prevádzkovateľom uzatvorené na účel ochrany objektu. Systém a výstupy z neho nemohli byť použité ako kontrolný systém, ktorým zamestnávateľ monitoruje svojich zamestnancov na účel porušovania pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ by zavedenie kontrolného systému takéhoto druhu musel prerokovať najskôr so zástupcami zamestnancov, pričom zamestnanci by s ním museli byť riadne oboznámení, čiže musel by oznámiť, čo kontroluje, na aký účel, akú dobu, čo sa stane s výstupmi, s údajmi, keď zistí nejaký incident. Nič také sa neudialo. Žalobcovia poukázali na to, že vyjadrenia typu: „Som si vedomý svojej chyby a mrzí ma, čo sa stalo“, neboli vyjadrením slobodnej vôle žalobcov, ale títo boli pánom F. výslovne nabádaní. Povedal im, čo tam majú napísať, lebo potom to bude údajne posudzované miernejšie. Situácia bola strašná. Nikto na ňu nebol pripravený. Neposkytli im čas na rozmyslenie, boli pod psychickým tlakom Nikto zo žalobcov nedostal možnosť porovnať si pravdivosť tvrdení žalovaného na výpisoch ich prechodov cez prostriedky fyzickej ochrany SE EMO, ktoré mali byť prílohou záznamov o porušení pracovnej disciplíny spolu s ďalšími „akože priloženými dôkazmi“. Okrem toho sú použité výpisy ako dôkazy o porušení pracovnej disciplíny nedôveryhodné aj z týchto dôvodov: Vychádzali zo vstupných kontrolných bodov, technických zariadení, ktoré boli značne poruchové. Boli často opravované a na zavolanie žalobcov zásahmi prevádzkovateľa ručne korigované. Záznamy o porušení pracovnej disciplíny nekorešpondujú s prílohami, výpismi z čítacích zariadení, čo znamená, že boli použité viaceré neporovnateľné údaje a výpisy. Obchôdzky v kontrolovanom pásme a vstupy do neho podľa karty strážneho stanovišťa číslo 8 boli natoľko fyzicky náročné a zdraviu škodlivé, hrozilo rádioaktívne ožiarenie, že pokiaľ aj niektoré z nich v rámci mesiaca neboli zrealizované, alebo si vstupy do KP žalobcovia zľahčovali výťahom, čím obišli kontrolné body, robili tak len v dobrej viere a z dôvodu ochrany svojho zdravia. Navyše tak robili aj podľa dovtedy všeobecne akceptovaných a zabehnutých pracovných postupov. Poukázali na nadriadenými pravidelne vykonávané kontroly zaznamenávané v denníkoch strážnej služby bez akýchkoľvek závad. Napokon dôkazom toho boli aj pravidelne vyplácané VOO. Keby sa v konečnom dôsledku aj pripustilo, že niektoré obchôdzky v uvedenom období neboli vykonané tak, ako mali byť, boli by maximálne len neuspokojivým plnením si pracovných povinností žalobcami a tým pádom aj porušením interného predpisu karty strážneho stanovišťa č.8. Chýba zavinenie zo strany žalobcov, hoci len vo forme nedbanlivosti, ktoré je kľúčovým kritériom pri akýchkoľvek porušeniach pracovnej disciplíny. Postup žalovaného sa preto nedá v kontexte inak vyhodnotiť, ako tak, že žalovaný použil bezprávnu vyhrážku, nakoľko hrozil niečím, čím hroziť nemohol a nemal, keďže nemal právny titul na svoje konanie. Chýbalo mu závažné a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný neprihliadol pri hodnotení závažnosti porušenie pracovnej disciplíny na doterajší prístup žalobcov k plneniu pracovných povinností , k miere zavinenia zamestnanca, k situácii a dobe, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny , k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia konkrétnych povinností , či mu tým spôsobil škodu a pod. Zavinenie žalobcom preukázané nebolo. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalovaným je rozličné a veľmi podivné, ktoré nevedel vysvetliť ani D.. B.. Zamestnávateľ použil bezprávnu vyhrážku , lebo na základe nezákonných nedôveryhodných dôkazov a žiaľ aj za aktívnej účasti a podpory vrcholových manažérov zorganizoval také bezprecedentné disciplinárne konanie, na ktorom vyvinul na žalobcov enormný psychický nátlak s jasným cieľom, ukončiť ich pracovné pôsobenie v spoločnosti. Postupným predvolaním žalobcov pred akýsi tribunál alebo komisiu navodil davovú psychózu strachu, ktorej napokon podľahli. Žalovaný zneužil svoje postavenie silnejšieho partnera pracovnoprávneho vzťahu na škodu druhého účastníka. O tom, že žalovaný vyvinul obrovský nátlak na žalobcov, svedčí aj tá skutočnosť, že v predmetný deň mali všetci zablokované vstupy do podniku.. Žalobcovia sú preto toho názoru, že právne úkony dohôd o skončení pracovného pomeru so žalobcami sú absolútne neplatné, nakoľko neboli urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, boli podpisované pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok oproti iným riešeniam, napríklad aj právnemu úkonu výpovede. Dohody podpisovali žalobcovia pod hrozbou finančnej tiesne, ktorá bola veľmi akútna, ak by stratili možnosť získať finančné zabezpečenie, teda podporu od úradu práce. Žalobcovia uviedli, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v bode 5 žaloby uplatňujú si ho v jednej výške tak z titulu poškodenia dobrého mena a povesti žalobcov, ako aj z dôvodu diskriminácie. čo i len jeden z uplatnených nárokov bude preukázaný, nárok si uplatňujú v tej jednej výške.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, žalovaný dňa 27.1.2012 neoznámil 25 zamestnancom, že dostali hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nikdy žalobcom neoznámil tvrdenie

uvádzané žalobcami v žalobe, že: „buď vezmeme výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny alebo výpoveď dohodou“. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov:„ že ak vezmeme hrubé porušenie pracovnej disciplíny, budeme bez príjmu, pretože nebudeme mať nárok na podporu v nezamestnanosti, takže každý z nás radšej vzal rozviazanie pracovného pomeru dohodou, okrem F. A., ktorý dohodu nepodpísal a vzal okamžité skončenie pracovného pomeru.“ Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom v 5. rade dohodou. Nepravdivé sú aj tvrdenia žalobcov o súvislosti či príčinnej súvislosti medzi ich skončením pracovného pomeru dohodou a krádežou medi v Slovenských elektrárňach, a.s. Žalovaný nikdy krádež medi v Slovenských elektrárňach, a.s. nevyšetroval a s touto skutočnosťou nespájal žiadne porušenie pracovnej disciplíny zamestnancami, resp. žalobcami. Žalovaný nemá nič spoločné a nepozná obsah televízneho šotu televízie JOJ zo dňa 4.2.2012 pod názvom“ Zo super strážených Mochoviec zmizla tona medi!. Žalovaný voči žalobcom neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu vo výbere zamestnancov z dôvodu veku a mzdového zaradenia. Žalovaný nijako nezasiahol do práva žalobcov na ochranu ich osobnosti. Zastáva stanovisko, že so žalobcami platne skončil ich pracovné pomery dohodou. Za nedôvodný považuje aj nárok žalobcov na náhradu mzdy a vrátenie neprávom odňatého výkonnostného za mesiac január 2012 a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a práv na ochranu osobnosti - poškodenie povesti a dobrého mena zamestnancov. Žalobu považuje za nedôvodne podanú. Skončenie pracovného pomeru so žalobcami žalovaný považuje v súlade so zákonom. Toto skončenie pracovného pomeru bolo so žalobcami vopred prerokované. Pokiaľ ide o výkonnostný príplatok, ktorý požadujú zaplatiť žalobcovia, priznanie výkonnostného príplatku je upravené vnútornou normou a kolektívnou zmluvou. Ide o nenárokovateľnú položku, ktorá žalobcom za január 2012 neprislúcha. Nerobili v tomto mesiaci obchôdzky. Žalobcom rovnako neprislúcha náhrada mzdy, ktorú si uplatňujú. Pokiaľ ide o uplatnenú žalobu v časti ochrany osobnosti, poukázal na to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tejto časti, nakoľko nemá nič spoločné s odvysielaním šotu v televízii JOJ. Neprispieval žiadnym príspevkom do vysielania tejto relácie. Nijakým spôsobom sa v nej nevyjadroval. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny, nie je predmetom tohto konania. Kolektívna zmluva nemá nič spoločné pri skončení pracovného pomeru pri porušení pracovnej disciplíny. Stanoviská žalobcov považuje za tendenčné, aj pokiaľ ide o vytýkanú diskrimináciu. Je toho názoru, že žalobcom uplatnené nároky neprislúchajú. S poukazom aj na judikatúru v obdobných veciach. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý musí preukázať svoje tvrdenia. Dôkazy v konaní teda predkladá väčšinou žalobca, uvádza určité okolnosti a musí preukázať tieto skutočnosti uvedené v žalobe, aby bolo rozhodnuté tak, ako žiada. Poukázal na tvrdenia žalobcov, že museli podpísať dohodu, že boli prepustení, vyhodení, že inak nedostanú podporu v nezamestnanosti. Bolo nimi opisované a poukazovalo sa na to, čo je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobcovia uvádzali psychózu strachu, zneužitia postavenia zamestnávateľa. Tvrdili, že bola navodená zlá atmosféra pri podpisovaní dohody 27.1.2012. Tiež bolo uvádzané, že tento právny úkon nebol určitý, zrozumiteľný, vážny a slobodný. Žalovaný poukázal na to, že ani jedno z tvrdení žalobcov nebolo v tomto konaní preukázané. Zo strany žalobcov bol navrhnutý jediný svedok, a to svedok F.. Ani jedno tvrdenie zo strany žalobcov tento svedok nepotvrdil, že by boli nútení dohodu podpísať. Listinný dôkaz žalobcovia nepredložili žiadny. Zamerali sa na neplatnú výpoveď z pracovného pomeru, pričom výpoveď nie je predmetom konania. Pokiaľ by predmetom konania výpoveď bola, potom by bolo možné zamerať sa na to, či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobcovia sa zamerali len na porušenie pracovnej disciplíny, opis kontrol, hodnotenie technických prostriedkov, na ochranu osobných údajov, rádioaktívne žiarenie, čo nebolo predmetom konania a s konaním nesúviselo. Žalovaný poukázal na judikáty, ktoré v konaní označil. Pokiaľ zamestnávateľ dal na výber buď výpoveď alebo skončenie pracovného pomeru dohodou, je to právo zamestnávateľa. Nebolo preukázané zo strany žalobcov porušenie práva zamestnávateľa. Žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli skončiť pracovný pomer. Pokiaľ žalobcovia uvádzali tvrdenia, tak na tieto tvrdenia mali uviesť aj dôkazy, inak to zostalo v rovine tvrdení. Pokiaľ ide o uplatnené nároky, poukázal na znenie § 22 ods. 2 podnikovej kolektívnej zmluvy o výkonnostných osobných odmenách, a to na úplné znenie tohto paragrafu, z ktorého vyplýva, že ide o nenárokovateľnú časť. Pokiaľ ide o nárok na ochranu osobnosti, okrem predloženého článku, výpisu relácie nepredložili žalobcovia nič. Nie je žalovanému známe, z akého dôvodu by mal byť pasívne legitimovaný žalovaný, keď neposkytoval žiadne informácie, nič neurobil, nič nevykonal v súvislosti so zverejnením relácie. Taktiež žalovaný nič nevyšetroval. Žalobcovia ani v tomto nepreukázali uplatnený nárok. Diskriminácia žalobcov v konaní nie je ničím preukázaná. Pokiaľ sa k diskriminácii žalobcovia vyjadrovali, nevedeli k tomu nič povedať. Predmetom tohto konania nebolo porušenie pracovnej disciplíny, ale neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 37 OZ, kde je uvedené, kedy je neplatný právny úkon. Je to vtedy, keď je neurčitý, nezrozumiteľný, vážny a slobodný. Nebola v konaní preukázaná neplatnosť

dohody v zmysle tohto ustanovenia. Právny úkon bol určitý a zrozumiteľný. Dohodou 27.1.2012 skončilo pracovný pomer všetkých deväť žalobcov. Poukázal ďalej na to, že žalobcovia tvorili dve skupiny. V jednej skupine boli tí, ktorí neboli pred komisiou a požiadali o skončenie pracovného pomeru dohodou. S nimi riaditeľ bezprostredne nekonal. Tí si požiadali prostredníctvom pána F., že chcú skončiť pracovný pomer dohodou po tom, čo uznali porušenie pracovnej disciplíny. Na nich nemohol byť urobený žiaden psychický nátlak, ani fyzický, keď o to požiadali sami. Oni pred tú komisiu ani nešli. Pričom svedka F. navrhli práve žalobcovia. Pokiaľ ide o druhú skupinu žalobcov, títo sa zúčastnili rokovania pred komisiou. Zamestnávateľ im navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou alebo že im dá výpoveď. Výpoveď sa žalovaným nedoručovala. Nebola ani napísaná, ani vyhotovená. Len im bolo povedané, že majú na výber buď dohodu alebo výpoveď. Žalovaný poukázal na obsah zápisnice z 26.1.2012, kde bol prerokovaný postup. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že išlo o bezprávnu vyhrážku, je toho názoru, že došlo k zlej aplikácii splnomocnenej zástupkyne žalobcov ohľadne bezprávnej vyhrážky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , kde je uvedené, čo je to sloboda vôle, prípadne čo túto slobodu vôle vylučuje, že ju vylučuje priamo fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávnou vyhrážkou je len, ak sa hrozí ublížením na zdraví, značnou škodou, buď zamestnancovi alebo blízkym osobám alebo keď sa uvádza, že neuzavrie nejakú zmluvu, dohodu, bude oznámený ako páchateľ trestného činu. Žalobcom nikto v tomto zmysle nehrozil. Ani to nepreukázali. Nejde ani o zneužitie práva zo strany zamestnávateľa, ak zamestnávateľ dá návrh, že ak sú podľa neho dôvody, pre ktoré by mohol skončiť pracovný pomer výpoveďou, aby zamestnanec buď pristúpil k dohode alebo mu dá výpoveď. Hrozí tým, čo je oprávnený urobiť a nie je možné takéto konanie považovať za bezprávnu vyhrážku. Nie je možné považovať za bezprávnemu vyhrážku, ak sa zamestnanec rozhodne skončiť na základe toho pracovný pomer dohodou pred jednostranným skončením pracovného pomeru. Poukázal aj na ním citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že je právne bezvýznamné, preukazovanie toho, či na strane žalobcov došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, nakoľko porušenie pracovnej disciplíny predmetom konania ani nemalo byť. Bola preukázaná slobodná vôľa zamestnancov. Tým, že dostali možnosť výberu, nie je preukázané, že by boli psychicky donucovaní. Na svoje tvrdenia žalobcovia podľa neho neuniesli dôkazné bremeno a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže nepreukázali ani jeden uplatnený nárok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom predsedu predstavenstva a riaditeľa žalovaného D.. P. H., výsluchom svedkov, ako aj oboznámením listín tak, ako je nižšie uvedené.

Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným podpísala. Keď boli na nočnej zmene v utorok, zavolali ich na operačné. Veliteľ s operátorom im povedali, že majú podpísať jeden zoznam. Išlo o zoznam, ktorý sa týkal toho, kto pôjde na základňu v piatok . Nevedeli im povedať prečo. Tiež im povedali, že im dávajú dovolenku. Nevedeli prečo im ju dávajú. Povedali im, že dostali taký príkaz z vedenia. Ona o žiadnu dovolenku nepožiadala. V piatok na ôsmu hodinu prišli na základňu. Bolo ich tam 25 kolegov, vrátane nej. Prišli tam z manažmentu. Povedali im, že porušili pracovnú disciplínu, že nechodili na obchôdzky v kontrolovanom pásme. Dali im výpisy z turniketov, cez ktoré prechádzali do zariadení dovnútra, ktoré sa týkali kontrolovaného pásma. Nebolo však potrebné prechádzať do priestorov za použitia turniketov, nakoľko oni sa dostali do priestorov aj tak, že použili výťah. Čo sa týka obchôdzok, tieto zvykli vykonávať vo vnútri aj vonku vo všeobecnosti.. Do kontrolovaného pásma ich mohli dať len dvakrát do mesiaca. v tom kontrolovanom pásme. Boli tam nejaké dátumy. K tým výpisom, ktoré im boli predložené, mali sa vyjadriť písomne. Písomne sa aj ona vyjadrila. Potom to od nich pozbierali a z manažmentu zostal tam len pán F.. Rozdelili ich, čo tam boli, na dve časti. Jedna časť zostala v zasadačke, medzi mini aj ona. Bol tam s nimi aj pán F. a potom ich po jednom volali k pánovi riaditeľovi a odtiaľ prichádzali s výpoveďami. Asi šiesti, siedmi zamestnanci to boli, čo takto išli jednotlivo k pánovi riaditeľovi. Presný počet si nepamätá. Pán F. potom zrazu odišiel a potom im doniesol papiere, tie im rozhádzal, povedal podpíšte to a môžete ísť. Nevedela, čo sa deje. Bola v šoku, ani písmená nepoznala. To, čo jej dal, podpísala. Nevedela ani čítať. Pán F. jej povedal, že to má tam podpísať. Aj ostatní to podpisovali, aj ona to podpísala. Potom ich poslali na mzdové, do kancelárie. Tam im dali tiež niečo popodpisovať, nejaké daňové priznanie. Potom ich poslali k výcvikárom, či majú u nich nejakú dlžobu alebo nie. Potom ich poslali ešte k výstrojárovi, ktorý už mal zoznamy, či majú niečo vrátiť. To všetko odvtedy, ako sa dostali na tú základňu až po toho výstrojára trvalo približne hodinu, viacej asi nie. Uviedla, že dohodu podpísala, bola v šoku. Chodili tam s výpoveďami. Nevedela si predstaviť, že zostane bez roboty. Ona konkrétne nebola zavolaná k riaditeľovi. Keď pán F. predložil zamestnancom na podpis „papiere“, povedal, že je to výpoveď. Aká bola reakcia tých ostatných zamestnancov, čo tam boli, žalobkyňa nevedela povedať. V minulosti nebola upozorňovaná na porušovanie pracovnej disciplíny.

Neuskutočňovali sa také stretnutia so zamestnávateľom, kde by sa zaoberali pracovnými obchôdzkami. Čo sa týka obchôdzok, tak existoval interný pokyn alebo smernica, ktorá to upravovala, ako sa majú vykonávať. Čo sa týka kontrolovaného pásma, tam neboli body. Body slúžili na to, aby ich kontrolovali, či obchôdzku urobili alebo nie. K tomu, či predmetom stretnutia bolo hovorené o krádeží medi v ten piatok, žalobkyňa v 1.rade uviedla, že o krádeži medi sa tam vtedy nehovorilo. Presne nevie, či tam niekto o tom povedal alebo nie. Vie, že už predtým sa vyšetrovala krádež medi. Bola predvolaná na odbor ochrany, kde sa jej pýtali, či nevidela niekoho niesť také káble z medi, to sa pýtali aj ostatných zamestnancov. Keď bol v tej miestnosti s nimi pán F. a keď tí ostatní z manažmentu už odišli a keď zamestnanci prichádzali s tými výpoveďami, tak pán F. povedal, že včera prijali pätnásť ľudí a že ich zaradili do štvrtej platobnej triedy a že sú s tým spokojní. Išlo o pätnásť ľudí, ktorí mali byť miesto nich. S tou druhou skupinou, ktorá z tej miestnosti odišla, tak tých zamestnancov tam nechali pracovať, znížili im platové triedy, dali ich na iné stanoviská. V čase, keď podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru bola vydatá. Manžel aj syn boli živnostníci, ale nemali prácu. Vlastne bola živiteľkou rodiny. Z platu uhrádzala pre nich odvody do poisťovne. Ešte predtým brala pôžičku, aby vedeli platiť tie odvody. Pôžička nebola ešte splatená v čase, keď podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru. Pôžičku mala uzavretú so Základnou organizáciou Slovenských elektrární. Keby jej bol vysvetlil pán F., že nejde o výpoveď z pracovného pomeru, ale že sama dobrovoľne končí pracovný pomer, nebola by podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Nepodpísala by ju, keby jej bol vysvetlil, že ide o dohodu bez akýchkoľvek nárokov. Podľa nej systém turniketov nebol spoľahlivý. Nebola si vedomá toho, že by bola porušila pracovnú disciplínu. Z ničoho im nevyplývala povinnosť, že sa majú načítať. Bolo im len uložené, že majú vykonávať obchôdzky. Bola oboznámená s kartou strážneho stanoviska číslo osem. Táto karta strážneho stanoviska obsahuje to, ako sa má obchôdzka vykonávať. Mala vedomosť, ako sa má vykonávať obchôdzka. Pokiaľ ide o to, že chodievala aj výťahom, nebolo zakázané chodiť výťahom. Výťahom išla, keď sa nemohla dostať cez to zariadenie na kartu. Zamestnávateľ jej nehrozil ublížením na zdraví, ublížením na zdraví jej manželovi a deťom, spôsobením značnej škody na majetku, spôsobením značnej škody na majetku manžela alebo deťom, značnou škodou na majetku, tým že podá na ňu trestné oznámenie, trestným stíhaním, ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Podpísala žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ale pod tým nátlakom, pod tým psychickým stresom. K tomu, aký psychický tlak a stres vyvíjal žalovaný na žalobkyňu v 1. rade, uviedla, že bolo to z dôvodu, že chodili kolegovia, ktorí hovorili, že dostali výpoveď. Nevedela, čo ich čaká a mala pred sebou situáciu, že zostane bez chleba. K tomu, ako ju poškodil žalovaný odvysielaním relácie v TV JOJ uviedla, že keď si hľadala prácu a keď povedala, kde pracovala, prečo odtiaľ odišla a keď povedala, že ich prepustili, tak sa pýtali, či je z tej partie, čo súvisela s krádežou medi. Ešte aj u lekára jej takúto otázku položili. S touto reláciou ich spájajú. Bližšie nevie uviesť okolnosti, za akých sa tá relácia uskutočňovala a pripravovala.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú, nakoľko ju podpisovala v situácii, keď nevedeli, do čoho idú. Neboli jej predtým v minulosti vytýkané žiadne porušenia pracovnej disciplíny. Všetky kontroly, ktoré boli vykonané, boli v poriadku. 24.1.2012 večer okolo 22.00 hod. jej volal operátor domov, že sa má dostaviť na vedenie zamestnávateľa. Rovnako týmto telefonátom to oznamoval aj jej manželovi. Povedal im, že prišlo nariadenie, že majú ísť do práce, že dostávajú dovolenku na piatok. Keď sa pýtali na dôvod, nevedeli im ho uviesť. V piatok sa dostavili potom do učebne, kde bol prítomný D.. B., pán F., pán Botka a ešte niekto od zamestnávateľa. D.. B. im povedal, že vedia, aká je situácia, že došlo ku krádeži medi. Povedal, že stratilo sa veľké množstvo medi, že to riešia aj Mochovce. A tým, že nevykonávali riadne obchôdzku, tak že tým mohlo ku krádeži dôjsť. Bolo tam 25 ľudí zamestnancov. Boli to tí zamestnanci, čo chodili do kontrolovaného pásma. Po tom, čo ich D.. B. informoval, ostatní z vedenia odišli a zostal z nich tam pán F.. Tento uviedol, že sú dve skupiny zamestnancov, jedni, čo zľahka kašľali na obchôdzky a jedni, čo viac kašľali na obchôdzky. Tí, čo tam zostali zo zamestnancov, keďže časť odišla, zostalo ich trinásť ľudí, tak im rozdal pán F. papiere z obchôdzok, výpisy z riadiaceho centra o výkone ich obchôdzok a mali sa k nim vyjadriť. Išlo o výstupy zo zariadení, ktoré boli prevádzkovateľove a slúžili nie na evidenciu ich obchôdzok a ich činnosti, ale na to, aby mali presnú evidenciu, koľko ľudí a kedy sa nachádza v kontrolovanom pásme pre prípad, že by došlo k nejakej nepredvídanej udalosti, kde majú ľudí hľadať. Zamestnanci nevedeli, o čom to je. Nepovedali im, že by ich prichytili pri niečom. Taktiež im nevytýkali predtým žiadne porušenia pracovnej disciplíny. Svoju robotu si vykonávali dlhé roky a rovnako zaužívaním spôsobom. Nikto sa o výkon ich činnosti nezaujímal okrem veliteľa zmeny, ktorý chodil tam na kontroly a ten vždy, keď kontrola bola vykonaná, do denníka zapísal, že kontrola bola bez závad. Čo sa týka ďalšieho postupu, potom ich po jednom volali k riaditeľovi, ktorému predložila to svoje vyjadrenie, na čo povedal, že to ho nezaujíma. Povedal jej, že si príplatky neoprávnene vyúčtovala, hoci tieto im patrili zo zákona. A

povedal, že buď prijme dohodu alebo hrubé porušenie pracovnej disciplíny. A keď hrubé porušenie pracovnej disciplíny prijme, tak príde o všetky výhody, ktoré by jej patrili od úradu práce. Pýtala sa, koľko času má na rozmyslenie, na čo jej povedal, že čas na rozmyslenie nemá. Keď si mala vybrať medzi dvoma zlami, tak si vybrala dohodu. Keby mali čas, tak by sa išli informovať aj na odbory. Vedela, že zostať bez peňazí by bolo veľmi ťažké. Situácia bola strašná, nikto na ňu nebol pripravený. Neposkytli im čas na rozmyslenie a každý len hovoril o tom, že dostal výpoveď. Oni toto neplánovali zostať bez príjmu a bez zamestnania. Keby sa riadili kolektívnou zmluvou, aspoň jedného z nich by boli mohli udržať v zamestnaní. Potom ich poslali aj na ďalšie oddelenia. To všetko netrvalo dlho a stihlo sa to v ten istý deň. Celý ten proces trval tak hodinu. O ôsmej tam prišli a o deviatej hodine boli vybavení aj pokiaľ ide o tie iné oddelenia. Všade boli tlačivá pripravené. Len to popodpisovali a mohli odísť. Pokiaľ ide o žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorú podpisovala, táto bola už tiež pripravená zamestnávateľom. Po skončení pracovného pomeru bola štyri mesiace zamestnaná vo firme Bonul, a to od októbra 2012 do februára 2013. Aj to jej zavolal z tej spoločnosti jeden pán, že aj keď vie, ako odišli od predchádzajúceho zamestnávateľa, tak potrebuje niekoho súrne zamestnať. Nemali koho, tak ju zobrali. Chceli jej muža, ale ten bol na predčasnom dôchodku, takže ten nemohol nastúpiť. Nebolo vopred povedané, že sa bude prerokovávať porušenie pracovnej disciplíny. To vyjadrenie, ktoré tam napísala, písala vlastne na pokyn, že to treba vyplniť a bez akejkoľvek prípravy tam potom človek napíše hocičo, čo ho prvé napadne. Nebolo vôbec času na rozmyslenie. K tomu, či žalobkyňu v 2.rade nútil žalovaný podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a podpísať žiadosť o skončenie pracovného pomeru priamym fyzickým donútením alebo hrozbou priameho fyzického donútenia alebo psychickým donútením, hrozbou ublíženia na zdraví alebo hrozbou značnej škody na majetku alebo trestným oznámením za nepodpísanie dohody o skončení pracovného pomeru alebo či týmto všetkým hrozil jej blízkym, manželovi a jej deťom, k tomu uviedla, že nie. Čo sa týka psychického donútenia, tak tým jej hrozil, že si nebude od nej nárokovať naspäť vyše 500 eur, Bola si vedomá, že jej muž stojí za ňou za tú výpoveď. Tak zobrala výpoveď, hádam, že jemu ju nedajú. Keď jej žalovaný povedal, že príde o peniaze kvôli tým príplatkom, tak si to vyhodnotila tak, že nebude mať nárok na peniaze z úradu práce a že to podpíše. Vedela, že aj jej muž je tam na rade. A to bol dosť veľký psychický tlak na ňu. S kartou strážneho stanoviska čísla 8 bola oboznámená. Vedela, že je povinná prechádzať cez turniket a zaevidovať sa pri vstupe aj pri výstupe. K tomu, v čom došlo k zásahu do osobnosti žalobkyne v 2. rade odvysielaním danej relácie v televízii zo strany žalovaného a čím žalovaný porušil práva žalobkyne, uviedla, že relácia bola odvysielaná v čase, keď boli prepustení. Jednalo sa o majetok elektrární. Hovorilo sa v relácii o pracovníkoch SBS. Všetci vedeli, že sú SBS. S týmto ich spájali. Nikto nepovedal zo strany žalovaného, že oni SBS neboli prepustení kvôli krádeži, že ukončili pracovný pomer dohodou. Nikto sa ich od žalovaného nezastal. Čo sa týka šotu, tento bol presne v televízii vysielaný, keď ich prepúšťali. A každý ich spojil hneď s tou krádežou, čo bolo medializované. Zo strany žalovaného nebolo zaujaté korektné stanovisko, kde by žalovaný uviedol, že oni neodchádzali zo zamestnania pre krádež. Už 27.1.2012 vedeli v meste, že boli prepustení kvôli krádeži a toto sa s nami nieslo celý rok. Vždy sa našiel niekto, kto povedal, že odišli kvôli krádeži. Koľkoráz počuli, čo majú z tej medi postavené. Poukázala na to, že v zmysle pracovnej zmluvy v bode menej závažné porušenie pracovnej disciplíny pre nedodržiavanie vnútropodnikových smerníc sa zamestnancovi zasiela písomné upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou výpovede. Ich žalovaný ani neupozornil na to, že ide preverovať ich činnosť. Pokiaľ ide o načítacie zariadenia, poukazovala žalobkyňa v 1.rade na ich nefunkčnosť na 90 %. Poukázala ďalej na problémy s fungovaním kariet, kamier. Veliteľom strážneho stanoviska bol F. Ü.. Na záskok chodievali aj iní velitelia, z iných zmien. Kontroly vždy boli bez závad.

Žalobca v 3. rade uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru považujeza neplatnú, nakoľko bola uzavretá pod psychickým nátlakom. Od pána B. mu bolo zavolané, že má prísť na základňu v piatok. Na ten deň mal vybratú dovolenku. Keď chcel vedieť, kvôli čomu tam má prísť, tak povedal, že to bolo nariadenie. V piatok tam prišiel aj s manželkou. Boli tam z vedenia pán B. a pán F.. Myslí, že D..B. im povedal, že došlo ku krádeží medi. Potom jednu skupinu zamestnancov, čo ako bolo povedané, čo menej okašľali obchôdzky, zobral pán B.. Tých čo tam zostali, po jednom volali hore k riaditeľovi. Pán riaditeľ mu dal na výber, buď výpoveď dohodou alebo výpoveď pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pričom mu povedal, že v prípade pre porušenie pracovnej disciplíny môže zabudnúť na to, že dostane podporu, teda že zostane bez peňazí, bez finančnej podpory. Tiež mu povedal, že v žiadnom prípade nemá čas na rozmyslenie. Keď bol dole so zamestnancami, tak sa tiež vyjadroval k záznamu o porušení pracovnej disciplíny, kde boli vypísané dátumy ohľadne obchádzok. Konkrétne pamätal sa na to, že jeden dátum bol taký, kde bolo uvedené, že nevykonal obchôdzku a stopercentne bol vnútri. Bolo to 31. decembra, na Silvestra. Vykonal obchôdzku v ten deň a potom sa zastavil u dozimetristov. Zato

sa na ten termín pamätá. Keď to uviedol pánovi riaditeľovi, tak ho to nezaujímalo. Podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko už nemal na výber. Zostal by bez peňazí. Manželka taktiež dostala výpoveď. Potom išiel na osobné oddelenie, k výstrojárovi. Všade boli pripravené papiere už dopredu. Ešte aj vrecia na odovzdávanie vecí. V ten deň im boli aj zablokované karty, takže sa nedostali dovnútra. Podotýka, že zariadenia neboli stopercentné, ani turniket, ani čítačka. Na zariadeniach ani magnety neboli. Nefungovali. Takže dvere boli odchýlené. Čo sa týka týchto zariadení, tak na starosti to mali technicky AKOBOJE. Bol potom pol roka na úrade práce evidovaný a potom si vybavil predčasný dôchodok. Nebyť detí, nevie, ako by vyžili. Čo sa týka výkonnostných príplatkov, pred ich priznaním došlo k súhlasu zo strany veliteľa zmeny, resp. veliteľ zmeny najskôr hodnotil výkony ich práce, percentá. Potom to podpisovali a išlo to na mzdové. Do toho mal čo povedať aj pán B.. Kontrola zo strany veliteľa bola v januári 2012, ale neboli vyžiadané záznamy od AKOBOJE zo strany vedenia. Takže nevie, z akého dôvodu výkonnostné príplatky neboli priznané. Určite spúšťačom celého bola krádež medi. K tomu, či žalovaný priamym fyzickým násilím alebo hrozbou fyzického násilia nútil žalobcu v 3. rade ku podaniu žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou a k uzavretiu samotnej dohody o skončenie pracovného pomeru, či ho k tomu nútil pod hrozbou ublíženia na zdraví, pod hrozbou značnej škody majetku, pod hrozbou podania trestného oznámenia alebo či týmito spôsobmi hrozil manželke alebo deťom žalobcu v 3. rade, žalobca v 3. rade uviedol, že nie. Žalobca v 3. rade uviedol, že bol oboznámený s kartou strážneho stanoviska č. 8. Po nahliadnutí do záznamu o porušení pracovnej disciplíny uviedol, že nešlo o dátum 31.12.2002, ako to vo výpovedi uviedol, ale o dátum 30.12.2012, keď vykonal obchôdzku.

Žalobca v 4. rade uviedol, že v čase, keď bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru, pracoval ako veliteľ strážneho stanovišťa. Všetko sa to začalo na jeseň 2011, kedy skončila odstávka na druhom výrobnom bloku a začalo sa medzi zamestnancami hovoriť o krádeži medi, ktorá zmizla z kontrolného pásma. Spočiatku tomuto váhu neprikladal. V novembri alebo decembri 2011 ich začali predvolávať na odbor ochrany, kde ich vypočúval pán B., konkrétne aj jeho. Aj ostatní pracovníci sa zúčastňovali takýchto vypočúvaní. Potom ich začali podozrievať z krádeže. Na základe toho, že neboli robené obchôdzky z ich strany. Spravili si výpisky ohľadne obchôdzok. Ešte predtým sa vyšetrovala krádež medi u zamestnancov Slovenských elektrární a keď sa tam nič nezistilo, tak začali podozrievať ich. Keď bol v náhradnej službe 26.1.2012, bolo mu oznámené, že má prísť na základňu na druhý deň, keď mal nastúpiť na svoju službu a bolo mu povedané, že na ten druhý deň má dovolenku, hoci o ňu nežiadal. V decembri im bolo naznačené, že tí, ktorí pracovali mimo elektrární, že budú zaradení hore na miesta, kde nemohli predtým pracovať. Urobili im skúšky, aby ich mohli nahradiť. 27.1.2012 prišlo na základňu 25 ľudí približne. Rozdelili ich na dve skupiny. Povedali mená, ktorí zostanú v zasadačke, medzi nimi bol aj on. Druhá skupina z týchto zamestnancov potom odišla s pánom B.. Neskôr sa dozvedel, že títo zamestnanci, čo s ním odišli, tak zostali pracovať u žalovaného. Tam v zasadačke, keď zostali, bol prítomný pán Marušák. Doručili im tlačivo na vyjadrenie sa k obchôdzkam. Bolo im povedané, že nerobili obchôdzky tak, ako mali. Po tom, čo tlačivá vyplnili, tak ich pozbierali a postupne volali zamestnancov na vypočutie. Jeho konkrétne na vypočutie nezavolali. Doručili im potom skončenie pracovného pomeru. Pán F. doniesol toto skončenie pracovného pomeru a povedal, aby to podpísali. On to podpísal, pretože nemal iné východisko, nakoľko bolo povedané, že dostane inak hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nevie, kto konkrétne to vtedy takto povedal. Vtedy tam boli prítomní pán F., pán B., pán B. a ešte niekto iný od žalovaného. Následne potom odišli. Niektorí tam ešte zostali, čo odovzdávali veci. On veci odovzdal až na druhý deň. K tomu, či uviedli aj dôvod, pre ktorý mal dostať hrubé porušenie pracovnej disciplíny, žalobca v 4. rade uviedol, že povedali, že keď dostane hrubé porušenie pracovnej disciplíny, tak nebude môcť poberať z úradu práce peniaze. Podľa žalovaného nevykonávali obchôdzky tak, ako mali. On ich vykonával tak, ako ich vykonávať mal. Obchôdzky sa vykonávali prvým a druhým blokom, dve hodiny. Na jedného zamestnanca vychádzali tri obchôdzky alebo dve obchôdzky cez pracovnú dobu. Bolo im uvádzané, že obchôdzky neboli vykonávané tak ako sa mali a následkom toho zmizla meď. Čo sa týka vykonávania obchôdzok, v karte strážneho stanovišťa bolo uvedené vykonávanie obchôdzok, rozpis obchôdzok. Bolo treba svižným krokom ísť a použiť aj výťah, aby bolo možné vykonať celú tú dvojhodinovú obchôdzku jedným zamestnancom. Čo sa týka výkonnostného príplatku, tento mal byť priznaný za to, že bol v tom kontrolovanom pásme. Čo sa týka odvysielania informácie v televíznom šote v Krimi novinách TV JOJ, k tomu uviedol, že podanie tejto informácie nebolo pravdivé. On si nemohol nájsť prácu, pretože každý ich spájal s tou krádežou, že sú zodpovední za krádež medi. Pamätá si, že hovorkyňa uvádzala v tej relácii, že v súvislosti s krádežou boli prepustení pracovníci SBS. Išlo o hovorkyňu Slovenských elektrární. Každý sa na neho tak pozeral, každý poukázal na nich, každý si domyslel, že sú to oni. Jemu sa podarilo zamestnať od mája 2014. Dovtedy zamestnaný nebol. Pracuje

v priemyselnom parku vo Vrábloch. Čo sa týka tlačív, ktoré vyplňovali ohľadne obchôdzok, boli tam výstupy turniketov zo Slovenských elektrární. K tomu, či turnikety boli funkčné, či si mohol overiť, či výstupy zodpovedajú realite, k tomu žalobca v 4. rade uviedol, že neboli funkčné, boli chybné, kazili sa. Správnosť výstupov si nemohli overovať. K tomu, či keby mu boli dali na výber zostať u zamestnávateľa za nižších platových podmienok alebo skončiť pracovný pomer okamžite, či by skončil pracovný pomer za takých podmienok, uviedol, že nie . Nerátal, že ich prepustia. Im to ani nepovedali predtým, ako im dali vyplniť tlačivá ohľadne obchôdzok. K tomu, či mu hrozil zamestnávateľ, že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, či mu hrozil ublížením na zdraví, spôsobením škody veľkého rozsahu jemu alebo jemu blízkym osobám, alebo či mu hrozil, že podá na neho trestné oznámenie, žalobca v 4. rade na každú z týchto otázok uviedol, že nie. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru podpisoval v Mochovciach, vtedy, keď už pán F. doniesol tie skončenia pracovného pomeru. Podpísal to vtedy, keď im doniesli tie tlačivá, tým, čo sa nezúčastnili toho pohovoru. K tomu, v čom vidí príčinnú súvislosť so zamestnávateľom, čo sa týka odvysielania relácie v televízii JOJ, akú úlohu zohral v tej relácii zamestnávateľ žalobcu v 4. rade, žalobca v 4. rade uviedol, že zamestnávateľ musel vedieť o tejto relácii. Len tak by takúto reláciu nemohli odvysielať, čo sa týka bezpečnosti. Žalovaný a Slovenské elektrárne museli o týchto veciach vedieť. K tomu, aby vysvetlil, z akého dôvodu v písomnej žalobe uvádza, že bolo odvysielané v TV JOJ, že boli prepustení viacerí zamestnanci a na pojednávaní uvádza, že bolo uvedené, že boli prepustení zamestnanci SBS, žalobca v 4. rade uviedol, že si už doslovne nepamätá, ako to bolo uvedené. K tomu, ako diskriminoval žalovaný žalobcu v 4. rade, žalobca v 4. rade uviedol, že tak, že si nemohol nikde nájsť prácu, tak ho posudzovali ľudia. Každý sa ho pýtal, keď išiel niekde sa uchádzať o zamestnanie, kde naposledy pracoval, prečo odišiel z posledného pracovného pomeru. Uviedol, že neporušil pracovnú disciplínu. Podpísal záznam o porušení pracovnej disciplíny. Napísal to vyjadrenie, ktoré je tam uvedené. Ale bol pod psychickým tlakom. Nemal na výber. Podpísal teda s tým, že bude mať nárok na peniaze z úradu práce.

Žalobca v 5. rade uviedol, že 26.1.2012, keď mal nočnú zmenu, zavolal mu veliteľ, že 27.1.2012 musí prísť dole na základňu. Dôvod mu nepovedal. Žalobca nevedel, o čo ide. Keď tam prišiel, tak boli tam páni z manažmentu a zamestnanci. Rozdali im papiere, v ktorých bol výpis obchôdzok a voľné políčko na vyjadrenie. Potom ich rozdelili na dve skupiny. On zostal v skupine s ostatnými žalobcami. Potom po jednom chodili k pánovi riaditeľovi. Žalobca mu odovzdal ten záznam so svojím vyjadrením. Chcel niečo uviesť k tomu záznamu, ale mu povedal pán riaditeľ, že to ich nezaujíma, dal to nabok. Pán riaditeľ mu predložil výpoveď s dohodou a hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Povedal mu, že si môže vybrať, ale s tým, že keď dostane paragraf pre porušenie pracovnej disciplíny, tak že nedostane na úrade práce ani korunu. Pýtal sa, či má čas na rozmyslenie, na čo mu povedal, že nie. Potom sa rozhodol pre dohodu o skončení pracovného pomeru, a to z dôvodu, že mal pocit, že aspoň niečo dostane od úradu práce. Ale napokon nič nedostal, lebo je spoločníkom vo firme. Nebol si vedomý toho, že by to bolo na výpoveď, že nevykonával obchôdzky. S ním nebolo prerokované porušenie pracovnej disciplíny. Písomne mal možnosť sa vyjadriť. K tomu, či nútil žalovaný žalobcu v 5. rade priamym fyzickým nútením alebo hrozbou fyzického donútenia, hrozbou ublíženia na zdraví, hrozbou značnej škody na majetku žalobcu v 5.rade, podaním trestného oznámenia, podať žiadosť o skončenie pracovného pomeru alebo skončiť pracovný pomer dohodou, žalobca v 5. rade uviedol, že nie. S kartou strážneho stanoviska č. 8, žalobca v 5. rade oboznámený bol. K tomu, ako porušil žalovaný osobnostné práva žalobcu v 5. rade tým, že došlo k odvysielaniu televíznej relácie uvedenej v žalobe, žalobca v 5. rade uviedol, že to bolo tým, že žalovaný sa ich nezastal, že neboli prepustení na základe krádeže medi, tým, že to nevyvrátil. K tomu, ako ho diskriminoval žalovaný, uviedol, že to bolo tým, že to žalovaný nevyvrátil, tú správu, že to nedementoval, čo bolo odvysielané, že sú zodpovední za krádež tej medi. Diskriminovaným sa cíti byť tým, že ich rozdelil žalovaný na dve skupiny, jedných prepustil a druhí zostali robiť, aj keď za nevýhodných podmienok. K tomu, či žalobca v 5.rade neuvažoval, že by bolo výhodnejšie, ak by počas výpovednej lehoty chodil do práce, než že skončil pracovný pomer dohodou, žalobca v 5. rade uviedol, že mu to nebolo ani ponúknuté a myslel si, že z úradu práce niečo dostane, keď uzavrie dohodu o skončení pracovného pomeru. Výpovednú lehotu mu žalovaný nespomínal. Považoval to, že ide o hodinovú výpoveď, okamžitú. Uvádzal buď dohodu o skončení pracovného pomeru alebo hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podklady, ktoré boli pre porušenie pracovnej disciplíny dané, určite neboli objektívne, nakoľko na to boli určené zvlášť prostriedky, ktoré firma vlastnila a ktoré sa volali PEROPEZ a s tým sa kontrolovali obchôdzky. Toto bolo všade inde, len nie v kontrolovanom pásme. K tomu, či žalobca v 5.rade považuje výstup z technických prostriedkov, turniketov, čítačky Slovenských elektrární za korektný, uviedol, že mal možnosť vidieť, že tieto technické prostriedky boli často opravované.

Žalobca v 7. rade uviedol, že mu bolo povedané, že na druhý deň sa má dostaviť na základňu. Keď boli na základni, tak ich rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina boli tí ľahší, tí odišli s pánom B.. A druhá skupina zostala s pánom F.. Bolo im povedané, že zamestnávateľ dostal výstupy zo Slovenských elektrární a že ich nezaznamenalo zariadenie Slovenských elektrární. Pamätá sa tak, že pán F. uviedol, že ak ohľadne obchôdzok napíšu do vyjadrenia tú formulu, že budú posudzovaní miernejšie. Išlo o tú formulu, ktorú uviedol v zázname o porušení pracovnej disciplíny. Oni tvrdili, že chodili na obchôdzky. To zariadenie malo poruchy. Keď nefungoval turniket, tak zavolali technického operátora z AKOBOJE, bol to zamestnanec elektrární. Žalobca v 7.rade nebol predvolaný na pohovor k žalovanému do tej komisie predtým, ako podpísal skončenie pracovného pomeru. Nedali mu možnosť vybrať si z dvoch tlačív. Zavádzali ich, že buď dostanú hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nedostanú peniaze z úradu práce alebo podpíšu dohodu. Povinnosť obchôdzok si plnili. Tieto povinnosti kontroloval veliteľ zmeny, ktorým bol pán Ü.. Čo sa týka obchôdzok, tieto boli rozpisované na karte stanovišťa. Na karte stanovišťa bolo uvedené, akým spôsobom sa obchôdzky majú vykonávať. To platilo pre všetky obchôdzky. Tam, kde bola kontrolovaná zóna, bolo ionizované žiarenie. Tam sa nemali zdržiavať dlhú dobu, ale zamestnávateľ na nich tlačil. Čo sa týka obchôdzok, tak začali sa vždy na strážnom stanovišti osem. Už predtým bola hygienická slučka. Zapisovali sa do denníka, odkedy dokedy bola obchôdzka vykonaná. To každý z nich podpísal. Resp. sa evidovalo prevzatie služby a odovzdanie služby. Ďalším dôkazom pre to, že bola vykonaná obchôdzka, boli technické zariadenia AKOBOJE. Tie nesúviseli s ich obchôdzkou, ale tieto súviseli so vstupom osôb do kontrolovaného pásma alebo do každého priestoru. Rozhodol sa na základe toho, čo im bolo povedané, že podpíše dohodu, aby radšej dostal peniaze. Zamestnávateľ im nedal možnosť, aby si vec dali posúdiť nejakému právnikovi. Konali pod tlakom. Čo sa týka obchôdzok, tam, kde boli tie body, tak tam sa dalo zistiť, či boli na obchôdzke alebo nie, ale v kontrolovanom pásme body neboli, takže tam sa to zistiť nedalo. Možno kamerovým systémom, ktorý tam bol, by sa to dalo preukázať. Je inak pravdou, že nejde o nárokovateľnú položku. Pokiaľ ide o odvysielanie televíznej relácie v TV JOJ, jej odvysielanie ho poznačilo v tom, že všade, kde sa uchádzal o prácu a povedal, že pracoval ako strážnik v Mochovciach, tak každý ho spájal s tou meďou. Aj touto reláciou, aj jeho prepustením došlo k poškodeniu jeho dobrého mena. Je po prvýkrát od skončenia pracovného pomeru zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od 1.7.2014 ako strážnik vo firme Bonum. Predtým bol živnostníkom. Keď boli prepustení zo zamestnania, tak potom znížili v kontrolovanom pásme počet obchôdzok za deň. Namontovali do kontrolného pásma aj body, čo predtým nebolo. Kontroly veliteľom kontroly sa zapisovali vždy do knihy kontroly a vždy tam bolo uvedené bez závad. Pán Ü. nebol tam vždy súvisle. Ale prichádzal kedykoľvek to považoval za potrebné. Väčšinou to bolo dvakrát za zmenu. Uviedol, že sa nedomáhal ísť pred komisiu. Bolo by to zbytočné, keďže všetci pred ním dostali výpoveď. Povedali, že nikto sa s nimi nebavil, že je to zbytočné tam chodiť. Uviedol, že podpísal do záznamu, že si je vedomý svojej chyby a že ho to mrzí, podpísal to na základe toho, čo povedal pán F.. K tomu, ako na neho tlačil zamestnávateľ pri vykonávaní obchôdzok v kontrolnom pásme, k tomu žalobca v 7. rade uviedol, že žiadal od nich, aby chodili do kontrolovaného pásma s ionizujúcim žiarením. Museli tam chodiť. Existuje predpis na to, že sa má človek minimálne zdržiavať v kontrolovanom priestore s ionizujúcim žiarením. Museli chodiť po tom priestore, kde nechodili ani vlastní zamestnanci. K tomu, aký je súvis medzi zamestnávateľom žalobcu a odvysielaním relácie v TV JOJ, žalobca v 7. rade uviedol, že nevie, jeho to poškodilo, spravilo mu to zle. Zo strany zamestnávateľa v uvedenej relácii nikto nevystupoval. Poukázal na problémy s turniketom. Stalo sa, že nebol načítaný. Technický operátor Slovenských elektrární by mal mať o tom záznamy. K tomu, či mal zdravotnú prehliadku, psychotesty a či bol preškolený na pohyb v kontrolovanom pásme, žalobca v 7. rade uviedol, že mal to všetko, aj zaškolenie. K tomu, ako porušil žalovaný zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami oproti iným zamestnancom v prípade žalobcu v 7. rade, žalobca v 7. rade uviedol, že tým, že ich prepustil. Boli najstarší a s najvyššími platovými zaradeniami. K tomu, ako zasiahol do osobnostných práv žalobcu v 7. rade žalovaný, žalobca v 7. rade uviedol, že tým, že ho prepustil a iných neprepustil. K tomu, či mu hrozil zamestnávateľ, že ak nepodpíše dohodu o skončení pomeru, či mu hrozil ublížením na zdraví, trestným oznámením alebo že spôsobí škodu jemu alebo jemu blízkym osobám, žalobca v 7. rade uviedol, že nehrozil.

Žalobca v 8. rade uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú, nakoľko ju uzavrel pod nátlakom. Nátlak vidí v tom, že inú možnosť mu nedali. D.. H. mu uviedol, že buď prijme výpoveď dohodou alebo výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny a že keď prijme výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny, tak nedostane nezamestnanecké. Toto mu uviedol vtedy, keď bol predvolaný k nemu po tom, čo vyplnil vyjadrenie v zázname o porušení pracovnej disciplíny. Boli tam prítomní okrem neho viacerí, ale mená uviesť nevie. Vyjadrenie, ktoré priniesol, odložil D.. H. bokom. A

povedal mu, že má na výber tie dve možnosti. Bolo mu povedané, že nechodil na obchôdzky. Myslí si, že on sa k tomu ústne nevyjadroval. Podpísal žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru tam pred tou komisiou, keď bol predvolaný. Predtým sa dostavil na základňu, čo mu bolo oznámené deň predtým v práci. Nepovedali im na čo sa tam majú dostaviť. Keď prišli, bol tam pán F., B. a ešte nejakí páni. Rozdali im tie záznamy s tým, že sa majú k tomu vyjadriť. S tým záznamom potom išiel k D.. H.. Po tom, čo podpísal skončenie pracovného pomeru, išiel si vybaviť výstupné formality. Pokiaľ ide o výkonnostný príplatok, tento mali dostať za výkon práce, pokiaľ neporušili nejaké predpisy. On neporušil žiadny predpis. Čo sa týka odvysielanej relácie, táto sa ho dotkla v tom, že v nej ukazovali len zamestnancov SBS a aj názov SBS. On ten šot videl, ale presne si už nepamätá jeho obsah. Nevedel si potom nájsť prácu a tí, čo ho poznali, sa ho pýtali, kde je meď. Prácu si hľadal v novozámockom okrese. Tí, čo ho poznali, vedeli, v akej súvislosti bol prepustený. Pociťuje diskrimináciu zo strany žalovaného v tom, že ho prepustil a ostatných nechal pracovať, ktorí tiež porušili pracovnú disciplínu, nechodili na obchôdzky. Nevie uviesť, z akého dôvodu boli zvýhodnení tí ostatní zamestnanci, ktorých si žalovaný ponechal pracovať oproti nemu. Čo sa týka záznamu o porušení pracovnej disciplíny, pamätá sa, že bolo tam uvedené, že nevykonal obchôdzky v určitých termínoch. On však tieto obchôdzky vykonal. Nevie uviesť, ako by sa dalo preukázať, že v skutočnosti vykonal obchôdzky. Čo sa týka obchôdzok, tieto sa mali vykonávať trikrát v priebehu jednej zmeny po dve hodiny. Čo sa týka začiatku obchôdzky, tak sa zaevidovali načítaním na kartu na turnikete za strážnym stanovišťom č. 8, t.j. za hygienickou slučkou. Taktiež aj koniec ohliadky sa tam načítaval na turnikete. Viedla sa aj kniha, do ktorej sa zaznamenávali služby, ako aj vykonanie obchôdzok. Pokiaľ vykonávali službu, tak obvykle to bolo tak, že jeden bol na stanovišti a druhý vykonával obchôdzku. Kontroly vykonával veliteľ zmeny pán D.. O tom, či čítačky slúžili aj na kontrolu dodržiavania pracovnej disciplíny, neboli informovaní. K tomu, či zamestnávateľ hrozil žalobcovi v 8. rade v prípade neuzavretia dohody o skončení pracovného pomeru jemu alebo jemu blízkym osobám ublížením na zdraví, spôsobením škody veľkého rozsahu alebo podaním trestného oznámenia, žalobca v 8. rade uviedol, že nie. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru podpísal, ale ju nepísal. Žalovaný porušenie pracovnej disciplíny neprerokoval, len mu predložil, že sa má vyjadriť. Predložil tie obchôdzky. Pokiaľ napísal do záznamu o porušení pracovnej disciplíny, že chodil po bloku výťahom napriek tomu, že vedel, že je to zakázané, takto sa vyjadril, nakoľko si myslel, že to myslia tak, že nechodil po bloku. On obchôdzky v termínoch uvedených v zázname, vykonával. Na turnikete sa zaevidoval. K tomu, akú účasť má žalovaný na relácii TV JOJ, žalobca v 8. rade uviedol, že v tom, že sa žalovaný nevyjadril v tej relácii, že pracovníci neboli prepustení z krádeže medi, ale z dôvodu, že nechodili na obchôdzky.

Žalobca v 9. rade uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú, nakoľko ju uzavrel pod nátlakom v neskutočne malom časovom úseku. Nemal čas na rozmyslenie. Bola im predložená ako hotová vec. Deň predtým bol upovedomený, že sa má dostaviť na základňu, ale ho nenapadlo, že je už posledný deň v práci. Po tom, čo sa na základňu dostavil, tak mal úvodnú reč pán B., ktorý poukázal na situáciu, aká je v elektrárňach, že tam zmizla meď a že si neplnili pracovné povinnosti, t.j. nevykonávali riadne obchôdzky. Potom odišiel. Potom im pán F. rozdal záznamy o porušení pracovnej disciplíny, kde sa mali vyjadriť. Nevie uviesť, či sa vôbec vyjadril, nakoľko bol vo veľkom strese. Potom pán F. smeroval zamestnancov pred komisiu. On sa pred komisiu ani nedostal. Niektorí tam boli. On sa s nikým z nich nekontaktoval nejakým spôsobom vzhľadom na atmosféru, ktorá tam bola. K nim sa už potom dostali len tlačivá, a to dohoda o skončení pracovného pomeru. On podpísal túto dohodu, nakoľko zo strany zamestnávateľa bolo poznamenané, že v prípade neprijatia dohody o skončení pracovného pomeru pôjde o rozviazanie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Zobral si z toho tú lepšiu variantu. Prihliadol na poznámku zamestnávateľa, že ak skončí pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, tak už nedostane ani podporu, príspevok od úradu práce. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu zamestnávateľ vykazuje nevykonanie obchôdzky u takom počte zamestnancov. Čo sa týka výkonnostného príplatku, tento im prislúchal za výkon práce v prípade, že neporušili pracovnú disciplínu. Prácu vykonal a pracovnú disciplínu neporušil. Ohliadky vykonával. O tom svedčí aj zmenový denník, kde sa zapisovalo vykonanie obchôdzok. Viedol sa aj harmonogram výkonu obchôdzok. Vždy sa načítal na turnikete, pri vstupe aj výstupe. Za funkčnosť technického zariadenia sa nemôže zaručiť. Čo sa týka vysielania relácie v televízii JOJ, len letmo zazrel túto reláciu. Vie, že sa tam hovorilo o prepustených zamestnancoch. Vyobrazení tam boli zamestnanci SBS. Veľmi sa ho dotklo odvysielanie tejto relácie, keďže 20 rokov pracoval tam. Spoznal spústu ľudí. Prichádzal do styku s ľuďmi, ktorí si robili posmešky, kde má tú meď, či zbohatol. I keď to možno mysleli žartom alebo ironicky, jeho sa to dotýkalo. Dlho ho trápilo, že bol podozrievaný. Čo sa týka diskriminácie, túto vidí v tom, že stratil robotu, jeho rodina zostala bez finančných prostriedkov. Čo sa týka tých iných zamestnancov, čo tam

zostali pracovať, boli to bežní zamestnanci, strážnici podobne ako on. Niekedy boli problémy, že bol obmedzený vstup do priestorov. Vtedy sa zavolalo na riadiace centrum AKOBOJE a postupovalo sa podľa pokynov operátora. Keď bola biometria, tak už s tým boli tiež problémy v poslednom čase. Stalo sa, že sa viacerí zamestnanci nemohli dostať do priestoru, že sa aj viacerí zamestnanci nemohli načítať a vstúpiť do priestoru. Zamestnanci neboli oboznámení s tým, že tieto čítačky slúžia aj na kontrolu pracovnej disciplíny. K tomu, do akého stresu sa dostal žalobca v 9. rade a akým spôsobom po tom, čo dostal záznam o porušení pracovnej disciplíny, žalobca v 9. rade k tomu uviedol, že predtým pán F. uvádzal, že porušili pracovnú disciplínu, že si majú vybrať dohodu alebo výpoveď. Už všetko tomu nasvedčovalo, že dôjde k skončeniu pracovného pomeru. Povedal, že si majú vybrať a že lepšia bude dohoda. K tomu, prečo sa nežiadal k riaditeľovi, ale podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, žalobca v 9. rade uviedol, že tomu bolo tak preto, že už odtiaľ chodili, z pred tej komisie zamestnanci a nevie po koľkom človeku, čo odtiaľ už prišiel, potom doniesol pán F. tie dohody o skončení pracovného pomeru. Už bol vtedy žalobca v 9.rade vo veľkom strese, znechutený. Volal aj s manželkou o tom, že asi tam skončí pracovať. Nemal už chuť na nič. K tomu, či hrozil žalobcovi v 9. rade zamestnávateľ alebo jemu blízkym osobám, ublížením na zdraví, spôsobením škody veľkého rozsahu alebo podaním trestného oznámenia v prípade nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru, žalobca v 9. rade uviedol, že nie. K tomu, v čom vidí účasť zamestnávateľa v relácii TV JOJ žalobca v 9. rade v nej zverejnených skutočnostiach podľa žaloby, žalobca v 9. rade uviedol, že v tom, že žalovaný sa nedištancoval od celej situácie, že to boli jeho bývalí zamestnanci. Ako sa mal dištancovať, na to žalobca v 9.rade neodpovedal. Určite žalovaný o uvedenej relácii musel vedieť, nakoľko sa v televíznej relácii hovorilo o prepustení zamestnancov. Žalobcovia robili v priestore Slovenských elektrární. Iní ľudia, než oni, prepustení neboli. Takže o tom muselo vedieť aj vedenie ich zamestnávateľa. Vedomosť žalovaného o relácii nevie preukázať. K tomu, ako bol diskriminovaný postupom zamestnávateľa a ako bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania s ním a ako zasiahol žalovaný do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 9. rade vzhľadom k iným zamestnancom žalovaného, žalobca v 9. rade uviedol, že stratou zamestnania. Nevie, či sa to aj jemu stalo, že nefungovali naraz obidva turnikety. V takom prípade je tam uvedené telefónne číslo a bolo potrebné zavolať operátora.

Žalobca v 10. rade uviedol, že čo sa týka skončenia pracovného pomeru, v knihe odkazov si našiel odkaz, že má prísť na druhý deň. Keď tam prišiel, mal tam pán B. nejaký úvod, kde uvádzal, že je to následkom zmiznutia medi a nezrovnalostí na sčítacích zariadeniach a knihe obchôdzok, nakoľko nesedeli výpisy. Rozdelili ich na dve skupiny. Čítali mená, ktorí majú ísť s pánom B. a ktorí majú zostať s pánom F.. Potom im pán F. rozdal záznamy o obchôdzkach, kde sa mali vyjadriť. Vyjadril sa tak, že robil obchôdzky, použil výťahy. Nebol si vedomý toho, že by obchôdzky nevykonával. Potom po jednom mali chodiť pred komisiu. Celé to organizoval pán F. tam. V komisii bol pán D.. H., pán B. a ešte niekto tretí. Pán F. zostal dole. Vyjadrenie dal, komisia to pozrela, ale nič nepomáhalo. Bolo mu uvedené, že buď podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru alebo dostane paragraf pre porušenie pracovnej disciplíny výpoveďou. Bol v strese. Keby rozviazal pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, tak by nedostal nezamestnanecké, podporu od úradu práce. D..H. si prečítal jeho vyjadrenie. Nedali mu možnosť sa vyjadriť, pretože mu predložili už pripravené dva doklady. A nebolo už o čom rozprávať. Bolo to jasné. Žalobca považuje dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú uzavrel, za neplatnú, nakoľko ju uzavieral pod tiesňou a nátlakom. Bolo to z minúty na minútu po tom, čo sa vyjadrovali k obchôdzkam. Čo sa týka čítacích zariadení na turniketoch, bola tam vysoká poruchovosť, boli tam časté problémy. Veľa sa to opravovalo. V minulosti kontroly, či sa zhodujú výstupy zo Slovenských elektrární so záznamami ohľadne vykonávania obchôdzok u žalovaného neboli. V zmenovom denníku sa viedla evidencia obchôdzok a dvakrát za zmenu to kontroloval veliteľ zmeny, ktorým bol Š. D.. Je toho názoru, že výkonnostné príplatky im prislúchali, pokiaľ vykonávali práce bez toho, aby boli porušené pracovné predpisy. Veliteľ zmeny pán D. dával nejaké percentá, čo ešte podľa jeho vedomostí podpisoval aj pán B.. Pár dní po prepustení bola odvysielaná relácia v TV JOJ, kde bolo uvedené, že boli prepustení pracovníci SBS. Žalovaný o tom musel vedieť, že bude takáto relácia odvysielaná, nakoľko zamestnávateľ je dcérskou spoločnosťou elektrární. Po odvysielaní tejto relácie boli posmešky od niektorých ľudí ohľadne toho, že sa podieľali na tej krádeži. Vedelo sa, že odišli zo zamestnania. Ťažko sa zamestnávalo. On približne po roku začal pracovať na živnosť. Žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami, nakoľko ich rozdelil na dve skupiny, pričom jednu skupinu zamestnancov zvýhodnil, keď mohla zostať pracovať a oni ďalej pracovať nemohli a mohli hovoriť čokoľvek. Došlo k poškodeniu ich povesti a dobrého mena v tom, že keď sa zahlasovali na úradoch práce, tak im naznačovali, že zapríčinili tú zmiznutú meď. Turnikety boli dosť poruchové. Zvykli vypadnúť. Zvykli byť problémy so vstupom. Tieto na kontrolu obchôdzky neslúžili. Na kontrolu obchôdzky slúžil zápis v zmenovom denníku. A taktiež

nahlasovali začiatok a koniec obchôdzky na operačné stredisko veliteľovi operačnej služby, ktorým v tom čase bola pani O.. Ona bola operátorka stále na ich zmene. Neboli oboznámení s tým, že by načítanie na turniketoch malo slúžiť aj kontrole dodržiavania pracovnej disciplíny. K tomu, či hrozil žalovaný žalobcovi v 10. rade, že v prípade nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru podá na žalobcu v 10. rade žalovaný trestné oznámenie, alebo mu ublíži na zdraví alebo mu spôsobí škodu veľkého rozsahu, k tomu žalobca v 10. rade uviedol, že nie. Uviedol, že v predpisoch bolo, že nemajú používať výťahy. Používal výťah, nakoľko za tých 6 hodín obchôdzok za jednu zmenu sa tam človek dosť nachodil. Bolo ich povinnosťou vykonávať obchôdzku na každom poschodí s tým, že mali chodiť po schodoch. On tú obchôdzku vykonával, avšak používal výťah. K záznamu uviedol, že sa v ňom vyjadril vychádzajúc z toho, že nebol načítaný na prvom a druhom bloku. Pokiaľ boli v poriadku načítacie zariadenia na tých poschodiach, tak ho tieto načítacie zariadenia načítali ako konkrétnu osobu. Tam používal tú kartu. Poukázal na problémy s turniketom, s načítaním . K tomu, ako bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu v 10. rade žalovaným tým, že TV JOJ uviedla reláciu, žalobca v 10. rade uviedol, že tým, že boli posmešky na jeho osobu. Taktiež pri pohovoroch do zamestnania vedeli, že ich prepustili v súvislosti s tou meďou, s krádežou tej mede, čo bolo zverejnené.

D.. P. H., predseda predstavenstva a riaditeľ žalovaného uviedol, že žalovaný má so Slovenskými elektrárňami uzavretú zmluvu o ochrane fyzickej ochrany na všetkých objektoch Slovenských elektrární, vrátane atómovej elektrárne v Mochovciach. V januári 2012 dostal upozornenie od prevádzkovateľa od Atómových elektrární Mochovce, t.j. od pána I., vedúceho oddelenia fyzickej ochrany, že zamestnanci žalovaného porušili zmluvu a predpisy a kartu strážneho stanovišťa a predložili aj výpis z technických prostriedkov o tom, ktorí zamestnanci a akým spôsobom porušili kartu strážneho stanovišťa. Každý zo zamestnancov mal možnosť nahliadnuť do výpisu. Dohodli sa potom na jeho porade v rámci ich predpisov na ďalšom postupe. Podľa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny sa dohodli na riešení cez výkonnostné odmeny, preradenie na nižšiu funkciu a po tretie, že predvolajú zamestnancov. Išlo o rozdelenie na tri skupiny. Vyplýva to zo zápisnice z porady. Išlo o 25, 26 ľudí celkove. Títo všetci boli zavolaní na deň 27.1.2012. Celý ten proces riadil on. Poveril výkonného riaditeľa B., aby oznámil zamestnancom dôvod ich predvolania a aby oznámil rozdelenie zamestnancov do skupín. Čo sa týka výkonnostných odmien a preradení na nižšiu funkciu, to riešil pán F. a pán B.. On oznámil, že takto budú riešení, čo on podpisuje. Čo sa týka dvoch skupín pracovníkov, ktorí boli riešení cez výkonnostné odmeny a tiež cez preradenie, títo potom odišli s pánom F. a pánom B. na tretie poschodie a tá zostávajúca skupina zostala v zasadačke na prvom poschodí. Celé sa to začalo o ôsmej ráno. Po tom, čo oznámil dôvod predvolania pán B., boli rozdané záznamy o porušení pracovnej disciplíny a kompletné prílohy k tomu záznamu tak, ako boli uvedené, pričom záznam aj prílohy k nemu boli dané každému zamestnancovi osobitne. Nevie uviesť, kto bol prítomný v čase, keď sa zamestnanci oboznamovali so záznamom o porušení pracovnej disciplíny. On sedel vo svojej kancelárii s tým, že o deviatej si zavolajú prvého zamestnanca na prerokovanie. Približne okolo deviatej hodiny aj začali prichádzať zamestnanci pred komisiu, v ktorej bol on, pán B. a právny zástupca P.. A.. Čo sa týka poradia zamestnancov tak, ako prichádzali, prvý bol pán U. B., J. K., F. X., P. X., Ľ. I., V. X., Š. J., F. Č. a F. A.. Každý kto prišiel pred komisiu, dostal možnosť vyjadriť sa. Každý kto prišiel, uznal, že nevykonával obchôdzky. Keď sa pýtal na dôvod porušenia, uvádzali, že sa báli o svoje zdravie alebo si to zľahčovali alebo nevedeli uviesť, prečo porušili pracovnú disciplínu. Neexistuje zápisnica z priebehu prerokovávania porušenia pracovnej disciplíny. Existujú záznamy o porušení pracovnej disciplíny, ktoré súdu predložili. Pokiaľ ide o priebeh prerokovávania porušenia pracovnej disciplíny, keď zamestnanec prišiel, komisia si prečítala záznam o porušení pracovnej disciplíny, ktorý zamestnanci predkladali. Komisia vyzvala zamestnanca, aby sa vyjadril k porušeniu pracovnej disciplíny, uviedol dôvod, uviedol, či si je vedomý porušenia pracovnej disciplíny. Každý zamestnanec uznal porušenie pracovnej disciplíny. On uviedol, že to hodnotia ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a navrhujú zamestnancovi tomu- ktorému dohodu o skončení pracovného pomeru. Každého sa opýtal, či je ochotný a či súhlasí s podpisom dohody o skončení pracovného pomeru. Dohodu o skončení pracovného pomeru aj žiadosti o skončenie pracovného pomeru podpísali všetci zamestnanci, ktorí prišli tam pred komisiu, okrem žalovaného v 5. rade, ktorý povedal, že chce ďalší čas na rozmyslenie. Potom odišiel a vrátil sa po 20 až 25 minútach. Uviedol, že sa rozhodol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a aj ju podpísal a aj žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Ostatní štyria zo žalobcov povedali, že nechcú prísť pred komisiu. Pán F.Š. mu to prišiel oznámiť. Uviedol, že aj oni chcú podpísať dohodu bez toho, aby išli pred komisiu. Pán B. potom odišiel a zaniesol im žiadosti o skončenie pracovného pomeru aj dohody o skončení pracovného pomeru a tí ostatní zamestnanci ich podpísali. Celkove v tej tretej skupine bolo trinásť zamestnancov. Niektorí z tých trinástich žalobu na súd nepodali. V tých trinástich zo skupiny okrem

pôvodných žalobcov boli teda B., X. a K.. Chce uviesť, že sa ich pýtali zo Slovenských elektrární, či takto ich spoločnosť stráži aj iné objekty. Zmluva s elektrárňami stanovuje určité povinnosti a aj sankcie. Čo sa týka výkonnostných príplatkov za prácu v zdraví škodlivom prostredí, tieto si žalobcovia účtovali aj keď nevykonávali obchôdzky v kontrolovanom pásme. Tieto príplatky boli nenárokovateľnou čiastkou mzdy. On netrval na náhrade týchto príplatkov od zamestnancov. Čo sa týka výkonnostných príplatkov, sú taktiež nenárokovateľné. Priznať sa môžu podľa kolektívnej zmluvy a podľa pravidiel na vyplácanie výkonnostných príplatkov, ktoré sú vypracované, prerokované s odborovým zväzom. Návrh na výkonnostný príplatok dáva veliteľ zmeny. Vedúci oddelenia fyzickej ochrany daného oddelenia, vedúci odboru fyzickej ochrany a výkonný riaditeľ fyzickej ochrany k tomu vyjadrujú súhlas. A nakoniec to schvaľuje on. Výkonnostný príplatok ani jednému zo žalobcov nebol priznaný za január 2012, lebo porušili pracovnú disciplínu. Pokiaľ sa vedúci pracovník žalovaného rozhodol, že nedá výkonnostné príplatky, nevyplatí ich, keďže v minulosti bola porušená pracovná disciplína, nebol spokojný s ich výkonom, tak im tento výkonnostný príplatok neprizná, keďže nejde o nárokovateľnú zložku mzdy. Čo sa týka zistení Slovenských elektrární o porušení pracovnej disciplíny zamestnancov, k tomu uviedol, že prevádzkovateľ, teda Slovenské elektrárne majú právo skontrolovať výkon fyzickej ochrany zo strany pracovníkov žalovaného, či zmluvu plnia alebo nie. Urobili si výpis technických prostriedkov. Oni viackrát robili kontrolu. Zamestnanci v systéme prevádzkovateľa boli evidovaní všetci. Poukázal na to, že atómové elektrárne sú vážnym objektom, najvážnejším objektom a je neprípustné, aby tam nefungovalo technické zariadenie. Pokiaľ nejaké poruchy existovali, tak existujú záznamy o týchto poruchách. Tieto poruchy sa odstraňovali. Pokiaľ sa nejaké vyskytli, o tom majú záznamy Slovenské elektrárne. Nikdy sa nedávalo do súvislosti skončenie pracovného pomeru so zamestnancami s odcudzením medi v Slovenských elektrárňach, i keď sa o tom všeobecne hovorilo, že došlo ku krádeži. Nebolo to však vinou zamestnancov žalovaného. Také dôkazy on nemal a nemal ich ani prevádzkovateľ. Možno aj preto v Slovenských elektrárňach zvýšili kontrolu fyzickej ochrany, sprísnili kontrolu. On dostal tie výstupy so žiadosťou, aby prijal adekvátne opatrenia. Podmienky, spôsob, početné stavy zamestnancov výkonu fyzickej ochrany, ako aj celý systém fyzickej ochrany určuje prevádzkovateľ a schvaľuje Úrad jadrového dozoru. Všetko podlieha schváleniu úradu. Plán je dôverný, utajovaný. Čo sa týka odvysielania relácie v TV JOJ, k tomu uvádza, že žalovaný žiadne informácie pre odvysielanie relácie v TV JOJ neposkytoval, ani Slovenským elektrárňam, ani televízii JOJ, ani od neho alebo od žalovaného, ani zo Slovenských elektrární, ani z TV JOJ nežiadali poskytnutie nejakých informácií za účelom odvysielania tejto relácie. On túto reláciu ani nevidel. Žalovaný žiadne informácie pre bulvár neposkytuje. On si nepozrel túto reláciu ani dodatočne. Čo sa týka poškodenia dobrého mena a povesti žalobcov tvrdených v žalobe, žalovaný nemá s tým nič spoločné, nič spoločné nemá s odvysielanou reláciou v TV JOJ. Žalobkyňa v 2. rade si nepýtala čas na rozmyslenie Povedal jej, keď chce, nech to podpíše. Uznala svoju chybu pred komisiou. Povedala, či sa na to nedá zabudnúť, na tento prípad, či to nevedia nejak prejsť, odpustiť, že už si bude povinnosti plniť príkladne. Na to jej povedal, tu je naša ponuka, keď chcete podpíšete, keď nie, tak v poriadku. Žalobca v 3. rade si nežiadal čas na rozmyslenie. Na komisii bolo zdôrazňované, že zamestnanec porušil hrubo pracovnú disciplínu a že mu ponúkajú dohodu o skončení pracovného pomeru. On nehovoril o žiadnych peniazoch od úradu práce. Pokiaľ ide o rozdelenie zamestnancov do skupín, vychádzalo sa zo závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Zo zápisnice zo zasadnutia zo dňa 26.1.2012 vyplýva, že za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považovalo neplnenie výkonu strážnej služby do 40 %, za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, neplnenie výkonu strážnej služby nad 40 % do 70 % a za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považovalo neplnenie výkonu strážnej služby nad 70 %. Podľa toho sa jednotlivé skupiny riešili. Žalobcovia patrili do skupiny, kde bolo zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vychádzalo sa z karty strážneho stanovišťa, ktorá tvorila základ pre tento výpočet, teda kde bolo určené, kedy sa mali obchôdzky vykonať. Práve z výpisu z denníka služieb vyplývalo, že zamestnanec si tam vypísal výkon obchôdzky, ale z technických prostriedkov z výstupu vyplývalo, že tieto obchôdzky zamestnanec nevykonal. Práve preto to bolo dané ako príloha k záznamu. K tomu, či býva obvyklé zvolanie zhromaždenia zamestnancov takého rozsahu

- množiny a za účasti alebo zaangažovania takmer kompletného vrcholového vedenia spoločnosti vrátane zriadenia špeciálnej komisie „špičkového obsadenia“ len za účelom, aby sa prerokovalo so zamestnancami závažné porušenie pracovnej disciplíny a ponúkla sa im možnosť slobodného rozhodnutia o skončení pracovného pomeru dohodou, k tomu D.. H. uviedol, že to býva obvyklé. K tomu, či došlo v minulosti u žalovaného k takémuto prípadu prejednávania porušenia pracovnej disciplíny v takýchto mega rozmeroch, D.. H. uviedol, že podobný prípad nemali, ale prístup bol rovnaký ku každému zamestnancovi. Pokiaľ je splnená formálna stránka, každý jeden prípad sa prerokúva s právnym zástupcom žalovaného po právnej stránke. Majú o tom tlačivá, kde sa vyjadrujú všetci príslušní pracovníci, ktorí sa v tom angažujú. Žalovaný je pravidelne auditovaný zo strany Slovenských elektrární,

aj z auditorskej spoločnosti, ktorá ho auditoruje na systém kvality a nedostatky zistené neboli. Pokiaľ sa v zápisnici uvádzajú dôvody výpovede, ide o dôvod porušenia pracovnej disciplíny. Výpovede pre zamestnancov pripravené neboli. Ani ich nemohli dať pripraviť, nakoľko tieto bolo nutné prerokovať, ak by ich boli chceli dať, s odborovým orgánom. K tomu, či v súčasnosti využíva žalovaný aj naďalej tie isté informačné systémy alebo nainštaloval vlastné technické prostriedky monitorovania vstupov do osobitne chránených priestorov, k tomu D.. H. uviedol, že vstupy zostali také, aké boli. Systém ostáva rovnaký. Len žalovaný namontoval kontrolné body obchôdzkového systému. Teraz mu prevádzkovateľ povolil namontovanie obchôdzkového systému. Predtým ho nedovolil namontovať, ale ten systém nemá nič spoločné s technickými prostriedkami, ktoré sú tam namontované a ktoré aj boli namontované prevádzkovateľom. Prevádzkovateľ systém nezmenil. K tomu, či vyvíjal D.. H. nejaký fyzický, psychický alebo iný nátlak na zamestnancov, aby skončili pracovný pomer dohodou, uviedol, že nemal dôvod. Dal dostatočný časový priestor zamestnancom, aby si rozmysleli, či uzavrú dohodu o skončení pracovného pomeru. K tomu, ak by neuzavrel zamestnanec dohodu o skončení pracovného pomeru v uvedený deň, či by D.. H. uzavrel s ním dohodu o skončení pracovného pomeru, ak by o to neskôr zamestnanec požiadal, uviedol, že áno. K tomu, či poskytol on alebo žalovaný ako právnická osoba nejaké podklady alebo informácie pre zverejnenie relácie v uvedenej žalobe v televízii JOJ, uviedol, že neposkytol. Neposkytol redaktorke televízie JOJ žiaden rozhovor.

Žalobkyňa v 1.rade uzavrela pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobkyňa v 2.rade uzavrela pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30. 12. 2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 3. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 4. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 5. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 7. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu,

ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 8. rade uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú ako strážny s miestom výkonu práce Mochovce, s dohodnutým dňom nástupu do práce 9.10.2000 so Slovenskými elektrárňami, a.s. Atómové elektrárne Mochovce. Od 1.11.2002 jeho pracovné zaradenie bolo strážnik JZ. Žalovanému oznámením z 27.8.2004 bolo zo strany SE, a.s. závod 3.a 4. Blok Elektrárne Mochovce riaditeľ, oznámené, že rozhodnutím Predstavenstva SE, a.s. Z 26.8.2004 a zápisom do Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňom 8.6.2004 bola založená nová spoločnosť Ochrana a bezpečnosť SE, a.s. 935 39 Mochovce a v súvislosti s vyššieuvedeným prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na novovzniknutú spoločnosť Ochrana a bezpečnosť SE, a.s. 935 39 Mochovce. Zároveň sa v oznámení potvrdzuje, že pracovnoprávne vzťahy uzavreté pred 1.novembrom 2004 formou pracovných zmlúv, ich jednotlivých dodatkov a ostatných pracovnoprávnych aktov, zostávajú v plnom rozsahu platné aj pre novovzniknutú spoločnosť Ochrana a bezpečnosť SE, a.s., 935 39 Mochovce.

Žalobca v 9. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Žalobca v 10. rade uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 30.12.2004 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: strážnik jadrových zariadení v oddelení 1121 spoločnosti, s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. V pracovnej zmluve je uvedená dohodnutá tarifná mesačná mzda a je uvedené, že mesačná mzda a všetky ďalšie peňažné pôžitky, na výplatu, ktorých vznikne zamestnancovi nárok počas doby trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti, budú vyplácané v lehote ich splatnosti na ním určený bankový účet.

Každý zo žalobcov v 1. až 5. rade a 7. až 10. rade osobitne podpísal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 27.1.2012, datovanú dňom 27.1.2012. Tieto žiadosti boli podpisované u zamestnávateľa v uvedený deň, pričom text žiadostí bol napísaný žalovaným. Miesto žiadosti bolo uvedené podľa miesta bydliska toho ktorého zamestnanca.

Každý zo žalobcov v 1. až 5. rade a 7.až 10. rade uzavrel so žalovaným osobitne písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 27.1.2012. Jednotlivé dohody boli podpísané zamestnancom a za žalovaného predsedom predstavenstva D.. P. H. a podpredsedom predstavenstva D.. J. Q.. Každá z dohôd o skončení pracovného pomeru obsahuje text v tomto znení: 1. Zamestnanec a zamestnávateľ sa na základe žiadosti zamestnanca zo dňa 27.1.2012 navzájom dohodli na skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce - dohodou. 2. Pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa skončí dňom 27.1.2012. 3. Ku dňu skončenia pracovného pomeru je zamestnanec povinný vysporiadať záväzky voči spoločnosti, vrátane vybavenia výstupných formalít. 4.Dohoda o skončení pracovného pomeru je vyhotovená v dvoch exemplároch, z ktorých jedno vyhotovenie po jej podpísaní prevzal zamestnanec. Dátum a miesto je uvedené: V Mochovciach, dňa 27.1.2012.

Zo zápisnice zo zasadnutia vedenia spoločnosti k prerokovaniu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancami spoločnosti zo dňa 26.1.2012 vyplýva, že predmetom zasadnutia je potreba riešiť zistené porušenie pracovnej disciplíny zamestnancami spoločnosti s SE, a.s. Atómová elektráreň Mochovce, ktorého sa dopustili tým , že nedodržali pracovný postup stanovený v prevádzkovom predpise - Karta strážneho stanoviska číslo 8 - Vstup do kontrolovaného pásma hlavného a výrobného bloku EMO tým, že nevykonali obchôdzky podľa záznamu obchôdzkovej činnosti v rozsahu predpísaného plánu obchôdzok, respektíve nevykonali obchôdzku vôbec. Riaditeľ spoločnosti D.. P. H. konštatoval, že tieto porušenia pracovnej disciplíny je potrebné riešiť a stanoviť postihy pre jednotlivých zamestnancov, ktorí porušili pracovnú disciplínu. Výkonný riaditeľ D.. H. B. vyslovil názor, že je potrebné vymedziť podstatu predmetného porušenia pracovnej disciplíny a vymedziť postih za toto porušenie. Na základe diskusie k týmto otázkam bol prijatý tento záver: podľa stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa zamestnancom, ktorí porušili pracovnú disciplínu uložia tieto sankcie (postihy): 1.za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny - neplnenie výkonu strážnej služby do 40 % - nepriznanie

výkonnostnej osobnej odmeny (VOO) na obdobie od 3 do 6 mesiacov a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede. Sú to nasledovní zamestnanci: F. Q., A. V., F. B., A. X.. 2. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny - neplnenie strážnej služby nad 40 % - 70 % - nepriznanie výkonnostnej osobnej odmeny (VOO) na obdobie 6 mesiacov, preradenie na menej platenú funkciu strážnika nejadrového zariadenia a upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede. Sú to nasledovní zamestnanci: T. K., V. O., Ľ. A., F. R., D. F., F. R., Š. R.. 3. za závažné porušenie pracovnej disciplíny - neplnenie výkonu strážnej služby nad 70 % - skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Sú to nasledovní zamestnanci: B.. J. K., P. X., Ľ. I., V. X., P. F., F. X., Q. F., M. F., F. A., F. Č., U. B., V. X., Š. J.. Porušenie pracovnej disciplíny s jednotlivými zamestnancami sa prerokuje dňa 27.1.2012 a to tak, že porušenie pracovnej disciplíny so skupinou č. 1 a 2 prerokujú vedúci oddelenia fyzickej ochrany lokality Mochovce (FO EMO) a vedúci odboru FO a porušenia pracovnej disciplíny so skupinou číslo 3 prerokuje, oboznámi zamestnancov s dôvodmi výpovede a umožní vyjadriť sa k nim, komisia v zložení riaditeľ spoločnosti, výkonný riaditeľ pre organizáciu a riadenie fyzickej ochrany a právnik spoločnosti. Zamestnancom skupiny č. 3, ktorí porušili pracovnú disciplínu závažným spôsobom, sa navrhne skončenie pracovného pomeru dohodou, ako je to v spoločnosti obvyklé. Riaditeľ spoločnosti uložil D.. Ľ. X., vedúcej odboru ekonomiky, ľudských zdrojov a prípravy a D.. J. Q., podpredsedovi predstavenstva a vedúcemu odboru služieb pripraviť pre zamestnancov, ktorí porušili pracovnú disciplínu závažným spôsobom, dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré im budú predložené pri prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny dňa 27.1.2014 a v prípade, že neuzavrú dohody o skončení pracovného pomeru, pripraviť výpovede z pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, aby mu boli doručené do 31.1.2012. Na zasadnutí boli prítomní D.. P. H., predseda predstavenstva a riaditeľ spoločnosti, D.. J. Q., podpredseda predstavenstva a vedúci odboru služieb, D.. H. B., výkonný riaditeľ pre organizáciu a riadenie fyzickej ochrany, D.. Ľ. X., vedúca odboru ekonomiky, ľudských zdrojov a prípravy, P.. F. A., T., právny zástupca spoločnosti OaBSE.

Zo záznamov o porušení pracovnej disciplíny žalobcov v 1.až 5. rade a 7.až 10. rade vyplýva, že každý záznam obsahuje okrem iného priezvisko a meno zamestnanca, meno, útvar a podpis zamestnanca, ktorý záznam vystavil, kde je uvedené: V. B., vedúci oddelenia FO Mochovce, Vymedzenie podstaty porušenia pracovnej disciplíny, kde je uvedené: v nižšie uvedených dňoch, ste nedodržali predpísaný pracovný postup stanovený v PP -7. 02/05 -Karta strážneho stanovišťa číslo 8 - Vstup do kontrolovaného pásma HVB (EMO) tým, že ste nevykonali obchádzku podľa záznamu obchádzkovej činnosti v rozsahu podľa predpísaného plánu obchádzok, respektíve ste obchádzku vôbec nevykonali, čím ste sa dopustili porušenia pracovnej disciplíny podľa Pracovného poriadku SM - 5. 02, bod 5.2.4 . Ďalej sú uvedené dátumy, časové obdobia a údaj obchádzka nevykonaná alebo obchádzka nevykonaná v plnom rozsahu. Ako prílohy sú uvedené: Fotokópia plánu obchádzkovej činnosti, Fotokópie príslušných záznamov obchádzkovej činnosti, Fotokópie príslušných záznamov Knihy evidencie služieb strážneho stanovišťa č. 8, Príslušné výpisy Vašich prechodov cez technické prostriedky fyzickej ochrany SE EMO. V ďalšej časti je priestor pre vyjadrenie zamestnanca k porušeniu pracovnej disciplíny a pre podpis zamestnanca. Na konci záznamu je v zátvorke uvedené, že v prípade, že sa zamestnanec odmietne vyjadriť, prípadne podpísať, túto skutočnosť vystavujúci zaznačí do vyjadrenia a podpíše sa.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobkyne v 1. rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 28.11.2011 - v troch časových obdobiach, 19.12.2011, 20.11.2011. Vo vyjadrení zamestnankyne je uvedené: Ja som nechcela chodiť do KP, len som chcela vyhovieť veliteľovi, lebo mi povedal, že nemá dosť ľudí. Pre mňa je KP deprimujúce prostredie. Vyjadrenie nie je zamestnankyňou podpísané.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobkyne v 2. rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 26.11.2011 v dvoch rôznych časových obdobiach, 29.11.2011, 30.11.2011, 3.12.2011, 4.12.2011

- v dvoch rôznych časových obdobiach, 11.12.2011, 12.12.2011 - v dvoch rôznych časových obdobiach, 30.12.2011 v troch rôznych časových obdobiach. 25.11.2011 je uvedená obchádzka nevykonaná v plnom rozsahu. Vo vyjadrení zamestnankyne je uvedené: Moje obchádzky sú vykonávané nepravidelne alebo vôbec nie, pretože som chránila svoje zdravie, nakoľko sme boli nútení tráviť v priestoroch s možnou kontamináciou zbytočne dlhú dobu a to aj do priestorov, kde sa svietilo červené výstražné svetlo ale je to na trase obchôdzky. Uznávam svoju chybu, ale nebolo to naschvál. A neviem ani z akého dôvodu sme boli vyšetrovaní. A čítacie zariadenia v KP nie vždy fungujú stopercentne. Vyjadrenie je zamestnankyňou podpísané.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 3. rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 11.12.2011, 12.12.2011, 14.12.2011 - v troch časových obdobiach, 30.12.2011 - v dvoch časových obdobiach. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Obchôdzky som vykonával nepravidelne, s tým, že som si chránil zdravie, mali sme zbytočne dlhé obchôdzky v ionizačnom prostredí, keď všade sa uvádza, čím menej sa zdržiavať v tom prostredí, 30.12.2011 som vykonal všetky obchôdzky, čítacie zariadenia nefungujú na 100 %. Vyjadrenie je podpísané zamestnancom.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 4.rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 29.11.2011, 30.11.2011 - v dvoch časových obdobiach, 7.12.2011, 8.12.2011, 18.12.2011 - v dvoch časových obdobiach, 19.12.2011, 20.12.2011 - v dvoch časových obdobiach, 31.12.2011, 1.1.2012 - v dvoch časových obdobiach. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Mrzí ma, čo sa stalo, bol to môj prvý priestupok počas pôsobenia v strážnej službe. Vyjadrenie je zamestnancom podpísané.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 5.rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 9.12.2011, 10.12.2011, 24.12.2011 - v troch časových obdobiach, 25.12.2011, 26.12.2011, 1.1.2012 - v dvoch časových obdobiach. 8.12.2011 je uvedená obchádzka nevykonaná v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach a v jednom časovom období je uvedené nevykonaná obchádzka. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Na zariadeniach nie som načítaný preto, lebo som chodil na obchôdzky a medzi podlažiami výťahom, dostal som sa na podlažia +0,0m, -6,5 m, +6, +10, +14, na RS som nechodil, lebo tam je veľa aktívnych zón. Som si vedomý toho, že na výťahu sa obchôdzky nerobia, ak dostanem príležitosť, už sa to nebude opakovať. Vyjadrenie je zamestnancom podpísané. . V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 7. rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 7.12.2011, 8.12.2011- v dvoch časových obdobiach, 5.12.2011, 16.12.2011, 27.12.2011, 28.12.2011 - v dvoch časových obdobiach. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Som si vedomý svojej chyby, mrzí ma to, čo sa stalo. Vyjadrenie je zamestnancom podpísané.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 8.rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 28.11.2011, 29.11.2011, 3.12.2011, 18.12.2011 - v dvoch časových obdobiach, 25.12.2011 - v dvoch časových obdobiach. 2.12.2011 je uvedené obchádzka nevykonaná v plnom rozsahu. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Chodil som po bloku výťahom, napriek tomu, že som vedel, že je to zakázané. Vyjadrenie nie je podpísané.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 9.rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 18.12.2011, 19.12.2011 v dvoch rôznych časových obdobiach, 22.12.2011, 23.12.2011. Zamestnanec sa podpísal a nenapísal žiadne vyjadrenie.

V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobcu v 10. rade sú uvedené nevykonané obchádzky v dňoch 6.12.2011, 7.12.2011 v dvoch rôznych časových obdobiach, 30.12.2011. 31.12.2011 je u jedného časového obdobia uvedené obchádzka nevykonaná v plnom rozsahu a u ďalšieho časového obdobia je uvedené nevykonaná obchádzka. Vo vyjadrení zamestnanca je uvedené: Keď som chodil na obchôdzky, je možné, že som chodil výťahom a tým pádom som nebol na čítačke asi evidovaný, som si vedomý svojej chyby. Vyjadrenie nie je podpísané.

U žalovaného viedla sa kniha evidencie služieb, Plán obchádzkovej činnosti k Prevádzkovému predpisu č. PP-7.02/05 - str. stanovišťa č. 8 na dennú zmenu a na nočnú zmenu. Príslušné výpisy prechodov cez technické prostriedky fyzickej ochrany SE EMO týkajúce sa žalobcov v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade boli dané žalovanému zo Slovenských elektrární, a.s.

Žalobcovia súdu predložili písomný prepis „ Krádež v superstráženom objekte“ Zdroj: JOJ, Autor L. X., ktorého znenie je nasledovné: Moderátor: Z atómovej elektrárne v Mochovciach zmizla takmer tona medených káblov. Páchateľom sa tak podaril nevídaný kúsok. Ide totiž o jeden z najstráženejších objektov na Slovensku, kde pri vstupe či odchode platia prísne bezpečnostné opatrenia, teda majú platiť. Redaktor: Zdá sa, že túto atómovú elektráreň navštívil druhý Copperfield. Je totiž prekvapujúce, že niekto zobral takmer až tonu káblov bez toho, aby si to všimli. Podľa muža, ktorý nás na celú vec upozornil, sa všetko prevalilo až neskôr pri kontrole skladu, z ktorého káble zmizli. Citát z emailu: Zistilo sa to až pri obhliadke priestorov kontrolovaného, keď sa našla izolácia z už spomínaného kábla. Pritom súkromná bezpečnostná služba stojí elektrárne nemalé peniaze. Redaktor: V atómovej

elektrárni to pritom vyzerá ako na letisku. Ľudia sú prísne kontrolovaní a batožina skenovaná rovnako ako aj všetky prichádzajúce či odchádzajúce vozidlá. Je teda záhadou, ako sa niekomu podarilo ukradnúť 700 kilogramov medeného kábla. Citát z emailu: Bol vynesený z priestorov kontrolovaného pásma primárneho okruhu z blokov EMO1, 2, ktoré sú prevádzke až za hlavnú vrátnicu napriek všetkým bezpečnostným opatreniam. Redaktor: V zberných surovinách by takéto množstvo medi vykúpili približne za 3000 eur. Podľa hovorkyne elektrární išlo zhruba o metrové medené prúty nasekané z vyradených elektrických káblov. P. B., hovorkyňa, Slovenské elektrárne: Moli pripravené na odvoz do bežného odpadu a to zo skladu, ktorý sa nachádza mimo prevádzky. Táto udalosť nemala žiaden vplyv na bezpečnosť prevádzkovaných blokov elektrárne v Mochovciach. Redaktor: Podľa našich informácií riaditeľ vypísal trojtisícovú odmenu za pomoc pri odhalení páchateľov. Povráva sa, že v súvislosti s touto krádežou boli už prepustení aj viacerí zamestnanci. B.: Potom ešte po zistení sme požiadali políciu o vyšetrenie prípadu a prijali adekvátne opatrenia. B. B., hovorkyňa KR PZ Nitra: V uvedenej veci sme prijali trestné oznámenie, ktoré prešetrujeme ako prečin krádeže. Redaktor: Ako sa vôbec mohla takáto krádež podariť, sme sa nedozvedeli. Polícia však tento prípad stále vyšetruje. B.: V tomto štádiu vyšetrovania nie je možné k prípadu poskytnúť žiadne bližšie informácie. L. X., TV JOJ. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov uviedla, že prepis získala od pani B. zo Slovenských elektrární, hovorkyne Slovenských elektrární.

Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny V. O. vyplýva, že mal vykázané nevykonané obchádzky 1.12.2011 - v jednom časovom období išlo o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu a v dvoch časových obdobiach o nevykonanú obchádzku a dňa 25.12.2011 išlo o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach a v jednom časovom období o nevykonanú obchádzku. Zo záznamu o porušení pracovnej disciplíny Ľ.J. A. vyplýva, že išlo u neho 28.11.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu, 29.11.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v jednom časovom období a o nevykonanú obchádzku v jednom časovom období, 6.12.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu, podobne aj 7.12.2011, 21.12.2011 o nevykonanú obchádzku v plnom rozsahu v troch časových obdobiach, 30.12.2011 o nevykonanú obchádzku a 31.12.2011 o nevykonanú obchádzku. Zo záznamu o porušení pracovnej disciplíny u D. F. vyplýva, že u neho išlo 9.12.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach, a v jednom časovom období o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu, 29.12.2011 išlo o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach. Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny T. K. vyplýva, že u neho išlo 24.11.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach, 2.12.2011 o nevykonanú obchádzku dvoch časových obdobiach, 6.12.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v dvoch časových obdobiach a nevykonanú obchádzku v jednom časovom období. Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny F. R. išlo 24.11.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu, 25.11.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v jednom časovom období a o nevykonanú obchádzku v jednom časovom období, 2.12.2011 o nevykonanú obchádzku, 3.12.2011 o nevykonanú obchádzku v dvoch časových obdobiach, 26.12.2011 o nevykonanú obchádzku, 27.12.2011 o obchádzku nevykonanú v plnom rozsahu v jednom časovom období a nevykonanú obchádzku v jednom časovom období.

Zamestnanci, ktorí nastúpili pracovať po vykonaní skúšok sú narodení v rozpätí rokov 1961 - 1983, zaradení v mzd. tarife R5/II..

Svedok D.. J. Q. uviedol, že od 1.7.2010 do konca roka 2012 bol vedúcim odboru služieb u žalovaného. Vykonával aj funkciu podpredsedu predstavenstva v období približne od septembra 2011 do mája 2013. Začiatkom roku 2012 bol prítomný na porade, ktorá bola, keď vznikol problém. Išlo o poradu vedenia spoločnosti. Na porade spoločnosti D.. H. upovedomil prítomných o problémoch v rámci výkonu strážnej služby a riešilo sa s vedením fyzickej ochrany ako sa bude postupovať pri riešení problémov a pri vybavení sťažností, ktoré boli podané zo strany Slovenských elektrární. Pamätá sa, že výkonný riaditeľ dal výkonnému riaditeľovi D.. B. za úlohu pripraviť riešenie vyhodnotenia ohľadne porušenia pracovnej disciplíny. K problémom došlo v súvislosti s tým, že neboli dodržiavané obchôdzkové trasy. Zamestnanci Slovenských elektrární nahlásili, že sa nevykonali obchôdzky a neboli dodržané pracovné postupy. Súvislosť s krádežou medi to nemalo, krádež medi bola zistená dávno predtým. Predmetom čiastkovej úlohy, ktorá mu bola uložená spolu s D.. X., bola príprava dohody o skončení pracovného pomeru. Keď by neboli uzavreté dohody o pracovnom pomere, tak mal povinnosť vystaviť tie výpovede s D.. X.A.. Nedával podklady pre televíziu JOJ. Nestretol sa so žiadnou redaktorkou televízie JOJ. Problém krádeže medi sa prejednával vo vedení, ale bolo to dávno predtým ako sa riešil problém so žalobcami. Nevie,

či to bolo prejednávané alebo bola podaná informácia. Problém krádeže medi vo vedení spoločnosti sa neprejednával v súvislosti so žalobcami, resp. zamestnancami. Nemá vedomosti o tom, že sa D.. H. stretol s redaktorkou TV JOJ alebo pripravoval podklady pre TV JOJ, ktoré súviseli s krádežou medi a s porušením pracovnej disciplíny žalobcov. Nemá vedomosti o tom, že by sa riešilo skončenie pracovného pomeru so zamestnancami z hľadiska ich veku, zárobku alebo postavením v spoločnosti. D.. B. sa zaoberal týmto problémom, rozčlenil zamestnancov do troch skupín podľa závažnosti pracovnej disciplíny. K tomu, či bolo obvyklé pri skončení pracovného pomeru v prípade porušenia pracovnej disciplíny ponúknuť skončenie pracovného pomeru dohodou a až potom dochádzalo k výpovediam, svedok uviedol, že pokiaľ vykonával funkciu, tak to vždy riešili najprv dohodou. Nepamätá sa, či sa dohodou riešil prípad krádeže v B..

Svedok D.. P. F. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného od začiatku jeho vzniku do 31.12.2013 ako vedúci odboru fyzickej ochrany. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru so žalobcami, mal za úlohu spracovať podklady ohľadne porušenia pracovnej disciplíny žalobcov. Tieto podklady sa spracovávali na základe výpisov z elektrární. Porovnávalo sa to, ako chodili na obchôdzky a ako mali na obchôdzky chodiť. Mal k dispozícii výpisy z technických prostriedkov zo Slovenských elektrární, na ktorých bola zaznamenaná cesta ako prešli po priestoroch Slovenských elektrární. Tam každý turniket, každé dvere majú pridelené svoje číslo, označenie. Z toho bolo jasné, či prešiel tým turniketom alebo dverami, či prešiel tým priestorom alebo neprešiel. Pamätá sa tak, že boli výpisy na zamestnancov konkrétne. Bolo zaznamenané, kto kedy presne prešiel turniketom alebo dverami. Toto sa porovnávalo so záznamami, ktoré si viedli zamestnanci. Išlo o písomné záznamy zamestnancov. Viedla sa kniha ohľadne týchto služieb a okrem toho sa ešte viedli osobitné záznamy ohľadom iba týchto obchôdzok, ktoré si dali potvrdzovať a tam sa stala zrejme chyba. Tí, čo to potvrdzovali, že boli na tých obchôdzkach, si to neskontrolovali, že na tých obchôdzkach boli. Výsledkom spracovania podkladov pre porušenie pracovnej disciplíny bol záznam o porušení pracovnej disciplíny, ktorý dostal každý zo zamestnancov na vyjadrenie. Záznam o porušení pracovnej disciplíny sa doručoval zamestnancom. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny, boli zamestnanci pozvaní na konkrétny deň. Všetci sa zhromaždili v učebni v uvedený deň. Každému dal ten záznam o porušení pracovnej disciplíny. To bolo v takej zložke. Nepamätá sa či dal tú zložku, ale určite ten záznam každý dostal. V tej zložke boli všetky podklady, na základe ktorých sa ten záznam spracoval. Išlo o výpisy z technických prostriedkov elektrární a kópie tých záznamov o obchôdzke. Priamym nadriadeným žalobcom bol im vedúci oddelenia fyzickej ochrany. Vtedy to bol pán B.. Do záznamu o porušení pracovnej disciplíny si každý mohol napísať svoje vyjadrenie, to, čo chcel. Potom im svedok povedal, že o poschodie vyššie sa bude prerokovávať porušenie pracovnej disciplíny a v akom poradí chcú, nech tam chodia. Má taký pocit, že oni išli s tým záznamom tam na poschodie. Konkrétne povedal zamestnancom, že vedia o čo ide, že bolo zistené, že si nevykonávali obchôdzky a že bude s nimi prerokované porušenie pracovnej disciplíny. Presne už na tie slová ako povedal, si nepamätá. Pokiaľ ide o ďalších zamestnancov, boli tam aj takí, ktorí boli prerokovaní osobitne, keď u nich bolo zistené menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a tí nechodili pred tú komisiu. Títo išli na prejednanie tohto porušenia k pánovi B.. Nepamätá sa presne, ale bolo to asi tak, že kto nevykonal obchôdzku v 70 percentách, tak ten sa riešil v tej komisii. Nepamätal si, keď boli tam zavolaní zamestnanci, či na začiatku niekto iný bol tam z vedenia, ktorý prehovoril ku všetkým zamestnancom, ktorí tam boli zavolaní, teda aj k tým, čo menej závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu, aj závažnejším spôsobom. On povedal, ktorí zamestnanci majú ísť k pánovi B.i a ktorí pôjdu pred komisiu. Postupne tam zamestnanci chodili. Potom myslí, že žalobkyňa v 1.rade povedala, že načo má tam chodiť, že nech im dá svedok tie papiere na podpísanie. Svedok sa išiel potom spýtať do komisie, že takto sa zamestnanci vyjadrili, že čo s tým a tak potom mu dali to, čo mali už nachystané, dohodu o skončení pracovného pomeru. To potom tí ľudia podpísali. Odovzdal to na personálne a pre svedka to skončilo. Okrem pani žalobkyne v 1. rade podpísali takto dohodu o skončení pracovného pomeru, možno dvaja, traja, presne si to nepamätá. Menovite sa pamätá na žalobkyňu v 1.rade. Nepamätá sa, že by zamestnancom hovoril aj o možnosti, že bude s nimi skončený pracovný pomer. Z vlastnej iniciatívy im to určite nehovoril. Čo sa týka tých záznamov o porušení pracovnej disciplíny, tie dostali tam všetci, teda aj tí, čo porušili menej pracovnú disciplínu. Tí, čo podpisovali tie listiny, vedeli, čo podpisujú a to vedela podľa neho aj žalobkyňa v 1.rade, však boli príčetní. K tomu, či zamestnancom svedok povedal, že v dnešný deň bude skončený pracovný pomer a že na výpoveď by mohli ešte zostať nejaký čas pracovať, svedok uviedol, že si nespomína, že by niečo také povedal. Je presvedčený, že nie. Štandardný a obvyklý spôsob bol, keď sa obchôdzky vykonali, ale oni si tie obchôdzky takýmto spôsobom nevykonávali. Zamestnanci museli vedieť, ktorými dverami majú prejsť, aby ich systém načítal, resp. ktorými dverami si môžu dovoliť prejsť bez načítania. Tie

dôležité sa museli načítať, inak by nevyšli von, lebo by nemali opustený priestor. Čo sa týka technického stavu tých technických prostriedkov, toto mali na starosti Slovenské elektrárne ako prevádzkovateľ. K technickému stavu týchto prostriedkov sa vyjadriť nevie. Zamestnanci mali presne stanovené v prevádzkovom predpise čas a trasu obchádzky. V priestoroch v kontrolovanom pásme v Mochovciach nebol namontovaný obchádzkový systém, keďže prevádzkovateľ to nepovažoval za potrebné, lebo existoval ten systém tak, ako je to uvedené vo výpisoch z technických prostriedkov. Velitelia zmeny pracujúci u žalovaného si dali potvrdzovať záznamy o vykonaní obchôdzok na operačnom stredisku Slovenských elektrární. Spoľahli sa na to, že boli, ale nepresvedčili sa o tom. Nemá vedomosti o tom, že boli pripravené výpovede pre skončenie pracovného pomeru pre tých zamestnancov, čo chodili do komisie. V žiadnom prípade nenútil žalobkyňu v 1. rade, a tých ďalších dvoch alebo troch ním spomínaných zamestnancov, aby uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, aby podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. K tomu, či pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadal len na porušenie, na intenzitu alebo aj na vek, mzdové zaradenia, rasu, náboženskú príslušnosť, politickú príslušnosť a pod., uviedol, že prihliadal len na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. Ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancami v príčinnej súvislosti s krádežou medi v elektrárňach nedošlo, nedávali to do súvislosti s krádežou medi. Svedok nebol v kontrolovanom pásme a pokiaľ ide o funkčnosť technických prostriedkov, pri vypracovaní správy ohľadne obchôdzky, vychádzal z výstupov z technických prostriedkov, z prevádzkových predpisov a z toho, čo uviedli ľudia. Práve v tom období sa robila kontrola obchôdzok, pretože zo strany prevádzkovateľa bolo oboznámené, že obchôdzky nie sú vykonávané tak, ako to bolo vykazované. Svedok dostal výpis zo Slovenských elektrární elektronickou formou. Svedok má vedomosti o tom, že v novembri, decembri 2011 boli predvolávaní zamestnanci k pánovi B. vo veci krádeže. Nepamätal si, nevie prečo by to hovoril, že včera prijali pätnásť ľudí a že ich zaradili do štvrtej platobnej triedy a že sú s tým spokojní. Svedok uviedol, že určite neuvádzal zamestnancom, že ak ohľadne obchôdzok napíšu do vyjadrenia tú formulu, ktorú uviedol žalovaný v 7. rade: som si vedomý svojej chyby, mrzí ma to, že sa to stalo, že budú posudzovaní miernejšie.

Svedok D.. H. B. uviedol, že bol zamestnancom žalovaného od 15.1.2009 do 30.1.2013. Pracoval po celú dobu ako výkonný riaditeľ pre organizáciu a riadenie fyzickej ochrany. Mal na starosti vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancov. Bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny, nedodržiavanie povinností vyplývajúcich pre zamestnancov z platnej internej dokumentácie. Porušovanie pracovnej disciplíny zo strany zamestnancov spočívalo v tom, že nevykonávali stanovený počet obchôdzok. Išlo o obchôdzky, ktoré sa vykonávali v kontrolovanom pásme v Slovenských elektrárňach. Slovenské elektrárne neumožnili namontovať obchádzkový systém spočívajúci z kontrolných bodov a čipu. Preto sa obchôdzky zapisovali do zošita. Po tom, čo dostali výpisy z technických prostriedkov zo Slovenských elektrární, tieto sa verifikovali a bolo zistené, že nebol vykonaný stanovený počet obchôdzok. V písomnej podobe boli vykázané všetky, že boli vykonané, ale prechodom cez technické prostriedky bolo preukázané, že technickými prostriedkami neprechádzali. Celé porušenie na jeho pokyn bolo spísané, vymedzené. Vymedzili tri kategórie zamestnancov podľa toho, v akej miere nevykonali obchôdzky. Žalobcovia boli zaradení do tej kategórie, že nevykonali obchôdzku úplne alebo vykonali v minimálnom rozsahu. Samotné porušenie pracovnej disciplíny na základe podkladov vyhodnocoval, spracoval vedúci odboru s vedúcim oddelenia, t.j. D.. F. a pán B.. Táto úloha vymedziť porušenie pracovnej disciplíny mu bola uložená na porade. Keďže sa jednalo o väčší rozsah porušenia pracovnej disciplíny, vedenie spoločnosti sa rozhodlo, že sa to bude prejednávať komisionálne, aby to nemohol nikto spochybniť. V stanovený deň boli predvolaní všetci pracovníci, ktorí porušili pracovnú disciplínu k žalovanému. Organizačne to viedol asi vedúci odboru a vedúci oddelenia. Pracovníci sa zhromaždili v zasadačke. Nepamätá sa, či aj svedok mal voči nim nejaký prejav, či mal prejav pán F. alebo pán B.. Vie, že došlo k rozdaniu záznamov o porušení pracovnej disciplíny menovite každému, kto tam bol. Zamestnanci dostali priestor na vyjadrenie. Mohli si tam napísať svoje stanovisko. Každý záznam mal prílohu výpis z technických prostriedkov. U každého bola tá zložka iná. Niekto mal rozsiahlejšiu, niekto nie. Čo sa týka tých zložiek, tieto boli zhromaždené u svedka, keďže on ich predtým kontroloval. Aj sa to upravovalo. Tieto zložky si potom zobral pán F. alebo B., to už presne nevie. Nepamätám sa presne, či tam bol prítomný, keď sa rozdávali tie materiály zamestnancom. Z tých zamestnancov, ktorí boli predvolaní, časť odišla s pánom B. alebo F.. Ostatní prichádzali na komisiu, ktorá bola v jeho kancelárii. V komisii bol prítomný svedok, právnik a riaditeľ spoločnosti. Čo sa týka prejednania pred komisiou, mali tam už vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancov. Keď prišli, tak im zopakovali, v čom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a dali im priestor na vyjadrenie, aby sa mali možnosť vyjadriť ústne. Väčšinou už mali písomné vyjadrenie v tých záznamoch. Väčšinou sa

vyjadrili zamestnanci, že to ľutujú alebo uvádzali rôzne dôvody, napríklad, že sa obávali o zdravie. Možno povedať, že v zásade priznali svoje pochybenie. A potom už ku koncu niektorí strážnici ani neprišli. Boli to asi traja, štyria. Po tom, čo sa vyjadrili zamestnanci, tak im ponúkli dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko už mali predpripravené sankcie, keďže mali tých zamestnancov rozdelených do kategórii podľa porušenia pracovnej disciplíny. Celú komisiu viedol riaditeľ spoločnosti. Ten vymedzil zamestnancom porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a ďalších konzekvencií ponúkol zamestnancom dohodu o skončení pracovného pomeru. V zásade to zamestnanci, ktorí prišli na komisiu, akceptovali. Myslí, že nejaký si zobral čas na rozmyslenie, ale potom sa tiež vrátil. Tí, čo na komisiu neprišli, tak odkázali, že to podpíšu. Od začiatku zrejme boli nejaké očakávania, ale potom, keď zamestnanci odchádzali z komisie, tak každý dostával ten istý návrh, iný návrh ani nemohli dostať v tej kategórii. Kontrolná činnosť bola v prvom rade na veliteľovi zmeny a na kontrolnom oddelení. Kontrola plnenia pracovných povinností týkajúca sa obchôdzky v kontrolovanom pásme sa v danom prípade urobila na základe oznámenia, podnetu Slovenských elektrární, ktoré zaslali žalovanému výstup z technických prostriedkov. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa, ktorý obchôdzkový systém nedovolil inštalovať, uvádzal, že výkon tej kontrolnej činnosti súkromnej bezpečnostnej služby bude robiť cez kamerový systém. Zrejme zistil nedostatky a zaslal žalovanému predmetné výstupy z technických prostriedkov. K tomu, z akého dôvodu boli práve žalobcovia zaradení do skupiny pre závažné porušenie pracovnej disciplíny - nad 70 % vzhľadom aj na to, že mnohí mali vykonávať rôzny počet obchôdzok v danom období, k tomu svedok uviedol, že bol nastavený nejaký mechanizmus, na základe ktorého sa to takto vyhodnotilo. V danej chvíli to uviesť, zdôvodniť nevie. K tomu, či boli kontrolné body a výstupy vždy po technickej stránke funkčné, k tomu sa svedok nevie vyjadriť. Pokiaľ ide o kontrolné body, išlo o prístupový systém. Monitoroval sa za účelom ochrany jadrových materiálov. Pokiaľ strážnik prechádzal stanovenou trasou v kontrolovanom pásme, musel prechádzať aj cez dvere, kde sa mu načítal ten prechod dverami na kartu. Nebolo možné, aby chodili zamestnanci výťahmi. To nebola obchôdzková trasa. Čo sa týka obchôdzkového systému, tento bol namontovaný v kontrolovanom pásme neskôr na základe rokovaní so Slovenskými elektrárňami. Zámerom žalovaného bolo, aby tento obchôdzkový systém bol už predtým namontovaný a tento prípad len podporil argumentáciu žalovaného. D.. H. alebo členovia komisie nenútili žalobcov k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru fyzickým alebo psychickým ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu. D.. H. nenútil žalobcov iným spôsobom podpísať dohody o skončení pracovného pomeru žalobcov Svedok si myslí, že komisia dala dostatočný čas žalobcom, aby si rozmysleli skončenie pracovného pomeru. Ak by neboli podpísané dohody o skončení pracovného pomeru, pravdepodobne by dostali výpoveď. Výpovede pre žalobcov pripravené neboli. Určite nebolo dávané skončenie pracovného pomeru žalobcom v súvislosti s krádežou medi v Slovenských elektrárňach. Žalobcovia neboli zaraďovaní do kategórie závažného porušenia pracovnej disciplíny na základe veku, mzdového zariadenia alebo na základe zaradenia do politickej príslušnosti, podľa náboženského presvedčenia. K tomu, či svedok alebo niekto iný z vedúcich zamestnancov alebo členov predstavenstva dával podklady pre TV JOJ, uviedol, že nie. Ani neboli oprávnení dávať vyhlásenia. Komunikáciu s verejnosťou zabezpečoval hovorca Slovenských elektrární. Myslí si, že žalobcovia uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru slobodne a dobrovoľne. K tomu, či svedok, keď tam boli zavolaní zamestnanci, povedal, že žalobcovia vedia, že došlo ku krádeži medi v Slovenských elektrárňach a že žalobcovia prispeli k tomu, svedok uviedol, že určite to neuviedol. Uvedený systém kontroluje prístup osôb prioritne a sekundárne výstup z tohto systému umožnil zistiť, že sa obchôdzky riadne nevykonávali. Ide o systém, ktorý slúži aj na vyhodnocovanie iných skutočností. K tomu, či keď dostali výstup z technických prostriedkov tak sa zaujímali o to, či tieto technické prostriedky boli servisované, či boli funkčné, svedok k tomu uviedol, že dostali tie výstupy a nemali dôvod ich spochybňovať. Čo sa týka knihy kontrol, priebežne svedok ju mal určite k dispozícii. Papierovo sedelo všetko, avšak v porovnaní s výstupom z technických prostriedkov to v poriadku nebolo. Podľa svedka mal čas na rozmyslenie aj žalobca v 8. rade, aj žalobkyňa v 2. rade.

Svedkyňa D.. Ľ. X. uviedla, že v roku 2011, 2012 pracovala ako vedúca odboru oddelenia ekonomiky, ľudských zdrojov a odbornej prípravy. Zúčastnila sa na porade začiatkom roka 2012 u žalovaného. Predmetom bolo prerokovanie porušenia pracovnej disciplíny strážnikov pri ich obchôdzkovej činnosti. Bolo jej uložené vypracovať dohody o skončení pracovného pomeru. Išlo o trinásť zamestnancov. Čo sa týka zamestnancov, boli zaradení do kategórií podľa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Ona písala dohody o skončení pracovného pomeru. Nebola prítomná pri tom, keď sa dohody o skončení pracovného pomeru podpisovali. Iné listiny ohľadne skončenia pracovného pomeru okrem dohody o skončení pracovného pomeru sa nepripravovali. Písala aj žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Miesto sa tam uvádzalo podľa bydliska. Takto sa to zvyklo robiť.

Svedok D.. E. I. uviedol, že je zamestnancom Slovenských elektrární a.s. Mochovce. Pracuje vo funkcii vedúceho fyzickej ochrany a túto funkciu vykonával aj v roku 2012. Žalobcovia slúžili ako strážnici v Slovenských elektrárňach. Zabezpečovali fyzickú ochranu pre Slovenské elektrárne na základe zmluvy, ktorú mal uzavretú so Slovenskými elektrárňami žalovaný. Povinnosti žalobcov boli uvedené v karte strážneho stanovišťa. Z funkcie svedkovi vyplývalo organizovanie a kontrola výkonu fyzickej ochrany Slovenských elektrární. Vo vzťahu k žalobcom mal možnosť z titulu svojej funkcie vykonávať kontrolu výkonu fyzickej ochrany na strážnom stanovišti. Kontrolu výkonu vždy zapisoval. Pokiaľ sa vyskytli nedostatky, tak tieto sa taktiež zapisovali. Podľa stupňa závažnosti zistených nedostatkov sa vec buď prejednala na mieste samom, upozornením. Keď išlo o závažnejší prípad, tak sa to hlásilo veliteľovi smeny alebo v závažnejších prípadoch sa to nahlasovalo aj na firmu, teda na žalovaného. Pokiaľ ide o kontroly, tak on tieto kontroly vykonával námatkovo tak zhruba raz do mesiaca. Pravidelnú kontrolu činnosti žalobcov na smene vykonával operátor fyzickej ochrany, ktorý bol zamestnancom Slovenských elektrární. Operátor vykonáva kontroly denne počas smeny a na konci každého mesiaca sa mu predkladá zoznam odpracovaných hodín zamestnancov, ktorý potom odkontroluje z výpisov, z databázy prestupov. Pri tomto zistení zistí, či bolo odpracovaných toľko hodín, ako to vyplýva zo zoznamov. Z výpisov zo systému sa zistilo, že žalobcovia nechodili na obchôdzky, že neboli zaznamenané prechody v tom čase, keď slúžili. Z toho dôvodu boli tieto nedostatky nahlásené žalovanému, aby sa zjednala náprava. Kontroly sa robili každý mesiac. Obdobné porušenia pracovnej disciplíny u strážnej služby predtým nezistili. Okrem kontrolovaného pásma mali žalobcovia určené aj kontrolné body, kde sa mali načítavať počas obchôdzky. Mali určené kontrolované body mimo kontrolovaného pásma. Tieto kontrolné body mali načítané. V kontrolovanom pásme žalobcovia nevykonávali obchôdzkové trasy tak, ako mali. Chýbali na technických prostriedkoch údaje o vstupe, to znamená, že nevstúpili do toho kontrolovaného pásma. Svedok podrobne uviedol, aká mala byť trasa obchôdzok od vstupu do kontrolovaného pásma po výstup z kontrolovaného pásma, ako to tam funguje. Trasu mali žalobcovia popísanú v karte strážneho stanoviska, aj to, koľkokrát majú chodiť. Úlohou strážnikov bolo chodiť po predpísanej trase, kontrolovať, či sú tam nie nejaké predmety, ktoré tam nemali byť, kontrolovať neporušenosť dverí, núdzových východov. Mali chodiť aj do reaktorovej sály. Čo sa týka operátora, tento vyhotovil výstup z technických prostriedkov ohľadne každého zamestnanca a to bolo predložené žalovanému. Po nahliadnutí do spisu potvrdil, že ide o výstup z technických prostriedkov Slovenských elektrární a.s. Čo sa týka porúch na technických prostriedkoch, pokiaľ sa vyskytli, tak sa vždy evidovali. Úrad jadrového dozoru kontroluje stav technických prostriedkov. Pokiaľ došlo k poruchám na technických prostriedkoch, vždy sa musel dať príkaz mechanikovi na odstránenie poruchy. Na chodbe pri vstupe do kontrolovaného pásma majú ešte aj ďalší turniket. Je to práve aj pre také prípady, ak by náhodou došlo k technickej poruche, aby bol k dispozícii ďalší technický prostriedok. Systém podľa jeho vedomostí nepodlieha osobitnej registrácii, nakoľko systém nie je prepojený s ďalšími informačnými systémami. Nejde o informačný systém, ale systém fyzickej ochrany. Účelom systému je aj evidovať prestupy cez technické prostriedky fyzickej ochrany. Nedávali žiadne biometrické údaje, ani žiadne osobné údaje žalovanému. Bolo tam uvedené len meno, názov technického prostriedku a čas prestupu. Nevie sa teraz vyjadriť k tomu, či boli alebo neboli evidované technické poruchy z časov, keď sa robili výstupy z technických prostriedkov, je možné v prípade potreby toto zistiť. Systém fyzickej ochrany žiadnym spôsobom nie je prepojený na systém dozimetrie, evidenciu dozimetrov. To znamená, že keď niekto odíde z kontrolovaného pásma dozimetrom, porušuje pravidlá radiačnej ochrany, ale na jeho pohyb cez prostriedky fyzickej ochrany to nemá žiadny vplyv. O takýchto prípadoch čo uviedla žalobkyňa v 2. rade, vedomosti nemá. Pokiaľ by došlo k takej poruche, že by nedošlo k načítaniu biometrických údajov a z toho dôvodu, by sa obrátil zamestnanec na operátora, operátor prepne systém do režimu bez načítania biometrie, a oprávnená osoba môže prejsť len načítaním karty, o ktorom je v systéme zase záznam. Do kontrolovaného pásma chodil len minimálne, tak dva, trikrát do roka. Pokiaľ tam kontroloval, nezistil v tých prípadoch nedostatky. Úrad jadrového dozoru kontroluje všetky nimi vyhotovované záznamy o technických prostriedkoch a taktiež sám kontroluje stav technických prostriedkov. Systém zaznamenáva aj odblokovanie turniketu. Nepamätá si na takú poruchu, že by boli naraz obidva turnikety v poruche. Ak by sa tak stalo, tak je aj náhradný režim, taký, že by sa zabezpečil strážnik, ktorý by vykonával zápisy, evidenciu prechodov. Údaje z technických prostriedkov podľa bezpečnostnej smernice môžu poskytovať aj na sledovanie dochádzky.

Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 29.5.2014 súd žalobu žalovaného v 6.rade vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 19 ods.1 Zákonníka práce, účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a)dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával., jeho pracovný pomer nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas , za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov

Podľa § 80 Zákonníka práce, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 vety prvej Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohode s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Podľa § 118 ods.3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa Podnikovej kolektívnej zmluvy rok 2011 - 2013 uzatvorenej medzi Základnou organizáciou Združenia odborárov jadrovej energetiky Slovenska pri SE - EMO a Ochranou a bezpečnosťou SE,

a.s. Mochovce (ďalej aj „Kolektívna zmluva“), podľa § 20 ods.1, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom za vykonanú prácu mzdu v zmysle § 118 ods. 2 a 3 ZP. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa § 21 ods.1 Kolektívnej zmluvy, zamestnávateľ bude uplatňovať nasledovné formy mzdy: a) základná zložka mzdy poskytovaná podľa odpracovaného času, b) mzda osobitne dohodnutá v pracovnej alebo obdobnej zmluve, sa okruh ustanovení z kolektívnej zmluvy, dohodne v týchto individuálnych zmluvách.

Podľa § 22 ods. 2 Kolektívnej zmluvy ,,Výkonnostno - osobná odmena (VOO): VOO tvorí nenárokovateľnú časť mzdových nárokov zamestnanca a slúži k individuálnemu hodnoteniu. VOO sa poskytuje všetkým zamestnancom v evidenčnom stave a v pracovnom pomere odmeňovaných tarifnou odmenou vo výplatnom termíne za bežný mesiac. Tvorba VOO sa stanovuje vo výške 8,5 % sumy základnej zložky mzdy, pričom mzdové prostriedky na VOO budú pridelené ku dekrétovým tarifným mzdám, ktoré sú platné od 1.1 príslušného roka. Tvorba sa mení v nadväznosti na zmenu základnej zložky mzdy pri preradení na inú prácu, po zapracovaní, zmene spôsobu odmeňovania a pod. Zostávajúce mzdové prostriedky do dohodnutej tvorby vo výške 8,5 % dekrétových základných zložiek mzdy budú podľa dohody sociálnych partnerov pridelené na jednotlivé útvary spolu s prídelom za mesiac december príslušného roka v pomere ku základným zložkám mzdy za tento mesiac. Maximálna výška VOO na zamestnanca je vo výške 17 % jeho základnej zložky mzdy.

Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O.z., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom v r.2012, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom v roku 2012, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Podľa § 9 ods. 3 zák.č. 365/2004 Z.z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z., konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa § 2 a ods.1 zák.č. 365/2004 Z.z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods.2 zák.č. 365/2004 Z.z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia pracovali u žalovaného ako strážnici jadrových zariadení v oddelení 1121 s miestom výkonu práce lokalita Atómové elektrárne Mochovce. U tohto zamestnávateľa pracovali od 30.12.2004. Dňa 27.1.2012 žalobcovia uzavreli so žalovaným, každý zvlášť, dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 27.1.2012. Žalobcovia žiadajú určiť, že skončenie pracovných pomerov žalobcov dohodou zo dňa 27.1.2012 uzavretou so žalovaným ku dňu 27.1.2012 je neplatné a že ich pracovný pomer trvá aj naďalej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaného ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcami viedlo porušenie pracovnej disciplíny žalobcami, ktorého sa žalobcovia podľa žalovaného dopustili tým, že v dňoch, ktoré žalovaný uviedol v záznamoch o porušení pracovnej disciplíny u toho-ktorého žalobcu, nedodržali žalobcovia predpísaný postup stanovený v PP-7.02/05 - Karta strážneho stanovišťa č. 8 - Vstup do kontrolovaného pásma HVB (EMO), nevykonali obchádzku podľa záznamu obchádzkovej činnosti v rozsahu podľa predpísaného plánu obchádzok , resp. obchádzku vôbec nevykonali. Takto vymedzené porušenie pracovnej disciplíny žalobcami žalovaný uviedol do Záznamu o porušení pracovnej disciplíny pre každého zo žalobcov osobitne. Žalobcom bolo oznámené, že sa majú dostaviť 27.1.2012 k žalovanému. Žalobcovia uviedli, že dôvod im nebol uvedený. Celkove tam prišlo 25 zamestnancov žalovaného. Najprv tam boli z manažmentu Ing. Bartolen, D.. F. a pán B.. Všetkým žalobcom bolo uvedené najprv ústne, že porušili pracovnú disciplínu tým, že nechodili na obchôdzky v kontrolovanom pásme. Boli im rozdelené záznamy o porušení pracovnej disciplíny Každý zo žalobcov sa mal možnosť s obsahom vymedzeného porušenia pracovnej disciplíny v uvedenom zázname oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Každý zo žalobcov vyjadrenie do záznamu o porušení pracovnej disciplíny uviedol, okrem žalovaného v 9. rade. Po rozdelení zamestnancov na dve skupiny, žalobcovia zostali v zasadačke a následne po jednom chodili pred komisiu, v ktorej bol D.. P. H., D.. B. a P.. A.Á.. V zasadačke zostal s nimi D.. F.. Pred uvedenú komisiu prišli žalobcovia v 2., 3., 5., 8., 10. rade. Podľa D.. P. H. , každý kto prišiel pred komisiu dostal možnosť vyjadriť sa k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobcom uviedol, že to hodnotia ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a navrhujú tomu-ktorému zamestnancovi dohodu o skončení pracovného pomeru. Všetci títo žalobcovia podpísali pred komisiou žiadosť o skončenie pracovného pomeru (vopred napísanú žalovaným), ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru. Z ich výsluchu vyplýva, že im bolo dané na výber buď skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveď, rozhodli sa pre dohodu. Žalobcovia v 1., 4., 7., 9.rade pred komisiou neboli. Odôvodnili to tým, že neboli tam predvolaní. Z výpovede svedka D.. P. F. vyplýva, že on dal týmto žalobcom na podpis dohody o skončení pracovného pomeru a žiadosti o skončení pracovného pomeru . Myslí, že žalobkyňa v 1.rade povedala, na čo má tam chodiť, že nech svedok jej dá tie „papiere“ na podpísanie. Bol sa potom spýtať na komisii, kde mu dali nachystané doklady. Títo žalobcovia tiež podpísali dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Žalobcovia v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade uviedli, že dohodu o skončení pracovného pomeru považujú za neplatnú, keďže ju podpísali pod psychickým nátlakom, nemali čas na rozmyslenie. Už len samotné zhromaždenie bolo stresujúce a rozdelenie skupín bez akéhokoľvek predošlého vysvetlenia. Postupným predvolaním žalobcov pred komisiu navodil žalovaný davovú psychózu strachu, ktorej napokon žalobcovia podľahli. Tiež poukázali na to, že žalovaný použil bezprávnu vyhrážku, keď žalobcom hrozil niečím, čím im hroziť nemohol a nemal, keď nemal v rukách právny titul na svoje konanie. Chýbalo mu závažné

alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Chýbalo zavinenie. Systém prevádzkovateľ je informačným systémom fyzickej ochrany chráneného objektu a nie systémom evidencie vykonávania obchôdzok. Podľa žalobcov k žiadnym závažným porušeniam pracovnej disciplíny na strane žalobcov nedošlo. Žalobcovia tiež uvádzali, že boli uvedení do omylu žalovaným, že si zachovajú nárok na hmotné zabezpečenie, ak uzavrú dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcami a žalovaným je platným právnym úkonom, ktorý bol uzavretý slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Nie je zneužitím práva zo strany zamestnávateľa, ani v rozpore s dobrými mravmi, ak zamestnávateľ dá návrh, že ak sú podľa neho dôvody, pre ktoré by mohol skončiť pracovný pomer výpoveďou, aby zamestnanec buď pristúpil k dohode alebo mu zamestnávateľ dá výpoveď. Zamestnávateľ hrozí tým, čo je oprávnený urobiť a nie je možné takého konanie považovať za bezprávnu vyhrážku. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dvojstranným právnym úkonom. Pre svoj vznik vyžaduje zhodný prejav vôle zmluvných strán pracovný pomer skončiť. Pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru sa v zmysle § 37 ods.1 O.z. vyžaduje, aby bola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Platnosť právneho úkonu sa vylučuje, ak právny úkon bol urobený pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Násilie, tzv. fyzické donútenie spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila a namiesto jeho vôle sa dosadzuje vôľa donucujúceho. Násilie musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného celkom vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pritom nezáleží, či násilie vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby, ani na tom, či v poslednom prípade druhý účastník o ňom vie alebo nie. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Bezprávna vyhrážka musí mať takú povahu, že v druhom vzbudzuje dôvodný strach (napr. ublížením na živote, na zdraví, na majetku) a to buď samému ohrozenému alebo jemu blízkej osobe. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania (napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh na exekúciu). Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť, môže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať (napr. podanie trestného oznámenia za skutok, ktorého sa druhá osoba naozaj dopustila, ak táto druhá osoba nepredá vec osobe podávajúcej oznámenie, hoci by ju inak predať nechcela). Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu. Nešlo o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak žalovaný po tom, čo oznámil žalobcom, že považuje ich porušenie pracovnej disciplíny za závažné, zamestnávateľ v danej veci dal žalobcom na výber uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný považoval nesplnenie si pracovných povinností žalobcov spočívajúce v nevykonaní obchádzok alebo v nevykonaní obchádzok v celom rozsahu v určitých termínoch tak, ako to bolo uvedené v záznamoch o porušení pracovnej disciplíny. I keď žalobcovia pociťovali konanie žalovaného ako nátlak, nešlo z jeho strany o bezprávnu vyhrážku, ak dal žalobcom na výber uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď toto právo mu vyplýva zo Zákonníka práce a keď výpoveď a aj dohoda smerujú k rovnakým právnym následkom, a to ku skončeniu pracovného pomeru. Zo strany žalovaného nešlo o vynucovanie si niečoho, čo by žalovaný nebol oprávnený vykonať. Nebolo preukázané, že by konanie žalovaného malo povahu bezprávnej vyhrážky, že by hrozil žalobcom príp. im blízkym osobám ublížením na zdraví, značnou škodou a pod. Žalobcovia uviedli, že k takémuto konaniu nedošlo zo strany žalovaného. Z výsluchu žalobcov nevyplýva, že by si žalovaný vynucoval, aby podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, že by vyvíjal neprimeraný nátlak na žalobcov takým spôsobom, aby nemohli prejaviť svoju vôľu. Napriek tomu, že žalobcovia konali pod určitým tlakom, keď sa aj komisionálne riešilo porušenie ich pracovnej disciplíny a situácia bola pre nich stresujúca, nebolo to v takej intenzite, aby nemohli slobodne prejaviť svoju vôľu, či dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrú alebo nie. Pritom pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného pomeru, nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobcovia konali k svojmu neprospechu, ak sa rozhodli predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.

Pokiaľ žalobcovia uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru s poukazom na to, že žalovaný im oznámil, že ku skončeniu pracovného pomeru dochádza pre závažné porušenie pracovného pomeru a ak podľa žalobcov v skutočnosti takýto dôvod pre skončenie pracovného pomeru nebol (žalobcovia uvádzajú, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcov nedošlo) nemohlo by ísť o bezprávnu vyhrážku, ale bol by odôvodnený záver, že žalobcovia konali v omyle, ktorého právnym následkom však nie je neplatnosť, ale za splnenia zákonných podmienok by mohlo prísť do úvahy odstúpenie od zmluvy, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Posúdenie tejto skutočnosti nie je však predmetom tohto sporu.

Súd nepovažuje za preukázané tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že jej D.. F. povedal, tvrdil, že je to výpoveď, ktorú má podpísať a že nevedela, že podpisuje dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko bola v šoku a nevedela ani čítať, keď už z názvu listiny vyplýva, že ide o takúto dohodu a krátku dobu predtým vypĺňala záznam o porušení pracovnej disciplíny. Na tieto svoje trvdenia dôkazy nepredložila.

Súd považuje dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi žalobcami v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade za platnú a preto žalobu v časti o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a o tom, že pracovný pomer naďalej trvá, ako aj v časti žaloby na náhradu mzdy za obdobie 9 mesiacov (bod 2 žaloby) žalobu zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1, § 80 Zákonníka práce.

Žalobcovia 1. až 5.rade a v 7. až 10. rade si uplatnili, každý z nich, nárok na zaplatenie sumy 70 eur, poukazujúc na to, že majú nárok na výkonnostný príplatok za mesiac január 2012, v zmysle § 22 ods. 2 Kolektívnej zmluvy, ktorý im žalovaný nezaplatil. Z ustanovenia § 22 ods. 2 Kolektívnej zmluvy vyplýva, že výkonnostno-osobná odmena (VOO) tvorí nenárokovateľnú časť mzdových nárokov zamestnanca a slúži k individuálnemu hodnoteniu. Výkonnostná osobná odmena sa poskytuje všetkým zamestnancom v evidenčnom stave a v pracovnom pomere odmeňovaných tarifnou odmenou vo výplatnom termíne za bežný mesiac. V uvedenom ustanovení sa tiež upravuje tvorba VOO a ustanovuje sa maximálna výška VOO zamestnanca. Z výsluchu D.. P. H., predsedu predstavenstva a riaditeľa žalovaného vyplýva, že návrh na výkonnostný príplatok dáva veliteľ zmeny. Vedúci oddelenia fyzickej ochrany daného oddelenia, vedúci odboru fyzickej ochrany a výkonný riaditeľ fyzickej ochrany k tomu vyjadrujú súhlas. Nakoniec to schvaľuje on. Z jeho výpovede vyplýva, že za január 2012 ani jednému zo žalobcov nebol priznaný výkonnostný príplatok. Nenárokovateľná zložka mzdy je charakteristická tým, že bez rozhodnutia zamestnávateľa má povahu len fakultatívneho plnenia, pričom túto povahu stráca a stáva sa nárokovateľnou zložkou mzdy v okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o jej priznaní zamestnancovi. To, či sa zamestnávateľ rozhodne priznať zamestnancovi výkonnostno-osobnú odmenu, záleží len na jeho úvahe. Žalovaný uviedol, že nepriznal výkonnnostno-osobnú odmenu za mesiac január 2012 pre žalobcov v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade, preto výkonnostná odmena povahu fakultatívneho plnenia nestratila a nárokovateľnou zložkou mzdy žalobcov sa nestala. Žalobcom v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade nevznikol nárok na zaplatenie im výkonnostnej odmeny v uplanenej sume. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

Žalobcovia v 1. až 5. rade a v 7. až 10. rade žiadali, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zverejnením informácie prostredníctvom Krimi novín TV JOJ odvolať svoje tvrdenie, že zodpovední boli v súvislosti s krádežou medi prepustení a to rovnakým spôsobom ako prebehlo zverejnenie pôvodnej informácie. Opravu musí žalovaný riadne odôvodniť vysvetlením, v ktorom uvedie minimálne text označený boldom:“ Dňa 4. februára 2012 uverejnila naša televízia šot, v ktorom sme divákov informovali o krádeži medi v super strážených Mochovciach. Hovorkyňa Slovenských elektrární uviedla, že v súvislosti s touto krádežou boli už prepustení viacerí zamestnanci. Zamestnávateľ Ochrana a bezpečnosť Slovenských elektrární, a.s. so sídlom v Mochovciach oznamuje, že všetci zamestnanci, ktorí boli dňa 27.januára 2012 prepustení, resp. presnejšie, s ktorými bol skončený pracovný pomer dohodou, neboli v žiadnom prípade zodpovední za krádež medi z priestorov kontrolovaného pásma jadrovej elektrárne a nikto nemôže ich mená s touto ani inou krádežou alebo akýmkoľvek porušovaním pracovnej disciplíny spájať.“ Zamestnávateľ OaBSE sa týmto všetkým svojim bývalým zamestnancom zároveň ospravedlňuje.“ Žalobcovia si žalobou tento nárok uplatnili s poukazom na to, že došlo odvysielaním tejto relácie k zásahu do ich osobnostných práv. Tiež poukázali na to, že žalovaný načasoval prepustenie zamestnancov štyri dni pred odvysielaním relácie o krádeži medi a žalobcov tým jednoznačne vystavil riziku, na základe čoho boli automaticky spájaní s krádežou medi v celom regióne. Poukázali na to, že ich s touto reláciou spájali. Každý ich spájal s krádežou. Pýtali sa ich, kde majú tú meď schovanú. Okrem iného žalobcovia o tom

uvádzali vo svojich výpovediach: Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že keď si hľadala prácu a keď povedala, kde pracovala, prečo odtiaľ odišla, keď povedala, že ich prepustili, pýtali sa jej, či je z tej partie, čo súvisela s krádežou medi. Ešte aj u lekára jej položili túto otázku. Žalobkyňa v 2. rade uvádzala, že relácia bola odvysielaná v čase, keď boli prepustení. V relácii sa hovorilo o pracovníkoch SBS, všetci vedeli, že sú SBS. S týmto ich spájali. Každý ich spojil s tou krádežou, čo bolo odvysielané. Nikto nepovedal zo strany žalovaného, že neboli prepustení kvôli krádeži, že ukončili pracovný pomer dohodou. Žalobca v 4. rade uviedol, že si nemohol nájsť prácu, pretože každý ich spájal s krádežou, že sú zodpovední za tú krádež medi , každý poukázal na nich, domyslel si, že sú to oni. Žalobca v 5. rade poukázal na to, že žalovaný sa ich nezastal, nedementoval to, čo bolo odvysielané, že sú zodpovední za krádež medi. Žalobca v 7. rade uviedol, že jeho to poškodilo, spravilo mu to zle. Poznačilo ho to v tom, že keď sa uchádzal o prácu a povedal, že pracoval ako strážnik v Mochovciach, tak každý ho spájal s tou meďou. Žalobca v 8. rade uviedol, že v relácii ukazovali len zamestnancov SBS a aj názov SBS. Nevedel si potom nájsť prácu a tí, čo ho poznali, pýtali sa ho, kde je meď. Tí, čo ho poznali, vedeli, v akej súvislosti bol prepustený. Žalobca v 9. rade uviedol, že sa v relácii hovorilo o prepustených zamestnancoch. Vyobrazení tam boli zamestnanci SBS. Ľudia si robili posmešky, kde má tú meď, či zbohatol. Žalobca v 10. rade uviedol, že v relácii bolo uvedené, že boli prepustení pracovníci SBS. Po odvysielaní relácie boli posmešky od niektorých ľudí, ohľadne toho, že sa podieľali na tej krádeži. Keď sa zahlasovali na úradoch práce, tak im naznačovali, že zapríčinili tú zmiznutú meď. Žalobcovia predložili súdu prepis relácie „ Krádež v superstráženom objekte“ .Zdroj: JOJ Autor L. X.Á. Dátom 3.2.2012. Obsah prepisu relácie je vyššieuvedený. V zmysle § 11 O.z. každá fyzická osoba má právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba podľa § 13 ods.1 O.z. právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods.2 O.z. má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 O.z., najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Jedným z predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, aby žalobca, ktorého osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, preukázal že žalovaný sa dopustil konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv.

Žalobcovia nepreukázali v konaní svoje tvrdenia o tom, že žalovaný neoprávnene zasiahol do ich osobnostných práv tým , že došlo k odvysielaniu relácie v TV JOJ a vzhľadom na jej obsah podľa predloženého písomného prepisu. Nebolo preukázané, že by žalovaný, osoby za neho konajúce, uvádzali v uvedenej relácii nejaké tvrdenia. Tiež nevyplýva z obsahu prepisu relácie, že by boli uvádzané, prezentované v relácii nejaké tvrdenia ako tvrdenia žalovaného. Žalovaný popieral , že by poskytol nejaké vyjadrenie pre odvysielanie tejto relácie. D.. P. H., ako predseda predstavenstva a riaditeľ žalovaného uviedol, že žiadne informácie pre TV JOJ neposkytoval, ani Slovenským elektrárňam, ani TV JOJ a ani od neho, ani od žalovaného ani zo Slovenských elektrární ani z TV JOJ nežiadali poskytnutie informácií za účelom odvysielania tejto relácie. D.. J. Q., podpredseda predstavenstva v tom čase, ako svedok uviedol, že podklady pre televíziu JOJ nedával a nemá vedomosti o tom, že by podklady pre TV JOJ pripravoval D.. H. alebo že by sa D.. H. stretol s redaktorkou TV JOJ. Žalobcovia na svoje tvrdenia nepredložili žiadne dôkazy Z obsahu prepisu relácie vyplýva, že vystupovali v relácii moderátor, redaktor, P. B. ako hovorkyňa Slovenských elektrární, ďalej hovorkyňa KR PZ Nitra a bol citovaný mail. Vetu: Povráva sa, že v súvislosti s touto krádežou boli už prepustení aj viacerí zamestnanci, uviedol podľa prepisu redaktor, nie hovorkyňa Slovenských elektrární, ako sa to v navrhovanom petite žaloby uvádza. Žalovaný neuviedol tvrdenie o tom, že zodpovení boli v súvislosti s krádežou medi prepustení, ktorého odvolanie sa v žalobe uložením povinnosti navrhuje. Žalovaný nemôže byť osobou, ktorej by bolo možné uložiť povinnosť zverejnením informácie v televízii JOJ, prostredníctvom Krimi novín TV JOJ už z dôvodu nedostatku rozhodovacích i technických podmienok pre uverejnenie navrhovanej informácie. Nemožno žalovanému uložiť povinnosť, ktorej splnenie by malo závisieť od rozhodnutia tretej osoby (TV JOJ), či takúto informáciu zverejní alebo nezverejní. Rozsudok by bol v danom prípade nevykonateľným. Súd z uvedených dôvodov žalobu v tejto časti, pokiaľ ide o povinnosť zverejnením informácie odvolať tvrdenia a v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy z tohto právneho titulu (ochrana osobnosti ,poškodenie dobrého mena a povesti žalobcov) zamietol.

Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce a § 2a ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z. z dôvodu diskriminácie žalobcov z dôvodu, že v rovnakej alebo porovnateľnej

situácii skupine zamestnancov neboli ponúknuté dohody o skončenie pracovného pomeru, neboli prepustení a ani sa nekonali s nimi monštruózne zhromaždenia spojené s prerokovávaním porušenia pracovnej disciplíny. Museli odísť lepšie platení zamestnanci, služobne a vekovo najstarší, pričom jedna skupina zostala naďalej zamestnaná. Jednej skupine boli odňaté len výkonnostné odmeny, druhí museli odísť. Tí, ktorí mohli zostať, boli najstarší vo veku 53 rokov narodený v roku 1961 a najmladší vo veku 38 rokov, narodený 1976. Z novoprijatých najstarší mal 51 rokov, narodený 1963 a potom postupne boli mladší s tým, že najmladší bol narodený v roku 1978, mal 36 rokov. Nikto nemal 55 rokov a viac ako majú štyria žalobcovia. Mladší žalobcovia sú vo veku 52 a 51 rokov, ostatní sú nad 40 rokov a jeden je mladší ako 40-ročný. Museli odísť lepšie platení zamestnanci, ktorí boli zaradení do platovej triedy päť. V porovnaní s nejadrovými strážnikmi, ktorí mali o triedu menej. Žalovaný preukázal, že rozdelenie zamestnancov do skupín vychádzalo len zo závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, na základe čoho žalovaný k jednotlivým zamestnancom rozdielne pristupoval. U žalobcov podľa jeho posúdenia išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, kým u ostatných zamestnancov išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyplýva to jednak z obsahu zápisnice z 26.1.2012, ako aj z výpovede D.. H.. Potvrdil to vo svojej výpovedi aj svedok D.. P. F.. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu diskriminácie, nakoľko žalovaný preukázal, že k diskriminácii žalobcov zo žalobcami tvrdeného dôvodu nedošlo.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.