Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-31-2015.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/31/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: R. H., H.. X. XX. XXXX, C. D. XX, o zaplatenie 82,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28. 11. 2014 pod č.k. 4Cb/27/2014 - 19, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 82,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 381,- eur od 25. 4. 2011 do 2. 11. 2011, čo predstavuje sumu 182,88 eur, zo sumy 266,- eur od 3. 11. 2011 do 17. 5. 2012, čo predstavuje sumu 131,01 eur, zo sumy 122,- eur od 18. 5. 2012 do 3. 7. 2012, čo predstavuje sumu 14,34 eur, zo sumy 82,- eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 381,- eur od 11. 7. 2011 do 2. 11. 2011, čo predstavuje sumu 7,27 eur, zo sumy 266,- eur od 3. 11. 2011 do 17. 5. 2012, čo predstavuje sumu 8,61 eur, zo sumy 122,- eur od 18. 5. 2012 do 3. 7. 2012, čo predstavuje sumu 0,94 eur, zo sumy 82,- eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 1,27 eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca proti žalovanému uplatnil právo podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to na zaplatenie pohľadávky vo výške zmenkovej sumy 82,- eur s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 22. 3. 2010 na zmenkovú sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25. 4. 2011 do 2. 11. 2011, čo predstavuje sumu 182,88 eur, zo sumy 266,- eur od 3. 11. 2011 do 17. 5. 2012, čo predstavuje sumu 131,01 eur, zo sumy 122,- eur od 18. 5. 2012 do 3. 7. 2012, čo predstavuje sumu 14,34 eur, zo sumy 82,- eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava) zmenku previedol na žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania, aplikáciou príslušných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ďalej ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“) uzavrel, že návrh žalobcu je plne dôvodný. Žalobca je majiteľom zmenky
na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu s poukazom na § 17 ZZŠ, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z toho vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní tak nemôže činiť žalovaný, tým menej súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10. 2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods. 1 O.s.p.). Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá sa v § 2 písm. a), b) a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z.z. (v znení účinnom do 11. 6. 2010) obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v tomto ustanovení, v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Na základe týchto zistení návrhu v časti uplatneného práva na zmenkovú sumu, zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku z nej a zmenkovej odmeny vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku návrhu vyhovel.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia. Úspešnému žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu, ako aj z titulu trov právneho zastúpenia, v celkovej výške 75,64 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol iba to, že má tušenie, že ide o spoločnosť POHOTOVOSŤ. Ak áno, nesúhlasí s uvedeným úrokom, ktorý si táto spoločnosť určila, pretože v zmluve, ktorú podpísal, to majú uvedené vo veľmi malých riadkoch a drobnými číslami, pričom on pri podpise to nevidel a ani ho na to neupozornili. Ďalej uviedol, že je vedený na Úrade práce dva roky, býva u svokrovcov a nič nevlastní.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 8. 4. 2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a taktiež priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa opomenul svoju zákonnú povinnosť v nadväznosti na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejedávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovanom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
3. aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Ďalej odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd je, i pri rešpekte ku špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom, povinný vždy prihliadnuť i k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa potom nesmie prehliadať jeho špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkových vzťahov.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného právneho stanoviska NS SR, nezabezpečil si zmluvu č.XXXXXXXXX, z ktorej by bolo možné zistiť, či táto zmluva nebola zmluvou spotrebiteľskou a či žalobcom predložená zmenka nebola zabezpečovacou zmenkou, ktorou si veriteľ zabezpečoval plnenie z uvedenej zmluvy. Číslo tejto zmluvy je uvedené na zmenke a teda bolo povinnosťou súdu si túto zabezpečiť a zisťovať okolnosti rozhodujúce v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru.
Z tohto dôvodu odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a potom na základe tohto vo veci rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci odvolací súd pre úplnosť odkazuje aj na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V súvislosti s týmto ustanovením možno konštatovať, že aj z jeho podstaty vyplýva povinnosť súdu v danej prejednávanej veci aplikovať tak vnútroštátne, ako aj komunitárne právo súvisiace s ochranou spotrebiteľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.