Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-1108-2014.pdf
PDF · 120.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: B.. G. D., bytom N. XXX, zastúpeného K. kanceláriou C.. K. & D. s.r.o., so sídlom D. XXX/XXXB, F., proti odporcovi: G. D., s.r.o., D., U. E. XXXX, B. XX XXX XXX, zastúpeného C.. D. M., advokátom v D. R., E. D. XXXX/XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. októbra 2014, č.k. 10C/87/2013-109, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť strpieť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v prvom nasledujúcom čísle týždenníka „D. U.“ po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v rozmere 1 strany na strane 4 týždenníka v znení: "E. G. D., s.r.o. sa týmto verejne ospravedlňuje B.. G. D. za neoprávnený zásah do jeho občianskej cti a povesti, ktorý mu bol spôsobený nepravdivými informáciami, týkajúcimi sa kúpy pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres D., zapísané t. č. na LV č. XXXX ako pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 233 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho manželky, ako aj pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres D., zapísané t. č. na LV č. XXXX ako pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 376 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 151 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa s manželkou na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX predstavuje X/X k celku, navrhovateľom vymysleného spôsobu ako obísť právne predpisy týkajúce sa nakladania s majetkom obce a ovplyvňovania katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím vyššie uvedených pozemkov, uverejnenými v článku „Pozemková“ „obchádzka“ alebo Ako starosta G. D. bývalé obecné pozemky získal“, vydanom v týždenníku D. noviny, číslo 8 zo dňa 26.2.2013 na strane 4 až 7, ktorých autorom je pán A. H.“. Vo zvyšku súd návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9a ods. 1, 2, 6 písm. a), 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb., v znení k 1.7.2009. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nároku na ochranu osobnosti a domáhal sa ospravedlnenia od odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií o navrhovateľovi, ktoré boli uverejnené v týždenníku D. č. 8 zo dňa 26.02.2013 v článku pod názvom „D.“ „obchádzka“ alebo K. starosta D. bývalé obecné pozemky získal“ redaktora A. H.. Tento článok považuje za neoprávnený zásah do osobnosti, pretože jeho názoru spočíva v šírení nepravdivých informácií dotýkajúcich sa jeho osobnosti, v neprípustnej kritike, t.j. v kritike, ktorá prekračuje obsahom, formou, poprípade sledovaným
cieľom rámec objektívnej kritiky, keď následok - vznik nemajetkovej ujmy, spočívajúci v porušení, resp. v ohrození osobnosti navrhovateľa je spojený pre pôvodcu zásahu - odporcu s nepriaznivými priamymi následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka a dožaduje sa morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a vo forme povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti rozširovaním nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, týkajúcich sa kúpy pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N.. Navrhovateľ v konaní poukazuje na 4 konkrétne výroky autora článku, ktoré sú podľa neho nepravdivé a difamujúce: 1.“Bolo leto 2009 a starosta D. si uvedomoval, že vzhľadom na svoju funkciu nemôže príslušné pozemky odkúpiť priamym predajom. Mal však eminentný záujem...“ alebo „Ak by si teda pozemok chcel D. kúpiť, musel by podstúpiť obchodnú verejnú súťaž aj so zverejnením a takéto riziko podstúpiť nechcel. Vymyslel preto spôsob, ako obchodnú verejnú súťaž obísť: žiadosť o odkúpenie všetkých pozemkov si podá C. W. s tým, že on potom časť z nich za tú istú cenu odpredá D....Takýto bol teda plán, ktorý sa však, samozrejme verejnosť nemala dozvedieť.“ 2.“V normálnej spoločnosti by sa k tomu postavili takto: kúpna zmluva by bola označená za neplatnú, starosta by stiahol návrh na vklad z katastra, konanie by bolo zastavené, starosta by počkal na ďalšie rokovanie obecného zastupiteľstva, na ňom by poslanci zrušili predmetné uznesenie, keďže je v rozpore so zákonom a prijali by nové uznesenie... lenže v N. to robia takto: Nerušíme kúpnu zmluvu, a keďže máme známych na E. katastra v D., spoločne dohodneme takýto postup: Zmluva bude zavkladovaná, aj keď sa odvoláva na uznesenie prijaté v rozpore so zákonom, sľúbime vedeniu katastra, že nové uznesenie bude prijaté a výpis z neho potom v príslušnej zmluve vymeníme bez ohľadu na to, že zmluva je úradne zviazaná a opečiatkovaná.“ 3.“Napriek tomu, že kúpna zmluva už od počiatku vykazovala faktické nezrovnalosti (správa katastra) povolila vklad dňa 25.09.2009, pričom v rozhodnutí jeho právne účinky odložila na 6. október 2009. Skúsenosti hovoria, že prípad rozdielnych dátumov medzi povolením vkladu a právnymi účinkami sa stáva viac ako zriedkakedy“. 4.“Ak sa niekto do tohto prípadu „obuje“, asi bude zvažovať obvinenie z trestného činu podvodu. V ponuke je aj § 352 trestného zákona, ktorý pojednáva o trestnom čine falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky“. Súd poukázal na čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, keď oproti sebe stoja dve základné práva, a to právo odporcu na slobodu prejavu a právo navrhovateľa na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti, medzi ktorými by mala byť vyváženosť. Konštatoval, že pri ochrane práv verejného činiteľa oproti ochrane práv bežnej fyzickej osoby sú, z dôvodu existencie práva na pravdivé informovanie a slobodu prejavu, hranice posudzovania závažnosti, či oprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti posunuté. Bez akýchkoľvek postihov sa pripúšťa i pravdivá kritika činnosti verejných činiteľov. Na druhej strane, ak dôjde k zásahu práv na ochranu osobnosti u verejného činiteľa, napr. prostredníctvom periodickej tlače, je dopad zásahu intenzívnejší, ako je to pri zásahu do práva fyzickej osoby, ktorá nie je verejne činná. Verejný činiteľ a jeho postavenie je totiž veľmi závislé od verejnej mienky a pokiaľ je táto verejná mienka obrátená následkom neoprávneného zásahu proti nemu, sťaží mu to podmienky ďalšieho politického uplatnenia. Práve z dôvodu závažnosti týchto následkov neoprávneného zásahu je osobe nosiacej právo na slobodu prejavu daná povinnosť informovať pravdivo, rešpektovať práva a slobody iných osôb a taktiež za nepravdivé informácie znášať zodpovednosť, pričom táto povinnosť a zodpovednosť v sebe obsahuje povinnosť overovať si pravdivosť uverejňovaných skutočností. Pokiaľ ide o prvý výrok, súd bol toho názoru, že tento je zásahom do práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa a došlo k narušeniu rovnováhy medzi uvedenými základnými právami. Autor pri písaní tohto výroku podľa jeho vyjadrenia vychádzal z článku, ktorý navrhovateľ zverejnil na webovej stránke a v ktorom podľa názoru navrhovateľa takýto postup sám popisuje. Navrhovateľ uvádza, že sa rozhodol spolu s ďalšími vlastníkmi pozemkov v danej lokalite vysporiadať celú cestu do svojho vlastníctva, že časť prístupovej cesty tvorili aj pozemky vo vlastníctve obce N., a keďže je starostom obce, nechcel, aby ho niekto kritizoval, že obec investovala do cesty, ktorá vedie k jeho domu a tak došlo k odkúpeniu tejto časti pozemkov od obce a následne tieto pozemky boli rozdelené pre majiteľov troch pozemkov, ku ktorým táto cesta slúži. Išlo o pozemky č. XXXX/X a XXXX/XX, teda presne tie, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi Obcou N. a B.. C. W. a jeho manželkou dňa 28.8.2009. Súd uviedol, že je faktom, že navrhovateľ bol v tom čase starostom obce a že ako starosta nechcel obecné pozemky kupovať sám, ale nie z dôvodu obchádzania zákona, ale sa chcel vyhnúť kritike zo strany občanov, že by obec investovala do cesty, ktorá vedie k jeho domu. Nemožno sa preto stotožniť s tým, že bol týmto článkom v novinách oprávnene prezentovaný názor, že navrhovateľ
vymyslel spôsob ako obísť obchodnú verejnú súťaž. Takýto názor odporcu nemá žiaden skutkový základ a preto je neprimeranou kritikou. Pokiaľ ide o druhý výrok, z obsahu článku nie je možné zistiť, ako autor článku dospel k záveru, že by mal byť navrhovateľ osobne zaangažovaný do katastrálneho konania a takéto tvrdenia neboli preukázané. V tomto článku je naznačené prepojenie medzi starostom obce a Správou katastra D. („nerušíme kúpnu zmluvu a keďže máme známych na Správe katastra D., spoločne dohodneme určitý postup“), pričom toto nebolo v konaní preukázané. Výsluch svedkyne C.. Y. L. nepotvrdil žiaden vzťah medzi správou katastra a starostom obce, resp. svedkyňou a starostom obce, ktorá svedkyňa na správe katastra viedla vkladové konanie. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by za katastrálne konanie bol zodpovedný starosta obce alebo ho nejakým spôsobom ovplyvňoval alebo sa v ňom nezákonne angažoval. Údajné prepojenia nepreukazujú ani katastrálne konania vo veciach R. a R., o ktorých rozhodoval iný zamestnanec katastra. Hodnotiaci úsudok autora, spočívajúci v spájaní starostu obce s katastrálnym konaním cez známosti nie je založený na pravdivej informácii, preto je spôsobilý zasiahnuť do cti navrhovateľa. Pokiaľ ide o tretí výrok, vety v ňom citované nie sú kritikou navrhovateľa, ale kritikou správy katastra, preto nemôžu byť zásahom do osobnostných práv navrhovateľa. Táto kritika je založená na pravdivej informácii, že správa katastra povolila vklad 25.9.2009 a jeho právne účinky odložila na 6.10.2009. Z rozhodnutia V 1321/09 zo dňa 6.10.2009 je to konštatované na druhej strane rozhodnutia v predposlednom odseku a až dňa 28.2.2013 bola takáto zrejmá nesprávnosť správou katastra opravená a dátum 25.9.2009 bol ako zrejmá nesprávnosť - chyba v písaní - opravená na dátum 6.10.2009, tzn. že v čase publikovania článku 26.2.2014 bola informácia zverejnená v článku pravdivá. K štvrtému výroku súd uviedol, že odporca má právo uplatňovať slobodu prejavu a nemožno mu ju v žiadnom prípade uprieť, avšak kritika má byť urobená tak, aby nepoškodila vážnosť a dôstojnosť osoby pred tým, ako sa uvedené veci preukážu, či už pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom. Pokiaľ uvedené údaje a skutočnosti tvrdené v článku mali byť len kritikou navrhovateľa, tak uvedená kritika nebola primeraná čo do obsahu a formy, teda nešlo o fér kritiku, ale o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v tom, keď v súvislosti s navrhovateľom boli použité vyjadrenia ako „ak sa niekto do tohto prípadu „obuje“, asi bude zvažovať obvinenie z trestného činu podvodu. V ponuke je aj § 352 trestného zákona, ktorý pojednáva o trestnom čine falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Za podobný prečin bol nie tak dávno odsúdený bývalý starosta obce R. N. G....“ Z uvedeného je možné vyvodiť záver o navrhovateľovi ako o osobe , ktorá sa dopustila nezákonného konania, keď tieto výrazy podľa názoru súdu nie sú kritikou primeranou čo do obsahu a formy, keďže navrhovateľ nebo právoplatne odsúdený a teda takéto skutočnosti neboli preukázané vykonaným dokazovaním. Odporca spojil navrhovateľa s trestnou vecou iného starostu, prirovnal jeho konanie k protizákonnému konaniu iného starostu bez toho, aby vysvetlil súvislosti a aby vysvetlil skutkový základ, na ktorom bol starosta odsúdený a neopísal konkrétne skutočnosti, na základe ktorých prirovnal konanie navrhovateľa ku konaniu odsúdeného starostu. Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ je osobou verejného záujme, je politicky činný na regionálnej aj celoslovenskej úrovni, s čím je spojené mimoriadne citlivé spoločenské vnímanie osoby. V článku bol jednoznačne a nepochybne identifikovaný, jeho česť a ľudská dôstojnosť bola prezentovaná hodnotiacimi úsudkami bez pravdivého skutkového základu, resp. bez skutkového základu, preto musí byť chránený pred neoprávnenými zásahmi do osobnostných práv prostredníctvom tlače. Z textu vyplýva, že pisateľ článku bez toho, aby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že navrhovateľ v súčinnosti so správou katastra realizoval zámer obísť zákon naznačuje, že navrhovateľ môže byť páchateľom trestnej činnosti. Takéto názory, vyjadrené v článku sú spôsobilé privodiť ujmu na právach chránených podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za pravdivé opísanie skutkových okolností nemožno považovať opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok a môže mať za následok aj skreslenie hodnotiaceho úsudku čitateľom. V konaní nebol preukázané, že by navrhovateľ vymyslel spôsob , ako obísť zákon alebo žeby zákon obchádzal. Odporca nenechal čitateľov vytvoriť si vlastný názor, ale priamo podsunul vlastný názor. Súd bol toho názoru, že česť a dôstojnosť navrhovateľa boli poškodené aj tým, že sa jednalo o denník s regionálnou pôsobnosťou, je to jeden z najdostupnejších zdrojov informácií v regióne, v ktorom navrhovateľ aktívne politicky pôsobí. Skutočnosti uvedené v článku nabádali čitateľskú verejnosť len k vyvodeniu si záveru o nečestnom, protiprávnom konaní navrhovateľa ako starostu obce a za tento zásah do práva na ochranu osobnosti je odporca povinný sa navrhovateľovi ospravedlniť. Obsah ospravedlnenia, ktorý navrhovateľ žiadal považoval súd za adekvátny vzhľadom na intenzitu zásahu, vážnosť a postavenie navrhovateľa v spoločnosti. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva, tento smeruje k zastaveniu ďalšieho zásahu. Hmotnoprávnou podmienkou takejto žaloby podľa § 13 ods. 1 OZ je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, resp. existovala
hrozba uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Súd uviedol, že tento návrh nie je dôvodný, pretože nebolo preukázané, že zásah spočívajúci v rozširovaní nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, týkajúcich sa kúpy dotknutých pozemkov v k. ú. N. a zásahu spočívajúcom vo vyjadrení odporcu o navrhovateľom vymyslenom spôsobe ako obísť právne predpisy, týkajúce sa nakladania s majetkom obce a ovplyvňovania katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím dotknutých nehnuteľností stále trvá, pretože z navrhovateľom predložených článkov z periodickej tlače - týždenníka D. noviny tieto skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľ nepredložil články publikované po dátume zverejnenia článku zo dňa 26.2.2013, ktorý je predmetom sporu a ktoré by sa týkali kúpy dotknutých pozemkov a bolo nimi naďalej porušované právo navrhovateľa na ochranu osobnosti v súvislosti s nakladaním s majetkom obce a ovplyvňovaním katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím dotknutých nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ bol úspešný v časti uplatnenej satisfakcie vo forme ospravedlnenia a nebol úspešný v uplatnení sankcie, spočívajúcej v upustení od ďalších zásahov, v ktorej časti bol teda úspešný odporca.
Proti rozsudku, voči jeho vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v tejto časti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,89 eur. Namietal, že petit návrhu je nezrozumiteľný a neurčitý a zo znenia ospravedlnenia nevyplýva, ktorou časťou článku zasiahol do práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa. Z takéhoto ospravedlnenia by čitateľ nadobudol dojem, že celý článok je zásahom do občianskej cti navrhovateľa, čo sa však nezhoduje so skutočnosťou, keďže vo zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Je toho názoru, že v časti článku označenej „Ako obísť súťaž?“ nejde o zásah do práva na ochranu osobnosti a autor iba vychádza logickým úsudkom z dôkazov, ktoré v čase písania článku mal k dispozícii. Konštatovania v tejto časti článku sú jednoznačne preukázané kúpno-predajnými zmluvami a krátkou časovou postupnosťou ďalších úkonov. Priamym dôkazom je aj prepis rozhovoru navrhovateľa s novinármi, uverejnený v D. novinách č. XX, v ktorom uviedol, že podľa zákona starosta nemôže kupovať priamo majetok obce. Nemôže obstáť vyjadrenie navrhovateľa, ktorý uvádza, že sa rozhodol s ďalšími vlastníkmi pozemkov v danej lokalite vysporiadať cestu do svojho vlastníctva a keďže časť prístupovej cesty tvorili aj pozemky, ktoré patrili do majetku obce nechcel, aby ho niekto kritizoval, že obec investovala do cesty, ktorá vedie do jeho domu. Pokiaľ ide o druhý bod, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že autor článku dospel k záveru, že navrhovateľ mal byť osobne angažovaný do katastrálneho konania. Takéto tvrdenie však v článku uvedené nie je. V článku sa hovorí len o tom ako mala obec postupovať v prípade, ak by postupovala podľa katastrálneho zákona, zákona o obecnom zriadení a zákona o správnom konaní. Postup pri povolení vkladu vlastníckeho práva na základe predložených dôkazov nemôže vyvodiť iné závery, iba také, že správa katastra pristupovala k obci N. nadštandardným spôsobom iba pri zmluve manželov W.. Podľa jeho názoru mal kataster jednoznačne návrh na vklad zamietnuť, pretože nedostatky, ktoré zmluva obsahovala sa dali odstrániť jedine uzatvorením novej zmluvy podľa podmienok novelizovaného zákona č. 138/1991 Zb. Obecné zastupiteľstvo dňa 1.10.2009 prijalo uznesenie, ktorým schválilo predaj nehnuteľností v prospech manželov Čvirikových z dôvodov hodných osobitného zreteľa a toto uznesenie bolo pripojené ku kúpnej zmluve zo dňa 28.8.2009 tým, že úradná pečať bola porušená a pôvodné uznesenie bolo vymenené za uznesenie zo dňa 1.10.2009. Tak vznikla situácia, že rozhodnutie správy katastra zo dňa 6.10.2009 uviedlo, že vklad bol povolený 25.9.2009 a týmto dňom aj nadobúda právoplatnosť, hoci v tento deň ešte uznesenie zo dňa 1.10.2009 neexistovalo. Preto kritika katastra s neštandardným prístupom k navrhovateľovi je oprávnená. K bodu tri uviedol, že kritika katastra, vzhľadom na uvedené skutočnosti je oprávnená. Dodatočné vysvetlenia, že išlo o preklepy už nemohli zmeniť tú skutočnosť, že v čase publikovania článku (26.2.2013) tieto pochybenia opravené neboli a nebyť uvedeného článku, k náprave chýb by ani nedošlo. Je toho názoru, že ani posledným odsekom článku nedošlo k zásahu práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. V tejto časti nie je konštatované, že by sa navrhovateľ dopustil trestného činu. Hovorí sa tu iba o tom, že ak by sa niekto do tohto prípadu „obul“ asi bude zvažovať obvinenie z trestného činu podvodu. Keď si zoberieme akýkoľvek bulvárny denník, takýchto výrokov tam nájdeme neúrekom a nikdy tieto denníky kvôli takýmto výrokom neboli postihnuté. Navrhovateľ ako osoba verejne činná musí zniesť väčšiu kritiku ako bežný občan.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že z petitu je dostatočne jasné a zrozumiteľné, akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv odporcom a z akého dôvodu je ospravedlnenie požadované. V petite návrhu je uvedené, že verejné ospravedlnenie sa vzťahuje na informácie uvedené v D. novinách č. 8, pričom je v ňom aj presne špecifikované, čoho konkrétne sa tieto výroky týkali. Zákon nikde neukladá
podmienku, aby v petite návrhu boli presne citované konkrétne výroky, ktoré mali zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. To, že vo zvyšku bol návrh zamietnutý nemá nič spoločné s obsahovým vymedzením petitu, ale s tým, že podľa názoru súdu časti petitu, v ktorej sa domáhal zdržania sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti nemohol vyhovieť z dôvodu, že súd nemal preukázané, že by zásah do osobnostných práv stále trval, prípadne by hrozilo jeho opakovanie. On počas konania konkretizoval a dostatočne ozrejmil niektoré výroky, ktoré posúvali článok do nezákonnej roviny, tieto výroky a článok je nutné posudzovať ako celok, ktoré jednotlivé časti na seba logicky nadväzujú. Článok v bode 1 vychádza z ničím nepodloženej úvahy o jeho vopred premyslenom zámere ako sa dostať k obecným pozemkom, pričom tento zámer odporca prezentuje ako čosi nelegálne, čo malo zostať skryté pred očami verejnosti a môže mať až trestnoprávne následky. Pravda je však taká, že on sa pred verejnosťou nesnažil svoj postup pri kúpe pozemkov a všetky kroky, ktoré pri realizácii kúpy pozemkov podnikol, boli v súlade so zákonom. Poukázal na to, že článok bol uverejnený po viac ako 3 rokoch ako sa stali predmetné udalosti a podľa jeho názoru tak rozhodne nebolo preto, že by článok bol napísaný ako oprávnená kritika z dôvodu, že sa jeho autor dozvedel o konaní, ktoré mohol považovať za protizákonné. Motívom odporcu podľa neho bolo to, že on je osobou , ktorá je politicky ideovým oponentom odporcu, ktorý píše články v prospech jeho politického oponenta , ktorý finančne prispieva na činnosť odporcu. Prepis rozhovoru z D. novín č. XX je neautorizovaným rozhovorom, kde on odpovedal na účelovo položené otázky autora článku, ktorý pozmenil ich obsah a vytrhol ich z kontextu. K bodom 2 a 3 uviedol, že odporca sám uvádza, že kritika katastra bola oprávnená a mal byť preukázaný jeho neobvyklý postup. Pokiaľ chcel odporca kritizovať kataster, nie je mu jasné, prečo do kritiky zahrnula aj jeho osobu, ktorú na základe ničím nepodložených tvrdení spojil s ovplyvňovaním jeho činnosti. V konaní bolo nepochybne vyvrátené, že by mal akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti Správy katastra D.. Pokiaľ ide o bod 4 uviedol, že to, že odporca v článku nikde nekonštatoval, že by sa mal dopustiť trestného činu je síce pravdou, avšak vzhľadom na obsah článku, jeho štylizáciu a nadväznosť od začiatku do konca, bol jeho čitateľ jednoznačne vedený k prijatiu záveru o tom, že trestný čin spáchaný bola dôvodne podozrivou osobou je on. Už na začiatku článku autor uvádza, že na jeho konci sa bude otvárať trestný zákon. Na konci článku autor uvádza situáciu so starostom inej obce, ktorý bol za obdobné konanie právoplatne odsúdený. Neuvádza, v čom malo toto konanie spočívať. Odporca sa bráni aj tým, že v bulvárnych denníkoch sú takéto tvrdenia bežné a nie sú za to postihované. Odporca sám seba prirovnáva k bulváru a pritom nie je pravdou, že by takéto noviny neboli postihované za obdobné články. Práve naopak, takéto denníky čelia množstvu žalôb, príp. aj trestným oznámeniam.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, podrobne uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky odporcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu rozsudku v odvolaním napadnutej časti. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Za daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) tohto zákonného ustanovenia.
Odporca však vo svojom odvolaní neuvádza konkrétny odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Z obsahu jeho odvolaniu sa však javí, že namieta nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania ( § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.)
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvod na odvolanie, ktoré odporca v podanom odvolaní uplatnil, nie je daný.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba, vstúpiaca na verejnú scénu, musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.
Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu ku "informáciám" a "myšlienkam", ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa považujú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú štát, alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o "demokratickej spoločnosti". Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať len, ak je to nevyhnutné.
Čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru v spoločnosti ("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj "ochrana práv a slobôd iných", teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s Ústavou a Dohovorom.
Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, je potrebné považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a je primerané, t. j. v súlade so zásadou proporcionality.
Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad, najmä v ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda, či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality.
V danej veci je odporca vydavateľom týždenníka D. noviny, v ktorom bol predmetný článok uverejnený. Ide teda o "nositeľa" slobody prejavu a poskytovateľa informácií, na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, ktorá však nie je absolútna, má svoje hranice a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci, jej mieru treba zohľadniť vo vzťahu k právam na ochranu osobnosti navrhovateľa. Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Právo a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku, alebo z iných zákonov chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty.
Predmetný článok sa nepochybne týkal navrhovateľa ako starostu obce. Tak ako konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, z textu autora článku vyplýva, že tento bez toho, aby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že navrhovateľ spolu so správou katastra realizoval zámer obísť zákon, naznačuje, že navrhovateľ môže byť páchateľom trestnej činnosti. Je nepochybné, že takéto články sú spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na právach chránených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd je toho názoru, že odporca nenechal svojich čitateľov vytvoriť si na vec vlastný názor, ale priamo im podsúva svoj vlastný názor. Štylizácia autora článku vedie čitateľa k prijatiu záveru o tom, že trestný čin spáchaný bol a podozrivou osobou z jeho spáchania má byť práve navrhovateľ. Takáto štylizácia nepochybne prekročila hranice oprávnenej kritiky navrhovateľa ako starostu obce.
Námietka odporcu, že petit (žaloby) rozsudku je neurčitý, nezrozumiteľný a v prípade, ak by musel uverejniť takéto ospravedlnenie, čitateľ by nadobudol dojem, že celý článok je zásahom do cti navrhovateľa, čo však nie je v zhode so skutočnosťou, keďže vo zvyšku bol návrh zamietnutý, neobstojí. Zrejme ušlo pozornosti odporcu, že tak z obsahu návrhu ako aj zo samotného petitu je zrejmé, na aké informácie sa ospravedlnenie vzťahuje a je zreteľne uvedené, čoho sa výroky konkrétne týkali. Návrh navrhovateľa bol pritom zamietnutý v časti petitu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zdržania sa neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ( ktorý zásah netrval, ani nehrozilo jeho opakovanie).
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd bolo rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže trovy odvolacieho konania si navrhovateľ neuplatnil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .