Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cbi-3-2020.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: JUDr. Q. Q., so sídlom kancelárie W. nám. 5, XXX XX Q., značka správcu S XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu D. ELB s.r.o. v likvidácii, so sídlom Potočná 42, 900 84 Báhoň, IČO: 35 849 631, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 140,-- eur uplatnená dňa 16. decembra 2019 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 37K/82/2018 na majetok úpadcu RELIN ELB s.r.o. v likvidácii je pohľadávkou proti podstate.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 30. decembra 2019 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči úpadcovi vo výške 140,-- eur za mesiac 03/2019 je pohľadávkou proti podstate.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že listom zo 16. decembra 2019 si u žalovaného uplatnil pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla z titulu neuhradenia poistného na zdravotné poistenie za mesiac XX/XXXX v sume 140,-- eur. Žalovaný listom z 20. decembra 2019 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznáva. 2.1. Žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasí, keďže zastáva názor, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Žalobcovi bol mesačný výkaz dourčený dňa 5. novembra 2019, v ktorom je vykázaný príjem za jedného zamestnanca úpadcu. 2.2. K žalobe žalobca pripojil uplatnenie pohľadávky proti podstate zo 16. decembra 2019, oznámenie žalovaného o neuznaní pohľadávky proti podstate z 20. decembra 2019 a mesačný výkaz za zamestnanca úpadcu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 16. marca 2022 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu sa vzťahuje na obdobie trvania pracovného vzťahu medzi úpadcom a poistenou osobou pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu pracovný pomer netrval. Pohľadávka žalobcu tak nespĺňa kritérium pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o konkurze“)
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 27. septembra 2022 o 12:30 hod., na ktoré sa dostavili strany sporu.
5. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 5.1. Dňa 5. novembra 2019 zaslal žalovaný mesačný výkaz za mesiac 04/2019 s uvedením výšky príjmu zamestnanca úpadcu v danom mesiaci a s výškou preddavku na zdravotné poistenie. 5.2. Žalobca si listom zo 16. decembra 2019 uplatnil u žalovaného ako pohľadávku proti podstate pohľadávku za neuhradené poistné za zamestnanca úpadcu za mesiac 04/2019 v celkovej výške 140,-- eur. Žalovaný listom z 20. decembra 2019 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku neuznáva ako pohľadávku proti podstate.
6. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. 6.1. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a/ náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b/ právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c/ náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d/ výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e/ náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f/ odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g/ mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h/ pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i/ pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j/ pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g/ a h/, k/ pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l/ pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m/ ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon (ods. 2). 6.2. Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j/, si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou (ods. 3). 6.3. Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne (ods. 4). 6.4. Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku (ods. 5).
6.5. Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne (ods. 6). 6.6. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia (ods. 7). 6.7. Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia (ods. 8).
7. Podľa ustanovenia § 10b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov 1. z dohody o brigádnickej práci študentov, 2. zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka fyzickej osoby, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku, 3. z dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,19a) poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, 4. z dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,19a) poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, 5. zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,19a) poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, 6. z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a) b/ dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,21) c/ dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu,22) d/ dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu,23) e/ podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu24) okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu23a) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného predpisu24a) (ďalej len „dividendy“). 7.1. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a/ zamestnanec, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ zamestnávateľ, d/ štát, e/ platiteľ dividend. 7.2. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. 7.3. Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
b/ samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra, a koeficientu 1,486, c/ zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorý nie je znížený o odpočítateľnú položku podľa odseku 16, d/ poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy, e/ štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c), f/ poistenec, ktorý má príjem z dividend, vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. f)] z príjmu podľa § 13 ods. 6 vyplateného v kalendárnom mesiaci (ods. 2). 7.4. Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ (ods. 4). 7.5. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a)] a zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné. 7.6. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné a za zamestnávateľa (ďalej len „mesačný výkaz“). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, výšku uplatnenej odpočítateľnej položky, sumu vyplateného peňažného plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu,50a) vymeriavací základ podľa § 13 a preddavok na poistné podľa § 16. Zamestnávateľ je povinný zasielať mesačný výkaz zdravotnej poisťovni elektronicky.
9. Úvodom súd konštatuje, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2019, sp. zn. 37K/82/2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa 10. apríla 2019. 9.1. Zároveň súd uvádza, že incidenčná žaloba žalobcu bola podaná v pätnásťdňovej lehote uvedenej v ustanovení § 87 ods. 8 ZKR, keď žalovaný listom z 20. decembra 2019 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku neuznáva ako pohľadávku proti podstate a žaloba bola súdu doručená dňa 3. januára 2020.
10. Pokiaľ ide o rozhodnutie o samotnej žalobe a o posúdenie, či pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, je určujúci správny výklad ustanovenia § 87 ZKR a jednotlivých ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. 10.1. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že medzi pohľadávkami na poistnom na zdravotné poistenie za zamestnancov úpadcu a na poistnom na sociálne poistenie za sociálne poistenie niet zásadného rozdielu, a preto je potrebné na posúdenie, či je pohľadávka zdravotnej poisťovne na poistnom na zdravotné poistenie za zamestnancov úpadcu vzniknutá po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu po vyhlásení konkurzu pohľadávkou proti podstate, aplikovať podpore právne závery vyslovené v judikátoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) R 94/2018, resp. R 73/2021. 10.2. Preto súd zastáva právny názor, že pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona o konkurze. Za pohľadávku proti podstate je potrebné považovať aj pohľadávku zdravotnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť nastáva v zásade v deň určený na výplatu príjmu).
11. V rozhodovanom spore nebolo sporné, že žalobca si uplatnil pohľadávku voči úpadcovi na poistné na zdravotnom poistení za mesiac 04/2019 za zamestnanca úpadcu. V danej veci nastali účinky vyhlásenia
konkurzu k 11. aprílu 2019, a preto rozhodnutie v spore závisí od posúdenia otázky, či pohľadávka žalobcu voči úpadcovi na poistnom na zdravotné poistenie vznikla do 10. apríla 2019, alebo až po tomto dátume. 11.1. Súd uvádza, že úpadca ako zamestnávateľ bol povinný platiť preddavok na zdravotné poistenie za svojich zamestnancov za každý jeden kalendárny mesiac. Povinnosť platiť preddavok na zdravotné poistenie a splatnosť preddavku na poistné za zamestnancov a zamestnávateľov za ten-ktorý mesiac vzniká ku dňu určenému na výplatu príjmov za príslušný kalendárny mesiac. 11.2. Keďže v danej veci predstavuje uplatnenú pohľadávku žalobcu pohľadávka na poistnom na zdravotnom poistení za mesiac 04/2019, predmetná pohľadávka žalobcu vznikla v deň určený úpadcom na výplatu príjmu za mesiac apríl 2019. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Uvedené znamená, že k splatnosti mzdy (a k vzniku uplatnenej pohľadávky žalobcu) za mesiac apríl 2019 došlo až v priebehu mesiaca máj 2019. Súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti (konkrétne z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 37Cbi/32/2019), že výplatný termín u úpadcu bol k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z predmetného konštatovania tak jednoznačne vyplýva, že deň určený na výplatu príjmu zamestnanca úpadcu za mesiac apríl 2019 je 31. máj 2019 a tento dátum predstavuje aj deň vzniku pohľadávky žalobcu na poistnom na zdravotné poistenie za mesiac 04/2019.
12. S poukazom na vyššie uvedené závery súd konštatuje, že uplatnená pohľadávka žalobcu na zdravotné poistenie za zamestnanca za mesiac 04/2019 spĺňa vecné kritérium, aby sa jednalo o pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona o konkurze, a súčasne spĺňa aj časové kritérium, keďže predmetná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, konkrétne dňa 31. mája 2019. 12.1. Preto súd uzatvára, že žalovaný nesprávne neuznal uplatnenú pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate, čo zakladá dôvodnosť podanej incidenčnej žaloby žalobcu. 12.2. Ak žalovaný uvádzal, že žalobca neuviedol poradie, v ktorom si svoju pohľadávku uplatňuje, súd uvádza, že v prípade pohľadávok proti podstate nie je povinnosťou veriteľa uviesť poradie pohľadávky proti podstate, keďže veriteľ si môže pohľadávku proti podstate uplatniť akýmkoľvek - hoc aj neformálnym
- spôsobom, ale je úlohou správcu, aby priradil uplatnenej pohľadávke proti podstate správne poradie. Neuvedenie poradia pohľadávky proti podstate veriteľom nemôže byť dôvodom pre jej neuznanie zo strany správcu.
13. Vzhľadom na dôvodnosť podanej žaloby, súd rozhodol tak, že pohľadávka žalobcu vo výške 140,-- eur uplatnená dňa 16. decembra 2019 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 37K/82/2018 (žalobcom nesprávne uvedená sp. zn. 37K/74/2018, preto súd vo výroku rozsudku uviedol správnu spisovú značku - pozn. súdu) na majetok úpadcu RELIN ELB s.r.o. v likvidácii je pohľadávkou proti podstate (výrok I.).
14. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).