Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/325/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: VÍTKOVICE, a.s.,, so sídlom Ruská 2887/101, Ostrava - Vítkovice, Česká republika, IČO: 451 93 070, zastúpenému spoločnosťou Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Vrátna 28, Košice, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 313 20 155, o zaplatenie 10.533,92, eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 10.533,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 10.533,92 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z exekučného príkazu (poddlžnícka žaloba).

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 06.01.2012 bola medzi navrhovateľom a C. K. spísaná notárska zápisnica č. N7/2012, Nz 6/20112, na základe ktorej dlžník- C. K. uznal svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 743.628,- eur. Povinný sa zaviazal uhradiť dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% z dlžnej čiastky 700.000,- eur a to všetko do 31.01.2012. Nakoľko neprišlo k dobrovoľnej úhrade zo strany dlžníka, navrhovateľ podal dňa 01.03.2012 na základe vykonateľného exekučného titulu, notárskej zápisnice, návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Dňa 31.05.2012 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ktoré doručil oprávnenému a povinnému. Povinný si upovedomenie prevzal osobne dňa 05.06.2012. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor okrem iného zakázal povinnému nakladať so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii, s výnimkou uspokojenia pohľadávky oprávneného. V súvislosti s vedením exekúcie formou prikázania pohľadávky z účtu v banke, zákaz zahrňoval aj disponovanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte povinného. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky všetkým bankám, v ktorých mal povinný účet. Všeobecná úverová banka a.s., v ktorej má povinný účet si príkaz prevzala dňa 05.06.2012. VÚB a.s. bola od momentu prevzatia príkazu od exekútora povinná zablokovať účet sumu zodpovedajúcu exekvovanej pohľadávke s príslušenstvom z účtu povinného a to až do momentu vymoženia pohľadávky, resp. zastavenia exekúcie. Na požiadanie exekútora banka poskytla výpisy z účtu povinného, ktoré obsahovali konečný stav finančných prostriedkov a transakcie uskutočnené povinným z obdobia začatia exekúcie. Na základe toho bolo zistené, že povinný mal ku dňu 31.05.2012 na účte zostatok vo výške 10.533,92 eur. Nakoľko do dňa blokácie, dňa 05.06.2012, nevykonal povinný žiadnu transakciu, jeho zostatok mal byť ku dňu 05.06.2012 vo výške 10.533,92 eur. Na základe bankových výpisov z júna 2012 navrhovateľ zistil, že

dňa 05.06.2012 boli prevedené finančné prostriedky vo výške 12.100,- eur na účet matky povinného. Povinný po zistení, že je proti nemu začaté exekučné konanie uskutočnil platobný príkaz na prevod vlastných finančných prostriedkov a konal v rozpore so zákazom súdneho exekútora. Doručením príkazu na začatie exekúcie bola VÚB a.s. povinná zadržať plnenie a neumožniť povinnému nakladať s účtom. VÚB a.s. umožnila realizáciu prevodu a nepostupovala v zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súdny exekútor vydal dňa 02.07.2013 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý si VÚB a.s. prevzala dňa 04.07.2013. K vyplateniu spornej čiastky z účtu povinného zo strany banky nedošlo. VÚB a.s. porušila svoje povinnosti vyplývajúce z § 95 Exekučného poriadku, nakoľko v dôsledku jej nečinnosti bol navrhovateľ ukrátený o 10.533,92 eur, teda sumu, ktorá preukázateľne bola po doručení príkazu na začatie exekúcie na účte povinného a následne bola prevedená na iný účet.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný. Vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že návrh je neopodstatnený, nakoľko príkaz na začatie exekúcie bol banke doručený dňa 05.06.2012 ako poštová zásielka, pričom zároveň v tento deň bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené aj povinnému, ktorý v ten istý deň previedol peňažné prostriedky na iný účet. Banka po tom, ako jej bol dňa 05.06.2012 doručený príkaz na začatie exekúcie zablokovala dňa 06.06.2012 na účte povinného sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva v zmysle príkazu na začatie exekúcie. Skutočnosti, že povinný v ten istý deň, avšak v skoršiu hodinu ako sa banka vôbec dozvedela o príkaze na začatie exekúcie, realizoval prevod peňažných prostriedkov na účte, nemohla zabrániť ani nijako predísť, nakoľko nevie ovplyvniť čas doručenia zásielok poštovou službou. V tomto prípade došlo k pochybeniu exekútora, ktorý v rovnaký deň vydal príkaz na začatie exekúcie ako aj upovedomenie o začatí exekúcie a povinný a odporca si ich v rovnaký deň aj prevzali. Denne sa banke doručuje cca 4000 poštových zásielok a z toho 3000 z nich je pošta z exekútorských úradov. V praxi nie je možné blokácie realizovať ihneď po doručení príkazu na začatie exekúcie. Odporca mal za to, že Exekučný poriadok mu ukladá povinnosť zablokovať účet povinného najneskôr do 23.59 hod dňa, v rámci ktorého bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie. Preto ak by aj banka vykonala blokáciu ešte v ten deň , kedy jej bol príkaz na začatie exekúcie doručený a povinný aj napriek tomu stihne previesť peňažné prostriedky v skoršiu hodinu toho istého dňa, nemôže byť banka zodpovedná za akékoľvek porušenie povinnosti vyplývajúcich jej z Exekučného poriadku. Aj keby banka postupovala správne, a zablokovala by účet najneskôr do 23.59 hod dňa kedy jej bol príkaz na začatie exekúcie doručený, navrhovateľ by nemal právo na zaplatenie žiadnej sumy, nakoľko povinný zrealizoval platbu o 17.01 hod.

Po začatí konania vo veci samej, po prednesení návrhu na začatie konania, zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti príslušenstva, t.j. úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne za každý aj začatý deň omeškania od 05.07.2013 až do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Odporca s čiastočným späťvzatím v časti príslušenstva súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu čiastočného späťvzatia podaného návrhu v časti príslušenstva po začatí konania vo veci samej a súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu v časti príslušenstva, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v časti príslušenstva zastavil.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol vo veci právne zastúpený advokátom, ktorý klienta riadne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne odporcu, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 31.05.2012 vydal súdny exekútor JUDr. Peter Molnár príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý bol odporcovi doručený dňa 05.06.2012.

Dňa 31.05.2012 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému - C. K. doručené dňa 05.06.2012.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB a.s. súd zistil, že peňažné prostriedky na tomto účte ku dňu 31.05.2012 boli vo výške 10.533,92 eur a dňa 05.06.2012 bola prevedená na iný účet suma vo výške 12.100,- eur.

Dňa 02.07.2013 vydal súdny exekútor JUDr. Peter Molnár exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý bol odporcovi doručený dňa 04.07.2013.

Navrhovateľ sa k návrhu vyjadril tak, že uviedol, že príkaz na začatie exekúcie bol banke doručený dňa 05.06.2012, pričom banka účet zablokovala dňa 06.06.2012. Podľa č. 6 bod 1 požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby vydanej Poštovým regulačným úradom pod č. a na základe ustanovenia § 41 z.č. 324/20111 Z.z. o poštových službách sa poštové zásielky doručujú maximálne do 16.00 hod na celom území SR. V prejednávanej veci došlo k zúčtovaniu platby povinného už 05.06.2012 o 17.01 hod. avšak pošta adresovaná banke je bola doručená najneskôr do 16.00 hod. Ak banka od času prijatia pošty vrátane pošty od exekútorov do poslania ďalšej dávky platobných príkazov do klíringového centra nestíha zabezpečiť zistenie skutočností, či dané poštové zásielky neobsahujú príkaz exekútora na blokáciu peňažnej pohľadávky nemôže to byť na škodu oprávneného, že banka nedokáže zladiť svoje vnútorné procesy a prispôsobiť ich každodennej praxi.

V písomnom vyjadrení ďalej navrhovateľ uviedol, že pri uskutočňovaní klientskych platieb medzi dvoma rôznymi bankami sa používa platobný systém SIPS prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska. Platby sú v systéme SIPS spracovávané v troch klíringových cykloch a výsledky klíringových cyklov sú na základe § 14 ods. 2 rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo 16.10.2012 č. 7/2012 finančne vyrovnávané v systéme TARGET2. Systém TARGET2-SK je platobný systém prevádzkovaný NBS § 45 ods. 3 písm. a) zákona o platobných službách a v tomto systéme sa vyrovnávajú výsledné peňažné pohľadávky a záväzky účastníkov platobného systému SIPS. Klíringový cyklus je časové pásmo, ktoré zahŕňa jeho otvorenie, klírovanie príkazov účastníkov platobného systému SIPS , jeho uzavretie, odoslanie príkazov do TAGET2-SK, prijatie potvrdenia o ich vyrovnaní v TARGET2- SK a odoslanie výstupných údajov účastníkom platobného systému SIPS. Prvý klíringový cyklus sa uskutočňuje na základe harmonogramu NBS vyplývajúceho z hore uvedeného opatrenia NBS od 09.00 hod do 12.30 hod, druhý klíringový cyklus je od 12.30 hod do 16.30 hod a tretí od 16.30 hod do 09.00 hod. Pre uskutočnenie klíringového cyklu je rozhodujúci čas prijatia klíringových položiek obsiahnutých vo vstupnom klíringovom súbore EURO SIPS serverom zúčtovacieho centra NBS čase príjímania vstupných údajov platobného systému SIPS podľa časového harmonogramu prevádzky platobného systému SIPS. V prejednávanej veci došlo k zúčtovaniu platby povinného dňa 05.6.2012 o 17.01 hod , avšak príkaz na začatie exekúcie bol banke doručený do 16.00 hod .V čase uskutočnenia príkazu prostredníctvom klíringového centra sa banka nachádzala v 3. klíringovom cykle, ktorý trvá od 16.30 hod. do 09.00 hod a nemôže namietať, že platobný príkaz bol už poslaný v dávkovom spracovaní medzi 17.01 hod a 23.59 hod a nedá sa zrušiť v súlade s ustanoveniami rozhodnutia NBS, pretože banka v prípade nespracovania exekučných príkazov od exekútora a odoslaním dávok do klíringového centra NBS nedokáže zladiť potreby praxe s vnútornými systémami banky.

Odporca k odbornému vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že v rozhodnom období ( dňa 05.06.2012) sa používal platobný systém EURO SIPS, v rámci ktorého sa platby spracovávali v dvoch klíringových cykloch, prvý od 18.00 hod dňa D-1 do 09.00 hod dňa D a druhý od 09.00 hod do 13.00 hod dňa D. V predmetnom prípade sa platba 12.100,- eur z účtu povinného zúčtovala v rámci večernej dávky dňa 05.06.2012 o 20.20 hod. Po ukončení večerného spracovania sa automaticky vytvoril súbor platieb zúčtovaných vo VÚB a.s. a tento bol poslaný do EURO SIPS, ale už so splatnosťou nasledujúceho účtovného dňa, na ktorý bol EURO SIPS už v čase posielania nášho súboru platieb otvorený. Z

bezpečnostného hľadiska nie je možné realizovať manuálne zásahy do súboru platieb automaticky vygenerovaného zo spracovaného systému banky. Celý proces je spracovávania platby vo VÚB a.s. ako aj EURO SIPS je plne automatizovaný a nie je možné robiť manuálne zásahy z dôvodu zabránenia podvodom alebo iným neoprávneným zásahom. Banka nemohla zrušiť klientom zadaný platobný príkaz a zabrániť zúčtovaniu platby 12.100,- eur z účtu, ani v prípade, že by blokáciu účtu vykonala nasledujúci deň po doručení príkazu do skončenia 1. Klíringového cyklu, t.j. do 09.00 hod.

Navrhovateľ uviedol, že druhý klíringový cyklus prebiehal od 18.00 do 09.00 hod nasledujúceho dňa. V rámci daného cyklu banka na základe harmonogramu vypracovaného ňou samotnou poslala dávku informácii o platbách o 20.20 hod., pričom uviedla, že stanovenie harmonogramu je v kompetencii samotnej banky. Nemôže byť na škodu oprávneného, že banka si nastavila večerne spracovanie platieb na čas 20.40 hod a do daného času ešte nemala spracovanú poštu od exekútorov. Odporca sa k uvedenému vyjadril, že klíringové cykly boli dohodnuté na základe zmluvy medzi ním a NBS o platobnom systéme EUROSIP zo dňa 08.12.2008, preto nebolo možné čas zmeniť alebo nastaviť tak, ako vyhovuje banke.

V záverečnom vyjadrení odporca uviedol, že banka je povinná zablokovať účet povinného najneskôr nasledujúcim dňom po doručení príkazu exekútora, teda, že odporca neporušil žiadne zákonné ustanovenie keď účet povinného na základe doručeného príkazu na začatie exekúcie dňa 05.06.2012 zablokoval nasledujúci deň , t.j. 06.06.2012. Na predmet sporu je potrebné aplikovať § 122 a § 57 O.s.p., nakoľko inak by banka nemohla počas dňa vykonávať žiadne platby z bežného účtu povinného v prospech iných účtov, pretože by sa musela obávať porušenia svojej povinnosti vyplývajúcej z § 95 Exekučného poriadku, resp. tieto platby by mohla uskutočniť až po skončení pracovnej doby, kedy by bolo zrejmé, že už v ten deň nebude banke doručený žiadny príkaz na začatie exekúcie.

Podľa § 95 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku účinného v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie, exekútor poverený vykonaním exekúcie a) prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom, b) b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.

Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.

Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.

Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku, banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

Podľa § 103 Exekučného poriadku, ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>, 96 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>, § 97, 98 a 99 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Navrhovateľ žiadal, aby mu odporca uhradil sumu 10.533,92 eur na základe porušenia povinnosti uvedenej v § 95 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že odporca včas nezablokoval účet povinného C. K.. Povinný (C. K.) previedol dňa 05.06.2012 zo svojho účtu finančné prostriedky vo výške 12.100,- eur, ktoré mal na účte u odporcu, ku ktorému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie. Odporca mal povinnosť v deň, keď mu bol doručený exekučný príkaz t.j. dňa 05.06.2012 účet povinného zablokovať a znemožniť povinnému nakladať s finančnými prostriedkami na tomto účte. K blokácii účtu povinného nedošlo v deň, kedy súdny exekútor doručil príkaz na začatie exekúcie, čím odporca umožnil povinnému previesť finančné prostriedky na tomto účte a ukrátil tak navrhovateľa.

Odporca sa v konaní bránil tým, že vzhľadom na počet podaní od súdnych exekútorov, nie je možné v praxi realizovať okamžité blokácie účtov vedených u odporcu. Podľa zákona má povinnosť zablokovať účet povinného do 23.59 hod dňa, kedy mu bol príkaz na začatie exekúcie doručený. V predmetnom prípade povinný platbu realizoval o 17.01 hod a preto aj keby v deň doručenia zablokoval účet povinného, odchádzajúcej platbe by zabrániť nedokázal. V období, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie používal platobný systém EURO SIPS, v rámci ktorého sa platby spracovávali v dvoch klíringových cykloch. Platba 12.100,- eur z účtu povinného zúčtovala v rámci večernej dávky dňa 05.06.2012 o 20.20 hod. Po ukončení večerného spracovania sa automaticky vytvoril súbor platieb zúčtovaných vo VÚB a.s. a tento bol poslaný do EURO SIPS, ale už so splatnosťou nasledujúceho účtovného dňa, na ktorý bol EURO SIPS už v čase posielania súboru platieb otvorený. Tento systém je plne automatizovaný a banka nemôže do neho manuálne zasahovať. Preto odporca nemohol zrušiť klientom ( povinným) zadaný platobný príkaz ani keby príkaz na začatie exekúcie vykonal nasledujúci deň. K blokácii účtu povinného došlo dňa 06.06.2012.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že povinný C. K. uznal svoj dlh vo výške 743.628,- eur, čo do dôvodu aj do výšky voči navrhovateľovi. Nakoľko povinný dlh navrhovateľovi dobrovoľne nesplatil, pristúpil navrhovateľ k jeho vymáhaniu prostredníctvom exekučného konania. Súdny exekútor vydal dňa 31.05.2012 príkaz na začatie exekúcie, v ktorom prikázal odporcovi, aby účet povinného (C. K.) zablokoval. Dňa 05.06.2012 mal povinný zostatok na účte vo výške 10.533,92 eur. Príkaz na začatie exekúcie si odporca prevzal dňa 05.06.2012. Dňa 31.05.2012 súdny exekútor vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 05.06.2012, čím sa povinný dozvedel o začiatku vedenia exekučného konania proti nemu. Na základe toho, dňa 05.06.2012 previedol sumu 12.100. eur zo svojho účet na iný účet.

V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či banka porušila svoje povinnosti vyplývajúce z § 95 ods. 1 písm. a) ako aj § 96 ods. 3 Exekučného poriadku a umožnila povinnému disponovať s peňažnými prostriedkami na účte, ku ktorému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie.

Základným legislatívnym cieľom ukotvenia práva oprávneného, resp. jemu zodpovedajúcej povinnosti banky zablokovať účty povinného na základe príkazu na začatie exekúcie, je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinného v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. To znamená, že kritériom a zároveň hranicou pre rozsah blokačnej povinnosti účtov povinného je predovšetkým celková výška pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva. Banka nenesie zodpovednosť za to, že na účtoch povinného nebolo dostatok finančných prostriedkov nutných na uspokojenie oprávneného, ale je zodpovedná za to, že dodrží povinnosti ustanovené Exekučným poriadkom. Ak v dôsledku porušenia týchto povinností nemôže oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku v takom rozsahu, v akom by ju uspokojil pri dodržaní zákonného postupu zo strany banky, môže sa na súde domáhať uspokojenia práva.

V konaní išlo o tzv. poddlžnícku žalobu v zmysle § 103 Exekučného poriadku. prikázaním pohľadávky v rámci exekučného konania nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene v osobe veriteľa, keď povinnosť poddlžníka (odporcu) platiť priamo oprávnenému (navrhovateľovi) má svoj základ v procesnom práve a je výrazom núteného výkonu práva, ktorým sa zasahuje do hmotnoprávneho vzťahu povinného a poddlžníka. Takzvaná poddlžnícka žaloba, ktorú môže podať oprávnený, vychádza z procesnej aktívnej legitimácie oprávneného. Oprávnený je vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť od poddlžníka vymáhaná, procesné oprávnený k tomu, aby plnenie, ktoré takýmto spôsobom od poddlžníka získal, použil na uspokojenie svojej vlastnej pohľadávky. Poddlžníckou žalobou možno uplatňovať len sumu v rozsahu, v akom bola špecifikovaná v príkaze na začatie exekúcie.

Ustanovenie § 103 Exekučného poriadku umožňuje oprávnenému účastníkovi konania (navrhovateľovi) domáhať sa na súde v sporovom konaní zaplatenia sumy, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne v súlade s ustanoveniami § 95, § 96 ods. 3 a § 97 až 99 Exekučného poriadku , ide o objektívnu zodpovednosť banky, nevyžadujúcu si zavinenie a vyvodzujúcu sa len z procesného predpisu.

Peňažný ústav zodpovedá oprávnenému za to, že pri realizácii výkonu rozhodnutia dodrží povinnosti mu dané v § 95 ods. 1 Exekučného poriadku a nasledujúcich. Tu je presne vymedzená povinnosť veriteľa v exekučnom konaní. Procesným dôsledkom ich porušenia je možnosť oprávneného podať tzv. poddlžnícku žalobu. Predpokladom úspechu takejto žaloby je skutočnosť, že na strane oprávneného došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky v porovnaní so sumou, ktorá by mu bola vyplatená pri riadnom plnení si povinností zo strany banky. Jednou z možných porušení povinností banky je aj nerešpektovanie blokácie účtu povinného. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, a to na finančné prostriedky, ktoré boli na účte v dobe, kedy banke bolo doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke je jedným zo spôsobov prikázania pohľadávky. Pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je dôležitý okamih, kedy bol banke príkaz na začatie exekúcie doručený. Okamih doručenia príkazu exekútora má význam, je totiž relevantný z hľadiska určenia okamihu, kedy účinky príkazu začínajú pôsobiť a pôsobia aj v čase od doručenia príkazu na začatie exekúcie až do doručenia exekučného príkazu na úhradu. Účinky príkazu na začatie exekúcie pôsobia voči niekomu, nie voči niečomu. Tieto účinky viažu odporcu ako subjekt práva, nepôsobia voči účtu, podúčtu a podobne. Adresátom povinnosti tu nie je účet, ale banka.

V konaní nebolo sporné, že dňa 31.05.2012 vydal súdny exekučný príkaz na zablokovanie účtu povinného v banke (u odporcu), ktorý si odporca dňa 05.06.2012 prevzal. Na základe tohto príkazu prikázal banke, aby zablokovala účty povinného. Súdny exekútor postupoval v zmysle § 95 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Banka zablokovala účet povinného dňa 06.06.2012. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke na základe exekučného príkazu zo dňa 02.07.2013 úspešná nebola, pretože povinný dňa 05.06.2012 previedol zostatok na účte na iný účet, t.j. na účte v banke sa nenachádzali finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné nárok oprávneného (navrhovateľa) uspokojiť.

Príkaz na začatie exekúcie bol banke doručený dňa 05.06.2012 a blokácia na účte povinného bola vykonaná dňa 06.06.2012, čo v konaní nebolo sporné. Dňa 05.06.2012 sa o exekúcii na základe upovedomenia o začatí exekúcie dozvedel aj povinný. Napriek zákazu nakladania so svojím majetkom previedol zostatok svojho účtu na iný účet. Odporca mu napriek doručenému príkazu na začatie exekúcie prevod finančných prostriedkov umožnil.

Ako vyplýva z § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku mal odporca povinnosť po doručení príkazu na začatie exekúcie dňa 05.06.2012 zablokovať účet povinného, čo však urobil až nasledujúci deň, t.j. 06.06.2012. Námietka odporcu, že v praxi nie je možné realizovať blokácie hneď po doručení príkazu na začatie exekúcie vzhľadom na počet doručených príkazov neobstojí, nakoľko nemôže byť na škodu navrhovateľa (oprávneného), že odporca nevie reálne zabezpečiť povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom. To, že denne prichádza odporcovi množstvo príkazov na začatie exekúcie a nemôže teda

blokácie zriaďovať v deň, keď mu je príkaz doručený je irelevantné, nakoľko podľa zákona má blokáciu vykonať v deň, kedy mu je príkaz na začatie exekúcie doručený. Oprávnený má nárok na peňažné prostriedky, ktoré sa na účte povinného nachádzajú v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie, nie v deň, kedy reálne banka blokáciu účtu vykoná. Ak banka po doručení príkazu na začatie exekúcie umožní povinnému s účtom nakladať, oprávnený si môže peňažné prostriedky, o ktoré vzhľadom na nečinnosť banky prišiel, nárokovať od banky.

Odporca mal za to, že zákonná povinnosť zablokovať účet povinného platí do 23.59 hod dňa, kedy bol príkaz na začatie exekúcie banke doručený. Preto, aj keby zablokovala účet povinného dňa 05.06.2012, povinný by aj napriek tomu stihol peňažné prostriedky previesť na iný účet. To, že banka neprispôsobila svoj vnútorný systém tak, aby stihla spracovať poštu od súdnych exekútorov tak, aby zabránila povinným disponovať s účtami po doručení príkazu na začatie exekúcie nemôže byť na škodu navrhovateľa a zároveň to nie je zavinenie súdneho exekútora, ktorý v rovnaký deň ako vydal príkaz na začatie exekúcie, vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie pre povinného. Odporca má svoj vnútorný systém zosúladiť tak, aby rešpektoval svoje zákonné povinnosti. Odporca zo svojej činnosti vie, kedy je mu doručovaná pošta od súdnych exekútorov obsahujúca aj príkazy na začatie exekúcie, preto má povinnosť túto poštu vybavovať tak, aby dodržal svoju zákonnú povinnosť. Poštový doručovatelia roznášajú poštu v doobedných hodinách, preto ak by banka túto poštu vybavila, mohla k blokácii účtu pristúpiť skôr a povinnému by už v poobednajších hodinách nebolo umožnené s účtom nakladať. Súd zobral na vedomie, že do automatizovaného systému prebiehajúcich platieb odporca nemôže zasahovať z dôvodu bezpečnosti a zabránenia neoprávneným zásahom, toto by však nebolo potrebné, ak by banka vybavovala poštu obsahujúcu príkazy na začatie exekúcie prednostne a tak zablokovala účty povinných čím skôr po doručení exekučných príkazov.

Záverečné tvrdenie odporcu, že banka je povinná zablokovať účet povinného najneskôr nasledujúci deň po doručení príkazu vychádza z nesprávnej interpretácie zákona. V zmysle § 95 ods. 1 Exekučného poriadku a judikatúry súdov, sa za deň, kedy sa má blokácia vykonať považuje deň doručenia príkazu na začatie exekúcie. Sám odporca v konaní uznával, že je povinný príkaz na začatie exekúcie vykonať do 23.59 hod dňa, kedy bol príkaz doručený, pričom túto argumentáciu zmenil len v závere. Toto tvrdenie je podľa názoru súdu účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie svojej zákonnej povinnosti.

Na základe uvedeného v konaní bolo jednoznačne preukázané, že príkaz na začatie exekúcie bol odporcovi doručený dňa 05.06.2012 a blokácia účtu povinného bola vykonaná až nasledujúci deň, t.j. 06.06.2012. Odporca tým porušil povinnosť stanovenú v § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a nezablokoval účet povinného v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie. Konaním odporcu bol tak navrhovateľ ukrátený o žalovanú pohľadávku, ktorá bola na účte povinného v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie a ktorú povinný previedol na iný účet. Odporca je povinný navrhovateľovi nahradiť sumu, ktorá bola v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie na účte povinného a mala byť v rámci exekučného príkazu vymožená v exekučnom konaní. Súd na základe uvedeného, teda návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na exekúciu.