Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-578-2015.pdf
PDF · 92.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/578/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu I. D., T.. X.X.XXXX, H. N. U. XX, Y., právne zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47234776, proti žalovanému C. G..M..B.., G. G. C. XX, H., V.: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 5.190,02 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou súdu 10.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.190,02 Eur a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca uzatvoril dňa 3.2.2009 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol peňažné plnenie 700 Eur. Žalobca sa zaviazal touto zmluvou vrátiť plnenie zvýšené o poplatok, celkovú sumu, ktorú mal žalobca vrátiť bola 1.380,-Eur. Žalobca nebol schopný úver splácať s vysokým úrokom, preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a iniciovanie rozhodcovského konania. Suma 5.890,02 Eur bola následne vymožená v exekučnom konaní. Dňa 13.7.2015 sa žalobca obrátil na advokátsku kanceláriu so žiadosťou o stanovisko, či exekúcia prebiehala v súlade s právnymi predpismi. Žalobca poukázal na okolnosť, že zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda neobsahovala dohodu o úrokovej sadzbe a v Zmluve o úvere, ktorú uzatvorili účastníci konania absentuje akákoľvek informácia o výške úrokov. V zmluve nebola dohodnutá cena úveru, v dôsledku čoho je celá zmluva neplatná. Žalobca poukázal na neprimerane vysokú dohodu o odplate, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný titul, na základe ktorého žalovaný inicioval exekučné konanie bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nebol vecne príslušný rozhodovať spor. Rozhodcovská doložka so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú zmluvu považuje žalobca za neplatnú. Zároveň zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje informácie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by žalovaný vypočítal a do zmluvy uviedol výšku RPMN, bolo by zrejmé, že je vo výške 230,08 Eur. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú takmer celé súborom neprijateľných zmluvných podmienok, samotná zmluva o úvere je úžernícka a neobsahuje ani základné náležitosti pre svoj zmluvný typ. Zároveň žalobca ako predbežnú otázku žiadal vyriešiť a posúdiť predmetnú zmluvu o úvere ako absolútne neplatnú, resp. aby ju označil za neplatnú minimálne v časti určujúcej sankcie za omeškanie žalobcu, a to tiež aby ju označil za bezúročnú a bez poplatkov a žiadal vydať všetky plnenia, ktoré od žalobcu prijal nad rámec poskytnutej istiny a nahradil žalobcovi škodu vo výške trov exekučného konania.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2015 uviedol, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá v čase keď podľa obchodného zákonníka sa zmluva považuje za absolútny obchod a nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako obchodný zákonník. Poukázal na okolnosť, že výška úrokov nie je podstatou náležitosťou zmluvy o úvere, ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu strany dohodnúť a nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje žalobca. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 17.9.2008, ku dňu 1.9.2014 nebol v systéme noriem zákon, ktorý by stanovil najvyššiu prípustnú mieru odplaty za poskytnutý úver, v ktorom je zahrnutá RPMN, úroky a iné administratívne poplatky. Nakoľko zákon zakazuje retroaktivitu, nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej vzhľadom na okolnosť, že rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného a de facto potvrdil, že zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne ako aj podmienky, ktoré boli dohodnuté v zmluve o úvere. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na základe nej priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. Zz hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. V zmysle rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi účastníkmi konania, ktorí sa dohodli riešiť spory alternatívne buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky je zrejmé, že uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú doložku, preto neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm.r/Občianskeho zákonníka a žalobca nie je spotrebiteľom. Ak mal žalobca pochybnosti o stanovenom rozhodcovi, domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato, nespravodlivo, mal vzniesť námietku predpojatosti a to v žalobnej odpovedi, ktorá je zasielaná v každom jednom prípade. Žalobca nemôže mať naliehavý právnym záujem na určení výšky svojho dlhu, keď mal možnosť využiť procesné inštitúty v rámci prebiehajúceho rozhodcovského konania, reálne ich nevyužil, mal možnosť podať námietky voči exekúcii, čo taktiež nevyužil. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, nakoľko zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy by neodpadol (nedošlo k odstúpeniu zmluvy, zrušeniu zmluvy) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Zároveň poukázal na okolnosť, že exekučné konanie bolo skončené a v exekúcii sa nepripúšťa možnosť navrátenia do predošlého stavu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že splácal pôžičku od C. od začiatku, nevie presne uviesť koľko sa splatilo mesačne, následne mal problém, keďže mu nevychádzali finančné prostriedky. Následne na to nejako zabudol. Dostal po mesiaci, dvoch nejaký papier, že ide o exekúciu. Nejaké papiere od Stáleho rozhodcovského súdu mu boli doručené už si to nepamätá. Následne obdržal listinu o začatí exekúcie a boli mu vykonávané zrážky z príjmu od zamestnávateľa. Žalobný nárok v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému z dôvodu, že si myslí, že mu bola zrazená suma neprimerane vysoká.
Žalobca v konaní predložil Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 3.2.2009, z obsahu ktorej vyplýva, že ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi - žalobcovi úver v sume 700 Eur a žalobca ako dlžník sa zaviazal splatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680 Eur v 12.mesačných splátkach po 115,-Eur počnúc dňom 12.3.2009.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 17Er 3168/2010 vyplýva, že dňa 28.10.2010 bol na základe žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava vydané poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom v SR a.s. Bratislave č.k. SR 03411/10 zo dňa 11.5.2010 na vymoženie uloženej povinnosti 932,-Eur s príslušenstvom a trovami konania. K žiadosti o udelenie poverenia bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava č.k. SR 03411/10, ktorým bol žalovaný (v tomto konaní žalobca), zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcov, (v tomto konaní žalovanému), sumu 932 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 932,-Eur od 17.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 932 Eur od 22.2.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania 260,77 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že žalovaný sa k výzve Stáleho rozhodcovského súdu na žalobu nevyjadril a nezaslal žalobnú odpoveď v lehote stanovenej Rozhodcovským súdom napriek tomu, že mu výzva bola doručená. Z odôvodnenia vyplýva, že právnym dôvodom na základe ktorého bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok bola zmenka, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah, zmluvu o úvere a zároveň Rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je príslušným na rozhodovanie predmetnej veci v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorú účastníci dohodli v rámci zmluvy o úvere. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.6.2010 a stal sa vykonateľným dňa 24.6.2010, čo vyplýva z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.
Žalobca v konaní predložil konečné vyúčtovanie exekučného konania súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, sp.zn. Ex 12736/10 zo dňa 5.12.2014, z ktorého vyplýva, že v exekučnej veci sp.zn. Ex 12736/10 oprávneného C. G..M..B.. C. XX, Bratislava, proti povinnému I. D., T.. X.X.XXXX, bola vymožená istina 932 Eur, úroky z omeškania 3.204,49 Eur a trovy konania 260,77 eur, trovy právneho zastúpenia 43,75 Eur, predexekučná upomienka 43,80 Eur, trovy za spísanie zápisnice 45,17 Eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur, spolu 4.546,48 Eur a trovy súdneho exekútora 1.343,54 Eur. Žalovaný uhradil pohľadávku s trovami exekúcie 24.11.2014.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm.d/ Exekučného poriadku účinného do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu mal súd za preukázané, že voči žalobcovi bola v exekučnom konaní vymožená pohľadávka v prospech oprávneného vo výške 4.546,48 Eur, ako aj exekučné trovy vo výške 1.343,54 Eur a to na základe poverenia vydaného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR 03411/10 zo dňa 11.5.2010. Žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý mal prijať v rámci exekučného konania na základe neplatnosti zmluvy o úvere, ktorú otázku mal súd posúdiť ako predbežnú, a to z dôvodu jej rozporu so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva nespĺňala náležitosti tohto zákona. Súd poukazuje na okolnosť, že otázku preskúmavania platnosti zmluvy o úvere ako predbežnú otázku riešil v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd, ktorý následne v rámci rozhodcovského konania vydal rozsudok vo veci, pričom súd konštatuje, že ak mal žalovaný za to, že predmetná zmluva je neplatná, resp. obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, mohol sa v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní konkrétne § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z. domáhať žalobou na príslušnom súde zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu ak popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca v rozhodcovskom konaní, ako vyplýva z jeho samotnej výpovede (ako aj rozhodcovského rozsudku), nereagoval na výzvu Stáleho rozhodcovského súdu na
vyjadrenie sa k žalobe podanej v rozhodcovskom konaní a taktiež nepodal riadny opravný prostriedok v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného predmetný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal exekučným titulom v exekučnom konaní nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Súd dospel k záveru, že nebol daný zákonný predpoklad pre vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže zo strany žalovaného v rámci exekučného konania nevzniklo plnením v exekučnom konaní bezdôvodné obohatenie. Exekučné konania ako vyplýva z vykonaného dokazovania bolo začaté na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorý nebol na základe žaloby v súdnom konaní zrušený a žalobca ani v exekučnom konaní nevyužil procesné prostriedky ochrany, ktoré mu exekučný poriadok umožňuje (podanie námietok proti exekúcii resp. návrhu na zastavenie exekúcie). Je zrejmé, že podkladom pre plnenie zo strany žalobcu žalovanému v exekučnom konaní bolo právoplatne a vykonateľne exekučný titul, preto nešlo o plnenie v zmysle ust. § 451, teda bez právneho titulu, resp. na základe právneho titulu, ktorý odpadol, ale plnenie z neplatného právneho úkonu, resp. plnenie získané z nepoctivých zdrojov. Preskúmavanie prípadnej platnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania a dohodnutej rozhodcovskej doložky v rámci tejto zmluvy o úvere bolo možné len v rámci rozhodcovského konania, súdneho konania na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v tomto rozhodcovskom konaní, prípadne v rámci preskúmavania žiadosti o udelenie poverenia resp. v rámci námietok v exekučnom konaní.
Podľa ust. § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Vzhľadom na okolnosť, že v exekučnom konaní povinný má celý rad účinných procesných prostriedkov na zastavenie exekúcie, v prípade keď je exekúcia neprípustná (podanie námietok, návrhu na zastavenie konania), tieto skutočnosti vedú k vylúčeniu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní. Aj uvedené citované zákonné ustanovenie vylučuje uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému, ktorý bol vymožený v exekučnom konaní.
Podľa ust. § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 424 OZ, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Pokiaľ žalobca uplatnil nárok voči žalovanému na náhradu škody vo výške trov exekučného konania, ktoré si uplatnil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý z dôvodu, že žalovaný v zásadnom rozpore so všetkými právnymi predpismi konal vedome, úmyselne a nezákonne, súd dospel k záveru, že neboli dané zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré by mali predstavovať náhradu trov exekučného konania, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok v exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súd neposúdil toto jeho konanie ako konanie proti dobrým mravom v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nedôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal, žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).