Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-11-2016.pdf
PDF · 70.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/11/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie 135,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/261/2015-7 zo dňa 26.05.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 2703/2015 zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho poriadku.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 31.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-A/0913/0341 z 21.11.2014 (správne malo byť uvedené PC-B/0513/0167 zo dňa 17.10.2014 - pozn. odvolacieho súdu).
Konštatoval, že zmluva o úvere č. 0217462 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere (článok 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok) nebola individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní konštatoval, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku a K. Csacha. Oprávnený ďalej v odvolaní poukázal na to, že jeho právny predchodca (Poštová banka a.s.) postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná
možnosť neprijať túto ponuku. To že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. S poukazom na rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., oprávnený uviedol, že vo veci rozhoduje trojčlenný senát, pričom každá zo zmluvných strán si vyberie jedného člena a podieľa sa aj na výbere tretieho člena. Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Oprávnený ďalej namietal to, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím podľa názoru oprávneného (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikovanie smernice 93/13/EHS prvostupňovým súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-A/0913/0341 z 21.11.2014. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že jeho obsahom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-B/0513/0167 zo dňa 17.10.2014, nie však rozhodcovský rozsudok uvedený súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto zrejmé, či sa súd prvého stupňa oboznámil s rozhodcovským rozsudkom, ktorý je obsahom spisu resp. aký exekučný titul podrobil preskúmaniu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Prvostupňový súd zároveň vo svojom rozhodnutí konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy 0217462 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 18.04.2007.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 (Asturcom) sa má smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Súčasťou spisu je zmluva 0217462 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 18.04.2007. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré poukázal súd prvého stupňa sa v spise nenachádzajú, pričom zo znenia rozhodcovského rozsudku (str. 4 rozhodcovského rozsudku) vyplýva, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 5 ods. 4 zmluvy o osobnom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 18.04.2007.
Podľa názoru odvolacieho súdu k tomu, aby mohol exekučný súd konštatovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy), je potrebné, aby sa oboznámil s jej obsahom. V tomto prípade nie je možné dospieť k záveru, že tak exekučný súd učinil, keďže jeho zistenia skutkového stavu
nekorešpondujú s obsahom listinných dôkazov obsiahnutých v spise. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd týmto nekonštatuje, že záver prvostupňového súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je správny. Nevyplýva ale zo zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.