Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-59-2011.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade C. W. O.. G., L.. XX.X.XXXX, J. A.. 1.C. XXXX, T. L. T., v 2. rade W. C. O.. G., L.. X.X.XXXX, bytom T. Č.. XXXX, T. L. T., v 3. rade W.. C. G., L.. X.X.XXXX, J. M. XXX/XX, Č., v 4. rade S. T. O.. G., L.. XX.X.XXXX, J. J. XX, Ž., v 5. rade J.. W. I., L.. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X, Ž., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, Mierová 1725, Čadca, v 6a. rade Ľ. V., L.. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, Ž., v 6b. rade B. V., L.. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, Ž., v 6c. rade mal. Ľ. V., L.. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, Žilina, v 7. rade C. G., L.. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, P., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, Mierová 1725, Čadca, proti odporcom v l. rade I. C., L.. X.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX, T.D. L. T., v 2. rade G. Q., L.. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., v 3. rade R. C. O.. Š., L.. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX, T. L. C., v 4. rade D. B., L.. XX.X.XXXX, bytom T. L. T. Č.. XXXX, v 5. rade Ľ. Š. O.. I., L.. XX.X.XXXX, bytom T. L. T. Č.. XXX, v 6. rade C. T. O.. Š., L.. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX, T. L. T., v 7. rade M. Š., L.. X.X.XXXX, bytom T. L. T. Č.. XXXX, v 8. rade E. Š., L.. X.X.XXXX, bytom T. L. T. Č.. XXXX, v 9. rade C. G. O.. Š.T., T. L. T. Č.. XXXX, v 10. rade C. J. O.. G.P., L.. XX.X.XXXX, bytom I.. D. Č.. XX, J., zast. Kanisová&Kanis, Advokátska kancelária s.r.o. Špitálska č. 10, Bratislava, v 11. rade T. C. O.. G.P., L.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, K. T. - T., v 12. rade C. G., L.. X.X.XXXX, bytom T. L. T. Č.. XXXX, v 13. rade Slovenskému pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že parcely KNC č. XXXX/X - TTP o výmere 182 m2, parcela KNC č. XXXX/ X - TTP o výmere 114 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 17936667-5/2011 zo dňa 29.3.2011 vyhotoveným geodetom Antonom Poštekom z pôvodnej parcely KNE č. XXXX - ostatné plochy a nádvoria o výmere 475 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne Ú. T. L. T., obec T. L. T., okres Č., vedeného Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Čadca p a t r i a do dedičstva po nebohej S. G., O.. J., L.. X. X. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. L. T. Č. XXX.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ až 7/ svojím návrhom podaným na súd dňa 24.8.2011 žiadali súd, aby určil, že parcely KNC č. XXXX/X, /., /. vytvorené geometrickým plánom číslo 17936667-5/2011 zo dňa 29.3.2011 vyhotoveným geodetom Antonom Poštekom z pôvodnej parcely KNE č. XXXX o výmere 475 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. L. T. patria do dedičstva po nebohej S. G., O.. J..
Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že tieto parcely ich matka, respektíve stará matka S. G. už vysúdila, v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX, kde sú vedení ako spoluvlastníci aj odporcovia, napriek tomu, že malo byť správne po ROEP-e zapísané, že patria ich matke, respektíve starej matke do výlučného vlastníctva. Táto nakladala s nehnuteľnosťami ako vlastnými, o čom svedčí aj tá skutočnosť,
že na základe ústnej darovacej zmluvy previedla jednu z nehnuteľností parcelu EN XXXX/X na svoju dcéru W. C. a zaťa za účelom výstavby rodinného domu. Nakoľko nebola v písomnej forme, nemohla byť registrovaná Štátnym notárstvom. Nakoľko stav právny nie je totožný so stavom faktickým, majú naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) na určení, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich matke S. G., O.. J..
Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní uviedla, že sporné parcely celý život užívala jej matka, oni jej pri tom pomáhali, sú blízko ich rodinného domu. Tieto parcely darovala jej sestre - navrhovateľke v 2. rade. Ak by súd návrhu vyhovel, v dedičskom konaní budú parcely prejednané na navrhovateľku v 2. rade.
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že tieto pozemky jej matka vysúdila, potom jej ich darovala, plus ďalšie tri parcely, aby si mohla na nich postaviť chalupu. Nakoľko išlo o pozemky mimo intravilánu, nevyužili ich na výstavbu, išli stavať do radovej výstavby. Matka pozemky užívala 42 rokov, potom ich užívali oni. Tieto pozemky boli aj ohradené, v súčasnosti je oplotenie padnuté. Nevie, prečo matka nedotiahla konanie ohľadne týchto pozemkov do konca.
Navrhovateľ v 3. rade, a zároveň splnomocnený zástupca navrhovateľky vo 4. rade, na pojednávaní uviedol, že v prípade, ak bude návrhu vyhovené, v celom rozsahu sa zrieka svojho podielu, žiada ho určiť v prospech W. C.. Vie, kde sa nachádzajú sporné parcely, tieto počas života užívala jeho stará matka S. G., potom navrhovateľka v 2. rade.
Navrhovatelia 6a), 6b) sa na ohliadke nevedeli k sporným pozemkom vyjadriť.
Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že zabezpečil informatívnu kópiu z katastrálnej mapy, v zmysle ktorej je zrejmé, že sporný pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, bol zamieňaný E. T. L. T., v miestnej časti A. J., táto zámenná zmluva bola robená na pozemky z dôvodu, že každý zo zámencov vlastne chcel vysporiadať pozemok pri svojom rodinnom dome. Taktiež súdu predložil kópie z katastrálnej mapy, kde sú zakreslené sporné pozemky. V zmysle dohody o zámene došlo k zámene sporných pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, s pozemkom KNC XXXX/XX, ktorý bol v menšej výmere, ako je to uvedené v tejto dohode, že teda si nevyplácajú vzájomne žiadnu náhradu, a zároveň tam prehlasuje I. Q., že ten sporný pozemok má vydelený s I. C., I. C. je právny predchodca pána C., ktorý bol odporcom v tomto konaní, a užíva ho vo vydelenom stave, to znamená, že táto skutočnosť potvrdzuje nimi uvádzané skutočnosti, že tieto pozemky niekedy po 2. svetovej vojne boli reálne rozdelené, každý užíval svoju časť nehnuteľností, a takto reálne podelené pozemky si podelili v podstate účastníci dohody z roku 1977. Nakoľko predmetom zámennej zmluvy, ktorú predložila pani odporkyňa v 3. rade, boli iba pôvodné nehnuteľnosti KNE XXXX/X, /., tak, ako sú dnes zapísané v KNC, z tohto dôvodu bude meniť svoj návrh na začatie konania ohľadne parcely XXXX/X, žiada, aby táto parcela bola vylúčená na samostatné konanie, bola predmetom samostatného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k zámene parciel XXXX/ X, /. s parcelou XXXX/XX, na základe listiny z roku 1977. Všetci ostatní podieloví spoluvlastníci dali súhlas na to, aby súd tejto žalobe vyhovel. Majú naliehavý právny záujem na určení petitu, žiadajú žalobe vyhovieť, trovy konania si neuplatňujú.
Odporcovia v 3., 11. a 12. rade od začiatku súhlasili s týmto návrhom, nároky do sporných parciel si nerobili, aj odporkyňa v 10. rade sa v priebehu konania vyjadrila, že nároky do sporných parciel si nerobí.
Ostatní odporcovia spočiatku s týmto návrhom nesúhlasili, robili si nároky do sporných nehnuteľností, neskôr sa však dohodli s navrhovateľkou v 2. rade, a v súčasnosti si nároky do sporných parciel nerobia.
Odporkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že jej právni predchodcovia, po ktorých dedila, išlo o vzdialenejších príbuzných I. S. S. Q., s týmito sa dohodla, že im pomôže vyporiadať pozemky, keďže ešte ich nemali vyporiadané, boli iba v užívacom stave, a začala ich vyporiadavať ešte za života pani Q.. Pani Q. jej dala dohodu, ku ktorej uviedla, že záhon zamenila ešte v roku 1977 s pani G. navzájom, a odvtedy ho užívali. Pani G. získala parcelu XXXX/X o výmere 182 m2, zamenený pozemok, ktorý mal užívať pán Q., momentálne vlastní ona, ide o parcelu XXXX/XX. Súdu predložila v origináli dohodu spísanú dňa 4.8.1977. Nevie sa vyjadriť k ďalším zámenám, taktiež nevie, či predmetom zámeny boli aj parcely XXXX/X, /.. Vie, že tieto pozemky sa nachádzajú nad domom pani G.. V týchto miestach vídavala navrhovateľky, taktiež si pamätá na pani S. G., ktorá sa zdržiavala v týchto miestach.
Zástupca SPF najskôr v konaní s návrhom nesúhlasil, po tom, čo bola vylúčená parcela XXXX/X na samostatné konanie, a predmetom konania už zostali len parcely XXXX/X, /., s návrhom súhlasil v celom rozsahu.
Súd okrem výsluchu účastníkov vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, ako aj znaleckým dokazovaním.
Svedkyňa W.. C. T., dcéra navrhovateľky v 2. rade, na pojednávaní uviedla, že sporné parcely sú blízko ich rodinného domu starej mamy, tesne ponad susediaci dom, tieto parcely vždy užívala jej stará mama, po jej smrti rodičia túto parcelu kosili.
Svedkyňa S. Š. na pojednávaní uviedla, že vie, o ktoré pozemky sa jedná, je susedou, parcelu KNE XXXX užíva pani S. J., čo je babka W. C., potom následne dcéra S. G., potom W. C.. Tieto pozemky sa nachádzajú vyše starého domu pani J. S. G.. Pani G. tieto pozemky nadobudla zámenou pred mnohými rokmi.
Svedkyňa S. X. na pojednávaní uviedla, že je susedou účastníkov konania, ide o pozemky medzi domami pani T. a pani T.. Tieto pozemky si navzájom povymieňali pani Q. D.polu so svojou chovanicou s pani J., ktorá mala dcéru S. G.. Pozemky teraz užíva pani C., pred ňou ich užívali jej rodičia, ani ich tam nevidela.
Svedkyňa S. Š. na pojednávaní uviedla, že tieto pozemky užívala matka a babka pani C., nikoho cudzieho okrem G. na týchto pozemkoch nevidela. Pozemky si medzi sebou vymenili Y. Q. D. S. G. tak, aby ich mali pri chalupách.
Svedok P. C., manžel navrhovateľky v 2. rade na ohliadke uviedol, že na sporné pozemky chodieval pomáhať svojím svokrovcom, v roku 1983 až 1986 tieto prenajímali na pasenie oviec pánovi T.. Mal na tomto mieste stavať chalupu, bola tu aj ohliadka, avšak ju nepovolili z dôvodu, že ide o intravilán, preto si postavil dom v radovke.
Svedkyňa K. T. uviedla, že je najbližšou susedkou, a pokiaľ vie, odporkyňa v 1. a 2. rade pozemok nikdy neužívali, ani S. G.. Jej mama tieto pozemky užívala v rokoch 1986 až 1996, tieto pozemky kosievali jej syn a zať.
Svedkyňa O. J. uviedla, že je dcérou predchádzajúcej svedkyne, taktiež najbližšou susedou, tieto pozemky vždy užívali jej rodičia. Užívať im to dovolili tí, čo boli zapísaní na liste vlastníctva.
Svedkyňa K. T. na ohliadke uviedla, že je najbližšou susedou. Sporné pozemky vždy užívali G. tak, že ich kosili. Každý to rešpektoval, nikto ich nerušil. Nemá vedomosť o tom, že by boli vo vlastníctve iných ľudí. Pani T. a jej príbuzných tu kosiť nevidela, iba brali nakosené seno. Pozemok bol predtým oplotený, má vedomosť o tom, že pani C. tu chcela stavať dom.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Polku číslo 18/2015 mal súd preukázané, že parcely CKN XXXX/X, /., /. sú identické s časťou parcely EKN XXXX evidovanou na LV č. XXXX. Táto parcela vznikla na podklade parcely pkn XXXX a rola Na cerkli, zapísaná v pkn protokole číslo XXX. Pozemková kniha výmeru neudáva. Parcely CKN XXXX/X, /., /. sú taktiež identické s časťou pkn XXXX roľa Na cerkli. Užívateľom parcely CKN XXXX/X bola T. Š., O.. T., CKN XXXX/X I. C. a žena C., CKN XXXX/X O. D., O.. T.. Tieto parcely neboli v minulosti prečíslované, boli v pozemkovej knihe evidované v celosti pod jedným parcelným číslom XXXX, a v evidencii nehnuteľností ako parcely XXXX/X až XXXX/X.
Na pojednávaní znalec na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa vyjadril k dohode o zámene pozemkov z roku 1977, ktorá nebola založená v katastri nehnuteľností, znalec uviedol, že o dohode, teda o zámennej zmluve medzi C. Q. a ďalšími účastníkmi tejto zmluvy nemal vedomosť, vo verejných registroch nie je založená, samozrejme v 80. rokoch bolo možné fyzicky pozemky zamieňať, existovala tzv. evidencia nehnuteľností, ktorá negarantovala vlastnícke právo, teda na vznik vlastníckeho práva nebol potrebný zápis do tzv. evidencie nehnuteľností. Či je samotná zmluva platná, alebo neplatná, k tomu sa nemôže vyjadriť, je to na rozhodnutí súdu.
Súd sa ďalej oboznámil s dohodou uzatvorenou v Krásne nad Kysucou dňa 4.8.1977 spísanou medzi I. Q. a S. G., ktorá doslova znie: Ja, I. Q., mením svoj podiel v parcele číslo XXXX/X o výmere 182 m2 (ktorú parcelu mám vymenenú od I. C.), žiadam odpísať z evidenčného listu číslo XXX, a túto pripísať na evidenčný list číslo XXX v prospech S. G., ktorá mi dáva svoj podiel v parcele č. XXXX/XX o výmere 274 m2, ktorú už mám aj na svojom evidenčnom liste (G.. Q.) zavedenú. Jedná sa skutočne iba o výmenu parciel, teda bez nejakých doplatkov, a po pozemnoknižnom usporiadaní ešte ďalšie parcely mienim previesť na P. C. a jeho manželku W., O. G., obyvateľov v T. L. T., ktorí mienia si tam postaviť rodinný domek.
Zo správy Mesta Krásno nad Kysucou súd zistil, že užívateľom parcely KN XXXX/X bol Š. M. S. T., KN XXXX/X C. I., KN XXXX/X J. S. a D. O., O. T.. Mesto nemá vedomosť o tom, kto nehnuteľnosť i fakticky užíval, ani o sporoch v tejto nehnuteľnosti.
Zo správy Okresného úradu Čadca katastrálny odbor súd zistil, že užívateľom parcely EN pred THM XXXX/X bol I. T., XXXX/X I. C., XXXX/X D. O., rod. T..
Súd sa ďalej oboznámil s mapami pkn, EN pred THM a CKN k.ú. T. L. T., s výpismi z evidenčných listov číslo XXX, XXX, XXX, XXX, pkn vložkou č. XXX, s listom vlastníctva č. XXXX na parcelu EKN XXXX o výmere 475 m2 k.ú. T.D. L. T., s dedičským rozhodnutím po nebohej I. Š., s rozhodnutím D 1546/92 po nebohom C. C., s osvedčením o dedičstve 5D/522/07 po poručiteľke Y. Š., s osvedčením o dedičstve 7D/460/2008 po nebohej I. B., rod. Š., s osvedčením o dedičstve 9D/1805/2004 po neb. C. Š., s osvedčením o dedičstve Pd 230/07 po neb. I. C., s osvedčením o dedičstve 17D/1440/97 po neb. C. Š., s uznesením Okresného súdu v Čadci 5C/521/02 v dedičskej veci po nebohej S. Q., rod. Ď., s rozsudkom Okresného súdu v Čadci 4C/125/81 zo dňa 5. 3. 1981, s rozhodnutím Štátneho notárstva v Čadci 1D/1261/86 v dedičskej veci po nebohej S. G., rod. J., so žiadosťou P. C. o výnimku pridelenia stavebného pozemku mimo intravilánu adresovanú Rade pri ONV v Čadci zo dňa 31.10.1978, s geometrickým plánom Antona Pošteka číslo 17936667-5/2011 zo dňa 29.3.2011, s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX na parcelu XXXX/XX - orná pôda o výmere 323 m2 katastrálne územie T. L. T., ktorej vlastníčkou je R. C., rod. Š., s čiastočným výpisom listu vlastníctva číslo XXXX na parcelu R. o výmere 1111 m2 k.ú. T. L. T., s informatívnymi kópiami z mapy týkajúcej sa zamenených pozemkov parcely XXXX/X, /. s parcelou XXXX/XX.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal súdu na zámennú zmluvu uzatvorenú v T.D. L. T. dňa 4. 8. 1977 medzi I. Q. a S. G., na základe ktorej I. Q. zamenil svoj podiel v parcele číslo XXXX/ X o výmere 182 m2 v prospech S. G., ktorá mu dala svoj podiel k parcele číslo XXXX/XX o výmere 274 m2. Teda S. G. zamenila I. Q.kovi parcelu o výmere podstatne vyššej, a každý z týchto zameniteľov si chcel vysporiadať pozemky pri svojom rodinnom dome. I. Q. zároveň prehlásil v tejto dohode, že tento sporný pozemok má vydelený Jánom Minárom, ktorý je právnym predchodcom odporcu v 1. rade I. C. v tomto konaní. Na pojednávaní sa účastníci dohodli, že napriek tomu, že v tejto zámennej zmluve bola uvedená len parcela XXXX/X o výmere 182 m2, táto bola vymenená za podstatne väčšiu parcelu o výmere 274 m2, preto uznali, že aj parcela XXXX/X bola o výmere 114 m2, teda parcele XXXX/X a XXXX/X o výmere celkovo 296 m2, že sú predmetom tejto zámennej zmluvy, keďže v tejto dohode bolo uvedené, že skutočne sa jedná iba o výmeru parciel bez doplatkov. Taktiež zástupca SPF s týmto návrhom súhlasil s tým, že účastníci sa dohodli, že parcela XXXX/X bude vylúčená na samostatné konanie z dôvodu, že nebola predmetom tejto zámennej zmluvy. Odporkyňa v 3. rade na pojednávaní
predložila túto zmluvu z roku 1977 v origináli s tým, že I. S. S. Q. boli jej právni predchodcovia, pričom pozemky na základe tejto zmluvy sa snažila vysporiadať, a začala vysporiadavať ešte za života pani Q., ktorá jej uviedla, že touto dohodou záhon zamenili s pani G. v roku 1977, a odvtedy tieto záhony aj užívali. Súd teda skúmal, či S. G. splnila podmienky vydržania podľa § 134 OZ.
Vydržanie v zmysle § 134 ods. 1, 2 OZ je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že je zmluva neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je, nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom, a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Predpokladmi vydržania sú:
- spôsobilý predmet vydržania,
- spôsobilý subjekt vydržania,
- oprávnená držba,
- nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. V zmysle § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou, je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu v zmysle § 130 ods. 1 OZ, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí (nestačí detencia, t.j. faktické nakladanie s vecou). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, aby mal, alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu, alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. Právo zodpovedať vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva, t.j. vydržaním, avšak k vydržaniu nestačí iba faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba, a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží. Dobrá viera ale nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí existovať aj nejaký právny dôvod, a to taký, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať, a byť v dobrej viere, že na druhej strane jemu patrí právo cudzej veci spôsobilej byť obsahom vecného bremena, a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Subjektívne presvedčenie musí vychádzať z okolností, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda z existencie právneho dôvodu, z ktorého možno vyvodzovať vznik práva, ako to vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 2CdoN/1178/1996, 22Cdo/2374/2008, stačí aj domnelý právny titul (NS ČR 22Cdo/417/98).
Titulom vydržania parciel XXXX/X, XXXX/X je teda zámenná zmluva spísaná dňa 4.8.1977 medzi I. Q. a S. G. o zámene pozemkov XXXX/X o výmere 182 m2, a podiel v parcele XXXX/XX o výmere 274 m4 za tým účelom, aby si vysporiadali pozemky v blízkosti svojich rodinných domov. Sami v tejto zmluve uviedli, že doplatky za parcely nebudú doplatené. Súd mal preukázané, že S. G. tieto pozemky užívala v oprávnenej držbe nepretržite od spísania tejto zmluvy, teda od roku 1977, teda po dobu viac ako 10. rokov stanovenej v OZ, a nadobudla k nim vlastnícke právo na základe vydržania podľa novely OZ číslo 509/1991 Zb. k 1.1.1992 uplatniac intertemporálne ustanovenie § 872 ods. 6 OZ a § 854 OZ.
Nakoľko sa odporcovia, ktorí spočiatku s návrhom nesúhlasili, dohodli s navrhovateľkou v 2. rade, a v súčasnosti si nároky do sporných parciel nerobia, a taktiež s návrhom začal súhlasiť aj zástupca SPF po tom, čo parcela XXXX/X o výmere 174 m2 bola vylúčená na samostatné konanie, začal súhlasiť s týmto návrhom, súd mal preukázané, že S. G. na základe zámennej zmluvy zo dňa 4. 8. 1977 s I. Q. nadobudla k parcelám XXXX/X, /. vlastnícke právo vydržaním, súd návrhu vyhovel, a určil, že parcela KNC XXXX/X - TTP o výmere 182 m2 a parcela KNC XXXX/X - TTP o výmere 114 m2 patria do dedičstva po nebohej S. G..
Aj keď mali navrhovatelia v konaní plný úspech, pokiaľ ide o parcely XXXX/X, /., pričom parcela XXXX/ X bola vylúčená na samostatné konanie, súd im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy konania si nežiadali. Taktiež súd nemal preukázané, že by odporcom vznikli trovy v konaní, žiaden z odporcov si trovy neuplatnil, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.