Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-282-2015.pdf
PDF · 113.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. L., nar. X.XX. XXXX, bytom B., U. cesta XX/X, o zaplatenie 8.037,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 8.037,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.7. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa uzatvorila s jeho právnym predchodcom, VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 12674678. Odporkyni bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,52 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 3.450 eur a bola povinná navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 115 eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca do 5 pracovných dní po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Odporca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch navrhovateľa. Pred odstúpením na vymáhanie navrhovateľ vystavil ku dňu 24.7. 2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6. 2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a
štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.195,96 eur. Konečný dlh odporcu z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 8.037,16 eur.
Hoci odporkyňa mala spočiatku záujem dlh navrhovateľovi uhradiť v splátkach, v konečnom dôsledku ponechala rozhodnutie vo veci na súd.
Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. S použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím odporkyne, oboznámením obsahu Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 24.1. 2006, Všeobecnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s., návratkou (č. l. 7), výpisom z Pôžičkovej karty Žolík, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10. 2015, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 30), písomným podaním odporkyne zo dňa 28.12. 2015 (č. l. 34), Žiadosťou o schválenie mesačných splátok (č. l. 35), písomným podaním navrhovateľa zo dňa 9.2. 2016, Vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku (č. l. 56), výzvami k úhrade dlhu zo dňa 9.6. 2012, 28.6. 2012 a 2.8. 2012 (č. l. 57 a 58), ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav:
Odporkyňa uzatvorila dňa 24.1. 2006 s právnym predchodcom navrhovateľa - VÚB, a.s., Zmluvu, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporkyni úverový rámec 30.000 Sk. Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver spolu s úrokmi v mesačnej splátkach 1.000 Sk.
Z písomného dokladu predloženého navrhovateľom (Návratka z č. l. 7) podpísaného odporkyňou zo dňa 23.3. 2007 vyplýva, že odporkyňa vyjadrila súhlas s novým aktuálne schváleným úverovým rámcom 39.000 Sk a s novou minimálnou mesačnou splátkou 1.300 Sk.
Z Výpisu z Pôžičkovej karty Žolík mal súd zistený v zúčtovacom období od 1.1. 2009 do 30.6. 2015 nový úverový rámec 3.450 eur, počiatočný stav -1.423,56 eur a konečný stav k 30.6. 2015 -8.037,16 eur. Štandardná splátka úveru predstavovala sumu 115 eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 23,52 % ročne a pri sankčnej úrokovej sadzbe 5,05 %. Posledná úhrada odporkyňou bola realizovaná dňa 20.4. 2012.
Uznesením č. k. 12C/282/2015-32 zo dňa 16.12. 2015 pripustil súd na návrh navrhovateľa zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa, Všeobecnej úverovej banky, a.s. so sídlom v Bratislave do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1. 2016.
Z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10. 2015 mal súd zistenú výšku úveru 3.450 eur, dátum prvého čerpania 21.2. 2006, úrok 23,52 % výšku splátky 115 eur, úhradu úveru 5.836,16 eur, dátum zosplatnenia úveru 31.8. 2012, dátum prvej neuhradenej splátky 25.7. 2012, dátum poslednej úhrady 18.9. 2015, zostatok istiny -3.442,78 eur, zostatok poplatkov -216,30 eur, zostatok úrokov -3.941,83 eur a zostatok sankčných úrokov -924,29 eur.
V písomnom podaní zo dňa 9.2. 2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na výzvu súdu, ktorou súd navrhovateľa okrem iného žiadal aj o doručenie výzvy na zaplatenie pohľadávky zo strany VÚB, a.s. (ďalej len „VÚB“) adresovanej odporkyni pred postúpením pohľadávky, dôkaz, akú sumu z úveru odporkyňa zaplatila a na čo všetko a v akej výške bola započítaná (istina úveru, zmluvný úrok, poplatky, úroky z omeškania), dôkaz o zosplatnení dlhu právnym predchodcom navrhovateľa a všetky ďalšie písomnosti, ktoré má ešte k veci k dispozícii. Vo vyššie uvedenom podaní právny zástupca navrhovateľa (v rozpore s predloženými písomnými dôkazmi) tvrdil, že dňa 24.1. 2006 pôvodný veriteľ uzavrel s odporkyňou Zmluvu, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 3.450 eur. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 115 eur. Tieto tvrdenia z dôkazov ním v konaní predložených však nevyplývajú. Poukázal na Výpis z Pôžičkovej karty Žolík, že odporca z úverového rámca čerpal peňažné prostriedky vo výške 6.170,34 eur, že v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, s ktorými sa odporca v zmysle Zmluvy oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať, boli odporcovi vyúčtované poplatky v celkovej výške 621,03 eur. V zmysle Obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a sadzobníka poplatkov boli odporcovi vyúčtované úroky vo výške 6.194,40 eur Položky štandardný úrok a sankčný úrok sú špecifikované v Obchodných podmienkach, pričom sankčná úroková sadzba znamená výšku úrokov z omeškania stanovenú podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba, a ktorou sa denne úročí pohľadávka po splatnosti. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Cenníka poplatkov a Zmluvy vo výške 22,80 % ročne. Odporcovi boli vyúčtované sankčné úroky vo výške 830,96 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel súčtu debetných operácii vo výške 13.849,92 eur a súčtu kreditných operácií vo výške 5.812,76 eur.
Listom zo dňa 1.9. 2012 právny predchodca navrhovateľa vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z úveru vo výške 3.947,89 eur.
Listami zo dňa 9.6. 2012, 28.6. 2012 a 2.8. 2012 opakovane právny zástupca právneho predchodca navrhovateľa vyzýval odporkyňu na úhradu dlhu z úveru.
Odporkyňa na pojednávaní pred súdom potvrdila, že si je vedomá toho, že dlh pravidelne v dohodnutých splátkach nesplácala, splácala ho v nižších splátkach, podľa jej situácie, a preto ho musí zaplatiť. Preto aj v minulosti žiadala právneho predchodcu navrhovateľa a neskôr aj navrhovateľa o zníženie splátok úveru, aj s rozpisom, akú sumu z predmetného dlhu by mohla splácať, nikto sa jej však neozval. I v súčasnosti podľa svojich možností navrhovateľov dlh spláca. Po oboznámení sa s obsahom predmetného výpisu zo Zmluvy uviedla, že aj po dátume 30.6.2015 zaplatila navrhovateľovi nejaké sumy, spolu išlo o sumu 70 eur, ktorú sumu navrhovateľ vo svojom návrhu nezohľadnil. Je pravda, že sa s navrhovateľom dohodla na spôsobe úhrady jej ďalších dlhov voči nemu. Ak by dlh pre jeho premlčanie navrhovateľovi nemusela zaplatiť, tak by ho nezaplatila, pretože má aj ďalšie dlhy. Ak je však povinná navrhovateľovi dlh zaplatiť, bola ochotná dlh zaplatiť v splátkach s tým, že v tom prípade žiadala, aby súd prihliadol na ďalšie sumy, ktoré už navrhovateľovi zaplatila po období 30.6.2015. Pokiaľ sa snažila dohodnúť s navrhovateľom na úhrade dlhu v splátkach, urobila tak z dôvodu, že sa nechcela dostať do nejakej zložitej situácie u navrhovateľa, pretože má viacero dlhov. Rozhodnutie vo veci ponechala na úvahe súdu. Obsahu Zmluvy pred jej podpisom v podstate ani poriadne neporozumela. Potrebovala financie, a to ju viedlo k tomu, že Zmluvu uzavrela. S obsahom Zmluvy pred jej podpisom ju nikto neoboznámil. Nikto ju neoboznámil ani s nejakými inými dojednaniami k Zmluve. Takisto nevedela, akú sumu navyše z poskytnutého úveru bude musieť zo Zmluvy vrátiť. Od navrhovateľa, resp. VÚB ju upovedomili pred podpisom Zmluvy, že bude musieť dlh splácať v splátkach, povedali jej, že tam bude mať úverový rámec, ktorý bude čerpať a následne, že jej príde výpis a že tento bude splácať. Zmluva bola robená s externým pracovníkom. V skutočnosti zástupca VÚB prišiel za ňou do práce, ktorú vtedy vykonávala a tam s ňou uzavreli Zmluvu. Keď jej začali chodiť písomnosti od navrhovateľa, komunikovala už len s ním. Nevedela uviesť, či list zo dňa 1.9. 2012, ktorým právny predchodca navrhovateľa vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku jej bol alebo nebol doručený. Je pravda, že VÚB ju kontaktovala, žiadala ju, aby celý dlh uhradila, nevie však uviesť, kedy to bolo, nepamätá sa, zrejme jej prišiel domov o tom aj papier, mala som vtedy ťažké obdobie, rizikové tehotenstvo, pôrod v auguste 2012, išlo o rizikové tehotenstvo.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platného a účinného ku dňu uzavretia UZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ak nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov, právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK“, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., účinnú v čase uzavretia Zmluvy uvádza, že predmetnú Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný v celom rozsahu.
Predovšetkým treba uviesť, že Zmluva neobsahuje dohodnutý úrok ani poplatky, z dôvodu ktorého je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporkyni poskytol úverový rámec vo výške 3.450 eur s dohodnutým úrokom 23,52% ročne, a odporkyňa bola povinná platiť z úveru štandardnú mesačnú splátku vo výške 115 eur, nepredložil k týmto tvrdeniam žiaden písomný dôkaz okrem výpisu z Pôžičkovej karty Žolík, vytlačenej z počítača. Odporkyňa pritom na pojednávaní tvrdila, že pred podpisom Zmluvy sa s jej obsahom neoboznámila a neboli jej predložené veriteľom ani iné písomnosti, pričom navrhovateľ sám v konaní tvrdil, že úrok, resp. jeho výška vyplýva z Cenníka, ktorý bol súčasťou Zmluvy.
Za vyššie uvedenej situácie potom treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda navrhovateľ by ako právny nástupca po veriteľovi mal nárok iba na istinu úveru. Z výpisu z účtu nie je zrejmé akú sumu z úverového rámca veriteľ odporcovi poskytol a nevedela to uviesť ani odporkyňa. Navrhovateľ aj napriek výzve súdu (č. l. 42) nepredložil súdu dôkaz, akú sumu v skutočnosti v skutočnosti odporkyni z úveru poskytol, z výpisu z Pôžičkovej karty Žolík však vyplýva, že odporkyňa z úverového rámca čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 6.170,34 eur, pričom súčet kreditných operácií predstavuje spolu sumu 5.812,76 eur a teda z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by navrhovateľ mal právo domáhať sa od odporkyne zaplatenia sumy 357,58 eur (6.170,34 eur - 5.812,76 eur).
Z podania navrhovateľa zo dňa 9.2. 2016 to nie je zrejmé, ale ak súčasťou žalovanej istiny 8.037,16 eur je aj zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eur (viď písomné podanie navrhovateľa z č. l. 44), súd na tomto mieste uvádza, že navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz, že by žalovaná pohľadávka bola vymáhaná a na základe čoho si voči odporkyni vôbec sumu 33,19 eur uplatňuje (ak si ju vôbec uplatňuje). Zmluvná pokuta však v Zmluve nebola dohodnutá a pokiaľ bola obsiahnutá v Obchodných podmienkach, tieto sú napísané malým, voľným okom sotva čitateľným písmom a pre priemerného spotrebiteľa nedostupné. Navyše odporkyňa ako to vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní, nebola nielenže so samotnou Zmluvou ale ani s prílohami k nej riadne oboznámená. V prípade teda, že navrhovateľ si v konaní uplatnil od odporkyne aj zmluvnú pokutu, túto súd navrhovateľovi pre rozpor s ust. § 39 OZ nemohol priznať.
Bez ohľadu na vyššie uvedené, je však nárok navrhovateľa premlčaný, na skutočnosť ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Ako už bolo uvedené vyššie, právny predchodca navrhovateľa pristúpil listom zo dňa 1.9. 2012 k zosplatneniu celého úveru na kreditnej karte Žolík vo výške 3.947,89 eur. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do augusta 2012 boli premlčané vzhľadom na dátum podania návrhu 24.8. 2015. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v septembri 2012, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred
septembrom 2012, t.j. splátok splatných v mesiacoch jún, júl a august 2012, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej v mesiaci jún 2012. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky (§ 101 OZ), bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh zamietnuť.
V predmetnej veci však navrhovateľ nepreukázal predovšetkým to, že je v spore aktívne legitimovaným subjektom. Súd mal v konaní preukázané, že medzi navrhovateľom a VÚB, bola dňa 1.10. 2015 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byt' na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy Č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pričom navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o oznámení postúpenia pohľadávky zo Zmluvy odporkyni. Pokiaľ tiež navrhovateľ do spisu predložil spolu 3 výzvy adresované odporkyni k úhrade dlhu (zo dňa 9.6. 2012, 28.6. 2012 a 2.8. 2012), nepredložil súdu dôkaz ani o tom, že predmetné výzvy boli odporkyni doručené, pričom odporkyňa sa k ich doručeniu vyjadriť jednoznačne nevedela. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či navrhovateľ je v predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 1.10. 2015 medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom, VÚB. Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči odporkyni. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Navrhovateľ svoje nároky voči odporkyni odvodzuje zo Zmluvy, ktorú odporkyňa uzavrela s VÚB, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením, svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou (predchodcom navrhovateľa), je banka držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní od omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky. Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní a podporne i z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa v konaní uplatnenom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V konaní si náhradu trov konania uplatnil navrhovateľ, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..