Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-697-2015.pdf
PDF · 85.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/697/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B.V., registračné č.: 572 796 67, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi W. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. I. XX, XXX XX E. F. T., v konaní o zaplatenie 890,54 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 890,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 31.05.2015 do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 52,39 eur a trovy tohto konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia navrhovateľa. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 18.03.2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako poskytovateľ peňažných služieb podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uzavrel s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 29.07.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme revolvingového úverového rámca vo výške 770,- eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Tieto finančné prostriedky odporca mal vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky. Odporca bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o 31.03.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtovávané v zmysle hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.
Odporca prevzal návrh dňa 04.09.2015 napriek výzve súdu sa však vo veci nevyjadril, ani súdu nezaslal žiadne svoje stanovisko.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k splateniu celého úveru a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2016.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli úverovú zmluvu č. 6307062908 dňa 29.07.2013. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 770,- eur vo forme úverového rámca, ktoré sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky a to pri ročnej priemernej miere nákladov 35,50 % a úrokovej sadzbe 26,28-11,88% ročne. Odporca úver riadne nesplácal, takže nedodržal podmienky zmluvy, v dôsledku toho bol právnym predchodcom navrhovateľa vyzvaný listom zo dňa 31.03.2014 na zaplatenie celého úveru vo výške 938,54 eur, čo odporca nesplnil a preto navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 890,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 31.05.2015 do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 52,39 eur, ako aj náhradu trov konania.
Odporca sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to tak, že bol v priebehu splácania úveru pasívny, a z dohodnutých splátok uhradil sumu 61,47 eur.
Súd vyzval navrhovateľa výzvou zo 05.11.2015 na dokladovanie postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 24.11.2015.
Po oboznámení sa so spisom súd zistil, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu dňa 29.07.2013, podľa oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo odporcovi zasielané dňa 19.11.2014 bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2013 postúpená na navrhovateľa dňa 18.03.2013 a navyše právny predchodca navrhovateľa vyzýval odporcu na úhradu dlžoby výzvou zo dňa 31.03.2014. Navyše navrhovateľ na základe výzvy predložil postúpenie z úverovej zmluvy č. 6307062908 a to zo dňa 31.03.2014 (rovnaký deň, ako právny predchodca navrhovateľa vyhotovil list pre odporcu na zaplatenie dlžnej splátky) navyše ide o listiny, ktoré nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami. Navrhovateľ na podaní zo dňa 24.11.2015 uviedol, že dané postúpenie vyplýva z tzv. rámcovej zmluvy Amendment and Restatement of the Credit Card Receivables Transfer Agreement, na ktorej predloženie súd žiadal už v inom konaní, avšak súdu táto nebola predložená.
Aktívna vecná legitimácia je inštitút procesného práva, ktorým sa vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a teda, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu. (Mazák, J. a kol, Základy občianskeho procesného práva, Bratislava: Iura Edition 2009, str. 104).
Navrhovateľ tak zrejme odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v návrhu vôbec neuviedol tú skutočnosť, prečo k postúpeniu pohľadávky došlo už skôr než samotná pohľadávka vôbec vznikla, a prečo v čase keď už podľa navrhovateľa bola pohľadávka postúpená, vyzýval na zaplatenie dlhu odporcu pôvodný veriteľ t.j. Home Credit Slovakia, a.s..
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 18.07.2013 bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby. Z týchto podmienok - zo záverečných ustanovení - Hlava 16 § 5 vyplýva, že na základe vzájomnej dohody klienta a Spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu Spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči Spoločnosti na tretie osoby. Spoločnosť posúdi žiadosť klienta o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávky na tretiu osobu s tým, že je oprávnená odmietnuť udelenie súhlasu iba v prípade, ak sa jedná o pohľadávku na poskytnutie úveru. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z úverovej zmluvy a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky Spoločnosti postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia pohľadávok môže Spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok.
Súd má zato, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť. Ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor podporuje aj postup právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť so sídlom v Holandskom kráľovstve. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská resp. typová zmluva nesmie obsahovať. Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca navrhovateľa postúpil svoju pohľadávku na navrhovateľa a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.
Uvedený záver súdu bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp.zn.: 6Co/216/2013 zo dňa 30.06.2014: „Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 28 Všeobecných podmienok poskytnutia úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a.s. z marca 2003, podľa ktorých klient (odporkyňa) nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky (právneho predchodcu navrhovateľa) postúpiť, previesť, zmeniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere (viď bod 28.1). Podľa bodu 28.2.1 banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojim podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď a/ tretia osoba je zo skupiny Citigroup, b/ trvá porušenie. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, no omnoho závažnejšie je to, čo právni predchodcovia navrhovateľa realizovali (pohľadávku proti odporkyni niekoľkonásobne postúpili). Postúpenie pohľadávky až na postupníka, so sídlom na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne objektívne podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo, minimálne sťaženie jej garancii a nezanedbateľné bolo aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľku odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu na takomto odľahlom mieste. Postup zo strany právnych predchodcov navrhovateľa možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postupovanie pohľadávky spomínaným spôsobom ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Odvolací súd k odvolacej námietke navrhovateľa ešte poznamenáva, že spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle odvolateľom citovaných právnych predpisov, no napriek tomu aj takýto úkon odvolací súd považuje za porušenie práva spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Treba zdôrazniť, že ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať.“
Z návrhu nie je zrejmé v akom rozsahu bola sporná pohľadávka postúpená, či sa postúpila len istina pohľadávky alebo aj jej príslušenstvo (úroky, sankcie a iné poplatky), keď pôvodný veriteľ listom zo dňa 31.03.2014 jednak zosplatnil celý dlh a jednak hrozil odporcovi aj exekučným konaním, a preto je tu potrebné posúdiť akým spôsobom došlo k postúpeniu pohľadávky a čo bolo jej obsahom, pričom smerom k spotrebiteľovi je toto konanie zmätočné, pretože nevie, akému subjektu má na základe jednotlivých výziev plniť.
V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, to však neplatí v prípadoch keď súd môže začať konanie bez návrhu resp. v situáciách uvedených v §120 ods. 2 O.s.p. kde je súd povinný z vlastnej iniciatívy si obstarať dôkazy na rozhodnutie vo veci, čo však nie je tento prípad. Navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, súd preto vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.