Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_5C-312-2014.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/312/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ S. Q.Á., V.. XX.XX.XXXX, P. R., H. XX, v rade 2/ I. Q., V.. X.X.XXXX, P. P. R., H. XX, v rade 3/ E. Q., V.. XX.X.XXXX, P. R., H. XX, právne zastúpení Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s.r.o., so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcom: v rade 1/ R. I., V.. XX.X.XXXX, P. P. P., P. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 25, Martin, v rade 2/ Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ a 3/ každému sumu vo výške 5 000 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ voči odporcovi v rade 1/ zamieta.
Súd návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ voči odporcovi v rade 2/ z a m i e t a v celom rozsahu.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom, podaným dňa 21.11.2014 žiadali zaviazať odporcov rade 1/ a 2/ zaplatiť im spoločne a nerozdielne každému sumu 50 000 euro titulom nemajetkovej ujmy. Vo svojom písomnom návrhu uviedli, že dňa 28.11.2011 o 6,50 hod. došlo v Martine na ul. A. Stodolu k dopravnej nehode, pri ktorej zahynul manžel navrhovateľky v rade 1/ a súčasne otec navrhovateľov v rade 2/ a 3/ E. Q., V.. X.X.XXXX. Vodičom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda bol odporca v rade 1/, pričom vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u odporcu v rade 2/. Pri dopravnej nehode zo dňa 28.11.2011 došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov a to konkrétne do ich práva na súkromie ako aj rodinný život, ktoré sú garantované v § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako i v článku 18 ods.2 Ústavy SR. Medzi navrhovateľmi a nebohým existovali silné sociálne, morálne, citové a kultúrne putá, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Navrhovatelia tvorili s nebohým fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej smrti nebohého prežívali navrhovatelia nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili i možnosť viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti. Túto stratu navrhovatelia prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život a právo na ochranu osobnosti navrhovateľov bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateľov. Vzniknutá trauma je zo života navrhovateľov prakticky neodstrániteľná a nenapraviteľná. Je nepochybné, že žiadna suma,
priznaná súdom, nie je dostatočná na to, aby nahradila život človeka, otca rodiny. Náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za ľudský život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, keďže navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, sa navrhovatelia domáhali náhrady imateriálnej ujmy v peniazoch. Každý z navrhovateľov si uplatnil nemajetkovú ujmu z titulu usmrtenia blízkej osoby vo výške 50 000 eur, pričom výšku nemajetkovej ujmy považovali navrhovatelia za primeranú s prihliadnutím na skutočnosť, že následky dopravnej nehody spôsobili usmrtenie ich milovaného manžela a otca a s uvedenou stratou sa navrhovatelia nevyrovnajú po celý svoj život. Pasívna legitimácia odporcu v rade 2/ je daná v zmysle § 15 ods.1 Zák.č. 381/2001 Z.z. a rozsudku Európskeho súdneho dvora C-22/12 (2.komora zo dňa 24.10.2013), podľa ktorého „čl.III. ods.1. Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods.1. a 2. Druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v spore vo veci samej. Navrhovatelia poukazovali na uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/127/2010 zo dňa 28.10.2013 (str.22.- 3.odsek), v ktorom súd vyslovil právny názor, že náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.
Odporca v rade 1/ sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 28.11.2011, kde došlo k stretu osobného motorového vozidla, ktoré viedol s E. Q., ktorý na bicykli vošiel na prechod pre chodcov z pravého chodníka. Pri prejazde uvedeným prechodom pre chodcov na pohyb cyklistu reagoval najprv vyhýbacím manévrom vľavo, prešiel s vozidlom do protismeru jazdného pruhu, kde v mieste prechodu pre chodcov došlo ku kolízii medzi pravou prednou časťou vozidla a ľavým bokom cyklistu. Následkom uvedeného stretu bol pád cyklistu na kapotu vozidla, čelné sklo. Následne bol odhodený pred vozidlo na vozovku. Cyklista po prevoze do nemocnice zraneniam, ktoré utrpel podľahol. Z uvedeného skutku bol rozsudkom sp.zn. 13T 160/2012 uznaný vinným za prečin usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods.1 Tr.zákona. Odporca v rade 1/ poukázal na to, že E. Q. svojím správaním výrazne prispel k vzniku dopravnej nehody tak, ako to bolo konštatované znalcom S.. Š. s tým, že nesprávne používal vozovku a tak isto bola u neho zistená hodnota alkoholu viac ako 2,7 promile. Pokiaľ si navrhovatelia uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, podľa neho ide o niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako bežne súdy pri rovnakom nároku pozostalým priznávajú. Suma je neprimeraná aj preto, lebo zo strany nebohého sa jednalo o absolútne nezodpovedné správanie. Vzhľadom na uvedené zákon stanovuje povinnosť pri určení výšky peňažného zadosťučinenia prihliadnuť na dve hľadiská a závažnosť vzniknutej ujmy a tiež okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom je potrebné brať na zreteľ okolnosti, ktoré nastali na strane poškodeného. Alkohol je preto závažná okolnosť, majúca značný vplyv na uplatnený nárok. Odporca v rade 1/ ďalej uviedol, že mal snahu stretu sa vyhnúť a v prípade, že by bol nebohý triezvy, tak isto k stretu svojím konaním zabránil. Tvrdil, že prvotnou príčinou bolo správanie nebohého až následne rýchlosť motorového vozidla, ktorým išiel. S uplatnením nároku voči odporcovi v rade 2/ konštatoval, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenia nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla, t.j. za predpokladu, že právo štátu umožňuje požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Táto musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Akékoľvek iné posúdenie uvedenej veci považoval za nesprávne. Bol toho názoru, že navrhovatelia si môžu uplatniť svoje nároky z nemajetkovej ujmy len vo vzťahu k odporcovi v rade 2/.
Odporca v rade 2/ zaslal súdu písomné vyjadrenie podaním zo dňa 29.12.2014, v ktorom uviedol, že navrhovatelia si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka z dôvodu zásahu do ich práva na súkromie s poukazom na citové väzby k zosnulému. Podľa § 4 ods.2 zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov, spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.5 písm.a/ alebo písm.b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. Podľa § 4 ods.3 zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti práv, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b/ uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Podľa § 4 ods.4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 11 ods.6 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je svojím charakterom špecifické tým, že za škodcu sú poisťovateľom hradené iba zákonom vymedzené nároky poškodených resp. tretích osôb, ktoré poskytli plnenie v dôsledku poistnej udalosti a nie akékoľvek nároky, ktoré môžu byť z titulu poistnej udalosti voči poistenému - škodcovi uplatnené zo strany iných osôb. Nárok na nemajetkovú ujmu, vyplývajúci zo zásahu do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka nemožno subsumovať pod žiadny z nárokov, vymedzených vo vyššie citovanom § 4 zákona. Je dôležité zobrať na zreteľ, že takýto nárok nie je ani nárokom na náhradu škody a z toho vyplávajúcu nemajetkovú ujmu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale úplne osobitým nárokom, ktorý je odlíšený od spôsobenej škody aj v zmysle § 16 Občianskeho zákonníka, takže tieto osoby nemajú status poškodeného tak, ako to predpokladá § 4 ods.2 zákona. Ďalej uviedol, že chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka od škody podľa ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu predmetného rozhodnutia Súdneho dvora C 22/12 je tiež nutné konštatovať, že Smernice Rady upravujúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa majú vykladať v tom zmysle, že poistenie má kryť aj náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenú blízkym osobám usmrteným pri dopravných nehodách, ak jej náhradu na základe poistenia zodpovednosti upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor síce dáva dôraz na to, aby vnútroštátna právna úprava riešila otázku náhrady na základe zodpovednosti poisteného za škodu, a teda aj odškodnenie nemajetkovej ujmy blízkym osobám obetí, avšak súčasná právna úprava túto požiadavku Súdneho dvora, resp. Smerníc Rady doposiaľ nesplnila. Odporca v rade 2/ bol s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a skutkové okolnosti, zistené v trestnom konaní názoru, že v prejednávanej veci je dôvodné prihliadať pri určení výšky nemajetkovej ujmy aj na spoluzavinenie poškodeného.
Súdom bol vykonané dokazovanie trestným rozkazom, vydaným Okresným súdom v Martine sp.zn. 13T 160/2012 zo dňa 28.2.2013, dohľadaním motorového vozidla v evidencii Slovenskej kancelárie poisťovateľov, do konania pripojeným spisom Okresného súdu v Martine sp.zn. 13T/160/2012 s tým, že v spise, v rámci ktorého je aj vyšetrovací spis ČVS: ORP-885/2-OVK-MT-2011 Okresného riaditeľstva PZ Martin, odbor kriminálnej polície boli v rámci dokazovania vykonané listinné dôkazy a to záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, vyjadrenie S.. Z., fotodokumentáciou z nehody, odborným vyjadrením, zápisom o dychovej skúške, protokolom ku skúške na alkohol v krvi, videozáznamom z dopravnej nehody a bol zistený nasledovný skutkový stav:
V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy mal súd nesporne preukázané, že odporca bol uznaný za vinného, že dňa 28.11.2011 o 6,50 hod. na Sídlisku Záturčie po Ul. A.Stodolu v smere jazdy od cesty I/65 Martin viedol rýchlosťou 78,9 až 87,2 km/hod. osobné motorové vozidlo, pričom, keď sa nachádzal v blízkosti domu č.48 v dôsledku rýchlej jazdy nedostatočne reagoval na cyklistu E. Q., V.. X.X.XXXX, ktorý na bicykli vošiel na prechod pre chodcov z pravého chodníka. Obvinený R. I. pri prejazde uvedeným prechodom pre chodcov na pohyb poškodeného reagoval najprv vyhýbacím manévrom vľavo, prešiel s vozidlom do protismeru jazdného pruhu, kde v mieste prechodu pre chodcov došlo ku kolízií medzi pravou prednou časťou vozidla BMW a ľavého boku cyklistu, následkom čoho cyklista spadol na kapotu vozidla a čelné sklo a následne bol odhodený pred vozidlo na vozovku. E. Q. pri dopravnej nehode utrpel zranenia, ktorým v uvedený deň podľahol. Odporca v trestnom konaní bol odsúdený za to, že spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zákona a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý bol podmienečne odložený a zároveň dostal zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu päť rokov. Obvinený R. I. bol odsúdený za to, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. V trestnom konaní súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol i na to, že aj samotný poškodený sa svojim správaním výrazne podieľal na vzniku tejto dopravnej nehody, čo na hlavnom pojednávaní konštatoval aj znalec S.. Ľ. Š., ktorý uviedol, že príčinou dopravnej nehody prvok nehodového deja, ktorý ho vyvolal, teda ten prvý počiatok bol nesprávny spôsob používania vozovky cyklistom, ktorý prechádzal jednak cez priechod pre chodcov, čo je iným účastníkom ako chodcom v zmysle pravidiel cestnej premávky zakázané, a prechádzal cez koridor pohybu vozidla BMW tak, že sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom cyklista sa po vozovke pohyboval priečne šikmo. Súd si nemohol nevšimnúť i tú okolnosť, že plynovou chromatografiou u poškodeného E. Q. bola zistená hodnota 1,25 g./kg -1 alkoholu v krvi.
Navrhovatelia v rade 1/, 2/ a 3/ ako blízki príbuzní E. Q. si uplatnili nárok na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľka v rade 1/ ako manželka, a navrhovatelia v rade 2/ a 3/ ako synovia, žiadali priznať každý nemajetkovú ujmu vo výške 50 000 euro.
K skutočnostiam, uvedeným v návrhu na začatie konania, ktoré podľa navrhovateľov mali odôvodňovať priznanie nemajetkovej ujmy v uvedenej výške súd vypočul navrhovateľov ako účastníkov konania. Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že v čase nehody jej manžel bol 46.ročný mladý človek, ktorý mal v tej dobe synov, jedného vo veku 16.rokov, teda neplnoletého, druhý bol plnoletý, pracoval v tej dobe v Anglicku. Po smrti otca sa vrátil a chcel zostať s rodinou. Celú situáciu ťažko znášali a zmieriť sa im nepodarilo so situáciou ani v súčasnej dobe. Po štyroch rokoch to vníma stále ako čerstvú ťaživú situáciu. Manželstvo mali s menovaným 25.rokov dobré, bol dobrým človekom vo vzťahu k nej, ako aj k ich deťom. V deň nehody išiel do práce, pracoval v stavebníctve. Išiel zo Záturčia do Priekopy. V nedeľu predtým bol na hokeji a s kamarátmi išiel do krčmy. Menovaný bol vysoký 186 cm, mal 100 kg, takže podľa nej alkohol, ktorý bol zisťovaný po nehode bol stavom ťažkej opilosti už aj s tým, že si vedel sadnúť na bicykel a ísť ráno do roboty. Bežne problémy s alkoholom nemal, vypil si na oslavách, grilovačkách. Pokiaľ chodil do roboty, tak alkohol nepil. Po smrti manžela sa jej situácia v rodine úplne zmenila, pretože zo dňa na deň sa nevrátil, išiel do práce a už nikdy sa nestretli. Zmenilo jej to život o finančnej ale i ľudskej stránke. Manžel jej veľmi chýba. Starší syn sa teda vrátil z Anglicka, zostal s nimi. Pokiaľ bol v Anglicku, domov chodieval dva, trikrát do roka. Do nehody otca tam bol v trvaní asi dvoch rokov. Navrhovateľka poukázala aj na to, že po smrti manžela sa im zhoršila finančná situácia, pretože manžel zarobil približne 800 euro mesačne a po jeho smrti poberala vdovský dôchodok a mladší syn sirotský dôchodok asi dva roky v celkovej výške asi 400 euro, teda rozdiel mesačne na príjmoch bol 400 euro. Opakovane uviedla, že manžel jej chýba aj ako otec jej detí, pretože pomáhal s výchovou synov, vplýval na deti, syn mladší bol v danej dobe v puberte.
Navrhovateľ v rade 2/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s otcom mal dobrý vzťah tak, ako je dobrý vzťah medzi otcom a synom. Po skončení strednej školy zostal chvíľu na Slovensku, nedarilo sa mu, tak išiel do Anglicka, kde pracoval približne tri roky. S otcom si pravidelne volávali. Keď došlo k nehode, zobral si v práci dovolenku, prišiel domov a potom ešte na čas po Vianociach odišiel do Anglicka, kde sa snažil zarobiť ešte nejaké peniaze. Potom sa vrátil na Slovensko, odvtedy je trvale tu so svojou rodinou. Býval s mamou a bratom, potom sa presťahoval a býva v blízkosti matky. Z Anglicka sa vrátil
hlavne preto, aby mohol zostať s blízkymi - mamou a bratom a spoločne tú situáciu zvládli. Po návrate s Anglicka bol asi rok na úrade práce a následne sa zamestnal. Otcov vzťah k alkoholu hodnotil tak, že cez víkend, keď boli nejaké oslavy si vypil, ale to tiež nie každý víkend, a cez týždeň veľmi málo. Mladšiemu bratovi sa snažil pomôcť, otca mu však nikto nenahradí, ani on to nemôže urobiť napriek tomu, že sa veľmi snažil. Otec s mladším bratom spolu hrávali futbal, hrávali aj každý z nich samostatne.
Navrhovateľ v rade 3/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s otcom mal dobrý vzťah. Hrával s ním futbal, chodili po zápasoch, turnajoch, a takto spolu trávili čas. Vzájomne nemali žiadne problémy. Ich vzťah bol ako vzťah medzi synom a otcom dobrý. V čase úmrtia mal 16.rokov, chodil na strednú školu. Pri podaní návrhu bol nezamestnaný. Otec príležitostne pri futbalových turnajoch, grilovačkách, alebo oslavách si vypil, v týždni nie. Po smrti otca postupne zvládali situáciu v rodine s mamou aj starším bratom. On sa ďalej venoval futbalu, aby prišiel na iné myšlienky. Otca mal za vzor, čo sa týkalo športu. Aktívne sa venoval futbalu a navrhovateľ v rade 3/ mal záujem pokračovať v tomto tak, ako jeho otec. Na počesť otca organizujú futbalový turnaj jedenkrát do roka, kde sa zíde asi desať družstiev, organizuje to kamarát, s ktorým sa dlhodobe poznajú.
Odporca v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že mu je ľúto udalosti, ktorá sa stala a myslí si, že nie je iba sám zodpovedný za uvedenú nehodu.
Zástupca odporcu v rade 2/ vo svojom vyjadrení pred súdom uviedol, že sa pridržiava písomného stanoviska vo veci, kedy žiadal návrh voči nemu zamietnuť, nakoľko nie je vo veci pasívne legitimovaný, ani v rámci údajne eurokomformného výkladu nemožno považovať náhradu nemajetkovej ujmy za nárok na náhradu škody, nakoľko táto nebola doposiaľ v rámci Slovenského právneho poriadku zakomponovaná do krytia povinného zmluvného poistenia. Poukázal na rozhodnutia iných súdov SR, ktoré vo veci rozhodovali v tomto zmysle. Teda pokiaľ nebolo do právneho poriadku ustanovené právo na náhradu nemajetkovej ujmy pre pozostalých, nemožno považovať ten výklad navrhovateľa v tom zmysle, že vyplynula povinnosť poisťovateľa plniť aj nemajetkovú ujmu, nakoľko táto nie je krytá povinným zmluvným poistením v zmysle platnej legislatívy. Odporca v rade 2/ sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu odporcu v rade 1/, ktorý žiadal návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietnuť a priznať nárok len voči odporcovi v rade 2/. Toto podľa odporcu v rade 2/ nie je možné, pretože poisťovňa vždy kryje a resp. plní nároky za poškodeného v danom právnom stave, to znamená vždy kopíruje samotnú zodpovednosť škodcu. Ak by súd rozhodol, že škodca nezodpovedá za uplatnený nárok navrhovateľa, resp. nie je povinný ho hradiť, nemožno potom rozhodovať tak, že poisťovňa má túto povinnosť uhradiť nárok navrhovateľov.
Právny zástupca odporcu v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nárok uplatnený navrhovateľmi nemá opodstatnenie s prihliadnutím na viaceré okolnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik tejto udalosti, teda smrti manžela a otca navrhovateľov nebola rýchlosť vozidla, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo porušenie povinnosti cyklistu, porušenie povinnosti v takom rozsahu, že právo toto porušenie je základom pre vznik následkov. Uvedené jednoznačne vyplynulo aj zo spisu sp.zn. 13T/160/2012. Ďalšou okolnosťou je hladila alkoholu, ktorá bola zistená u nebohého a to v takej výške, že nebola len hladinou alkoholu zostatkovou. V trestnom konaní je uvedená skutočnosť, že nebohý ešte o tretej ráno bol v bare a jeho opitosť a spôsob jazdy bola zachytená aj na kamere (pripojený záznam v trestnom spise) a tým bol daný jednoznačný priebeh správania sa cyklistu pre prechode cez vozovku. Nemohol a neovládal bicykel tak, že by vôbec registroval, že vchádza na vozovku a že prichádza z protismeru auto. Nespochybňoval rýchlosť motorového vozidla odporcu v rade 1/, ale tento argument sám o sebe nebol rozhodujúcim impulzom pre vznik následku. Pokiaľ išlo o výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, túto pokladal za neodôvodnenú vzhľadom na finančné príjmy, dokladované navrhovateľmi.
Navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s nasledujúcou právnou úpravou.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 4 ods.2 písm.a/ Zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je tiež zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie je potrebné interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života a teda súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoria základ a rámec súkromného života jednotlivca, dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne a je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do ochrany fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolávať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobností primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na uvedené skutočnosti možno dôjsť k záveru, že ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej usmrtením blízkej osoby, jednotlivcovi. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do značnej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňajúcimi vzťahy medzi blízkymi, hlavne vzťahy sociálne a morálne. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby ako jedného z osobnostných práv fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovatelia ako poškodení domáhajú môže súd podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca. Dôvody priznania náhrady v zákonom ustanovení sú uvedené len demonštratívne. Zákon
ustanovuje jedinú podmienku priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie zdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je závislé na individuálnych okolnostiach daného prípadu. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvania alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú rozhodujúce ani subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu v danom čase a mieste vnímala každá iná fyzická osoba v rovnakej situácií. Samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostné práva, ktorým poskytuje ochranu § 11 Občianskeho zákonníka napríklad ako sú ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť súkromia a podobne sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, čo však ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady zadosťučinenia určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Občiansky zákonník nestanovuje minimálnu ani maximálnu výšku zadosťučinenia v peniazoch. Stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri úvahe musí riadiť zákonom stanovenými kritériami a to závažnosťou vzniknutej ujmy s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a z týchto musí súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že konaním odporcu v rade 1/ došlo k zásahu do práv navrhovateľov ako manželky a detí nebohého poškodeného na ochranu osobnosti, konkrétne zásahu na právo na súkromie ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktoré mu poskytuje ochranu § 11 Občianskeho zákonníka. So zdôraznením skutočnosti, že rodinný život zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. V prejednávanej veci zásah predstavovaný smrťou manžela a rodiča bol mimoriadne významným, hlbokým a nereparovateľným zásahom. Súd mal výpoveďami účastníkov konania preukázané, že navrhovatelia s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu, s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami bez patologických čŕt. Nebohý so svojimi synmi, predovšetkým vo vzťahu k mladšiemu synovi sa venoval športovým aktivitám, ktoré im boli spoločné (futbal). V rodine bol reálny predpoklad fungovania v budúcnosti, kedy si rodinní príslušníci mohli byť vzájomne nápomocní, byť si oporou. Smrťou otca a manžela došlo zásadným spôsobom v ich živote nenávratne k popretŕhaniu doterajších silných citových väzieb, v dôsledku čoho stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život. Utrpeli zároveň citovú ujmu, ktorá spočívala v pocitoch úzkosti, smútku. Podľa názoru súdu žiadna forma morálneho zadosťučinenia v takomto prípade nepostačovala, aby primerane bola vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na strane pozostalých, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené zisteným zásahom s neodstrániteľnými následkami. Pri určovaní výšky peňažnej náhrady súd prihliadal na nenapraviteľný smrteľný následok, vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania odporcu v rade 1/ ako aj na dôsledky, ktoré smrť nebohého vyvolala u navrhovateľov. Účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu nebohého príbuzného. Účelom finančného zadosťučinenia je dôstojne vykompenzovať emociálne útrapy pozostalých, vyvolané smrťou. V tomto smere súd v úmysle hľadať a nájsť spravodlivosť posudzoval uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy, pričom je potrebné zohľadniť to, že rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy nie je pokusom finančne ohodnotiť ľudský život. Súd pri rozhodovaní nemohol zohľadňovať majetkové pomery navrhovateľ ani majetkové pomery odporcu v rade 1/ pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy, pretože majetkové pomery nie sú rozhodujúcim kritériom pri priznaní uplatneného nároku.
Správanie sa dotknutej osoby (nebohého E. Q.) pri neoprávnenom zásahu sa stáva významným pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože súd určuje výšku aj z pohľadu závažnosti ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. okolnosťami, na ktoré musí súd prihliadnuť sú okolnosti na strane škodu, ale súčasne aj okolnosti na strane dotknutej osoby, t.j. nebohého, na ktoré bolo potrebné nesporne prihliadnuť. V rozhodnutí súd uviedol okolnosti a skutočnosti, na ktoré prihliadol súd pri rozhodovaní v trestnej veci, kde bola preukázaná zodpovednosť odporcu v rade 1/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobností navrhovateľov, ktorá je zodpovednosťou objektívnou, avšak spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, ktoré taktiež vyplynulo z dokazovania v trestnej veci má význam pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú súd musí prihliadnuť. Teda
nie len podiel zodpovednosti odporcu v rade 1/ ale aj podiel priamo dotknutej osoby, t.j. nebohého na priebehu dopravnej nehody a na jej následkoch. Aj pri ukladaní trestu odporcovi v rade 1/ (v trestnej veci) súd prihliadal na to, že samotný poškodený sa svojím správaním výrazne podieľal na vzniku dopravnej nehody, čo bolo konštatované aj znalcom S.. Ľ. Š., ktorý uviedol, že príčinou dopravnej nehody, prvkom nehodového deja, ktorý ho vyvolal, teda ten prvý počiatok bol nesprávny spôsob používania vozovky cyklistom, ktorý prechádzal jednak cez priechod pre chodcov, čo je iným účastníkom ako chodcom v zmysle pravidiel cestnej premávky zakázané a prechádzal cez koridor pohybu vozidla BMW tak, že sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom cyklista sa po vozovke pohyboval priečne šikmo. Veľmi závažnou okolnosťou, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť tak v trestnom konaní ako aj v prejednávanej veci, bolo zistená hodnota alkoholu nebohého v krvi. Tieto okolnosti výrazne ovplyvnili predmetnú dopravnú nehodu, konštatujúc závery odporca v rade 1/ významne prekročil rýchlosť už v mieste dopravnej nehody (sídlisko s opakujúcimi sa prechodmi pre chodcov) a nebohý nedodržal základné pravidla cestnej premávky, ktoré pre neho ako pre cyklistu vyplynulo, jazdil po chodníku a následne z chodníka prešiel na vozovku spôsobom, ako už bolo uvedené. Pretože na strane nebohého mal súd nesporne preukázané, že jeho správanie závažným spôsobom ovplyvnilo vznik dopravnej nehody, súd túto skutočnosť zohľadnil pri výške nemajetkovej ujmy a túto stanovil pre všetkých troch navrhovateľov v rovnakej výške 5000 euro. Výška nemajetkovej ujmy vychádza z úvahy súdu, ktorá v prejednávanej veci vychádzala zo zistených konkrétnych okolností skutkového stavu a podielu menovaných na príčinách vzniku dopravnej nehody. U všetkých navrhovateľov podľa názoru súdu došlo k hlbokému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Išlo o blízkych rodinných príslušníkov nebohého a u každého z nich nesporne bol preukázaný zásah do rodinného, citového života tak u manželky, ako aj u detí. Tento zásah nebolo možné rozčleniť tým spôsobom, či sú s otcom v denno-dennom styku alebo je tam stretávanie menej časté. Išlo o príbuzných s veľmi dobrými blízkymi vzťahmi, ktoré sa narušili spôsobom neodstrániteľným. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné vymedzenie bližších kritérií. Takmer každá racionálna logická úvaha totiž môže byť interpretovaná rozlične, možno aj protichodne, resp. opačne. Napríklad nedá sa nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Na porovnanie súd poukazuje na verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Q. proti Slovenskej republike, kde sťažovateľke bola priznaná nemajetková ujma 25 000 euro, pričom neoprávneným zásahom do osobnostných práv menovanej bolo zasiahnuté usmrtením jej dvoch maloletých detí. Pri použití zjednodušeného konštatovania je vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12 500 euro, avšak v danom prípade nebolo potrebné zohľadňovať podiel zodpovednosti sťažovateľky ako to bolo v prejednávanej veci. Aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva bolo zrejmé, že voľná úvaha ohľadne výšky nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do práva na rodinný život je len veľmi ťažko zdôvodniteľná konkrétnymi východiskami a závermi, možno vychádzať len odhadom na spravodlivom základe.
Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Dňa 20.4.2011 v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 168/2009 bolo konštatované, že povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka. Dňa 24.10.2013 Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok vo veci, vedenej pod C-22/12 Q. X. Y. I. Y. D. P. X., v ktorom rozhodol, že článok 3 ods.1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods.1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Zo strany odporcu v rade 2/ bola súdu predložená poistná zmluva č.XXXXXXXXXX, ktorej predmetom je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla P. G. P.-XXX-E.. Predmetom poistenia okrem iného bola náhrada uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu škody na zdraví, nákladov pri usmrtení, teda predmetom poistenia nebola ujma na práve na rodinný život. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2 Zákona č.381/2001 Z.z., v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 209/103/ES zo 16.9.20096 o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V Občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného, sťaženie spoločného uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Pri strate života sa výživou oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 Občianskeho zákonníka), uhrádzajú sa náklady, spojené s pohrebom, prípadne liečením (§449 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zákon č.381/2001 Z.z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožňovať so škodou, vyjadrenou v § 4 ods.2 písm.a/ citovaného zákona. Chráneným predmetom za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka od škody podľa ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škoda, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na uvedenom právnom nároku nič nezmení ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo veci vedenej pod C-22/12, ktorý konštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode je závislá na úprave vnútroštátneho práva. Vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý vyslovil absenciu zákonnej úpravy, nedošlo k žiadnej zmene vykladanej právnej normy, súd rešpektuje uvedený právny názor a z dôvodu zachovania právnej istoty zohľadnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie a preto návrh voči odporcovi v rade 2/ v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.