Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16P/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletého T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.H., C. XXX/XX X., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ćadca, ul. A.Hlinku 8, Čadca, dieťa rodičov: matky L. W., nar. X.X.XXXX, bytom Č., C. XXX/XX X. a otca T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., V. XXXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého T. I.Á., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky L. W., nar. X.X.XXXX, ktorá bude maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec T. I., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať odo dňa 13.1.2016 na výživu maloletého T. I., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou 100,-€ vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa L. W..

Splatné výživné za obdobie od 13.1.2016 do 10.2.2016 na maloletého T. I. v sume 161,18 € sa otcovi p o v o ľ u j e splatiť v splátkach po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým T. I. každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že v utorok a v štvrtok o 16.00 hod. maloletého vyzdvihne v Materskej škole na ulici U. XXX, Č. - W.Č. a o 19.00 hod. maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky.

V každom párnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 13.1.2016 sa matka L. W. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. I.. Žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že súd zaviaže otca platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 100.- € mesačne . Taktiež žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý druhý párny víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 15.00 hod. Podanie návrhu odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti nežije. Otec jej na výživu dieťaťa prispieva nepravidelne. V roku 2015 jej zaplatil na výživu dieťaťa 4- krát po 50,-€. Každý mesiac ho musí o výživné žiadať. S otcom dieťaťa sa nevedia dohodnúť ani na úprave styku s dieťaťom.

Otec sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 8.2.2016 (č.l. 36 až 38). Vo svojom vyjadrení uviedol, čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke s tým vyslovuje súhlas. Pokiaľ ide úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadal, aby styk bol neobmedzený, nakoľko sa vedia na tom s matkou dohodnúť. Nesúhlasil s výškou výživného na maloleté dieťa. Uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach je platiť na výživu maloletého maximálne sumou 30,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení (č.l. 35 spisu) doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, upraviť styk s prihliadnutím na vek a režim dieťaťa a určiť výživné.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že L. W. je matkou a T. I. je otcom mal. T. I., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z rodného listu maloletého (č.l. 2 spisu). Taktiež nebola sporná ani skutočnosť , že v čase podania návrhu t.j. 13.1.2016 a ani ku dňu rozhodnutia vo veci dňa 10.2.2016 rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti (vyjadrenia účastníkov) . Súd mal v konaní preukázané, že matka zabezpečuje maloletému riadnu starostlivosť (vyjadrenie kolízneho opatrovníka č.l. 71 spisu) .

Sporná medzi účastníkmi bola skutočnosť:

- či je v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil na výživu maloletého mesačne sumou 100.- €,

- či sú odôvodnené potreby na stravu maloletého dieťa v sume 160.- € mesačne

- či náklady matky na bývanie, hygienické potreby, pohonné hmoty, telefón, TV sú odôvodnené

- či sa otec a matka dieťaťa dokážu dohodnúť na neobmedzenom styku otca s maloletým dieťaťom.

Pred začatím pojednávania dňa 10.2.2016 sa sudkyňa pokúsila o uzatvorenie rodičovskej dohody medzi účastníkmi ohľadom sporných skutočnosti. Dohoda medzi účastníkmi uzatvorená nebola a obaja zotrvávali na svojich návrhoch či vyjadreniach.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa ku dňu rozhodovania súdu, t.j. ku dňu 10.2.2016 nežijú v spoločnej domácnosti a v spoločnej domácnosti nežili ani v čase podania návrhu, t.j. 13.1.2016, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Nakoľko rodičia v spoločnej domácnosti nežijú, nedošlo medzi nimi k dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, bolo potrebné, aby ich práva a povinností k maloletému dieťaťu boli upravené súdom.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že matka maloletému dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť, preto súd návrhu matky vyhovel a maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok( s týmto vyslovili súhlas aj všetci účastníci konania).

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rod. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1) súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rod. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby , vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Medzi rodičmi maloletého dieťa k dohode o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nedošlo. Otec žiadal styk neobmedzený , matka v presne určenom čase a to každý druhý párny víkend od piatku 16.00 hod do nedele do 15.00 hod.

Pokiaľ ide o návrh otca, aby bol jeho styk s maloletým dieťaťom neobmedzene s poukazom na to, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa nebola možná dohoda o neobmedzenom styku otca s maloletým dieťaťom. Matka trvala na dodržiavaní určitého režimu aj s prihliadnutím na jej potreby a taktiež aj na potreby maloletého dieťaťa, súd stanovil striktne čas počas ktorého sa otec môže s maloletým dieťaťom stretávať. Tento upravil na párny aj nepárny týždeň v mesiaci širšom rozsahu ako to bolo navrhované matkou. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa. Dbal na to, aby sa otec stretával s maloletým dieťaťom čo najčastejšie. Prihliadal na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine

(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nedohodli sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 zák. o rodine bola táto upravená súdom.

Při určení výživného s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zák. o rod. Súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávněného, ktorým je maloleté dieta a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného , kterým si rodičia maloletého.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého na (č.l. 22) matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého syna - na stravu uviedla sumu 130,-€, na oblečenie 30,-€, obuv 10,-€, hračky, omaľovanky, plastelina, pastelky 20,-€, výlety 30,-€, lieky, vitamíny, čaje 10,-€, škôlka 12,-€, obedy v škôlke 30,-€, spolu v sume 272,-€.

Otec spochybnil výšku nákladov na stravu maloletého syna vo výške 160.-€ . Iné náklady nespochybnil.

Podľa príjmových pokladničných dokladov (č.l. 27) bolo prijaté v Materskej škole, ul. U. XXX, Č. - W. na stravovacom zariadení 4.11.2015 suma 25,40 €, dňa 14.1.2016 suma 22,86 €, dňa 9.9.2015 suma 22,86 €. Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 28) od prijímateľa Materská škola, U. XXX, Č. vyplýva, že matka uhradila dňa 4.11.2015 poplatok 12,-€, 8.12.2015 poplatok 12,-€ a 14.1.2016 poplatok 12,-€.

Z vyššie uvedených potvrdení vyplýva, že priemerne mesačne matka uhrádza za stravu v materskej škole u maloletého sumu 23,70.- € . Je zrejmé, že je potrebné zabezpečiť stravovanie dieťaťa aj počas doby keď v škôlke nie je (olovrant a večera doma) (prázdniny, víkendy). Ak by súd vychádzal z toho , že náklady na stravu maloletého dieťaťa sú priemerne mesačne vo výške (130.- € + 23,70.- € =153,70.- € : priemerne 30 dňami v mesiaci na stravu maloletého dieťaťa tak denne vychádza suma 5,12.- €, ktorá nie je ani nadpriemerná, ani nadhodnotená.

Ak súd vychádza z tohto, že náklady na stravu maloletého sú mesačne 153,70.- € + ostatné výdavky, ktoré otec nespochybnil - mesačné náklady na maloletého činia sumu 265,70.- €. Do tejto sumy nie sú zahrnutné náklady na bývanie, hygienu.

Pokiaľ ide o mesačné výdavky matky, táto ich špecifikovala na svoju osobu - na stravu 100,-€, nájom, elektrina 113,-€, telefón 20,-€, TV + internet 23,-€, čistiace a hygienické potreby 50,-€, pohonné hmoty 30,-€, spolu 336,-€.

Otec na (čl. 38 spisu) spochybnil výdavky na strane matky. Uviedol, že matka s maloletým býva v byte svojej matky. Nemá žiadne náklady na elektrinu, ani na nájom, pretože nájomcom bytu je matka navrhovateľky. Platby za telefón, televíziu, internet, či pohonné hmoty nie sú nevyhnutnými výdavkami. Matka nepreukázala, že za hygienické potreby a čistiace potreby mesačne vynakladá sumu 50.-€. Matka uvádza, že náklady na pohonné hmoty má 30,-€ mesačne, pričom maloletý má škôlku 50 m od bydliska matky a maloletého. Pracovisko matky a to Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci sa nachádza taktiež v blízkosti trvalého bydliska matky. Poukázal na to, že matka predložila pokladničné bloky, z ktorých vyplýva, že si opakovane kupuje cigarety, kávu, sladkosti, olejové sviečky.

Podľa správy sociálnej poisťovne (č.l. 5, 6) matka L. W. je zamestnancom W. B. U. L. Č. a to od 10.7.2015 až doposiaľ. Dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti nepoberá.

Zo správy zamestnávateľa matky (č.l. 20) Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca mal súd preukázané, že matka má za obdobie od 7 mesiaca roku 2015 do 12 mesiaca roku 2015 priemernú čistú mesačnú mzdu vrátane daňového bonusu 368,13.- €. Poberá prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52.- € (správa č.l. 35) . Celkom príjem matky spolu s maloletým dieťaťom 391,65.- €.

Z platobného dokladu SIP (č.l. 26) vyplýva, že Z. W. za elektrinu uhrádza zálohu 33,-€ mesačne. Na (č.l. 29 až 31) sa nachádzajú pokladničné bloky o zakúpení potravín, aviváže. Pokladničné bloky od 6.8.2015 do 24.1.2016.

Matka vyčíslila odôvodnené potreby maloletého dieťaťa na sumu 272,-€ a to na stravu doma 130,-€, na stravu za obedy v škôlke 30,-€, za oblečenie 30,-€, obuv 10,-€, hračky, omaľovanky, plastelina, pastelky 20,-€ mesačne, výlety 30,-€ mesačne, lieky, vitamíny, čaje 10,-€ a za poplatok v škôlke sumu 12,-€. Svoje výdavky vyčíslila na sumu 336,-€, celkom teda na výživu pre ňu a pre maloleté dieťa vyčíslila mesačné výdavky v celkovej čiastke 608,-€. Z listinného dôkazu a to zo správy W. B. U. L. (č.l. 20) vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda matky vrátane daňového bonusu činí 368,13 € a prídavky na maloletého činia 23,52 € (č.l. 35). Celkom teda mzda matky vrátane prídavkov na dieťa činí 391,65 €. Podľa vyjadrenia matky iný príjem okrem mzdy a prídavku na dieťa nemá. Z čoho je zrejmé, že matka výdavky ktoré má na svoju osobu nadhodnotila. Ak súd odpočíta náklady, ktoré má matka na maloleté dieťa na odôvodnené potreby matky ostáva suma 125,95.- € . Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.2.2016 uviedla, že finančne jej vypomáha matka, akou sumou jej vypomáha mesačne to však neuviedla.

Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa tento ohľadom svojej osoby uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný či hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ani cenné papiere, či vklady na vkladných knižkách. Je držiteľom motorového - prípojného vozidla ŠKODA OCTAVIA, rok výroby 2003, ktoré je nepojazdné. Nemá uzatvorené žiadne zmluvy o úvere, ani poistné zmluvy. Netrpí žiadnym ochorením. Jeho zdravotný stav je dobrý. Žije v byte, ktorého výlučnou vlastníčkou je jeho matka. V súčasnej dobe jej neprispieva na domácnosť, nakoľko mu to nedovoľuje jeho finančná situácia. Nemá pravidelný ani dostatočný príjem. Žije z financíi, ktorými mu vypomáhajú matka aj sestra. V roku 2015 a ani 2016 nemal žiaden príjem. Je SZČO, ale živnosť od roku 2015 nevykonáva, hľadá si prácu. Za obdobie vyše jedného roka sa mu nepodarilo však ani jednu prácu nájsť. Naposledy mal príjem v roku 2014 z predaja zábavnej pyrotechniky. Nakoľko v roku 2014 mal príjem len 1.901,60.- € za celý rok, daňové priznanie nebol povinný podať.Od narodenia syna až doposiaľ sa v rámci svojich schopností a aktuálnych možností podieľa na zabezpečovanie starostlivosti o syna a jeho výchovu a o neustále uspokojovanie jeho potrieb.

Otec maloletého dieťaťa T. I. je od 1.7.2004 v evidencii sociálnej poisťovne registrovaný ako SZČO. Dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie v nezamestnanosti nepoberá (č.l. 7).

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2014 nepodal ( Správa DÚ Čadca(č.l. 21).

Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 40) súd zistil, že otec dieťaťa je evidovaný v živnostenskom registri pod obchodným menom T. I. s miestom podnikania Č. D. V., V. XXXX/XX. Predmetom podnikania je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností. Deň vzniku oprávnenia 18.6.2007. Kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností. Deň vzniku oprávnenia 18.6.2007 a ďalej predaj pyrotechnických výrobkov kategórie 2, kategórie 3, kategórie T1 a kategórie P1. Deň vzniku oprávnenia 11.11.2014.

Je držiteľom motorového vozidla Š. C. XU U., G. P. XXXX (č.l. 45, 46).

Otec súdu predložil rukou písaný doklad, ktorý má preukázať, že vyplácal výživné na maloletého syna vrátane materskej. Jedná sa o roky 2012, 2013. Ďalej predložil fotokópie pokladničných blokov (č.l. 51 až 65). Jedná sa o pokladničné bloky na nákup detského oblečenia, stravy, pričom sa jedná o bloky od 10/2011 do 2.12.2015.

Zo správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 35) vyplýva, že matka býva s dieťaťom v 3-izbovom nájomnom byte na adrese C. XXX/XX P. Č.. Dieťa má v ňom zariadenú svoju izbu. Na tejto adrese má pobyt aj stará matka dieťaťa Z. W., ktorá pracuje v zahraničí. Matka dieťaťa pracuje ako dokumentačná sestra s príjmom okolo 400,-€ a prídavkami na maloleté dieťa 23,52 €. Finančne jej vypomáha matka. S otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Otec prispieva na výživu dieťaťa nepravidelne v minimálnych čiastkach vo výške 40,-€. Maloletý navštevuje materskú školu, je zdravý. Otec dieťaťa T. I. býva v 3-izbovom byte na ulici V. XXXX/XX P. Č.. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky T. I.. V byte u otca má dieťa svoju izbu. Otec je evidovaný ako SZČO. Podľa vyjadrenia otca matka opustila spoločnú domácnosť v 10 mesiaci roku 2015. Na výživu dieťaťa prispieval v naturálnej forme. Je slobodný, zdravý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Doporučili, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a aby bol upravený styk otca s dieťaťom s prihliadnutím na vek a režim dieťaťa a žiadali, aby súd zaviazal otca platiť na výživu dieťaťa sumou 100,-€.

Súd má za to, že mesačné náklady na výživu maloletého dieťaťa v sume 265,70.- € sú primerané . Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, teda obidvaja by sa mali podieľať aj na úhrade nákladov na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Majetkové pomery otca aj matky maloletého dieťaťa sú rovnaké. Nevlastnia žiaden nehnuteľný či hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Matka s ohľadom na jej možnosti(starostlivosť o maloleté dieťa) si našla prácu, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 368,13.- €. Odo dňa podania návrhu t.j. od 13.1.2016 až do vyhlásenia rozsudku nemal súd preukázané, že by otec na výživu maloletého syna prispel či už finančne alebo inou formou. Všetka ťarcha výživy maloletého spočíva len na matke. Výšku výživného súd otcovi určil na sumu 100,-€ mesačne. Má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby na výživu svojho syna takouto sumou prispieval. Aj keď otec uvádza, že v súčasnej dobe nemá žiaden príjem a živí ho matka so sestrou, súd na tieto jeho tvrdenia neprihliadal. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec dieťaťa je registrovaný ako živnostník, ktorého predmetom podnikania je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností s dňom vzniku oprávnenia 18.6.2007 a predaj pyrotechnických výrobkov kategórie 2, kategórie 3, kategórie T1 a kategórie P1 s dňom vzniku oprávnenia 11.11.2014. Podľa vyjadrenia z prevádzkovania živnosti nemá žiaden zisk a ani žiadne výdaje. Príjem zo živností už nemá od konca roku 2014 až doposiaľ. Stále si hľadá prácu, no nepodarilo sa mu ju nájsť.

Z ustanovenia § 2 Zákona č. 455/1991 Zb. vyplýva, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Napriek tomu, že otec dieťaťa má vykonávať živnosť za účelom dosiahnutia zisku z vyjadrenia otca a aj daňového priznania vyplýva, že otec žiaden zisk nedosiahol. Hoci od roku 2015 až do roku 2016 nemal z vykonávania živnosti žiaden zisk , živnosť má stále registrovanú, živnosť neukončil a ani ju neprerušil. Súdu sa javí jeho počínanie ako neuvážené a ľahkovážne. Otec dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že si prácu v oblasti ním registrovanej živnosti hľadal, že sa usiluje o nájdenie si práce a že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach sa zamestnať. Súd má za to, že keď otec dlhodobo nedosahuje z vykonávania živnosti žiaden zisk, mal zrušiť živnosť, nájsť si prácu u stáleho zamestnávateľa, prípadne mal sa zaregistrovať na úrade práce, prípadne požiadať o dávky v hmotnej núdzi. Ani jednu z týchto činnosti otec nevykonal a necháva sa vyživovať svojou matkou a sestrou, ktoré sú na rozdiel od otca dieťaťa zamestnané. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal hlavne na záujem maloletého dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek 5 rokov nie je schopné sa samé živiť, ani si zaobstarať prostriedky na svoju výživu. Matka napriek starostlivosti o maloleté dieťa si prácu našla na rozdiel od otca dieťaťa, ktorý je mladým zdravým mužom, netrpí žiadnym závažným ochorením a ani súdu nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať a zaobstarávať si finančné prostriedky, či už na svoju výživu a taktiež aj na výživu maloletého dieťaťa. Súd nemôže brať pasivitu otca ako poľahčujúcu skutočnosť. Za poľahčujúcu skutočnosť nemôže brať ani to, že sa necháva vyživovať svojou sestrou a matkou. Súd má za to, že s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a to v sume 265,70,-€ otec je povinný podieľať sa na úhrade nákladov na výživu maloletého sumou 100,- €, k úhrade ktorej sumy aj súd otca dieťaťa zaviazal. Bolo by nespravodlivé, aby súd zaviazal otca platiť na výživu maloletého dieťaťa len sumou 30.- € ako to otec požaduje a skoro všetku ťarchu nákladov na dieťa preniesť len na matku, ktorá si aj napriek tomu, že má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa na rozdiel od otca prácu našla.

Návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania otcom navrhnuté a to výsluch svedkov - matky a sestry otca maloletého dieťaťa T. I.W. a L. I. súd nevykonal, nakoľko pre rozhodovanie súdu o tom, či je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na výživu dieťaťa prispieval ich vyjadrenia nemajú žiaden vplyv, pretože tieto vyjadrenia len súdu preukážu, či skutočne otcovi dieťaťa prispievajú na jeho výživu, avšak nepreukážu akým spôsobom si otec prácu hľadal, u koho sa o prácu uchádzal, aké aktivity vyvíja na to, aby si prácu našiel,či je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať, nakoľko podľa vyjadrenia otca dieťaťa matka a sestra mu majú preukázať len tú skutočnosť, že ho vyživujú. Súd poukazuje na to, že taktiež nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkov L. I., Z. W. a T. W., nakoľko títo svedkovia mali podľa vyjadrenia otca preukázať, že žil s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti minimálne do konca novembra roku 2015. Táto skutočnosť nemá na rozhodovanie súdu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu žiaden vplyv. Súd v tomto konaní rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pre rozhodovanie súdu je podstatný skutkový stav v čase rozhodovania súdu. Medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že odo dňa podania návrhu, t.j. od 13.1.2016 až do dňa rozhodovania súdu 10.2.2016 v spoločnej domácnosti nežili.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 154 ods.1, 2 Zákona o rodine

(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť iné plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

Súd zaviazal otca platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,-€ odo dňa podania návrhu, t.j. od 13.1.2016. Nakoľko výživné je splatné mesačne dopredu súd zaviazal otca už aj k zaplateniu splatného výživného od podania návrhu, t.j. od 13.1.2016 do 10.2.2016 v sume 161,18 €. Splatným sa stala alikvotná čiastka výživného za 19 dní mesiaca január v sume 61,18 € a vzhľadom k tomu, že výživné je splatné mesačne dopredu aj za mesiac február 2016 v sume 100,-€, celkom teda splatné výživné činí 161,18 €, k úhrade ktorej sumy aj súd otca zaviazal.

Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. (2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti z ročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Podľa § 162 ods.1, 2 O.s.p. (1) Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. (2) Predbežne vykonateľné sú rozsudku odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods.2 druhá veta O.s.p. umožnil mu splácať splatné výživné v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej z nich.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 písm.a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).