Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-135-2015.pdf
PDF · 129.68 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: M.. F. Z., nar. XX. O. XXXX, bytom J. 8, XXX XX N., zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: ULTRAMAX s.r.o., M. Turkovej 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 348 333, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 5721-2011/OZ 232260 II/43-2015 z 13. mája 2015, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ 5721-2011/OZ 232260-I/129-2013 zo dňa 21. novembra 2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 37 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zák. č. 506/2009 Z.z.“) návrh navrhovateľa M.. F. Z. na vyhlásenie ochrannej známky č.XXXXXX za neplatnú zamietol. Navrhovateľ (žalobca) podal návrh na vyhlásenie kombinovanej ochrannej známky č.XXXXXX „T.“ (ďalej len „napadnutá ochranná známka“) za neplatnú podľa § 35 ods.1 v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods.1 písm.l) a podľa § 35 ods.3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z.. Návrh odôvodnil tým, že napadnutá ochranná známka nebola podaná v dobrej viere, nakoľko spoločníčka majiteľa napadnutej ochrannej známky sledovala jasný cieľ - ťažiť zo staršej ochrannej známky navrhovateľa a konkurovať mu, čo je potrebné považovať za zlý úmysel. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj svoje práva k staršej slovnej ochrannej známke č.XXXXXX „T. OF H. K.“ (ďalej len „staršia ochranná známka“) s právom prednosti od 17. februára 1995. Prvostupňový správny orgán zistil, že napadnutá kombinovaná ochranná známka majiteľa ULTRAMAX s.r.o (ďalší účastník) s právom prednosti od 3. novembra 2011, bola zapísaná do registra ochranných známok 11. mája 2012 pre tovary a služby v triedach 9, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Navrhovateľ je majiteľom staršej ochrannej známky s právom prednosti od 17. februára 1995, ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok 17. septembra 1998 pre tovary a služby v triedach XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranná známka navrhovateľa má skoršie právo prednosti ako napadnutá ochranná známka, a teda je vo vzťahu k nej staršou ochrannou známkou. Pri posudzovaní podobnosti tovarov a služieb napadnutej a staršej ochrannej známky prvostupňový správny orgán zohľadňoval všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi porovnávanými tovarmi a službami, ich povahu, určenie, účel použitia, ako aj ich konkurenčný alebo komplementárny vzťah, pričom konštatoval, že vo vzťahu k triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb je staršia ochranná známka zapísaná pre tovary „neperiodické publikácie“, ktoré možno považovať za
podobné a zhodné s tovarmi napadnutej ochrannej známky „periodické a neperiodické publikácie“ ale aj s tovarmi „elektronické publikácie poskytované on-line a na nosičoch“ v triede 9, nakoľko tieto tovary slúžia v zásade na rovnaký účel. Zhodnosť a podobnosť možno konštatovať aj v triede XX, nakoľko napadnutá ochranná známka je zapísaná pre „služby modeliek, modelov, manekýnok, manekýnov na reklamné účely a podporu predaja; predvádzanie tovaru; reklamná činnosť; organizovanie výstav na obchodné a reklamné účely“ a staršia ochranná známka je zapísaná v triede XX pre „reklamnú činnosť“. Účel, zameranie a spotrebiteľská verejnosť, ktorej sú určené, sú v oboch prípadoch zhodné. Podobnosť a zhodu prvostupňový správny orgán konštatoval aj pri ďalších službách napadnutej ochrannej známky v triedach XX a XX so službami staršej ochrannej známky „vydavateľská činnosť; organizovanie a zabezpečovanie kultúrnych podujatí; služby sprostredkovateľských agentúr (umeleckých)“. Ostatné služby napadnutej ochrannej známky, t.j. „poradenstvo a konzultácie týkajúce sa pracovných miest; maloobchodné služby v oblasti predaja odevov, obuvi; šperkov; poskytovanie informácií v uvedených oblastiach“ v triede XX a službu „organizovanie dobročinných zbierok“ v triede XX možno považovať za rozdielne so službami, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka, pretože majú odlišnú povahu a charakter. Prvostupňový správny orgán tiež vykonal porovnanie označení, pričom konštatoval, že ochranné známky sa porovnávajú v podobe, v akej sú zapísané, pričom napadnutá ochranná známka je kombinovaná, zložená zo slova „T.“, ktoré je písané veľkými písmenami a obrazového prvku siluety tváre. A. „F“ je bielej farby zakomponované do čierneho obrazového prvku, ostatné písmená sú čiernej farby. Staršia ochranná známka „T. OF H. K.“ je slovná, písaná verzálami a pozostáva zo štyroch slovných častí. Prvostupňový správny orgán vykonal hodnotenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti, pričom dospel k záveru, že z vizuálneho hľadiska porovnávané ochranné známky nie sú podobné, nakoľko vizuálne vnímanie napadnutej ochrannej známky ako celku je úplne odlišné. Z fonetického hľadiska možno porovnávané ochranné známky považovať za podobné len v nízkej miere. Zo sémantického hľadiska je možné pripustiť určitú mieru podobnosti medzi porovnávanými ochrannými známkami, aj keď je založená na prvku, ktorý je popisný vzhľadom na niektoré poskytované služby. Vo vzťahu k pravdepodobnosti zámeny prvostupňový správny orgán konštatoval, že pri komplexnom hodnotení porovnania napadnutej ochrannej známky a staršej ochrannej známky možno pravdepodobnosť zámeny medzi porovnávanými známkami celkom vylúčiť, a to i napriek skutočnosti, že z fonetického a sémantického hľadiska bola konštatovaná určitá miera podobnosti ochranných známok. K uvedenému prispela najmä skutočnosť, že staršia ochranná známka navrhovateľa vzhľadom na opisnosť slovného spojenia „T. OF H. K.“ vo vzťahu k tovarom a službám zapísaným pre túto ochrannú známku, pri absencii akýchkoľvek rozlišujúcich obrazových či grafických prvkov, má nižšiu vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že spotrebitelia sa v prípade organizovania súťaží, ktoré usporadúvajú viacerí organizátori, prednostne orientujú podľa vizuálneho vyhotovenia ochrannej známky. Pri organizovaní takéhoto typu súťaže slovné prvky zväčša poukazujú na zameranie a charakter danej súťaže a rozlišujúci charakter takýmto označeniam poskytujú práve obrazové, grafické prvky či vzájomná kombinácia obrazových, grafických a slovných prvkov, na základe ktorých verejnosť dané súťaže dokáže odlíšiť. Napadnutá ochranná známka vzhľadom na osobitú kompozíciu slova a obrazového prvku, ako aj výrazný a originálny obrazový prvok, dokáže odlíšiť poskytované tovary a služby od tovarov a služieb iných súťažiteľov na trhu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nebolo preukázané naplnenie všetkých podmienok stanovených v § 35 ods.3 v nadväznosti na § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z..
Pokiaľ ide o uplatnený dôvod podľa § 35 ods.1 v nadväznosti na § 5 ods.1 písm.l) zákona č.506/2009 Z.z. prvostupňový správny orgán konštatoval, že podanie prihlášky v nie dobrej viere je absolútnou zápisnou výlukou skúmanou úradom ex offo pri prieskume zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia a rovnako na základe podaného návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Právna terminológia charakterizuje osobu konajúcu v zlej viere ako osobu, ktorá pozná skutočnú situáciu a napriek tomu koná nečestne so zlým úmyslom, akoby o tom nevedela. Zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a jej preukázanie musí byť v čase podania prihlášky. Prihláška ochrannej známky podaná v zlej viere môže byť napadnutá bez časového obmedzenia. Inštitút dobrej viery sa uplatní pri zamedzení zápisu tzv. „špekulatívnej“, resp. „pirátskej“ známky, ktorú si jej prihlasovateľ nedáva zapísať z dôvodu jej používania v obchodnom styku, ale iba za účelom dosiahnutia zisku zo známkovej transakcie, prípadne s blokačným úmyslom. Prvostupňový správny orgán poukázal na výklad pojmu „neexistencia dobrej viery“, ktorým sa zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní vo veci C-529/07. Konštatoval, že neexistencia dobrej viery je subjektívny stav prihlasovateľa - úmysel nezlučiteľný s uznávanými normami čestného a etického konania, ktorý možno zistiť len z objektívnych dôkazov, a ktorý treba posudzovať jednotlivo v každom prípade. Je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory
týkajúce sa veci samej a existujúce v okamihu podania prihlášky. Prvostupňový správny orgán považoval za zrejmé, že majiteľ napadnutej ochrannej známky v čase podania prihlášky vedel o práve k staršej ochrannej známke. Na zlý úmysel majiteľa pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky však predložené doklady nepoukazujú; navrhovateľ nepreukázal, že by majiteľ už v čase podania alebo po zápise napadnutej ochrannej známky vyvíjal aktivity, ktoré by na jeho zlý úmysel poukazovali. Okolnosť, keď prihlasovateľ vie, alebo musí vedieť, že tretia osoba používa takéto označenie, sama o sebe nestačí na preukázanie existencie zlej viery prihlasovateľa. Na účely posúdenia neexistencie dobrej viery pritom treba nevyhnutne zohľadniť úmysel prihlasovateľa v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Skutočnosť, že majiteľ bol v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky oboznámený o práve k staršej ochrannej známke sama o sebe bez preukázania zlého úmyslu alebo nečestného konania majiteľa napadnutej ochrannej známky v čase podania prihlášky jeho napadnutej ochrannej známky je pri uplatnení návrhu z tohto titulu nepostačujúca. Navyše, vzhľadom na osobité spracovanie napadnutej ochrannej známky, nie je možné vylúčiť skutočnosť, že majiteľ mal zámer odlíšiť svoju ochrannú známku od staršej ochrannej známky tak, aby v očiach relevantnej verejnosti nedochádzalo k ich zámene. Z predložených dokladov pritom nebolo zrejmé, aká nespravodlivá výhoda vznikla na strane majiteľa podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky a aká ujma na strane navrhovateľa. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že len podozrenie alebo len tvrdenie zlej viery nie je dostačujúce. Nakoľko navrhovateľovi ako majiteľovi staršej ochrannej známky sa uvedené skutočnosti nepodarilo preukázať, prvostupňový správny orgán návrh na vyhlásenie neplatnosti v zmysle ustanovenia § 35 ods.1 v nadväznosti na § 5 ods.1 písm.l) považoval za nedôvodný.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (navrhovateľ) v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. POZ 5721-2011/OZ 232260 II/43-2015 zo dňa 13. mája 2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 35 ods.1 v nadväznosti na § 5 ods.1 písm.l) a § 35 ods.3 v nadväznosti na § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vo vzťahu k posúdeniu pravdepodobnosti zámeny žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou nastáva vtedy, ak vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti môže vzniknúť mylná predstava o vzájomnej spojitosti medzi napadnutou ochrannou známkou a staršou ochrannou známkou. Ide o nepriamu zámenu, ktorá vychádza z asociácie alebo naznačenia spoločného pôvodu tovarov alebo služieb, t.j. spotrebiteľ nadobudne mylnú predstavu, že tovary a služby označené kolíznymi označeniami, resp. ochrannými známkami pochádzajú od rovnakého alebo ekonomicky prepojeného podnikateľa. Podobnosť kolíznych ochranných známok je založená len na slovnom prvku „T.“, ktorý je vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám prvkom s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti. Nakoľko spotrebiteľ sa nebude na trhu prioritne orientovať podľa opisných, resp. naznačujúcich prvkov, ale svoju pozornosť zameria na ďalšie prvky označení, v danom prípade postrehne vizuálne odlišný dojem, ktorým ochranné známky pôsobia, nie je dôvodné predpokladať, že by sa mohol domnievať, že tovary a služby označené napadnutou a staršou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého subjektu alebo od ekonomicky prepojených subjektov. Vo vzťahu k preukazovaniu zlej viery poukázal na to, že z tvrdení a listinných dôkazov predložených v konaní bolo síce zrejmé, že majiteľ v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky vedel o tom, že práva k slovnému označeniu „T. OF H. K.“ patria navrhovateľovi, nebolo však preukázané, že by túto vedomosť chcel využiť vo svoj prospech za účelom získania neoprávnenej výhody na úkor navrhovateľa. O tom svedčí aj skutočnosť, že práve na jeho odporúčanie si ďalší účastník vytvoril novú ochrannú známku vizuálne odlišnú od staršej ochrannej známky navrhovateľa. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že predložené doklady nepoukázali na konanie majiteľa v zlej viere v okamihu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Navrhovateľ tak predloženými dôkaznými prostriedkami neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia zlej viery, nakoľko nepreukázal, že majiteľ v okamihu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky konal s nečestným či špekulatívnym úmyslom za účelom spôsobenia majetkovej či inej ujmy navrhovateľovi alebo za účelom získania neoprávnenej výhody. Nakoľko žalovaný v konaní o rozklade nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť alebo zmeniť, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo výsledkom vecne správneho posúdenia a zároveň bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania, žalovaný rozklad navrhovateľa zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bol nesprávny a nezákonný a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie ochrannej známky č.XXXXXX „T.“ za neplatnú ako aj napadnuté rozhodnutie sú nezákonné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné, aby konajúci orgán verejnej správy v rozhodnutí dal účastníkom konania odpovede na všetky otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základe rozhodnutia. Z uvedeného potom vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán na vykonanie dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom pre žalobcu nevyplýva dostatočne presvedčivý záver, na základe čoho dospel žalovaný k rozhodnutiu, najmä s ohľadom na posúdenie dobrej viery, nakoľko samotný žalobca s predajom ochrannej známky nesúhlasil, majiteľ napadnutej ochrannej známky žalobcu žiadal o jej odpredaj a po neúspešnom pokuse registroval vlastnú ochrannú známku, ktorá je jednoznačne zameniteľná s ochrannou známkou žalobcu. Žalobca tvrdil, že v tejto súvislosti žalovaný nedostatočne zhodnotil vykonané dôkazy a z takto vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery pre rozhodnutie. Pokiaľ žalovaný žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie nedostatku dobrej viery majiteľa napadnutej ochrannej známky, postupoval v rozpore so zákonom. Skutočnosť, že majiteľ napadnutej ochrannej známky mal vedomosť o práve žalobcu, o odkúpení ochrannej známky s ním rokoval a po neúspešnom dohodovaní túto ochrannú známku použil pre zápis svojej ochrannej známky, podľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky bolo konaním v zlej viere pri návrhu na zápis napadnutej ochrannej známky. Aj keď žalovaný konštatoval, že je zrejmé, že majiteľ v čase podania prihlášky ochrannej známky vedel o tom, že práva k slovnému označeniu „T. OF H. K.“ patria navrhovateľovi, konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky vyhodnotil ako konanie v dobrej viere. V konaní tak boli porušené základné zásady správneho konania, ktorými sú spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, zásada rovnosti účastníkov konania a zásada súladu rozhodnutia so zákonom, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva rozpor medzi vykonaným dokazovaním a následne vyhodnotením dokazovania pre účely samotného rozhodnutia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 25. septembra 2015 žiadal žalobu zamietnuť. S dôvodmi uvedenými v žalobe sa nestotožnil a považoval napadnuté rozhodnutie za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené, zákonné a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Vo vzťahu k žalobným dôvodom poukázal na to, že žalobca v žalobe len uvádza subjektívne tvrdenia, ktoré však neobsahujú žiadne vecné argumenty. Žalobca ostáva pri všeobecných konštatovaniach, ktoré bližšie nekonkretizuje. Pokiaľ žalobca vyslovuje tvrdenie, že napadnutá ochranná známka je zameniteľná so staršou ochrannou známkou, žalovaný uviedol, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalobca ničím nespochybnil a svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými argumentmi, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť. Žalobca pritom aj vo vzťahu k posúdeniu dôvodu neplatnosti podľa § 5 ods.1 písm.l) zákona č.506/2009 Z.z. uvádza len subjektívne a všeobecné tvrdenia. Žalovaný zdôraznil, že samotná vedomosť o práve žalobcu k staršej ochrannej známke na naplnenie podmienok zákonného dôvodu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú nestačí. Pojem „W. S.“, obsiahnutý v citovanom ustanovení zákona, zákon č. 506/2009 Z.z. a ani legislatíva Európskej únie nedefinuje. Rozhodovacia prax však stanovila, že pri posudzovaní nedostatku dobrej viery je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory konkrétneho prípadu týkajúce sa veci samej a existujúce v okamihu podania prihlášky na zápis označenia ako ochrannej známky. Najmä ide o skutočnosť, že prihlasovateľ vie alebo musí vedieť, že tretia osoba používa najmenej v jednom členskom štáte zhodné alebo podobné označenie pre zhodný alebo podobný výrobok, ktoré by mohlo viesť k zámene s prihlasovaným označením. Zároveň existuje úmysel prihlasovateľa zabrániť tejto tretej osobe pokračovať v používaní takéhoto označenia, ako aj stupeň právnej ochrany, ktorú požíva označenie tejto tretej osoby a prihlasované označenie. Žalovaný považoval za zrejmé, že len samotná vedomosť majiteľa napadnutej ochrannej známky o existencii a práve žalobcu k staršej ochrannej známke, nemôže stačiť na konštatovanie, že v čase podania prihlášky ochrannej známky nekonal v dobrej viere. Nevyhnutným predpokladom pre také konštatovanie je, aby napadnutá ochranná známka bola zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou natoľko, že to vedie k ich zámene (čo v predmetnom prípade splnené nebolo) a tiež, aby bol preukázaný aj úmysel konania v zlej viere, čo v danom prípade nebolo naplnené. Žalovaný zastáva názor, že je zjavná snaha majiteľa napadnutú ochrannú známku odlíšiť od staršej ochrannej známky, a to napriek skutočnosti, že cieľom majiteľa bolo pôsobiť v rovnakej oblasti ako žalobca. Mal zato, že majiteľovi napadnutej ochrannej známky sa podarilo napadnutú ochrannú známku od staršej ochrannej známky dostatočne odlíšiť tak, aby nedochádzalo k ich zámene. Pokiaľ žalobca tvrdil, že majiteľ napadnutej ochrannej
známky použil staršiu ochrannú známku, žalovaný poukázal na to, že napadnutá a staršia ochranná známka sú podobné len v tom, že obe obsahujú slovný prvok „T.“, ktorý je potrebné vo vzťahu ku kolíznym tovarom a službám považovať za prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou a to z dôvodu jeho opisnosti. Žalobca sa snaží prisvojiť si práva na používanie slovného prvku „T.“ vo vzťahu k predmetným tovarom a službám a takto brániť majiteľovi ochrannej známky použiť ho vo svojej ochrannej známke. Len samotné použitie slova „T.“ v napadnutej ochrannej známke nevyvoláva pravdepodobnosť zámeny napadnutej ochrannej známky so staršou ochrannou známkou a ani nepreukazuje zlý úmysel majiteľa napadnutej ochrannej známky. V napadnutej ochrannej známke bol slovný prvok „T.“ použitý v takej grafickej úprave a v spojitosti s obrazovým prvkom tak, že celkový dojem, ktorý napadnutá ochranná známka vyvoláva z pohľadu priemerného spotrebiteľa je dostatočne odlišný od celkového dojmu, ktorým pôsobí staršia ochranná známka a nevyvoláva tak pravdepodobnosť ich zámeny. Pokiaľ ide o úmysel prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, ide o subjektívnu okolnosť, ktorá sa musí určiť odkazom na objektívne okolnosti prejednávanej veci. Dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa. Žalovaný tak po preskúmaní a zhodnotení dôkazných materiálov a okolností prípadu dospel k záveru, že nečestný úmysel majiteľa napadnutej ochrannej známky preukázaný nebol. Žalovaný tiež zdôraznil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore so zákonom, aj táto žalobná námietka bola vznesená len v rovine všeobecných tvrdení. Napadnuté rozhodnutie nemôže byť nezákonné len z dôvodu, že žalobca hodnotí dôkazy inak, ako ich vyhodnotil žalovaný. Žalovaný mal zato, že náležite a logicky v rámci svojej správnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné a ktoré viedli k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny, ako aj ku konštatovaniu, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam tak žalovaný žalobné argumenty žalobcu za relevantné a opodstatnené nepovažoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 250 ods.1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/135/2015-69 zo dňa 9. novembra 2015 pribral do konania ďalšieho účastníka, obchodnú spoločnosť ULTRAMAX s.r.o. so sídlom v Trenčíne.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti ďalšieho účastníka, ktorého štatutárny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na žalobných dôvodoch. Žalobca sa svojich práv vyplývajúcich z ochrannej známky domáhal v zmysle ustanovenia § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z., nakoľko došlo k podobnosti, resp. zhodnosti medzi jeho ochrannou známkou a ochrannou známkou ďalšieho účastníka. Podobnosť, resp. zhodnosť kolíznych ochranných známok vyplýva zo slovnej zhody ako aj zhody v tovaroch a službách. Pokiaľ žalovaný na jeho argumenty v správnom konaní nereagoval, jeho rozhodnutie je nezákonné.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala, aby súd žalobu zamietol. Zdôraznila, že nie je možné vysloviť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného len na základe dôvodov uvedených v žalobe, pokiaľ žaloba obsahuje len všeobecné tvrdenia bez bližšej špecifikácie alebo bez konkrétnych dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je možné vysloviť, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné len z dôvodu, že žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasí alebo z dôvodu, že by žalobca vykonal dôkazy inak, než to urobil žalovaný alebo z dôvodu, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci.
Z administratívneho spisu vyplýva, že na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bola dňa 3. novembra 2011 doručená žiadosť ďalšieho účastníka o zápis ochrannej známky do registra. Kombinovaná ochranná známka „T.“ bola do registra zapísaná dňa 11. mája 2012, v triedach X, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalobca ako navrhovateľ podal dňa 29. augusta 2012 návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu podľa § 35 ods.1 v spojení s § 5 ods.1 písm.l) a podľa § 35 ods.3 v spojení s § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z.. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zdôraznil, že majiteľ napadnutej ochrannej známky v dobrej viere vytvoril, zaregistroval a začal používať nové označenie, ktorým nebude porušovať práva navrhovateľa, o čom svedčí skutočnosť, že sa
napadnutá ochranná známka výrazne odlišuje od navrhovateľovej slovnej ochrannej známky. Ďalší účastník mal zato, že medzi kolíznymi ochrannými známkami sú výrazné odlišnosti, ktoré neodôvodňujú navrhovateľom konštatovanú zameniteľnosť. O návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú rozhodol Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím číslo POZ 5721-2011/ OZ 232260-I/129-2013 zo dňa 21. novembra 2013. Prílohou podaného rozkladu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu boli listiny, ktoré mali preukazovať zlý úmysel ďalšieho účastníka vo vzťahu k napadnutej ochrannej známke. O podanom rozklade rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 2 zák. č.506/2009 Z.z., označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.
Podľa § 4 zák. č.506/2009 Z.z., na účely tohto zákona je staršou ochrannou známkou a) ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "register") so skorším právom prednosti, b) medzinárodná ochranná známka s vyznačením Slovenskej republiky so skorším právom prednosti, c) ochranná známka Spoločenstva so skorším právom prednosti alebo so skorším právom seniority, d) označenie, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (ďalej len "prihláška"), ak bude zapísané ako ochranná známka uvedená v písmene a) alebo c).
Podľa § 5 ods.1 písm.l) zák. č.506/2009 Z.z., do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.
Podľa § 7 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z., označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
Podľa § 35 ods.1 zák.č.506/2009 Z.z., úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu.
Podľa § 35 ods.3 zák. č.506/2009 Z.z., úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.
Podľa § 51 ods.5 zák. č.506/2009 Z.z., na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.
Podľa § 52 ods.1-3 zák. č.506/2009 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp.zn. POZ 5721-2011/OZ 232260 II/43-2015 zo dňa 13. mája 2015 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. POZ 5721-2011/OZ 232260-I/129-2013 zo dňa 21. novembra 2015 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zo správneho spisu je zrejmé, že prihláška kombinovanej ochrannej známky „T.“, č.sp. POZ 5721/2011, ktorú žalobca (navrhovateľ) žiadal vyhlásiť za neplatnú, bola podaná prihlasovateľom (ďalším účastníkom) dňa 3. novembra 2011 a bola zverejnená dňa 3. februára 2012 vo Vestníku pre tovary a/alebo služby v triede X (elektronické publikácie poskytované on-line a na nosičoch), triede XX (periodické a neperiodické publikácie), triede XX (služby modeliek, modelov, manekýnok, manekýnov na reklamné účely a podporu predaja; predvádzanie tovaru; reklamná činnosť; obchodný manažment v oblasti umenia a modelingu; personálne poradenstvo najmä poradenstvo pre modelky a modelov; nábor zamestnancov a spolupracovníkov, najmä modeliek a modelov; výberové konania modeliek a modelov; sprostredkovanie práce pre modelky a modelov; poradenstvo a konzultácie týkajúce sa pracovných miest; organizovanie výstav na obchodné a reklamné účely; maloobchodné služby v oblasti predaja odevov, obuvi; šperkov; poskytovanie informácií v uvedených oblastiach), triede XX (organizovanie dobročinných zbierok), triede XX (organizovanie a zabezpečovanie kultúrnych, výchovných, vzdelávacích, zábavných a športových podujatí, slávností, prehliadok a festivalov; organizovanie a zabezpečovanie módnych prehliadok a súťaží krásy; služby umeleckých módnych a modelingových agentúr; organizovanie výberových konaní účastníkov súťaží, zábavných podujatí a prehliadok; organizovanie vzdelávacích, kvalifikačných a rekvalifikačných kurzov pre modelky, modely, pre manekýnky a manekýnov; organizovanie zábavných večierkov a spoločenských akcií; služby fotografovania; vydávanie publikácií v elektronickej forme; vydávanie textov s výnimkou reklamných a náborových; poskytovanie informácií o uvedených službách) a triede XX (agentúry poskytujúce služby modeliek a modelov na sprevádzanie do spoločnosti; agentúry poskytujúce služby hostesiek; služby sprevádzania do spoločnosti; poskytovanie informácií o uvedených službách).
Úradu priemyselného vlastníctva bol dňa 29. augusta 2012 elektronickou formou (doplnený písomne dňa 30. augusta 2012) doručený návrh na vyhlásenie kombinovanej ochrannej známky č.XXXXXX za neplatnú. Navrhovateľ (žalobca) v návrhu odôvodnil dôvody podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 35 ods.1 v súvislosti s § 5 ods.1 písm.l) zákona č.506/2009 Z.z., a teda, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere a zároveň s poukazom na ustanovenie § 35 ods.3 v spojení s § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z., a teda, že ochranná známka ďalšieho účastníka je zameniteľná so staršou slovnou ochrannou známkou žalobcu „T. OF H. K.“. Žalobca mal v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zato, že ďalší účastník sledoval jasný úmysel ťažiť z ochrannej známky navrhovateľa a konkurovať navrhovateľovi, čo treba považovať za zlý úmysel a zároveň, že vzhľadom na zhodnosť a podobnosť výrobkov a služieb, pre ktorú sú zapísané, existuje reálna pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti.
Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky ďalšieho účastníka za neplatnú, dôvody uvedené v návrhu posudzovali z hľadiska podmienok ustanovených v § 7 písm.a) a § 5 ods.1 písm.l) zák. č.506/2009 Z.z.. Na základe vykonaného dokazovania úrad nezistil existenciu uplatnených dôvodov pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú a uplatnený návrh navrhovateľa zamietol.
Zo žaloby vyplýva, že žalobca považoval postup prvostupňového správneho orgánu ako aj postup žalovaného a nimi vydané rozhodnutia za nezákonný. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, žalobca tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva pre žalobcu dostatočne presvedčivý záver, na
základe čoho žalovaný dospel k rozhodnutiu najmä s ohľadom na posúdenie dobrej viery ďalšieho účastníka. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný nedostatočne zhodnotil vykonané dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery pre rozhodnutie. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ak žalobcom predložené dôkazy vo vzťahu k nedostatku dobrej viery ďalšieho účastníka vyhodnotil ako nedostatočné a záverom žalobca tvrdil, že v správnom konaní boli porušené základné zásady správneho konania, ktorými sú spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, zásada rovnosti účastníkov konania a zásada súladu rozhodnutia so zákonom. Zároveň mal zato, že existuje rozpor medzi vykonaným dokazovaním a vyhodnotením dokazovania pre účely samotného rozhodnutia.
Pre úspešné uplatnenie návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods.3 v spojitosti s § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z. je preukázanie dôvodu, pre ktorý by správny orgán ochrannú známku do registra nezapísal, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca tvrdil, že napadnutá ochranná známka môže viesť k vyvolaniu pravdepodobnosti zámery, a to vo vzťahu k porovnaniu tovarov, pre ktoré bola zapísaná, ako aj vo vzťahu k označeniu. Zo žaloby ale nevyplýva žiadne žalobné tvrdenie žalobcu, ktorým by napádal posúdenie pravdepodobnosti zámeny vykonané prvostupňovým správnym orgánom.
Žalobné námietky žalobcu smerovali tiež k nedostatku dobrej viery ďalšieho účastníka, dôvodom namietanej neplatnosti je teda tvrdenie, že ochranná známka ďalšieho účastníka nemala byť do registra zapísaná, nakoľko označenie je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere (§ 5 ods.1 písm.l) zákona č.509/2009 Z.z.) a nebola splnená podmienka na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu (§ 35 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z.).
K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné:
Pokiaľ žalobca tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mu nevyplýva dostatočne presvedčivý záver, na základe čoho žalovaný dospel k rozhodnutiu - námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia - táto námietka je všeobecná a nekonkrétna. Žalobca netvrdil a nepoukázal na žiadne svoje tvrdenia v správnom konaní, s ktorými by sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali nedostatočne alebo s ktorými by sa nevysporiadali vôbec, prípadne či a v akom rozsahu a z akého dôvodu sú závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nesprávne. Skutočnosť, že žalovaný žalobcu nepresvedčil o správnosti záverov v napadnutom rozhodnutí nemôže byť dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, najmä pokiaľ žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán) svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú ako aj v rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Jeho rozhodnutie pri zákonom povolenej voľnej úvahe nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a závery žalovaného vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú v medziach logickej úvahy.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nedostatočne zhodnotil vykonané dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery pre rozhodnutie a zároveň, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ak žalobcom predložené dôkazy vo vzťahu k nedostatku dobrej viery ďalšieho účastníka vyhodnotil ako nedostatočné, aj táto žalobná námietka je nekonkrétna. Aj keď zo žaloby možno vyvodiť, že žalobca považuje za nesprávny záver žalovaného o tom, že na strane ďalšieho účastníka nebol preukázaný nedostatok dobrej viery, toto tvrdenie ničím bližšie nešpecifikuje a netvrdí, ktorý z ním predložených dôkazov a v čom žalovaný (prípadne prvostupňový správny orgán) vyhodnotil nesprávne. Ani táto námietka tak nemôže byť dôvodná.
Obdobné konštatovanie platí aj k ďalším žalobným tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k porušeniu základných zásad správneho konania. Pre prípadný úspech žalobcu v konaní absentuje akékoľvek tvrdenie v čom a v akom rozsahu boli tieto zásady porušené. Nemožno inak len sa stotožniť s vyjadrením žalovaného o tom, že nemožno vysloviť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia len z dôvodu, že žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasí, alebo z dôvodu, že žalobca vykonal, prípadne hodnotil dôkaz inak, než by to urobil žalovaný, prípadne z dôvodu, že žalovaný s právnym hodnotením vecí nesúhlasí. Súdy konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmavajú právoplatné rozhodnutia vydané správnymi orgánmi
v správnom konaní z dôvodov uvedených v žalobe. Dôvodmi žaloby je súd viazaný, nemôže dôvody nezákonnosti vyhľadávať, dopĺňať ich alebo ich za žalobcu konkretizovať.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.