Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/108/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobkyne: Z.. O. E., nar. XX. XX. XXXX, M.Q. L. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: P.. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, XXX XX C., proti žalovanej v 2. rade: Z. E., nar. 2X. XX. XXXX, K. XX, XXX XX C., proti žalovanému v 3. rade: SYMPEX spol. s r.o., Drotárska cesta 19, 811 02 Bratislava, IČO: 31 348 319 a proti spoločnosti Wafimar s. r. o., Račianske mýto 1/C, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 821, spoločne zastúpeným: Valko & Volný, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 v konaní o určenie, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade vo výške vkladu 6.638,783778 Eur, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -268 zo dňa 27.5.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -268 zo dňa 27.5.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa v konaní návrhom vo veci samej domáha, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade vo výške vkladu 6.638,783778 Eur. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú v súčasnosti manželmi, pričom manželstvo bolo uzatvorené dňa 23. 04. 2005. Žalobkyňa podala dňa 04. 12. 2017 návrh na rozvod manželstva, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Počas trvania manželstva sa žalovaný v 1. rade od 12. 04. 2014 stal spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného v 1. rade vo výške vkladu 6.638,783778 Eur. Po podaní návrhu na rozvod manželstva žalovaný v 1. rade previedol obchodný podiel na svoju matku - žalovanú v 2. rade, a to na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, schválené rozhodnutím jediného spoločníka dňa 26. 05. 2017, zmena zapísaná v obchodnom registri odo dňa 06. 06. 2017. Žalobkyňa sa o prevode obchodného podielu dozvedela až po zmene zapísaných údajov v obchodnom registri a nikdy s týmto prevodom obchodného podielu nesúhlasila. Hodnota predmetného obchodného podielu, ktorý žalovaný v 1. rade previedol na žalovanú v 2. rade nezodpovedá len nominálnej výške časti základného imania 6.638,783778 Eur, nakoľko aktíva žalovaného v 3. rade v súčasnosti pozostávajú z predovšetkým dlhodobého hmotného majetku v hodnote 1.115.999,- Eur, zásob v hodnote 624.820,- Eur, dlhodobých pohľadávok vo výške 228.903,- Eur a finančného stavu účtov vo výške 9.751,- Eur. Uvedené hodnoty prezentujú len účtovný stav, pričom reálna hodnota obchodného podielu je značne vyššia, nakoľko žalovaný v 3. rade je stále ekonomicky aktívny, je okrem iného výlučným vlastníkom hodnotných pozemkov. Z uvedeného je zrejmé, že účelom prevodu obchodného podielu je ukrátiť žalobkyňu o majetok patriaci do BSM, ktorý je súčasťou obchodného majetku žalovaného v 3. rade a ktorý do BSM prináležal práve prostredníctvom

obchodného podielu. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v 1. rade tak úmyselne previedol obchodný podiel na svoju matku - žalovanú v 2. rade, aby tento nemohol byť zohľadnený pri vyporiadaní BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade po rozvode manželstva a teda s úmyslom ukrátiť žalobkyňu o majetok prináležiaci do BSM, a preto sú obe zmluvy neplatné v zmysle ust. . Žalobkyňa má tiež za to, že zmluva o prevode obchodného podielu je okrem iného absolútne neplatná v zmysle ust. , nakoľko žalovaní takýmto konaním obchádzali zákon, žalovaný v 1. rade zneužil svoje právo ako spoločník žalovaného v 3. rade a rovnako sa takéto konanie žalovaných vzhľadom na všetky okolnosti prieči dobrým mravom. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom žalovaného v 3. rade vo výške do základného imania 6.638,783778 Eur je daný tým, že bez tohto určenia je právo žalobkyne ohrozené, alebo bez tohto určenia sa stalo jej právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom žalovaného v 3. rade daný aj tým, že bez takéhoto určenia nie je možné obnoviť pôvodný stav v obchodnom registri, pretože aj keď je zmluva o prevode obchodného podielu neplatná, absentuje rozhodnutie, na základe ktorého možno jednoznačne vykonať zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri.

3. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na pristúpenie žalovaného v 4. rade (spoločnosť Wafimar s. r. o., Račianske mýto 1/C, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 821) spolu s návrhom na zmenu žaloby, ktorým sa domáhala, aby:

- súd uložil žalovanému v 2. rade, že je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom spoločnosti SYMPEX spol. s r. o., IČO: 31 348 319 vo veľkosti 100%, ktorý je predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 26. 05. 2017, a to najmä previesť ho na tretiu osobu, scudziť, zaťažiť obchodný podiel alebo podieľať sa ním na podnikaní inej osoby, zdržať sa úkonov, ktorými by nimi ručil, zriadiť k nim záložné právo, až do právoplatného skončenia vo veci samej

- súd uložil žalovanému v 2. rade, že je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom spoločnosti Wafimar s.r.o., IČO: 52 033 821 vo veľkostí 100%, a to najmä previesť ho na tretiu osobu, scudziť, zaťažiť obchodný podiel alebo podieľať sa ním na podnikaní inej osoby, zdržať sa úkonov, ktorými by nimi ručil, zriadiť k nim záložné právo až do právoplatného skončenia vo veci samej,

- súd uložil spoločnosti Wafimar s. r. o., IČO: 52 033 821, že je povinná zdržať sa nakladania s rodinným domom so súp. č. 1697, ktorý je postavený na parc. reg. „C" s parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 391 m2; garážou so súp. č. 1717, ktorá je postavená na parc. reg. „C" s parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 89 m2; pozemky parc. reg. „C" s parc. č. XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvorie o výmere 396 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 2 346 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie Q., najmä jej zakazuje vo vzťahu k nej uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by na inú osobu previedla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti alebo jej časti vkladom do majetku, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ako aj jej zakazuje akokoľvek túto nehnuteľnosť alebo jej časť zaťažovať právami v prospech tretích osôb až do právoplatného skončenia vo veci samej,

- žalovaný v 1., 2. a 3. rade a spoločnosť Wafimar s. r. o., IČO: 52 033 821 sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

4. Návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti so žalovaným v 1. rade, tento uzavrel dňa 26. 05. 2017 ako prevodca so žalovanou v 2. rade ako nadobúdateľom zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej žalovaný v 1. rade previedol obchodný podiel žalovaného v 3. rade na žalovanú v 2. rade. Žalovaná v 2. rade je matkou žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené, sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom žalovaného v 3. rade a zároveň spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti nenakladať s obchodným podielom žalovaného v 3. rade a zároveň nenakladať s hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami, ktoré sú v majetku žalovaného v 3. rade. Dňa 07. 06. 2019 súd uznesením č. k. -30 tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03. 03. 2020 sp. zn. -172

súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žaloby v časti žalobného návrhu tak, že žalobkyňa sa domáha aj určenia, že žalovaná v 2. rade nie je spoločníkom žalovaného v 3. rade. Zároveň sa žalobkyňa domáhala z rovnakých dôvodov určenia pri ďalšom prevode obchodného podielu žalovaného v 1. rade na žalovanú v 2. rade v obchodnej spoločnosti LUXURA TAN s.r.o, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . Na pojednávaní, konanom dňa 28. 10. 2021 sudca v uvedenom konaní uviedol predbežné právne posúdenie, že obchodný podiel v spoločnosti LUXURA TAN s.r.o. je predmetom BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade a na prevod obchodného podielu bol potrebný súhlas druhého manžela, a preto je žaloba dôvodná. Na pojednávaní konanom dňa 28. 02. 2022 súd vyhlásil rozsudok tak, že určil, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom v obchodnej spoločnosti LUXURA TAN s,r.o. vo výške vkladu 2.500,- Eur. Na pojednávaní, konanom dňa 21. 04. 2022 v konaní o rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa žalobkyňa od žalovaného v 1. rade dozvedela, že už žalovaný v 3. rade nie je vlastníkom aktív, t. j. nehnuteľnosti v hodnote cca. 2 mil. Eur a hnuteľných vecí - motorových vozidiel. Z výpisu z obchodného registra sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný v 3. rade zmluvou o prevode časti podniku zo dňa 15. 11. 2021 previedol časť podniku žalovaného v 3. rade na spoločnosť Wafimar s. r. o. Zároveň z listu vlastníctva č. 1608 vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor žalobkyňa zistila, že žalovaný v 3. rade už nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie Q.. Žalovaný v 3. rade mal do dňa uzatvorenia zmluvy o prevode časti podniku dlhodobý hmotný majetok 1,11 mil. Eur, dlhodobý finančný majetok 23.297,- Eur, zásoby 662.964,- Eur, krátkodobé pohľadávky 77.752 Eur a finančné účty 7.353,- Eur. Je nesporné, že žalovaný v 1. rade sa stal počas trvania manželstva spoločníkom žalovaného v 3. rade, je tiež zrejmé, že dňa 26. 05. 2017, t. j. počas trvania manželstva previedol obchodný podiel bez súhlasu žalobkyne na svoju matku, t. j. žalovanú v 2. rade, pričom táto zmena bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že na prevod obchodného podielu je potrebný aj súhlas druhého manžela, t. j. v tomto prípade aj súhlas žalobkyne. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia relatívnej neplatnosti prevodu obchodného podielu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade zmluvou o prevode obchodného podielu previedol tento podiel bez súhlasu žalobkyne. Zároveň, keď žalovaný v 1. rade zistil predbežné právne posúdenie v obdobnej právnej veci na pojednávaní konanom dňa 28. 10. 2021, dňa 15. 11. 2021 žalovaný v 1. rade a konateľ žalovaného v 3. rade podpísal zmluvu o prevode časti podniku a previedol aktíva žalovaného v 3. rade na spoločnosť Wafimar s. r. o., kde jediným spoločníkom a aj konateľom spoločnosti je žalovaná v 2. rade, t. j. matka žalovaného v 1. rade. Je nepochybné, že účelom tejto zmluvy o prevode časti podniku bolo účelovo previesť jediný majetok žalovaného v 3. rade na spoločnosť Wafimar s. r. o. a vyňať majetok z masy BSM. Ak by súd určil, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom žalovaného v 3. rade, pri vyporiadaní BSM bývalých manželov by sa oceňoval obchodný podiel žalovaného v 3. rade. Tým, že žalovaný v 3. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote cca. 2 mil. Eur a vlastníkom motorových vozidiel v hodnote cca 300.000,- Eur, znížil hodnotu obchodného podielu o minimálne sumu vo výške 2,3 mil. Eur. Žalobkyňa sa dožaduje nariadenia neodkladného opatrenia v záujme zamedzenia dispozície s obchodným podielom žalovanej v 2. rade tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Zároveň sa domáha zamedzenia nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je už v majetku spoločnosti Wafimar s. r. o. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje naliehavosťou požadovanej úpravy. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa takto rozhodol konať po predbežnom právnom názore sudcu v konaní vedenom pod sp. zn. a zároveň aj po tom, ako po 4 rokoch sa blížilo k rozhodnutiu súdu ohľadne rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Z uvedeného konania žalovaného v 1. rade v kontexte časových súvislostí možno vyvodiť, že účelom prevodu časti podniku obsahujúceho veľkú časť majetku žalovaného v 3. rade vo vysokej hodnote bolo ukrátenie žalobkyne o majetok patriaci do BSM. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade budú v takomto konaní ďalej pokračovať, nakoľko žalovaný v 1. rade nielen že previedol obchodný podiel na žalovanú v 2. rade, ale previedol všetok majetok ďalej na spoločnosť Wafimar s. r. o., čím znížil hodnotu BSM. Naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je odvodená bezprostredne hroziacou ujmou na právach žalobkyne. Bezprostredne hroziaca ujma ohrozujúca žalobkyňu spočíva v tom, že bez takejto úpravy hrozí a bude ďalej umožnené žalovaným v 1. a 2. rade poškodzovať majetkové práva žalobkyne, nakoľko predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade by bol aj obchodný podiel v žalovanom v 3. rade. Súd už v predchádzajúcom uznesení o zamietnutí neodkladného opatrenia uviedol, že žalobkyňa neosvedčila predpoklady na vydanie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázala žiadnym hodnoverným dôkazom, že zo správania žalovaného v 3. rade možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovaného súdneho rozhodnutia

mohol byť ohrozený. V súčasnosti má žalobkyňa za to, že dostatočne preukázala, že žalovaní v 1. a 2. rade takto konali a je reálna hrozba, že budú pokračovať.

5. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenia , , , , , , a uviedol, že základom rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bola otázka, či obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti žalovaného v 3. rade je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorými sú (aj napriek prebiehajúcemu rozvodovému konaniu) žalobkyňa a žalovaný v 1. rade a z toho vyplývajúce otázky oprávnenia žalovaného v 1. rade nakladať s týmto svojím obchodným podielom. Pri riešení nastolenej otázky ako základu konania o navrhovanom neodkladnom opatrení súd odkazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 01. 05. 2007 sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že „ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. “. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzením bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len vtedy, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva, a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň sčasti zo spoločných prostriedkov. Z predloženého sobášneho listu žalobkyne a žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že títo uzavreli manželstvo dňa 23. 04. 2005 a z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného v 3. rade mal prvostupňový súd preukázané, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom spoločnosti žalovaného v 3. rade od 27. 04. 1993. Na základe uvedeného teda prvostupňový súd uzavrel, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom spoločnosti žalovaného v 3. rade už pred uzavretím manželstva so žalobcom, preto jeho obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 3. rade nespadá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako taký nemôže byť vyporiadavaný po rozvode manželstva žalobcu a žalovaného v 1. rade v konaní o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Týmto teda podľa prvoinštančného súdu žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázala žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. a nasl. , že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 3. rade na žalovaného v 2. rade a teda že zo správania žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcovho navrhovaného súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený voči jeho eventuálnemu právu, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného v 3. rade, čo platí aj ďalej pre spoločnosť Wafimar s. r. o. Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného záveru súdu, že obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti žalovaného v 3. rade nespadá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda že žalovaný v 1. rade bol oprávnený ľubovoľne a bez obmedzení s týmto svojím obchodným podielom nakladať, nepreukázala existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaní v 1., 2. a 3. rade a spoločnosť Wafimar s. r. o. svojim konaním ohrozovali výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzala žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako ako nepreukázala, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán konania.

7. Proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a , v ktorom predovšetkým uvádza nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa, že obchodný podiel v žalovanom v 3. rade nespadá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako taký nemôže byť vyporiadavaný po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade v konaní o vyporiadanie ich BSM. Taktiež namieta tvrdenie, že nebolo súdu hodnoverne zo strany žalobkyne preukázané, že obchodný podiel žalovaného v 1. rade v žalovanom v 3. rade bol nadobudnutý aspoň sčasti zo spoločných prostriedkov, nakoľko tento vznikol ešte pred uzavretím manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Poukazuje, že prvostupňový súd uviedol, že z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom v žalovanom v 3. rade od 27.4.1993. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol priložený k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pritom zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom v žalovanom v 3. rade v čase od 27.4.1993 do 24.4.2000; od 25.4.2000 do 12.10.2000; od 12.7.2014 do 5.6.2017. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé,

že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom v žalovanom v 3. rade jednak pred uzavretím manželstva a to v čase od 27.4.1993 do 24.4.2000 a od 25.4.2000 do 12.10.2000 a opäť obchodný podiel nadobudol po uzavretí manželstva, t.j. v roku 2014 a tento obchodný podiel vlastnil do 5.6.2017. Žalobkyňa preto má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nadobudol opätovne obchodný podiel po uzavretí manželstva, t.j. v roku 2014 (manželstvo uzavreté v roku 2005) a preto tento obchodný podiel spadá do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. S poukazom na vyššie uvedené podľa žalobkyne súd nesprávne právne vec posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že obchodný podiel nespadá do masy BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a zároveň žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov (podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem, preto je (o.i. v súlade s R 2/2016) rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné a je porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.

8. K rozhodnutiu prvostupňového súdu a k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní v 1. až 3. rade. Vo svojom vyjadrení poukázali najmä na to, že žalobkyňou uvádzaná argumentácia je účelová a nesprávna, a nemá za následok neplatnosť jednotlivých úkonov, na ktorých neplatnosť žalobkyňa poukazuje. Obchodný podiel žalovaného v 1. rade v žalovanom v 3. rade, ktorý žalovaný v 1. rade previedol zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2017 na žalovaného v 2. rade, nikdy nepatril do BSM žalobcu a žalovaného 1/. Žalovaný v 1. rade totiž použil na zaplatenie kúpnej ceny tohto obchodného podielu výlučne svoje vlastné finančné prostriedky, ktoré nadobudol darovaním, teda bez ohľadu na rozhodovaciu prax súdov ohľadne otázky „či obchodný podiel patrí alebo nepatrí do BSM“, v tu posudzovanej veci obchodný podiel do BSM nikdy nemohol patriť. Keďže obchodný podiel nikdy nebol predmetom BSM, nebol by ani predmetom vyporiadania ich BSM. Prevodom obchodného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade preto nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna ujma, ani nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych jej práv a oprávnených záujmov. Na prevod obchodného podielu sa bez ohľadu na to, či je obchodný podiel nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM, nevyžaduje súhlas spoločníkovho manžela. Prevod obchodného podielu podľa žalovaných 1/ - 3/ zároveň nemá nič spoločného s uzatvorením zmluvy o predaji podniku resp. jeho časti. Zmluvu o predaji časti podniku neuzatvára spoločník (vlastník obchodného podielu), ale samotná spoločnosť, ktorá podnik prevádza. Zároveň uzatvorenie zmluvy o predaji podniku resp. časti podniku nie je podmienené súhlasom spoločníkovho manžela. Taktiež neexistuje obava, že by bola ohrozená exekúcia. Je to nielen s ohľadom na predmet sporu vo veci, ale aj s ohľadom na správanie žalovaných a spoločnosti Wafimar s. r. o., so sídlom Račianske Mýto 1/C, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Žalobkyňa v návrhu ani v odvolaní neuviedla žiadne správanie žalovaného v 2. rade, ktoré by nasvedčovalo, že žalovaný v 2. rade má záujem scudziť alebo inak nakladať s obchodnými podielmi, ktorých je majiteľom. Nie je preto daný žiadny dôvod obmedzovať nakladanie žalovaného v 2. rade s jeho obchodnými podielmi. Žalobkyňa vymenovala úkony, ktorých sa má žalovaný v 2. rade zdržať v súvislosti s ním vlastnenými obchodnými podielmi iba exemplifikatívne, keď použila slovné spojenie „a to najmä“. To znamená, že nad rámec vymenovaných úkonov by žalovaný v 2. rade nemohol de facto vôbec nakladať so svojim majetkom akýmkoľvek spôsobom (t.j. vykonávať ani iné ako explicitne vymenované úkony). Nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou je preto aj bez bližšieho posúdenia zjavne neprimerané. Vo vzťahu k spoločnosti Wafimar žalobkyňa neuviedla nič, čo by len v náznakoch nasvedčovalo, že spoločnosť Wafimar vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu, prípadne inej forme nakladania s nehnuteľnosťami. Nie je preto dôvod na obmedzovanie spoločnosti Wafimar, ktorá nie je ani sporovou stranou vo veci, a to spôsobom, kedy sa spoločnosti Wafimar de facto zakazuje vykonávať okrem exemplifikatívne vymedzených úkonov aj akékoľvek iné úkony. Opätovne nie je daná primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa podľa žalovaných žiadnym spôsobom neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi sporovými stranami resp. vo vzťahu k nesporovej strane. Žalovaní navrhujú, aby Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -268 a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila spoločnosť Wafimar, návrh na neodkladné opatrenie považuje v celom rozsahu za nedôvodný a plne sa stotožňuje s argumentáciou žalovaných 1/ až 3/, uvedenou vo vyjadreniach k návrhu na neodkladné opatrenie a k odvolaniu žalobkyne. Vo svojom vyjadrení uvádzajú predovšetkým, že obchodný podiel žalovaného v

1. rade v spoločnosti žalovaného v 3. rade vo výške vkladu 6.638,783778 EUR do základného imania žalovaného v 3. rade , ktorý žalovaný v 1. rade previedol zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2017 na žalovaného v 2. rade nikdy nepatril do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Ako vyplýva z podkladov predložených žalovanými 1/ až 3/ vo veci, žalovaný v 1. rade použil na zaplatenie kúpnej ceny tohto obchodného podielu výlučne svoje vlastné finančné prostriedky, ktoré nadobudol darovaním, teda nie z prostriedkov BSM. Keďže obchodný podiel nikdy nebol predmetom BSM žalobcu a žalovaného v 1. rade, nebol by ani predmetom vyporiadania ich BSM. Prevodom obchodného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade preto nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna ujma, ani nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych jej práv a oprávnených záujmov. Bez ohľadu na posúdenie právnej otázky, či obchodný podiel (ako inštitút) patrí alebo nepatrí do BSM, platnosť prevodu obchodného podielu spoločníkom nie je podmienená súhlasom spoločníkovho manžela. Naviac prevod obchodného podielu nemá nič spoločného s uzatvorením zmluvy o predaji podniku resp. jeho časti. Jedine žalovaný v 3. rade, ako spoločnosť a vlastník podniku, mohol uzatvoriť zmluvu o predaji časti podniku so spoločnosťou Wafimar. Nikto iný tak urobiť nemohol. Uzatvorenie zmluvy o predaji podniku príp. jeho časti v zmysle taktiež nie je viazané na súhlas spoločníkovho manžela. Ďalej vo svojom vyjadrení spoločnosť Wafimar uvádza, že neexistuje ani obava, že by bola ohrozená exekúcia a to nielen s ohľadom na predmet sporu vo veci, ale aj s ohľadom na správanie žalovaných 1/ až 3/ a spoločnosti Wafimar, z ktorého nič nenasvedčuje tomu, že by žalovaný v 2. rade mal záujem scudziť alebo inak nakladať s obchodnými podielmi, ktorých je majiteľom.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide o právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom. Rozhodujúcim bude okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci.

16. Pokiaľ ide o problematiku obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Najvyšší súd SR rozsudkom z 31. marca 2006 sp. zn. judikoval, že „ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa .“ Toto rozhodnutie bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2007 (R 27/2007). Obdobný právny názor konštatoval Najvyšší súd SR aj v rozsudku pod sp. zn. z 25. júna 2008. Od tohto právneho názoru sa neskôr odklonil iný senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 26. novembra 2009 v konaní vedenom pod spisovou značkou . Na uvedenú nejednotnosť rozhodovacej praxe zareagoval Najvyšší súd SR v roku 2020, kde v rozsudku zo dňa 28.1.2020 sp. zn. uviedol, že Najvyšší súd SR sa neskorším rozhodnutím vydaným v konaní pod spisovou značkou odklonil od doterajšej súdnej praxe, čo ani náležitým spôsobom nevysvetlil. Následne sa v rozsudku priklonil k predchádzajúcemu rozsudku Najvyššieho súdu SR z roku 2006 „podľa ktorého, ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r. o., patrí takýto majetok (hodnota obchodného podielu) do BSM.“

17. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom v žalovanom v 3. rade v čase od 27.4.1993 do 24.4.2000; od 25.4.2000 do 12.10.2000; od 12.7.2014 do 5.6.2017. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom v žalovanom v 3. rade jednak pred uzavretím manželstva a to v čase od 27.4.1993 do 24.4.2000 a od 25.4.2000 do 12.10.2000 a opäť obchodný podiel nadobudol po uzavretí manželstva, t.j. v roku 2014 a tento obchodný podiel vlastnil do 5.6.2017.

18. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď uzavrel, že žalovaný v 1. rade bol spoločníkom spoločnosti žalovaného v 3. rade už pred uzavretím manželstva so žalobcom, preto jeho obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 3. rade nespadá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako taký nemôže byť vyporiadavaný po rozvode manželstva žalobcu a žalovaného v 1. rade v konaní o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol opätovne obchodný podiel po uzavretí manželstva, t.j. v roku 2014 (manželstvo uzavreté v roku 2005), preto tento obchodný podiel (hodnota obchodného podielu) by mohol spadať do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade za splnenia podmienky, že bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM.

19. Záver prijatý súdom prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba na základe tvrdenia, že obchodný podiel do masy BSM nespadá a ako taký nemôže byť vyporiadavaný po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade v konaní o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda javí ako predčasný. Prvoinštančný súd sa ďalšími okolnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už nezaoberal, keď zjavne nezobral do úvahy fakt, že žalovaný v 1. rade bol síce spoločníkom v žalovanom v 3. rade aj pred uzavretím manželstva a to v čase od 27.4.1993 do 24.4.2000 a od 25.4.2000 do 12.10.2000, avšak opäť obchodný podiel nadobudol aj po uzavretí manželstva, t.j. 12.7.2014 a tento obchodný podiel vlastnil do 5.6.2017.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v predmetnej sporovej veci je nevyhnutné aplikovať procesný postup podľa , a teda nápravu docieliť zrušením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Nesprávny záver prvostupňového súdu o tom, že hodnota obchodného podielu nespadá do masy BSM iba z dôvodu, že obchodný podiel bol nadobudnutý pred uzavretím manželstva, bez zohľadnenia opätovného nadobudnutia podielu počas trvania manželstva sa následne premietol do predčasného záveru súdu, bez skúmania ďalších podstatných náležitostí a podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, opätovne vec preskúmať, zaoberať sa ďalej a ustáliť, či sú splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia alebo nie.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).