Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15P-267-2015.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/267/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. K. C., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky G. M., H.. XX.X.XXXX, E. XX/XX, K. H. N., a otca S. C., H.. XX.X.XXXX, G..Z..Š. XXXX/XX, K. H. N., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. K. C., H.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd zaväzuje otca prispievať na výživu mal. K. mesačne sumou 100,- Eur, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.12.2015 do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2015 do 31.1.2016 vo výške 200,- eur súd zaväzuje otca zaplatiť do rúk matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s mal. dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu žiadala, aby súd mal. syna zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že po nezhodách v partnerskom vzťahu s otcom mal. nežijú v spoločnej domácnosti, jej príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, otec o syna prejavuje záujem .
Otec sa k návrhu nevyjadril.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca, kolízneho opatrovníka. Otec sa pojednávania nezúčastnil, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednávala a napokon aj rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul matku, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z predloženého rodného listu súd zistil, že so vzťahu S. C., H.. XX.X.XXXX B. G. M., H.. XX.X.XXXX pochádza mal. K. C., H.. XX.X.XXXX.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová ves súd zistil, že účastníci nie sú vedení v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako poberatelia dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že rodičia mal. K. nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie sú poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, matka poberá prídavok na dieťa 23,52 eur, rodičovský príspevok 203,20 eur, otec nepoberá žiadne sociálne štátne dávky.
Z potvrdenia o výše príjmov od zamestnávateľa otca súd zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti M. G., K..Q..X.. a jeho čistý mesačný príjem je 326,78 eur.
Zo správy o prešetrení pomerov u mal. od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová ves súd zistil, že matka so synom poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu 223,72 eur mesačne, býva so synom u svojich rodičov v byte. Mal. je útleho veku, je odkázaný na celodennú starostlivosť matky. Otec je zamestnaný v spoločnosti M. G. K..Q..X.. K. H. N., s priemerným mesačným príjmom cca 500 eur, býva spolu so svojou matkou v byte, kde prispieva na chod domácnosti sumou 100 eur mesačne. Otec na výživu syna prispieva pravidelne a pravidelne sa s ním aj stretáva. Rodičia sa pri vykonanom pohovore dohodli na tom, že mal. bude zverený matke a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur. Doporučil súdu túto dohodu rodičov schváliť.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh podala, nakoľko vzťah s partnerom nefungoval, partner chodieval do zahraničia na turnusy, je elektrikár. V čase, keď boli spolu, dával do domácnosti aj 800,- eur mesačne. Aj teraz je v Nemecku, viac o ňom nevie uviesť. Je s ním v telefonickom kontakte. Keď je doma, so synom sa stretáva aj každý deň, na stretávaní sa vie dohodnúť, pretože ohľadom dieťaťa vedia spolu komunikovať. Upravila svoj návrh a žiadala otca zaviazať výživným od decembra 2015 po 100,- eur, nakoľko od septembra spolu nežijú, ale otec prispieval za mesiace september, október a november. Otec prispieval synovi aj nad rámec, kúpil mu oblečenie aj hračky. Ona je na rodičovskom príspevku, rovno zo školy nastúpila na materskú, čochvíľa bude rodičovský príspevok končiť a bude si hľadať prácu.
Kolízny opatrovník v svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom k tomu, že rodičia pri pohovore uzavreli rodičovskú dohodu, čo uviedli aj v písomnej správe, navrhol rozhodnúť v jej zmysle. Keďže matka upravila petit, súhlasil s tým, aby otcovi bolo určené výživné od decembra 2015 a mal. dieťa navrhli zveriť matke.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane..
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť čo potvrdil aj otec tým, že súhlasil so zverením mal. syna do starostlivosti matky a aj výškou výživného, na ktorej sa obaja zhodli pri vykonanom šetrení kolíznym opatrovníkom. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že rodičia mal. spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a nepodieľajú sa spoločne na výchove a výžive mal. K.. Mal. je v celodennej starostlivosti matky, ktorý mu poskytuje kompletnú starostlivosť, v ktorej nebol zistený žiadny nedostatok, a preto mal. zveril do starostlivosti matky. Čo sa týka výživného súd mal v konaní preukázané, že matka je na rodičovskom príspevku a taktiež poberá rodinné prídavky, otec je zamestnaný a jeho mesačný príjem dosahuje výšku podľa predložených dokladov cca 327 eur. Otec súhlasil s výškou výživného v sume 100 eur a súd mal za to, že takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca a taktiež aj v záujme mal.. Súd preto uložil otcovi prispievať na výživ mal. sumou 100 eur mesačne avšak zároveň súd určil otcovi aj dlžné výživné tak ako to navrhovala matka, a to od doby od kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Dlžné výživné tak bolo určené do 1.12.2015 do 31.1.2016 vo výške 200 eur. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. tento súd neupravoval nakoľko rodičia sú schopní sa dohodnúť na úprave styku, a teda nie je potrebné, aby bol určený samostatným výrokom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a.) O.s.p., vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)