Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/26/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. č. 7, X., právne zastúpený: H. kancelária Y.. T. X., s.r.o., N.: XXXXXXXX, so sídlom P. č. X/A, X., proti odporkyni: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 6, X., zastúpená advokátom: Y.. Q. V., so sídlom W. č. XX, X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov T. T., nar. XX.XX.XXXX a W. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod porad. č. XXX r o z v á d z a . Na čas po rozvode manželstva sa maloletý T. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného školského roka od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od XX.XX hod do nedele párneho kalendárneho týždňa do XX.XX hod s tým, že v čase začatia periódy svojej starostlivosti si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ho v čase začatia jej periódy starostlivosti odovzdá; počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám určených T. školstva SR od XX.XX hod do soboty nasledujúceho kalendárneho týždňa do XX.XX hod počas P. prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od stredy predchádzajúcej veľkonočným prázdninám od XX.XX hod až do nesledujúceho piatku po veľkonočných prázdninách do XX,XX hod, počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a každý nepárny kalendárny rok od XX.X. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod počas P. prázdnin každý nepárny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a každý párny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka. matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného školského roka od nedele párneho kalendárneho týždňa od XX.XX hod do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do XX.XX hod počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám určených T. školstva SR od XX.XX hod do soboty nasledujúceho kalendárneho týždňa do XX.XX hod počas P. prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od stredy predchádzajúcej veľkonočným prázdninám od XX.XX hod až do nesledujúceho piatku po veľkonočných prázdninách do XX,XX hod, počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a každý párny kalendárny rok od XX.X. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod počas P. prázdnin každý párny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a každý nepárny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod nasledujúceho párneho kalendárneho roka.

C. je povinný prispievať na výživu maloletého sumou XX eur mesačne k rukám matky maloletého a to vždy vopred do XX. dňa v mesiaci. E. n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

B. svojim návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, doplneným podaním zo dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporkyňou, nakoľko ich manželstvo už stratilo svoju spoločenskú funkciu a navzájom sa odcudzili natoľko, že medzi nimi už úplne absentuje citový vzťah a nie je ani do budúcnosti nádej na jeho obnovenie. B. bol odôvodnený tým, že manželstvo rodičov maloletého je v kríze, keď navrhovateľ nedokáže žiť ďalej s partnerkou, ktorá notoricky klame, vyvoláva žiarlivostné scény, trpí neustálym podozrievaním jeho osoby a psychicky i fyzicky ho napáda, v dôsledku čoho nastali vážne nezhody tak v citových vzťahoch, ako aj v ich intímnom živote. Matka maloletého pracuje brigádnicky v spoločnosti T.&U. U. ako predavačka s priemerným mesačným príjmom cca XXX,- eur. Na materskej dovolenke bola do 5. roku veku syna, avšak aj v tomto čase pracovala, pričom o maloletého syna sa vtedy staral on. Za posledné X až X roky teda medzi ním a synom vznikla veľká citová väzba, nakoľko väčšinu času sa staral o syna a do práce chodil až večer, keď sa z práce vrátila manželka. V súčasnosti býva manželka so synom na O. ul. č. X v L. u svojich rodičov. T. je počas pobytu u matky stále doma u starých rodičov, nechodí na prechádzky von, vlastne je stále zavretý v izbe, kde býva s matkou. U. rodičia nemajú na maloletého čas, obmedzujú ho aj v kontakte s otcom, dávajú mu mobil na skriňu tak, aby ho nedočiahol a nemohol telefonovať. S otcom môže telefonovať iba vtedy, keď sú všetci doma. S. do materskej školy v L.. Z uvedených dôvodov bol otec presvedčený, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude napĺňať potreby rodičov, ale hlavne potreby syna. So synom majú veľmi dobrý vzťah a v W. kde v čase podania návrhu na rozvod otec býval u svojich rodičov je v rodinnom dome dostatok priestoru, aby mal syn k dispozícii svoju vlastnú izbu a nemusel sa o ňu deliť s otcom tak ako je to u jeho starých rodičov v X., kde teraz býva s matkou v jednej izbe s obmedzenými životnými podmienkami. C. toho má otec v W. postavený rodinný dom tesne pred dokončením, kde bude bývať sám a kde pripravuje samostatnú izbu pre syna. L. v W. je maloletému dobre známe a má tam aj svojich kamarátov, keďže starých rodičov navštevuje. J. na čas po rozvode žiadal teda zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa (správne zabezpečovať starostlivosť o maloletého) každý párny týždeň v mesiaci a matka každý nepárny týždeň v mesiaci, počas prázdnin a počas sviatkov pol prázdnin a sviatkov u otca a pol prázdnin a sviatkov u matky, s tým, že výživné nebude určené.

Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila, avšak nesúhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode navrhla rozhodnúť obdobne ako v konaní vedenom pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, v ktorom žiadala o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otca žiadala zaviazať platiť výživné v sume XXX eur mesačne a upraviť mu styk s maloletým na každý druhý víkend o soboty od XX.XX hod do nedele do XX - XX.XX hod a to tak z praktických ako aj ekonomických dôvodov.

U. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjme účastníkov, prehľadom príjmov a výdavkov oboch rodičov a najmä oboznámením sa s výsledkami rozsiahleho dokazovania vo veci vedenej pod sp. zn. XXP XXX/XXXX o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému T. T. na čas do rozvodu, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

C. účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko bolo v prenajatom byte v L. X., kde však už nežije ani jeden z manželov. U. bydlisko odporkyne je na adrese X., O. č. X čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý syn T., nar. XX.XX.XXXX.

T. účastníci uzatvárali po šesťročnej známosti z obojstrannej citovej náklonnosti. Spočiatku účastníci bývali u rodičov navrhovateľa, odkiaľ sa v r. XXXX odsťahovali k rodičom odporkyne, kde bývali X mesiac. C. sa po prvom vážnejšom konflikte do prenajatého bytu v L. X., kde bývali takmer X roky. C. bola na rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého stavu dieťaťa do X. rokov jeho veku, pričom však už

posledný rok pracovala ako S.á niekoľko dní v týždni. Počas dňa sa v tom čase o syna staral navrhovateľ, ktorý svoju prácu taxikára následne odchádzal vykonávať až po príchode manželky z práce.

Navrhovateľ, ktorý vo svojej výpovedi odkázal na skutkové okolnosti uvedené v návrhu vnímal prvé problémy v manželstve už rok po sobáši z dôvodu nedostatku financií, ktoré mu vyčítala odporkyňa s tým, že jej peniaze nedáva, napriek tomu, že platil všetky účty, nájomné v sume cca XXX eur, potraviny a spoločné dovolenky. V tom čase vykonával prácu taxikára popri pracovnom pomere. On záľubu odporkyne v nakupovaní, hoci v tom čase zarábala cca XXX eur mesačne, a veci ktoré nakupovali považoval za zbytočné a bezdôvodné, na čo jej prestal dávať peniaze, z čoho vznikali medzi nimi konflikty, ktoré vyústili do odlišného pohľadu na vedenie spoločnej domácnosti, do obviňovania navrhovateľa odporkyňou z nevery a žiarlivostných scén a aj k fyzickým potýčkam. Konflikty rodičov sa odohrávali aj pred maloletým synom. Navrhovateľ napokon v decembri XXXX opustil spoločnú domácnosť a nasťahoval sa k svojim rodičom do W. s odôvodnením, že nedokáže ďalej žiť s partnerkou, ktorá notoricky klame, vyvoláva žiarlivostné scény, trpí neustálym podozrievaním a psychicky a fyzicky ho napáda a vydiera cez maloleté dieťa, čo viedlo k jeho citového odpútaniu sa od nej. Postoj odporkyne vnímal ako neúctu k jeho osobe a uprednostňovanie peňazí, pričom tvrdil, že odporkyňa aj jeho styk so synom podmieňovala tým, že jej dá peniaze. N. spolužitie ukončili v roku XXXX.

Odporkyňa za príčinu rozvratu ich manželstva považovala mimomanželský vzťah odporcu, a to napriek skutočnosti, že ho popieral, keď za dôkaz považovala lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX ktorú našla v osobných veciach odporcu potvrdzujúcu J. Čo sa týka lekárskej správy z XX.XX.XXXX od dermatovenerológa odporca trval na tom, že šlo o C., ktorú mal od narodenia. Poprel, že by bol v priebehu spolužitia odporkyni neverný, pomer s inou ženou, avšak bez toho, že by prerástol do hlbšieho vzťahu, nadviazal až koncom roku XXXX, teda v značnom časovom odstupe po ukončení spolužitia.

Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd prevzal výsledky dokazovania z paralelne prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, z ktorého súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Po odchode otca zo spoločnej domácnosti zostal maloletý T. najskôr vo faktickej osobnej starostlivosti matky, ktorú skutočnosť otec spočiatku rešpektoval. U. otca s maloletým sa realizoval, keď matka otcovi dieťa na jeho požiadanie odovzdávala a to aj na niekoľko dní a otec maloletého podľa dohody matke vrátil, hoci za sprievodných komunikačných problémov rodičov. C. sa s maloletým podľa jeho udania stretol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. B. si otec presadil postupný prechod k striedavej starostlivosti o maloletého, keď mal dieťa u seba od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Od začiatku apríla však matka maloletého odmietla otcovi odovzdať, čo otec vnímal ako snahu o izoláciu maloletého od neho v dôsledku jej problémov so spracovaním rozpadu ich partnerského vzťahu, keď ho vinila za rozpad manželstva a obviňovala z manželskej nevery. J. XX.XX.XXXX pri konflikte rodičov za prítomnosti starých rodičov (o ktorom bolo následne spísané aj trestné oznámenie

- č.l. XX spisu) si maloletého prevzal od matky opätovne otec a následne rodičia počas školského roka pristúpili za sprievodných komunikačných problémov k striedaniu dieťaťa v zásade v pravidelných intervaloch, hoci za matkou v konaní prezentovaného nesúhlasu s takouto formou starostlivosti. Matka ďalej vznášala výhrady k spôsobilosti otca zabezpečiť starostlivosť o syna s poukazom na jeho psychický stav, pracovnú vyťaženosť a v jej dôsledku nutnú pomoc starých rodičov zo strany otca, tvrdené fyzické tresty zo strany otca a celkový negatívny vplyv na prežívanie dieťaťa.

Matka svoj nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého odôvodňovala otcovými sklonmi k agresivite (údajne ju raz škrtil a raz kopol do nohy, s čím však u lekára nebola) a nevôľou samotného dieťaťa. Vo svojej výpovedi v konaní XXP XXX/XXXX uviedla, že ešte kým spolu žili bol agresívny a nervózny. Syna chcela otcovi dávať na X dni, ale on trval na X dňoch. Syn sa od otca viac krát vracal hladný, s kruhmi pod očami a nevyspatý, bol bledý a pochudnutý. Matke po odchode zo spoločnej domácnosti neplatil, zaplatil mu iba škôlku od septembra do decembra XXXX a neskôr každý druhý mesiac. Synovi keď šiel k otcovi nebalila veci, pretože niektoré mu ukradol, resp. napr. bundy zostali u otca. S manželom vôbec nekomunikuje, syna si preberá v materskej škole a potvrdila, že jej oznámi mailom alebo sms, kedy si ho vezme. So synom užívajú X izbu v X-izbovom byte jej rodičov,

ktorým mesačne prispieva na bývanie sumou XX eur. L. na polovičný úväzok s príjmom cca XXX eur netto. Mala možnosť prejsť na plný úväzok s krátkym a dlhým týždňom, z čoho však vzišlo. Inde než u svojho zamestnávateľa si zatiaľ prácu nehľadala. Pracovnú dobu má od XX. do XX.XX hod a raz do mesiaca od XX.XX do XX.XX hod. Je vyučená cukrárka, pred materskou pracovala ako predavačka v obchode, ktorý neskôr skrachoval s príjmom cca XXX eur netto. Na rodičovskej dovolenke bola do 5. roku syna do XX.XX.XXXX. U. ustúpila alergia, proti ktorej prestal brať lieky. Aktuálne trpí už iba bežnou detskou chorobnosťou. Náklady na jeho výživu sú bežné, primerané veku. Majetok vyššej hodnoty matka nevlastní, sama má zdravotný stav dobrý.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od marca XXXX žije sám v rodinnom dome v W., ktorý je vo vlastníctve jeho brata. U. majetok vyššej hodnoty nevlastní, keď osobné motorové vozidlo zn. P. C., rok výroby XXXX používa na podnikanie a má v podstate nepatrnú hodnotu. Mesačný disponibilný príjem priznal vo výške cca XXX až XXX eur mesačne (v daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslil svoje príjmy na X.XXX,XX eur a výdavky na X.XXX,XX eur; preukázateľne zaplatené poistné na XXX,XX eur), pričom svoje výdavky vyčíslil nasledovne: splátky hypotéky viazanej na rodinný dom jeho rodičov, použitej na výstavbu rodinného domu v užívaní otca (ktorú podľa dohody refunduje bratovi ako kompenzáciu za užívanie domu v jeho vlastníctve) - XXX,XX eur, elektrina - XX eur, internet a TV - XX eur, strava - XXX eur, mobil - XX eur , oblečenie - XX eur mesačne; ako U. je povinný mesačne uhrádzať preddavok na zdravotné poistenie vo výške XX,XX eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, zdravotný stav má dobrý. Poprel, že by matku kedykoľvek fyzicky napadol, naopak tvrdil, že ona pri hádkach útočila na neho - dávala mu facky, roztrhla mu tričko, hádzala po ňom papuče - a to a pred synom, čo bol hlavný dôvod jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, keďže mu prekážalo, že matka do ich konfliktov zaťahovala syna. Tiež poprel, že by od neho chodil syn hladný či nevyspatý a predložil súdu množstvo pokladničných blokov preukazujúcich platby za nákupy potravín a detského oblečenia. Na vyvrátenie tvrdení matky, že sa o syna nevie postarať poukázal na skutočnosť, že kým bola matka na materskej dovolenke a brigádovala, sám sa o dieťa vyše roka staral počas dňa sám, čo bolo tesne pred jeho nástupom do materskej školy a až popoludní po príchode matky z brigády preberala starostlivosť o syna ona. Uviedol, že pracuje ako taxikár pre K. O., pričom si pracovnú dobu určuje výlučne sám, keď iba dispečingu ohlási, že je k dispozícii. Je platený od počtu zákazníkov, pričom spoločnosti odvádza úhradu za využívanie dispečingu. V neskoršom konaní uviedol, že cesta z W. k predškolskému, resp. školskému zariadeniu trvá XX až XX minút.

Matka potvrdila, že počas posledného roka rodičovskej dovolenky skutočne brigádovala, avšak zvyčajne počas X dní v týždni a nie celý deň, ale cca X hodín denne. X. vtedy v prenajatom byte a skutočne sa počas jej neprítomnosti staral o maloletého otec.

Vzhľadom na spochybňovanie zdravotného stavu otca po psychickej stránke zo strany matky, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala aj o posúdenie jeho súčasného psychického stavu, otec požiadal L.. Q. K., znalkyňu v odbore psychológia, odvetvie poradenská psychológia o vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Nakoľko matka sa na vyšetrenie k znalkyni nedostavila, súd prihliadal aj za zohľadnenia výpovede psychologičky ako svedkyne v konaní na časť posudku vzťahujúcu sa k osobnosti otca, ktorý sa podrobil riadnemu znaleckému skúmaniu a čiastočne k záverom vo vzťahu k maloletému. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že osobnostná štruktúra otca je sociálne zrelá, s adekvátnym sebavedomím, nepreceňuje sa, s tendenciou k introvertnej sociabilite. Má spontánne obavy z neúspešnosti v dôsledku toho narastajú v ňom zábrany správať sa autoritatívne. Je citlivý na kritiku, neupozorňuje na seba a neusiluje sa o prvé pozície, nerád je stredobodom pozornosti. Akceptuje prísnejšie kritéria morálky. Nedokáže byť priateľský k ľuďom, majúcim zásady, s ktorými on nesúhlasí. V rozhodovacom procese je opatrný, dáva prednosť starostlivému dlhodobému a presnému plánovaniu, je spoľahlivý vo finančných záležitostiach. Snaží sa o vyváženosť sebahodnotenia aj hodnotenia iných, nemá tendenciu prekračovať spoločenské pravidlá správania sa. Je zodpovedný, racionálne hodnotí svoje predpoklady, má zmysel pre povinnosť, a pri plnení úloh preukazuje potrebnú trpezlivosť. Voči okoliu sa prejavuje zhovievavo, k jeho primeranému spoločenskému správania prispievajú vlastné skúsenosti. V konfrontačných situáciách sa snaží nachádzať správne východiská s dodržiavaním spoločenských pravidiel. Mentálny brzdový mechanizmus osobnosti dostatočne funguje v udržiavaní jeho vnútornej rovnováhy a v usmerňovaní správania, najmä v situáciách, ktoré sú citovo a náladovo podfarbené. Pri emocionálnom napätí aktivizuje myslenie a nepodlieha situačným afektom. Je schopný empatie s dobrou schopnosťou deliť sa o svoje city s druhými . Ťažké frustrujúce neúspechy sa snaží kompenzovať s tendenciou k šablónovitému riešeniu problémov a so sklonom ukázať zo seba čo

najmenej. V situácii, ktorú prežíva ako trápnu reaguje hanblivosťou so snahou sa pred touto skrývať. Úroveň intelektuálneho potenciálu otca bola diagnostikovaná na hranici horného pásma priemeru až mierneho nadpriemeru. Je bez porúch myslenia, typ myslenia je teoreticko abstraktné, s tendenciou k syntetizovaniu, s využívaním logiky. Poznávacie procesy nie sú inhibované (spomalené) úzkosťou ani depresiou, kontakt s realitou nie je narušený. Mechanizmy spätnej väzby a anticipačné mechanizmy sú u neho adekvátne rozvinuté, s racionálnou kontrolou správania. Čo sa týka vzťahu maloletého k otcovi znalkyňa konštatovala, že dieťa má silný citový vzťah k otcovi aj k matke. Psychologická diagnostika distribúcie citových väzieb k rodičom ukazuje zreteľne vysokú prevahu kladných citových väzieb maloletého k otcovi a zároveň minimálne množstvo záporných citových väzieb k nemu. V otcovi cíti oporu, rád s ním trávi veľa času, hrá sa s ním, otec ho netrestá. Je členom rodiny, ktorý sa najlepšie správa, nikdy nesklame, je s ním sranda, je dobrý kamarát, pekne sa ním hráva a vždy ho vypočuje. Praje si, aby mohol s otcom spávať, aby ho mal vždy vo svojej blízkosti, aby sa o neho otec staral viac, ako o kohokoľvek iného. Rád sa s otcom mazná, rád sa k nemu pritúli, rád s ním chodí na prechádzku. Verbalizoval, že u otca je mu lepšie a radšej by býval u otca, ale chce byť aj s mamou. V prítomnosti otca má saturované pozitívne emocionálne prežívania. Spontánne verbalizoval túžbu a potrebu žiť „s tatinkom aj s maminkou“. Vo svojej výpovedi L.. T.. K. uviedla, že v záveroch posudku vychádzala z komplexnej psychologickej diagnostiky založenej na objektivizovaných a štandardných metódach pre vyšetrenie dieťaťa, pričom na zistenie aktuálneho psychického stavu dieťaťa boli použité projektívne metódy, pričom dieťa vyšetrovala osamote v priebehu X dní po jednej hodine, pričom diagnostickými metódami zistila dlhodobejšie a stabilnejšie hlboké prežívanie, ktoré je trvalejšieho charakteru. Vzhľadom na výsledky vyšetrení potvrdila evidentnú trvalú túžbu dieťaťa žiť s obomi rodičmi a to napriek negatívnemu prežívaniu konkrétnych prejavov matky (krik, fyzické tresty etc). Uviedla, že dieťa potrebuje oboch rodičov, keďže sa potrebuje identifikovať aj s maskulinitou a otec disponuje dostatočnými osobnostnými dispozíciami, aby sa o dieťa postaral v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

U. H. W., starý otec maloletého z matkinej strany vo svojej výpovedi potvrdil, že maloletý s dcérou u nich bývajú od decembra XXXX, keď predtým u nich bývali aj asi pred šiestimi rokmi, keď prerábali byt a to vo vlastnej izbe. Raz na dcérin krik zistil, že dcéru v izbe P. čo ho vyzval, aby jeho byt opustil S dcérou vtedy odišli do podnájmu. Neskôr mávala dcéra modriny na nohách a tvrdila, že ju kopol manžel. Zať s jeho dcérou vôbec nekomunikuje, vnuk od neho chodí vystresovaný, bojí s ísť aj von. Hovorí, že mu u otca nie je dobre a že ho tam bijú. Poprel, že by pred dieťaťom používal vulgarizmy a potvrdil, že so zaťom nekomunikuje, lebo mu odpadol od srdca.

U. J. T., stará matka maloletého zo strany otca vo svojej výpovedi potvrdila, že jej syn sa vie o vnuka veľmi zodpovedne postarať sám a iba niekedy mu spolu s manželom vypomôžu. Do materskej školy a z materskej školy ho vodil výlučne sám a prácu si zadeľuje tak, aby v nej bol vtedy, keď je vnuk v škôlke. Popoludnia trávia syn a vnuk čas spolu, len navečer im zvykne vnuk zavolal, aby k nim niekoľko krát do týždňa prišli na návštevu. Otec s maloletým chodia na bicykle, hrajú sa na dvore, stavajú si z lega. Asi raz mesačne sa stane, že syn musí ísť do práce v noci a to buď v piatok alebo v sobotu, kedy u nich zostane vnuk na noc. Kým žil syn s manželkou, bol u nich vnuk podstatne častejšie a to 3 až 5 dní, vrátane nocí každé dva týždne. Syn sa snaží aj variť, ale keďže ona varí pravidelne, syn si často k nim chodí po jedlo, raz až dva krát týždenne prídu k nim spolu s vnukom na večeru a cez víkend aj na obed. Vie o tom, že synovi kupuje úplne všetko oblečenie, vrátane spodného prádla. Nikdy nevidela, že by vnuka jej syn udrel a nikdy ho neudrela ani ona. Vzájomný vzťah vnuka so svojim otcom vníma ako veľmi blízky, súd citovo mimoriadne prepojení, čo podľa nej vzniklo v čase, kedy bol s syn s vnukom na rodičovskej dovolenke. Ona sama sa vnukovi venuje, kreslia, čítajú spolu, hrajú spoločenské hry, chodia na výlety do prírody, navštevujú prababky. V čase, ktorý trávi vnuk s otcom o matke vôbec nerozpráva.

U. O. T., starý otec maloletého zo strany otca vo svojej výpovedi uviedol, že je presvedčený, že sa syn o vnuka dokáže postarať, čo napokon dokázal a v čase, keď sa o neho staral po dobu X,X roka celý deň úplne sám keď bol ešte úplne maličký. Vnuk od syna chodil v čase podania výpovede riadne do škôlky. So zabezpečením stravy mu pomáhajú aj oni s manželkou, ale syn sa zodpovedne učí variť, prať. S vnukom sa venujú rôznym aktivitám - bicyklu, chodia na ihrisko s deťmi hrať futbal, v lete sa kúpu, chodia na preliezky, do kina, kreslia si. Vnuk má u otca zabezpečené všetky podmienky. Bývajú vo vlastnom dome a iba večer zvykne zavolal, aby sa prišli na XX až XX minút porozprávať. U. je síce impulzívny človek, ale pred rodičmi tak na syna určite nereaguje, ak niečo vyvedie, alebo sa hrá s niečím, s čím by nemal nanajvýš na neho zvýši hlas. Otec ho nepustí ani k nevhodným hrám či filmom. Poprel vôbec možnosť, že by vnuk od otca alebo starých rodičov z jeho strany dostal čo i len po zadku. Vníma to tak, že

vnuk je u nich veľmi rád a je u nich zvyknutý. Kým žil syn s nevestou, bol u nich vnuk podstatne častejšie, teraz sa síce stretávajú často, ale prespáva u nich veľmi sporadicky, jeden až tri krát v mesiaci, pokiaľ je syn v noci v práci, ale ráno si vnuka od nich vždy odvedie. Syn pracuje iba vtedy, kým je vnuk v škôlke.

V priebehu konania vedeného pod sp. zn. XXP XXX/XXXX sa rodičia vzhľadom na nástup maloletého do základnej školy aj s prihliadnutím na režim, na ktorý v podstate nabehli od mesiaca apríl XXXX dohodli na striedaní maloletého v týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od XX.XX hod do nedele párneho kalendárneho týždňa do XX.XX hod a nadväzne na to preberie dieťa do týždňového intervalu starostlivosti otca.

Kolízny opatrovník počas konania vykonal s maloletým vzhľadom na námietky každého z rodičov viacero pohovorov, posledný v prítomnosti konajúcej sudkyne. Pri prvom pohovore uskutočnenom dňa XX.XX.XXXX v domácnosti matky (bez prítomnosti tretích osôb) súčasne s vykonaním šetrenia pomerov maloletý uviedol, že tato má inú ženu, ktorú už videl, ale veľmi sa mu nepáči. Tato v tom čase býval v W. v dome s babkou a dekom, kde spával v detskej postieľke v izbe spolu s otcom. Uviedol, že otec sa o neho nevie veľmi dobre postarať, od malička sa starala viac mama. Varí aj upratuje babka J., do a z materskej školy ho vozil tato autom. O. je ale stále v robote, aj v noci aj ráno, vtedy sa o neho stará babka. S. k tatovi vtedy, kedy si to určí on, nepočúva mamu. P. ako tato kopol mamu a vie, že mamu aj klamal. G. by bol viac u mamy, viac sa mu u nej páči, lebo tam má viac kamarátov a s tatom by mohol byť cez víkendy. S mamou si najradšej kreslí, alebo idú spolu von na prechádzku, na ihrisko, alebo niekde autobusom. S tatom hrávajú spolu xbox, alebo idú von, boli spolu lyžovať. O. stavia dom, kde bude bývať s novou ženou. Vzhľadom na uvedené dospel kolízny opatrovník k záveru, že v prítomnosti matky sa maloletý cíti komfortnejšie a bezpečnejšie, pomery na strane matky predstavujú pre neho väčšiu stabilitu. Druhý pohovor sa uskutočnil dňa XX.XX.XXXX na pracovisku U. bez prítomnosti rodičov, kam prišiel po X dňoch od otca. O., že mu ani jeden z rodičov nehovoril, čo má povedať, ale od mamy vedel, že tam mal ísť kvôli súdu. Veľmi sa už tešil na mamu. Keď je s tatom, stáva sa, že mu chýba mama, keď je s mamou, chýba mu tato. Najradšej by bol, keby rodičia bývali spolu a on by mohol byť s obomi naraz, ale vie, že sa to nedá. U tata už začal bývať v novom rodinnom dome, kde má svoju izbu. V dome sa mu páčilo, aj keď ešte nebola dokončená záhrada. Tato pracuje v noci a každú noc chodí preč, kedy je u babky a raz tam bol aj cez deň. X. má rád, ale radšej je s tatom. Má rád aj starých rodičov zo strany mamy, ktorá pracuje iba vtedy, keď je on v škôlke. Na zápise do školy bol s tatom, mama tam nebola, lebo tato utiekol, aby mama nekričala. Nestalo sa, že by ho mama alebo otec bili. Ak neposlúcha, vtedy kričia. Tato ešte nevie dobre variť. Väčšinou im navarí babka. Tato ho naučil plávať so šnorchlom a skákať do vody. Mama ho naučila bicyklovať. U tata má menej vecí ako u mamy. Bol by najradšej s obomi rodičmi, ľúbi ich rovnako. Tato mu povedal, že X dní je tak akurát. Pamätal si, čo povedal pri prvom rozhovore s kolíznym opatrovníkom, ale v čase druhého pohovoru si už myslel, že by bolo lepšie byť s tatom rovnako ako s mamou, lebo tato sa o neho začal viac starať. Kolízny opatrovník skonštatoval, že zmena postoja maloletého súvisí pravdepodobne s väčším záujmom otca o syna a s jeho zvýšenou snahou vytvoriť si maloletým vzťah. Naďalej však bolo aj z vyjadrení maloletého zrejmé, že rodiča spolu nekomunikujú a nespolupracujú a nejednotnosť v prístupe k starostlivosti môže byť prekážkou v striedavej osobnej starostlivosti. Tretí pohovor bol zrealizovaný dňa 09.11.2015 opätovne na pracovisku U. bez prítomnosti rodičov za prítomnosti konajúcej sudkyne. S maloletým sa dostavili obaja rodičia. Maloletý uviedol, že pozná dôvod rozhovoru a vie, že rodičia sa nevedia dohodnúť na jeho starostlivosti. Chce aby to bolo narovnako, aby bol rovnako u mamy ako u otca. Keď je u tata, býva v W. u neho v dome. S mamou býva v L., blízko školy. V W. ešte nemá veľa kamarátov, ale páči sa mu tam. Má tam svoju izba, je tam babka s dedkom a pes. V piatok a v sobotu chodieva tato na noc pracovať a vtedy spáva u babky, kam ale chodí rád a nevadí mu to. Aj na bode chodieva k babke, lebo tato ešte stále nevie dobre variť. S tatom si najprv spravia úlohy, potom hrávajú dámu, učí sa šach, hráva xbox, chodievajú bicyklovať na hrádzu, na prechádzky, boli v zoologickej záhrade v G., kde sa mu veľmi páčilo. V dome tato žije sám. Mal kamarátku aj s dcérou, ale už nemá. Viac kamarátov má u mamy, kde majú aj malého psíka. S mamou chodievajú na bicykel, na ihrisko, na prechádzku. V škole dostal dve poznámky, ale ani jeden z rodičov ho nepotrestal. S mamou bol na pohotovosti a na polícii kvôli odtlačku na líci. Mame povedal, že nevie odkiaľ to má. Myslela si t, že to má po facke od tata. Podľa T. ho ani jeden z rodičov nebije po tvári alebo hlave, mama mu občas dá slabo po zadku. Nebijú ho ani starí rodičia. Vadí mu, že rodičia pred ním rozprávajú na druhého nepekné veci. Tato hovoril, že mama klame, a preto od nej odišiel. Kolízny opatrovník skonštatoval, že maloletému vyhovuje systém striedania u rodičov po týždni, nemá problém so skorším vstávaním u otca ani s cestovaním, nemá výhrady ani proti prespávaniu u starých rodičov v W., pokiaľ je otec v práci. Upozornil však na problém vo výchove rodičov, keď obaja zaťahujú maloletého

do ich vzájomných konfliktov, čo nevhodne vplýva na jeho zdravý psychický vývin najmä v období, keď u neho prebieha adaptácia na školský režim.

Otec početnými prepismi mailových správ preukazoval, že matku v čase, kedy zabezpečuje starostlivosť o syna informoval prostredníctvom elektronickej pošty a krátkych textových správ o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého; neskôr aj po apele súdu preukázal, že maloletému umožňuje telefonický kontakt s matkou, keď predtým pripustil, že vzhľadom na psychický tlak, ktorý na syna počas takýchto telefonátov vyvíjala sa im snažil vyhýbať.

Nakoľko matka v priebehu konania vznášala námietky ohľadom režimu dieťaťa u otca, tvrdila, že od otca chodí do školy unavený, s kruhmi pod očami, hladný, súd na preverenie týchto tvrdení doplnil dokazovanie správami zo základnej školy i detskej lekárky maloletého.

Zo správy T.. T. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletý je sledovaný u alergo-imunológa pre opakované infekty dýchacích ciest a poruchu imunity. Pre tieto obtiaže bol aj vylúčený z kolektívu. Vo veku X,X roka je gracilný, dobre komponovaný, spoločenský, infekty sú časté, ale na imuomodulačnej podpore ich zvláda lepšie. Do ambulancie s dieťaťom prechádza aj otec. Lekárka nepozoruje žiadne rozdiely v chovaní a vitalite dieťaťa v závislosti od doprovodu, ak tak iba v závislosti od zdravotného stavu.

Zo správy triednej učiteľky maloletého, ktorý navštevuje Základnú školu na V. č. XX v X. súd zistil, že na vyučovanie prichádza maloletý vždy včas a pripravený. Na začiatku školského roka sa otec zaujímal o jeho výsledky v škole, neskôr záujem dlhšie neprejavil. Matka sa naproti tomu o dieťaťa príkladne stará, vidieť, že je pokojnejší, keď je u nej. Je to veľmi rozumný a milý chlapec, ktorému neprospieva bitka rodičov o neho. V učení je šikovný, snaží sa o čo najlepšie výsledky. Na vysvetlenie zjavných subjektívnych hodnotení ohľadom toho, že sa situácia nepriaznivo odzrkadľuje na pohode a rovnováhe dieťaťa a postreh, že dieťaťu neprospieva týždenné odlúčenie od matky a je na ňom vidieť, že postráda pevné citové zázemie, ktoré mu poskytuje matka triedna učiteľka maloletého T.. J. X. na pojednávaní súdu vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej pocit, že dieťa nemá pocit stability odvodzuje z jeho prejavov, keď sa napr. pri hre často nevie rozhodnúť, pozerá sa zvyčajne na ňu, nevie, čo má povedať, či to, čo povie je v poriadku a či sa jej to bude páčiť alebo nie. Nerozhodné sú aj iné deti v triede, u ktorých to vyplýva z ich povahy, ale T. je otvorenejší a nie je až taký introvert. Často býva zamyslený, niekedy je nesústredný a občas akoby rozmýšľal nad niečím iným a dal si oddych. Je síce pravdou, že prváci dokážu udržať pozornosť maximálne 15 minút a potom je treba striedať činnosti, ale on sa niekedy nezapája ani do inej hry po prestriedaní. Zvykla si, že ho treba nechať a po chvíli sa zapojí spontánne. Myslí si, že mu neprospieva ranné vstávanie, keď jej povedal, že u otca vstáva o 6 hod. Ráno. Hodiny pozná, keďže sa ich učia. Zdá sa jej potom, že počas prvých hodín je apatickejší. Nie je to ale počas celého týždňa, sú ale také dni, kedy sleduje väčšie výkyvy v jeho energii hlavne zrána. Bez ohľadu na to, či je s otcom alebo mamou ráno zväčša na otázku, aké mali ráno ukazuje neutrálnu reakciu. O tom, s ktorým rodičom kedy je vie, pretože jej to hlási sám. Pôvodne sa ho na t aj pýtala, ale snažil sa vyhýbať odpovedi. Keď prestala, začal jej to hovoriť spontánne. Učí už XX-ty rok a hoci nespochybňuje dôležitosť otca v živote dieťaťa, podľa jej názoru je matka a citové zázemie stabilita, ktorú poskytuje dieťaťu nenahraditeľná. V posledných X rokoch sa každý rok stretáva aspoň s jedným dieťaťom v striedavej osobnej starostlivosti a bolo veľmi smutné, čo jej rozprávala mamička jednej jej žiačky v prechádzajúcom školskom roku. Aj rodičia T. jej rozprávali, čo sa u nich dele, ale len povrchne. Na začiatku školského roka riešila s otcom, keď jej T. povedal, že sa vyjadril škaredo na adresu matky, čo ale otec poprel. Neskôr sa to už neopakovalo. B., že by bol T. mrzutý, špinavý alebo zanedbaný. Dieťa by malo spať X až XX hodín.

Zo správy vedúcej školského klubu detí Z. školy V. XX Z. U. súd zistil, že správanie maloletého v školskom klube detí je bezproblémové. Dieťa je hravé, obľúbené medzi deťmi, nevyvoláva spory, jeho správanie je primeranú veku. Rodičia prejavujú o dieťa záujem. Zo školského klubu ho odvádzajú striedavo. V správaní dieťaťa nie sú medzi jednotlivými týždňami badateľné zmeny. T. sa javí po psychickej stránke v pohode. Badateľné výkyvy a rozdiely vo vitalite dieťaťa nie sú.

Zo správy o šetrení pomerov v domácnosti matky, resp. jej rodičov na adrese O. č. X v X. súd zistil, že X - izbový byt v ich vlastníctve je po rekonštrukcii, kompletne zariadený, čistota a hygiena je na požadovanej úrovni. V domácnosti bývajú starí rodičia a matka s maloletým, ktorí užívajú jednu z izieb, prispôsobenú

veku a potrebám maloletého. T. rodičom na bývanie prispieva sumou XX eur, pričom tvrdila, že otec počas spolužitia bol schopný mesačne dosahovať príjem aj X.XXX eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec maloletého obýva jednopodlažný X-izbový rodinný dom vo vlastníctve jeho brata. Bytové podmienky sú veľmi dobré, zariadenie domu je moderné až štandardné, bytová hygiena je na vysokej úrovni. Izba maloletého je štandardne zariadená k potrebám a záujmom maloletého, pričom má pre dieťa zabezpečené aj oblečenie.

Otec preukázal, že od septembra XXXX do januára XXXX uhradil na maloletého T. náklady za stravu v školskej jedálni v celkovej výške XXX,XX eur, pričom sa v platbách s matkou v zásade striedali. Otec uhradil tiež celkové náklady na školský klub detí za obdobie od septembra do decembra XXXX vo výške XX eur následne tieto začal uhrádzať mesačne v sume XX eur od januára XXXX. V súvislosti s návštevou školy zaplatiť ďalšie náklady požadované školou: šampón na vši za X,XX eur, tašku s uchom, kopírovací papier, lepidlo, omaľovávanky v celkovej výške XX,XX eur. U. tiež kúpil v októbri XXXX kopačky a halovú obuv a na tréning v celkovej sume XX,XX eur a hokejku za X,XX eur. Ostatné mesačné náklady na výživu syna počas periódy jeho starostlivosti vyčíslil na sumu cca XXX eur - cca XX eur na stravu, XX eur na oblečenie a obuv, XX eur na drogériu, X eur návštevy lekára, XX eur hračky, XX eur vkladná knižka, XX eur výlety, exkurzie, zoo a iné.

V priebehu konania matka predložila súdu potvrdenia o výške jej príjmu za r. XXXX vo výške priemerne XXX,XX eur netto mesačne. Maloletému hradí pravidelný mesačný poplatok za futbal vo výške XX eur mesačne, uhradila mu dres na futbal za XX eur, s otcom sa striedajú pri úhrade obedov maloletého v škole. O. súdu predložila pokladničné bloky preukazujúce platby na školské potreby a oblečenie a ostatné potreby dieťaťa.

Dňa XX.XX.XXXX bol vo veci XXP XXX/XXXX vyhlásený rozsudok, ktorým bol maloletý T. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v priebehu bežného školského roka v týždňových intervaloch, ktorú bude zabezpečovať otec od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od XX.XX hod do nedele párneho kalendárneho týždňa do XX.XX hod s tým, že v čase začatia periódy svojej starostlivosti si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ho v čase začatia jej periódy starostlivosti odovzdá; v nasledujúcom týždni bude zabezpečovať osobnú starostlivosť matka; súčasne osobitne upravil periódy starostlivosti počas prázdnin a sviatkov. Otca súd na dorovnanie životnej úrovne zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XX eur mesačne k rukám matky.

Kolízny opatrovník odporučil v záverečnom prednese pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a určiť otcovi výživné vo výške XXX eur mesačne.

Podľa § 18 zák. č 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).

V danom prípade súd zistil, že účastníci spolu po dobu viac ako 1 roka nehospodária a intímne sa nestýkajú. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na úplné citové odcudzenie zo strany odporcu a jeho odmietavý postoj k zachovaniu manželstva, ktorý so značným časovým odstupom od odlúčenia manželov na čas nadviazal aj známosť s inou ženou. Zhodnými výpoveďami účastníkov mal teda súd za plne preukázané, že počas vyššie uvedenej doby medzi účastníkmi nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to vernosti, rešpektovaní dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Súd mal za to, že rozvod

manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého syna účastníkov konania, keď vzhľadom na dĺžku odlúčenia rodičov situáciu akceptoval a rodičia sa na ďalšej starostlivosti o neho v zásade dohodli, hoci za verbálne prezentovaného odporu matky k faktickému stavu. Vzhľadom na intenzitu manželskej krízy rodičov je vo vzťahu k maloletému naopak súd toho názoru, že rozvod manželstva účastníkov môže mať vplyv na postupné upokojenie napätých vzťahov účastníkov, ktoré práve negatívne vplývali na psychiku maloletého. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť pováh, resp. temperamentu partnerov, ktorý neskôr vyústil do intímneho nesúladu a taktiež vstup do manželstva za v zásade nedostatočného uváženia vplyvu individuálnych charakterových vlastností manželov na spolužitie a spôsob hospodárenia s financiami a s tým súvisiace následné komunikačné problémy. Nakoľko nebolo preukázané, že by nevera odporcu bola príčinou rozvratu manželstva (ale až jeho dôsledkom so značným časovým odstupom od ukončenia spolužitia manželov), nakoľko predložená lekárska správa sa skutočne týka dermatovenerologického ochorenia, na ktoré poukazoval navrhovateľ, súd má za to, že k citovému odcudzeniu navrhovateľa významnou mierou prispela aj nedôvodná a neprimerane prejavovaná žiarlivosť odporkyne, ktorá zjavne nedokázala svoje pocity frustrácie z pre ňu nepochopiteľného správania partnera, dané práve odlišnosťou jeho povahy a temperamentu, dostatočne efektívne odkomunikovať.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku trvania striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o zverení maloletého T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov i na čas po rozvode, keď na rozdiel od kolízneho opatrovníka, ktorý svoj záverečný návrh konkrétne neodôvodnil, súd dospel k záveru, že v vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť výhrad matky k schopnosti otca zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v totožnom rozsahu ako matka, naopak v priebehu konania sa otcom navrhnutá forma starostlivosti jednoznačne osvedčila byť v záujme maloletého a optimálneho zabezpečenia jeho potrieb a to tak materiálnych ako aj emocionálnych, smerujúca k jeho zdravému psychosociálnemu vývoju. U. starostlivosťou, ku ktorej sa blížila už forma predchádzajúcej starostlivosti o maloletého fakticky od odlúčenia rodičov, i keď spočiatku nie v presnom pomere XX:XX, došlo k rešpektovaniu vôle a túžby samotného maloletého dieťaťa mať zabezpečený plnohodnotný a rovnomerný kontakt s každým rodičov, ku ktorým má prirodzene pozitívny vzťah. C. svojim prístupom v priebehu konania osvedčil svoj eminentný vážny a úprimný záujem na plnohodnotnej starostlivosti o syna aj tým, že reflektoval na výhrady samotného dieťaťa; zjavne si väčšmi usporiadal svoje pracovné povinnosti v záujme čo najširšej možnosti osobne sa venovať maloletému, čo malo zrejmý vplyv na stabilizáciu maloletého T. v prostredí u otca a definitívne utvrdenie sa v jeho pôvodne nevyhradenom postoji byť s každým z rodičov v rovnakej miere. O. v priebehu konania otec osvedčil, že sa snažil o zlepšenie komunikácie s matkou o otázkach týkajúcich sa maloletého v čase, kedy sa nachádza v jeho osobnej starostlivosti, pričom preukázal, že matku informuje elektronickou poštou, resp. krátkymi textovými správami o všetkých otázkach týkajúcich sa potrieb T., o jeho dennom režime, školských a mimoškolských aktivitách a umožňuje dieťaťu kontakt s matkou počas periódy

starostlivosti. T. podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa sú na strane otca dokonca lepšie než je tomu u matky, keď maloletý má v rodinnom dome v užívaní otca zabezpečenú vlastnú izbu a nepochybne vo vidieckom prostredí aj chránenejšie a podnetnejšie prostredie pre zdravý fyzický a psychický rozvoj. B. nepodstatná je aj blízkosť starých rodičov zo strany otca, obdobne ako zo strany matky, keď je súd toho názoru, že okrem prospešnej možnej osobnej pomoci, ktorú starí rodičia ponúkajú, sa dieťa socializuje aj ich prostredníctvom, a pozitívna väzba k nim je v živote dieťaťa veľmi dôležitá. C. má s maloletým vytvorený kvalitný vzťah, pričom dieťa je integrálnou súčasťou jeho širšej rodiny, na ktorú je zvyknuté a v ktorej sa cíti dobre. P. dokazovaním neboli potvrdené vyjadrenia matky o problematickom zdravotnom stave otca, jeho sklonoch k neprimeranej agresivite, neschopnosti zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, fyzických trestoch či strachu syna z otca, alebo neprimeranej únavy maloletého v čase periódy starostlivosti otca, keď napriek vzdialenosti bydliska otca od X., je aj vzhľadom na svoje povolanie schopný zabezpečiť dochádzku dieťaťa do školy tak, aby to nešlo na úkor jeho odpočinku, keď trvanie cesty z miesta bydliska otca do školského zariadenia XX až XX minút súd vzhľadom na pomery hlavného mesta nepovažoval za neprimerané, keď pri dochádzaní autom dokáže otec synovi poskytnúť dostatočné pohodlie na to, aby si dieťa prípadne cestou dodatočným krátkym oddychom kompenzovalo o niečo skoršie vstávanie. B. aj z vyjadrení dieťaťa vyplynulo, že má otca rado a dobre sa cíti aj v jeho domácnosti, kde má vytvorené vyhovujúce podmienky. U. považuje za nanajvýš prospešné pre dieťa, aby pri rozvrátenom vzťahu jeho rodičov z hľadiska stability výchovného prostredia a jeho zdravého psychického vývoja, bola do jeho života vnesená istota, ktorú prinesú presne vymedzené pravidlách starostlivosti, ku ktorým napokon dospeli v priebehu konania v zásade sami rodičia a dieťa sa na takýto režim zjavne bez väčších problémov adaptovalo, čo mal súd za preukázané jednak správou detskej lekárky a vedúcej školského klubu, ktoré nezaznamenali žiadne konkrétne výkyvy vo vitalite či správaní dieťaťa, pričom okrem subjektívneho presvedčenia triednej učiteľky o prioritnej potrebe matky v živote dieťaťa nepovažoval súd ani jej pozorovania za tak závažné, ktoré by svedčili v neprospech striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade, keď postrehy triednej učiteľky nie je možné aj s ohľadom na ďalšie výsledky vykonaného dokazovania dať ani jednoznačne do priamej príčinnej súvislosti s už nastavenou formou starostlivosti o dieťa. U. však opakovane apeluje na oboch rodičov, aby v záujme dieťaťa akceptovali vzájomne rodičovskú rolu druhého z nich a pristupovali k druhému rodičovi pred dieťaťom pozitívne, bez prezentovaného odporu a negatívneho postoja. Je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že pre každé dieťa je nesmierne stresujúce, pokiaľ je vystavované hádkam rodičov a ich vzájomne nepriateľskému postoju, čo vzhľadom na prirodzene pozitívny vzťah dieťaťa k obom rodičom vytvára v jeho psychike chaos. U. má za to, že v záujme vyváženého psychického a fyzického vývinu dieťaťa nie je vhodná jeho neprimeraná a nedôvodná izolácia od ktoréhokoľvek z rodičov, pričom vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd striedavú osobnú starostlivosť považoval za lepšie vyhovujúcejšiu potrebám dieťaťa, než jeho zverenie do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. P. na lepšie materiálne a technické podmienky na strane otca súd v danom prípade považoval za odôvodnené, že ťarcha odovzdávania dieťaťa a s tým spojené náklady na prepravu budú zaťažovať výlučne otca, ktorý si bude maloletého preberať a odovzdávať ho v X., kde je miesto bydliska matky, avšak súčasne aj miesto podnikania otca, čím sa znižuje záťaž pre otca s tým spojená. U. súd v záujme predídenia prípadnej svojvôle rodičov a eventuálnych konfliktov pri dohadovaní sa na starostlivosti počas sviatkov a prázdnin upravil osobitný režim starostlivosti v tomto období tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a to v zásade v súlade s návrhom otca, ktorý považoval za vhodný pre racionálne usporiadanie pomerov.

U. dodáva, že v danom prípade súd zvažoval aj komplikovanú vzájomnú komunikáciu rodičov ako jednu zo skutočností, eventuálne vylučujúcich striedavú osobnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by zo strany otca dochádzalo a priori k neústretovému prístupu a prvotná príčina problémov vo vzájomnej komunikácii by bola na jeho strane. O vecnú komunikáciu s matkou ohľadom maloletého má záujem a súd predpokladá, že po prekonaní prirodzených problémov medzi rodičmi, ktoré sprevádzajú ich zatiaľ nespracované emócie v dôsledku rozpadu ich vzťahu, bude matka v záujme maloletého prístupnejšia ku konštruktívnejšej výmene informácii o dieťati. Aj preto súd považuje striedavú starostlivosť v danom prípade práve za formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa budú musieť podriadiť pevne určeným pravidlám. U. apeluje na rodičov, aby sa pokúsili nadradiť záujem maloletého nad vlastné nespracované emócie a pristúpiť ku konštruktívnemu dialógu ohľadom zabezpečovania materiálnych a iných potrieb dieťaťa, hoci aj za pomoci kvalifikovaných pracovníkov E. práce, sociálnych vecí a rodiny. H. striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. U. však v tejto súvislosti

poukazuje na nález E. súdu K. republiky č. N.. ÚS XXXX/XX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže oň súd oprieť svoje rozhodnutie. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa javia ako subjektívne dané situáciou a prekonateľné.

Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, vzhľadom na vyšší príjem otca a jeho celkovo vyššiu životnú úroveň však súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby matke na zvýšenie životnej úrovne dieťaťa napriek zvereniu dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prispieval na čas po rozvode mesačne sumou XX eur, ktorú sumu súd považoval za týmto účelom za primeranú, za zohľadnenia ostatných nákladov otca spojených s výživou maloletého, keď do budúcna súd predpokladá, že ostatné výdavky na výživu maloletého by mali hradiť rodičia naďalej v zásade na polovicu.

K otcom požadovane úprave informačnej povinnosti matky v časti konania, v ktorom súd nie je viazaný návrhom súd dodáva, že aktuálne nevidel dôvod na uloženie takejto povinnosti matke keď je toho názoru, že matke je potrebné ponechať najskôr priestor, aby si túto svoju povinnosť po autoritatívnom konečnom zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov plnila dobrovoľne po vzore otca, ktorý v tomto smere v priebehu konania udal v tomto smere správny trend. V prípade, ak sa do budúcna komunikácia medzi rodičmi zo strany matky nezlepší, má možnosť otec zachovanú možnosť domáhať sa rozhodnutia podľa § 24 ods. X Z. o rodine samostatným návrhom.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.