Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-58-2022.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Subarea
10C/58/2022
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, IČO: 00 222 038, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaný na tunajšom súde dňa 13.09.2022.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 13.09.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa dražby bytu č.XX na 3. poschodí vo vchode č.XX v stavbe súp. č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. F. zapísanej na liste vlastníctva č.XXXX patriaceho žalobkyni (ďalej len Nehnuteľnosť žalobkyne) do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní vo veci vednej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/59/2017.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobkyňa sa z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. dozvedela, že Nehnuteľnosť žalobkyne sa stala predmetom dobrovoľnej držby z dôvodu nezaplatenia nákladov za služby poskytované s užívaním bytu žalovanému. Žalobkyňa pripustila, že existuje dlh voči žalovanému, ale nie celkom vlastnou vinou sa ocitla v skutočne zlej životnej situácii. V uvedenom byte bývalo pôvodne 5 osôb (žalobkyňa, jej manžel, ich syn ich dcéra s maloletou vnučkou). Podvodným konaním B. G. a F. H. bol byt prevedený na s nimi spriaznené osoby, preto musela žalobkyňa viesť súdne konania na Okresnom súde Martin, a to pod sp.zn. 5C/305/2015 o opätovné určenie jej vlastníckeho práva k bytu a pod sp. zn. 6C/59/2017 o neexistenciu záložného práva. V tejto situácii odišiel zo spoločnej domácnosti syn žalobkyne, odsťahovala sa aj dcéra s vnučkou a žalobkyňa ostala bývať v byte sama s manželom, ktorý XX.XX.XXXX zomrel. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná vždy a včas uhrádzať náklady žalovanému, čo chcela riešiť predajom bytu a vyrovnaním dlhov. Nakoľko si voči bytu robí nárok D. D., C. ako záložný veriteľ, nemá žalobkyňa podľa jej vyjadrenia možnosť vyriešiť predaj bytu. Žalobkyňa má za to, že ak by bol predaj realizovaný prostredníctvom dražby, prakticky žiaden výťažok z bytu by nebol, čo by ešte viac skomplikovalo jej sociálne postavenie a životnú situáciu. Žalobkyňa podala vo veci sp. zn. 6C/59/2017 dňa 21.07.2022 dovolanie, keď odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým jej bolo vyhovené. Z týchto dôvodov žiada žalobkyňa súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne oddialil dražbu vyvolanú žalovaným. Pokiaľ by dovolací súd vyhovel jej dovolaniu, mohla by svoju nepriaznivú situáciu vyriešiť predajom bytu a z výťažku vyrovnať svoje dlhy a zabezpečiť si aj nejaké bývanie.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F., obec E., okres E. s údajmi platnými k 12.09.2022, úmrtný list manžela žalobkyne a navrhla na dôkaz pripojiť spisy tunajšieho súdu sp. zn. 5C/305/2015 a sp. zn. 6C/59/2017.
Súd pripojil z verejne prístupných registrov, a to z Obchodného registra, z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného Ministerstvom vnútra SR (ďalej len register spoločenstiev) a z Obchodného vestníka, výpis z obchodného registra žalovaného, výsledok lustrácie v registri spoločenstiev podľa sídla spoločenstva C. D. E., Obchodný vestník č.185/2019 zo dňa 25.09.2019 – oznámenie o dražbe číslo 3462/2019, Obchodný vestník č.232/2019 zo dňa 02.12.2019 – oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby číslo 3462/2019, Obchodný vestník č.181/2022 zo dňa 21.09.2022 – oznámenie o opakovanej dražbe číslo 1764/2022.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k Nehnuteľnosti žalobkyne predloženého žalobkyňou ako aj obstaraného súdom na stránke I. vyplýva, že na tejto nehnuteľnosti sú vedené dve záložné práva, a to zákonné záložné právo v prospech vlastníkov bytov C. D. XX, XX, XX, XX, XX a zmluvné záložné právo v prospech D. D., C., vložené pod V 3067/11, vklad zo dňa 16.09.2011, vz. 1100/11, V 4220/11, vz. 1419/11, Z. – 5602/2016, vz. 240/17. Ďalej z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že zákonný záložný veriteľ (vlastníci bytov C. D. XX, XX, XX, XX, XX) začal na Nehnuteľnosť žalobkyne výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe v roku 2017 (zápis oznámenia o začatí výkonu záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 16.02.2017 pod P 62/2017, vz. 275/17). V roku 2022 bol vykonaný zápis oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe Nehnuteľnosti žalobkyne dražobníkom NAJ dražby, s.r.o., Devínska 4507/19, 036 08 Martin, ktorá sa má uskutočniť dňa 25.10.2022 o 13,30 hod v budove žalovaného (P 400/2022, zápis vykonaný dňa 12.09.2022, vz. 1623/22).
Lustráciou v registri spoločenstiev súd zistil, že pre bytový dom, v ktorom sa nachádza Nehnuteľnosť žalobkyne, nie je registrované spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
V Obchodnom vestníku č. 185/2019 zo dňa 25.09.2019 bolo uverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe Nehnuteľnosti žalobkyne vedenej dražobníkom NAJ dražby s.r.o., ktorá sa mala konať dňa 26.11.2019 o 13,30 hod v priestoroch žalovaného, pričom ako navrhovateľ dražby je uvedený žalovaný. Z Obchodného vestníka č. 232/2019 zo dňa 02.12.2019 vyplýva, že dňa 26.11.2019 bola vykonaná dražba Nehnuteľnosti žalobkyne, dražba však bola neúspešná.
V Obchodnom vestníku č. 181/2022 zo dňa 21.09.2022 bolo uverejnené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe Nehnuteľnosti žalobkyne vedenej dražobníkom NAJ dražby s.r.o., ktorá sa má konať dňa 25.10.2022 o 13,30 hod v priestoroch žalovaného, pričom ako navrhovateľ dražby je uvedený žalovaný.
Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 8b ods. 1 písm. h) zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o).
Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení /ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách/ navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9)
Poznámka č. 9 k zákonu o dobrovoľných dražbách znie: 9) napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať, resp. osvedčiť existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Navrhovateľ musí tiež osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť
k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, respektíve k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako nemožno ničím nahradiť ani osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo jeho existujúce právo ohrozené.
Nakoľko súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, je povinný poskytnúť ochranu jednak tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, avšak v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.
Súd preskúmal návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojené listinné dôkazy a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ako dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, tak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným.
V prvom rade musí súd konštatovať, že bez ďalšieho by súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní, pretože predloženými dôkazmi žalobkyňa neosvedčila žiaden súvis medzi žalovaným, opakovanou dobrovoľnou dražbou, ktorá sa má konať dňa 25.10.2022 a stranami sporu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 6C/59/2017. Na viac, žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nespochybnila nárok žalovaného, ktorý má podľa jej tvrdenia žalovaný voči nej uplatňovať z dôvodu nezaplatenia nákladov za služby poskytované s užívaním bytu.
Z verejne dostupných registrov však súd získal aj ďalšie dôkazy, ktoré nasvedčujú určitému právnemu vzťahu medzi stranami a bližšie ho objasňujú.
Žalobkyňou predložené listinné dôkazy a výpisy z Obchodného vestníka nasvedčujú záveru, že prebieha opakovaná dobrovoľná dražba Nehnuteľnosti žalobkyne, ktorá sa má konať dňa 25.10.2022 o 13,30 hod v priestoroch žalovaného, pričom žalovaný je zároveň navrhovateľom dražby. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F., z výsledku šetrenia v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov na webovej stránke Ministerstva vnútra SR, z výpisu z obchodného registra žalovaného možno usudzovať, že žalovaný je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza Nehnuteľnosť žalobkyne a že postupuje podľa ust. § 6 ods. 1, § 8a a § 8b zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne pri dobrovoľnej dražbe Nehnuteľnosti žalobkyne podľa § 8b ods. 1 písm. h) citovaného zákona v spojení s § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v rámci realizácie zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome C. D. XX, XX, XX, XX, XX. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v konaní pred súdom.
Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila v podstate tým, že podala dovolanie vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 6C/59/2017 a ak súd odloží dražbu iniciovanú žalovaným, ktorá sa má konať dňa 25.10.2022 o 13,30 hod v priestoroch žalovaného, bude žalobkyňa v prípade, že dovolací súd vyhovie jej podanému dovolaniu v sp. zn. 6C/59/2017, môcť vyriešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu predajom Nehnuteľnosti žalobkyne za lepšiu cenu, než za akú má šancu byť predmetná nehnuteľnosť vydražená v uvedenej dražbe. Z tohto vyjadrenia žalobkyne súd usudzuje, že žalobkyňa má za to, že ak by bola úspešná v dovolacom konaní vo veci sp. zn. 6C/59/2017, mala by možnosť predať svoju Nehnuteľnosť za výhodnejšiu cenu než je predpokladaný výťažok dražby.
K vyššie uvedeným záverom však samotná žalobkyňa súdu neuviedla bližšie informácie (uviedla len, že existuje dlh voči žalovanému a že žalovaný inicioval dražbu jej nehnuteľnosti) a ani tieto závery neosvedčila predložením listinných dôkazov. Preto možno dôvodiť, že žalobkyňa neuviedla skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o takých jej nárokoch voči žalovanému, ktorým je nutné poskytnúť dočasnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Na viac, ani v spojení s výsledkami súdom vykonaných šetrení vo verejných registroch nie je možné konštatovať, že by žalobkyňa osvedčila právny vzťah voči žalovanému ako navrhovateľovi dražby.
Dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia má byť hypotetická predstava žalobkyne, že v prípade neexistencie záložného práva zriadeného v prospech D. D., C. (predmet konania sp. zn. 6C/59/2017) sa jej byt podarí lepšie speňažiť mimo dobrovoľnej dražby, bez toho, aby osvedčila nielen ekonomický, ale aj právny súvis medzi navrhovaným neodkladným opatrením a sporom vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/59/2017. Takýto prípad však podľa názoru súdu nespadá pod ustanovenia § 324 a nasl. C. s. p. a preto tieto ustanovenia v prípade žalobkyne nie je možné aplikovať.
Obmedziť neodkladným opatrením výkon zákonného záložného práva svedčiaceho v prospech vlastníkov bytov len s poukazom na spornosť iného záložného práva svedčiaceho v prospech inej osoby, voči ktorej navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje, bez toho, aby boli tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktoré by spochybňovali postup navrhovateľa dražby zo dňa 25.10.2022 (a tým aj odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov), by bolo protiprávnym zásahom do práv zákonných záložných veriteľov (vlastníkov ostatných bytov v bytovom dome C. D. XX, XX, XX, XX, XX). Súd preto nemôže poskytnúť právnu ochranu žalobkyni navrhovaným inštitútom neodkladného opatrenia proti označenému žalovanému zo žalobkyňou uvedených dôvodov.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu, rozhodoval o trovách spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému ako úspešnej strane však právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu takéto trovy preukázateľne nevnikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin (ust. § 357 písm. b) C.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.