Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-19-2016.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/19/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti povinnej: T. H., bytom Q. XXXX/XX, F. E. nad R., o vymoženie 462,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. novembra 2015, č. k. 7Er/948/2014-13, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. nepriznal v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP účastníkom právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25.09.2014 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 462,02 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 3980/06 vydaného dňa 11.09.2006 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, právoplatným dňa 02.10.2006 a vykonateľným dňa 05.10.2006. Vykonanou lustráciou ako aj z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/1607/2008 bolo zistené, že predmetnej exekučnej veci predchádza spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn.: 6Er/1607/2008, z ktorého zistil, že uznesením č. k. 6Er/1607/2008-42 zo dňa 25.02.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/174/2013-69 zo dňa 15.08.2013 súd exekúciu vykonávanú na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 3980/06 vydaného dňa 11.09.2006 vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2013. Súd prvého stupňa preto v zmysle § 251 ods. 4 v spojení s § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 OSP rozhodol o zastavení konania z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná.
Proti výroku I. uznesenia súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) OSP. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekučného konania ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
Výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre 462,02 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 3980/06 vydaného dňa 11.09.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.10.2006 a vykonateľnosť dňa 05.10.2006. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 7Er/948/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už tamojší súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 6Er/1607/2008-42 zo dňa 25.02.2013 konštatoval, že bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6Er/1607/2008 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 3980/06 zo dňa 11.09.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 462,06 Eur (13.920 Sk) s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č. k. 6Er/1607/2008-42 zo dňa 25.02.2013 okrem iného exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Výrok uznesenia o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/174/2013-69 zo dňa 15.08.2013. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Oboer/149/2014, 5OboE/72/2015 zo dňa 05.08.2015 okrem iného odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/174/2013-69 zo dňa 15.08.2013.
Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa rozhodovacej činnosti NS SR k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážky veci rozhodnutej res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to po 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, po 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, po 3. a o tej istej veci.
S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1., 2. exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.
V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.
V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu neplatnej zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok.
Podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobilosť exekučného titulu, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.