Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti A. G., nar. XX. XX. XXXX a A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti rodičov otca T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX a matky M.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., H. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -56 z 02. 12. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu mení tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Petrovi Krejčů, nar. XX. XX. XXXX zo sumy 180,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého A. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Znížené výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -47 z 22. 10. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -85 z 10. septembra 2014 v časti o výživnom pre maloleté deti.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie výživného voči obom maloletým deťom s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov najmä na strane maloletých detí, ktoré sú o dva roky staršie. Úmerne s vekom a rastom maloletých detí došlo aj k zvýšeniu nákladov spojených s ich ošatením, obutím, stravovaním, krytím ich odôvodnených kultúrnych, školských aj športových potrieb. Obe maloleté deti navštevujú materskú škôlku, s čím má matka zvýšené náklady. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá ukončila v marci 2015 materskú dovolenku a od 1. mája 2015 vykonáva advokátsku činnosť. Zmena na strane otca maloletých detí spočíva v tom, že uzavrel nové manželstvo, jeho manželka I. G. je na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok 205,- Eur mesačne. Z tohto manželstva sa narodil syn T. XX. XX. XXXX. Príjem otca sa zvýšil na 1 056,15 Eur. Zhodnotiac takto zistený skutkový stav dospel okresný súd k názoru, že nenastala taká podstatná a výrazná zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku súdu o výške výživného a je v súčasných možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v určenej výške.

Proti rozsudku okresného súdu sa otec detí odvolal a nesúhlasil s názorom okresného súdu, že nenastala taká výrazná a podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku súdu o výživnom. Na jeho strane sa podstatne zmenili pomery v tom,

že v júni 2014 uzavrel nové manželstvo a v novembri 2014 sa z tohto manželstva narodil syn T.. Príjem rodiny pozostávajúci z jeho zárobku 1 065,15 Eur a rodičovského príspevku manželky 226,72 Eur je v priemere 1 292,22 Eur. Jeho priemerný príjem zahŕňa aj odmeny a bonusy, ktoré nie sú stálou zložkou mzdy. Len náklady na bývanie predstavujú sumu 343,- Eur, okrem toho je mu súdom uložená povinnosť platiť výživné vo výške 330,- Eur a vynakladá ďalšie pravidelné mesačné výdavky na osobné poistky, telefón, TV, internet, náklady spojené s dochádzkou do práce a má náklady na stravovanie zhruba 350,- Eur mesačne. Pravidelné mesačné výdavky pre maloletého T. sú 60,- Eur dojčenská výživa, 60,- Eur plienky. Okrem toho musí pre rodinu nakupovať lieky, oblečenie, hygienické potreby a súčet pravidelných výdavkov sa takto vyšplhá na 1 080,- Eur mesačne spolu so súdom určeným výživným až na 1 410,- Eur. Tento nepomer medzi príjmami a výdavkami riešil doteraz pomocou kreditnej karty a rezervy, ktorú si vytvoril zrušením svojej životnej poistky. Prestal platiť poistku aj na maloletého A.. Matka detí sa slobodne rozhodla podnikať a dobre vedela, že toto rozhodnutie je spojené s neistým príjmom a ďalšími výdavkami, na ktorých sa podieľa aj otec poctivým platením výživného. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a jeho návrhu na zníženie výživného na 75,- Eur na každé dieťa zvlášť vyhovieť.

Matka s odvolaním otca nesúhlasila. Zdôraznila, že v prvom rade vzrástli potreby maloletých detí a príjem otca, z ktorého je schopný bez ohrozenia vlastnej výživy a výživy ďalšieho dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť v nezmenenej výške. Otec sa žiadnymi inými platbami na zabezpečení výchovy a výživy maloletých detí okrem výživného nepodieľa. Odmieta platby na poistky a uskladnenie pupočníkovej krvi pre maloleté deti. Zavádzajúce je vyjadrenie otca, že sa matka rozhodla podnikať a otvoriť si advokátsku kanceláriu. Matka po skončení materskej dovolenky a neúspešných pokusoch riadne sa zamestnať sa vrátila do advokátskej kancelárie a advokátskej praxe, ktorú mala počas rodičovskej dovolenky prerušenú. Otec sa s deťmi stýka veľmi málo, niekedy až v rozsahu jeden víkend za šesť týždňov, naposledy v roku 2015 si vzal deti až po 10 týždňoch. Hračky, ktoré otec kúpi deťom si ponechávajú v byte navrhovateľa. Môžu sa s nimi hrať len dva, tri dni v mesiaci. Akékoľvek zníženie výživného by nebolo v záujme maloletých detí. Celá starostlivosť o deti je na matke. Obe deti navštevujú materskú škôlku. Výdavky na deti uviedla matka len v minimálnej výške, reálne sú často vyššie. Podľa názoru matky na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Kolízny opatrovník tiež navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté deti vzrástli a zníženie výživného by nebolo v ich prospech.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu. Skutkový stav zistený prvostupňovým súdom postačuje aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Dokazovanie vo veci nebolo potrebné doplniť ani zopakovať, preto odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -47 z 22. 10. 2013. Okresný súd správne v rozsudku konštatoval pomery rodičov a detí, z ktorých Okresný súd Banská Bystrica v konaní o rozvod pri prvej úprave rodičovských práv a povinností vychádzal. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť len k maloletému XXX,- a maloletému A., príjem otca zo zamestnania bol vykázaný na 973,59 Eur v čistom a matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti v celkovej výške 245,80 Eur. Maloletý A. už v tom čase navštevoval materskú škôlku a maloletý A. mal iba 19 mesiacov. Otec detí v rozvodovom konaní navrhoval určiť výživné na každé dieťa zvlášť po 120,- Eur. Okresný súd určil vyššie výživné na obe deti s odôvodnením, že príjem otca umožňuje uhrádzať výživné vo výške stanovenej súdom na 180,- + 150,- Eur mesačne bez ujmy vlastnej výživy, vzhľadom na vek sú maloleté deti v plnej miere odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a že matka síce má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v rovnakom ako otec, ale je na materskej dovolenke a osobná starostlivosť o maloletého A. jej neumožňuje zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi, preto je povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu ako matka. Otec v konaní sp. zn. neuspel svojím odvolaním proti výroku rozsudku okresného súdu o výške výživného. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -85 z 10. septembra 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom pre maloleté deti s odôvodnením, že prvostupňovým súdom určené výživné zohľadňuje aktuálne reálne schopnosti a možnosti otca a zároveň

zohľadňuje i základné opodstatnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku a zdravotnému stavu. Odvolací súd zdôraznil, že u povinnej osoby výživným sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska, čo znamená, že u povinnej osoby sa skúma tiež, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam.

Výživou povinnou osobou nie je len ten rodič, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ale každý rodič maloletého dieťaťa, pretože to tak ustanovuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v § 62 ods. 1: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“ Tak ako pre otca, aj pre matku platí ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že má prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a tiež ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine prikazujúce súdu pri určení výživného prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo na seba berie neprimerané riziká. Prenesené na konkrétny príklad v tejto veci to znamená, že aj u matky je potrebné skúmať z objektívneho hľadiska, či ňou vykazovaný príjem zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam z hľadiska veku, zdravotného stavu a vzdelania alebo vzhľadom na tieto predpoklady by mohla dosahovať aj príjem vyšší. Odvolací súd je toho názoru, že matka vzhľadom na svoje vzdelanie a licenciu advokátky by mohla dosahovať aj vyšší príjem než reálne vykazuje a pokiaľ ho nedosahuje, tak len z dôvodu, že nedokáže využiť svoje schopnosti. Len z dôvodu nedostatočného príjmu matky nemôže otec znášať ťarchu finančného zabezpečenia potrieb maloletého A. a A. sám, najmä keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Skutkové zistenia okresného súdu o zmene pomerov na strane rodičov maloletého A. a A., ako aj na strane maloletých detí sú správne. Za nesprávne považuje odvolací súd právne posúdenie zmeny pomerov, či sú takej intenzity, ako to vyžaduje ustanovenie § 163 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Otec doložil do spisu sobášny list o tom, že XX. XX. XXXX uzavrel manželstvo s I. U.. Dňa XX. XX. XXXX sa manželom T. G. a I. G. narodil maloletý T. G.. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca, keď jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok, za súčasného ukončenia rodičovskej dovolenky matkou maloletého A. a A. je taká podstatná zmena na strane rodičov maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Matka maloletého A. a A. sa už nestará osobne o maloleté deti a starostlivosť o ne jej nebráni dosahovať príjem adekvátny jej vzdelaniu. Otec detí si udržal primerané zamestnanie a jeho príjem vzrástol o 92,- Eur. Práve s ohľadom na zvýšené náklady na výchovu a výživu maloletého A. a A. z dôvodu, že sú staršie a obe chodia do materskej škôlky, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý A. je v predškolskom veku, nemohol odvolací súd vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného až na 75,- Eur na každé dieťa zvlášť, pretože pri zmene pomerov musí súd podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, ktoré u maloletých oprávnených narastajú úmerne ich veku. Nemožnosť súčasnej manželky otca zvýšiť si svoj príjem z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v útlom veku musel odvolací súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca zohľadniť najmä, keď taká istá skutočnosť bola dôvodom na určenie vyššieho výživného otcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Za primerané súčasnému príjmu otca, možnostiam matky, veku a potrebám maloletého A. a A. považoval odvolací súd zníženie výživného na každé dieťa po 30,- Eur z dôvodu, že od 01. 01. 2016 vzrástla aj výška rodičovského príspevku vyplácaná matke maloletého T. G.. Vyživovaciu povinnosť otca znížil odvolací súd len od právoplatnosti svojho rozsudku z dôvodu, že otec v návrhu nežiadal zníženie výživného od konkrétneho dátumu a spotrebované výživné na maloleté deti by sa aj v prípade zníženia výživného za uplynulý čas nevracalo (§ 78 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné sa podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. V súlade s týmto ustanovením uložil odvolací súd otcovi, aby znížené výživné platil vždy dopredu na mesiac najneskôr do 15 teho dňa v mesiaci k rukám matky.

Tretí výrok rozsudku odvolacieho súdu vyjadruje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v súlade s § 163 ods. 1 O. s. p. a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.