Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/432/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu SVB 1178 Trenčín so sídlom 28. Októbra 1178/18, Trenčín, IČO 37 921 908, právne zastúpeného A.. A. L., advokátom so sídlom kancelárie N. námestie XXX, R., proti žalovanému obchodnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín, a.s., so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín, IČO 36 351 156, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou A.. M. Birošová, s.r.o. so sídlom S. XX, XXX XX R., P. XX XXX XXX o zaplatenie 4.144,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -91 zo dňa 10. septembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaného trovy odvolacieho konania v sume 100,70 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 241,80 Eur a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko nezistil zavinenie zastavenia konania žiadnym z účastníkov.

Proti tomuto uzneseniu voči výroku III. týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 382,66 Eur. Žalovaný má za to, že žalobca vzal svoj návrh späť najmä z dôvodu závažnosti a pravdivosti tvrdení uvádzaných žalovaným vo vyjadreniach k žalobnému návrhu. Žalobca späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu a stratil tak postavenie pasívne vecne legitimovaného v predmetnom konaní. Žalovaný bol v čase podania návrhu výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a jediným pasívne legitimovaným. Povinnosť plnenia z titulu údajného bezdôvodného obohatenia tak nemôže prejsť na nového nadobúdateľa nehnuteľnosti ako tvrdí žalobca.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že pozemok vo vlastníctve žalobcu je celý zastavaný ubytovňou vo vlastníctve inej osoby a žalobca mal vždy snahu vyporiadať vlastnícke vzťahy tak, aby vlastník ubytovne bol aj vlastníkom pozemku. Zriadenie vecného bremena alebo nájomnej zmluvy nebolo riešením. Nakoľko s novým vlastníkom došlo k dohode o odpredaji pozemku nemal žalobca záujem pokračovať v konaní. Návrh na zastavenie konania bol podávaný z dôvodu uzavretia dohody a nie z dôvodu straty pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uznesenie v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení konania a vo výroku II. odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom podaným dňa 10.12.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.144 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť z dôvodu, že žalovaný užíval pozemok parcela C KN č. 1821/3, ktorý je vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. V priebehu konania došlo k zmene vlastníka stavby ubytovne postavenej na predmetnom pozemku parcela C KN 1821/3 zapísanej na LV č. 9989, k.ú. Trenčín, obec Trenčín, okres Trenčín evidovanom Okresným úradom Trenčín katastrálny odbor. S novým vlastníkom stavby ubytovne sa žalobca dohodol na odpredaji predmetného pozemku parcela C KN 1821/3 a z tohto dôvodu žalobca už nemá záujem na pokračovaní predmetného sporu a žalobu zobral späť. Z predložených listinných dôkazov (č.l. 53 až 55, č.l. 68 až 70) vyplynulo, že žalobca mal snahu riešiť situáciu ohľadne užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným. Žalovaný užívanie pozemku nepopieral. Z vyjadrenia sa žalovaného k žalobe vyplynulo, že aj žalovaný prejavil snahu riešiť vzťah medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu užívania pozemku, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, žalovaným. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola postavená na pozemku žalobcu prešlo na tretiu osobu.

Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo výlučne pre správanie sa žalovaného (odporcu), je povinný hradiť náklady konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. namiesto ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade žalobca vzal svoj návrh späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej. Z procesného hľadiska zavinil

zastavenie konania žalobca. Odvolací súd v predmetnej veci vzhliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a podľa § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov prvostupňového konania žalovanému nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa odvolacieho súdu spočívajú v okolnostiach predmetného prípadu, kedy bolo nesporné, že žalovaný užíval pozemok, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu bez akejkoľvek finančnej náhrady.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní patrí náhrada trov konania. Žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100,70 Eur z čoho 75,53 Eur odmena za úkon právnej služby - podanie odvolania ( 1 z hodnoty úkonu vo výške 151,05 Eur), ako režijný paušál v sume 8,39 Eur a DPH v sume 16,78 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .