Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_2P-67-2014.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/67/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom JUDr. Dušanom Špirekom v právnej veci navrhovateľky: K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., T. XXXX/X, t.č. Q., M.R. C. XX, proti odporcovi: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., I. XXXX, Česká republika, t.č. J., I. XXX/X, F. republika, o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. R. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a odporcu N. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.10.2002 vo Vejprtoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo C., okres Chomutov, vo zväzku 1, ročník XXXX, strana 8, por. č. 3, r o z v á d z a.
Mal. R. R., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. R. R., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu , ako aj pri výsluchu dňa 19.08.2015 poukázala na to, že po piatich rokoch začali v manželstve nezhody a od februára 2009 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Z manželstva s odporcom pochádza mal. R., nar. XX.XX.XXXX. V Leviciach dlhodobo udržiava iný vzťah, z ktorého sa dňa 22.10.2012 narodil syn K., pričom na tunajšom súde sa vedie konanie o zapretie otcovstva k mal. K. pod sp. zn. 14C/271/2013, nakoľko jeho biologickým otcom nie je odporca. Na Slovensku žije trvale od roku 2011. Na pojednávaní dňa 10.02.2016 uviedla, že nežiada upraviť práva a povinnosti k mal. K., nakoľko konanie o zapretie otcovstva bolo právoplatne skončené. Od odporcu sa odsťahovala z dôvodu, že ju bil a kradol jej veci a až následne si našla ďalšiu známosť. Matka súhlasila s výškou výživného 50 eur, pričom ale poukázala na to, že keď sa odporca zamestná bude žiadať zvýšenie výživného, nakoľko neverí, že je nezamestnaný, myslí si, že pracuje načierno.
Odporca bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike. Odporca s rozvodom súhlasil. Uviedol, že manželstvo bolo šťastné až do roku 2011, kedy si prestali rozumieť. Asi na jar 2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prestali spoločne hospodáriť. Dôvodom rozvratu manželstva podľa odporcu bolo, že si manželka našla niekoho iného. Odporca poukázal na to, že mal. K. nie je jeho syn, čo bolo určené aj rozsudkom Okresného súdu Levice. So zverením mal. R. do starostlivosti navrhovateľky súhlasil. Na mal. R. by mohol platiť maximálne 50 eur mesačne, viac si nemôže dovoliť, nakoľko je v súčasnej dobe nezamestnaný. Na mal. R. nič neplatil, nakoľko keď sa odsťahovali na
Slovensko, tak vôbec nevedel kde sú. Potom sa navrhovateľka ozvala a komunikujú spolu, dohodli sa, že po ukončení rozvodu bude platiť výživné na mal. R.. Odporca je nezamestnaný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani automobil. Dostáva 3.731 Kč, býva u priateľky v prenajatom byte, všetko čo dostane jej dáva ako príspevok na bývanie a stravu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva rodičov, navrhol mal. R. zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom súhlasia aj s výškou výživného tak ako uviedla matka. Pre prípad, že matka sa rozhodne podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti ak zistí, že otec je zamestnaný sú pripravený ju v tomto podporiť.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.10.2002 pred Matričným úradom Vejprty, Česká republika. Ako vyplýva z podaného návrhu a vyjadrenia účastníkov, manželia spolu nežijú najmenej päť rokov. Navrhovateľka opustila spolu s mal. R. spoločnú domácnosť, odišla na Slovensko, kde nadviazala známosť s iným mužom. Tiež aj odporca nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v Českej republike. Manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, nie je reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia.
Z manželstva sa dňa 26.06.2003 narodil maloletý R. a dňa 22.10.2012 maloletý K.. Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14C/271/2013 rozsudkom zo dňa 29.09.2015 č.k. 14C/271/2013-70 bolo určené, že odporca N. R. nie je otcom mal. K. R.. Vzhľadom k uvedenému súd o výkone práv a povinností na čas po rozvode k maloletému K. nerozhodoval.
Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, navrhovateľka, ako aj odporca majú české štátne občianstvo. Odporca má obvyklý pobyt v Českej republike, navrhovateľka a mal. R. majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (povolenie na pobyt od 19.09.2012).
Podľa článku 3 odsek 1 písmeno a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23. novembra 2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, (ďalej len „nariadenie"), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil";
Podľa článku 8 odsek 1 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 12 odsek 1 nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa článku 15 odsek 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996 v Haagu, pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že návrh navrhovateľky o rozvod manželstva bol podaný dôvodne, odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Manželstvo účastníkov konania si neplní svoje funkcie, nakoľko manželia roky spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a ich vzťahy sú trvale a vážne rozvrátené. Nie je reálny predpoklad, že by si manželstvo účastníkov konania mohlo plniť riadne svoj spoločenský účel, že by mohlo dôjsť k reparácii narušených manželských vzťahov, preto súd návrhu o rozvod manželstva, ako dôvodne podanému vyhovel.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého R., aby ho súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka už niekoľko rokov sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a má vytvorené vhodné podmienky, aby sa mohla o neho naďalej riadne starať. Otec sa na jeho starostlivosti nepodieľa. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastal naďalej v doterajšom výchovnom prostredí. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd na čas po rozvode zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne. Otec dieťaťa je nezamestnaný, jeho príjem je podpora v nezamestnanosti vo výške 3.731 Kč mesačne. S uvedenou výškou výživného súhlasila matka, ako aj otec.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 144 prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pokiaľ ide o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v potrebnom počte písomných vyhotovení. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva výslovne vzdali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.