Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-94-2014.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/94/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, S., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matka X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, S., zastúpená Mgr. Andrejom Drinkom, nar. 12.3.1991, bytom Šaštínska 515, Borský Mikuláš, otec U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. XX, S., zastúpený Mgr. Miroslavom Jurikom, advokátom, A. Sládkoviča 5, Nové Mesto nad Váhom, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú A., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, počnúc dňom 11.11.2014. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 230 eur mesačne vopred k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc dňom 11.11.2014. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11.11.2014 do 31.1.2016 v sume 3.192,05 eur v pravidelných splátkach po 90 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2014, žiadala zveriť maloletú A. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 250 eur mesačne.
Otec dieťaťa súhlasil so zverením maloletej A. do osobnej starostlivosti svojej matky, nesúhlasil s návrhom matky pokiaľ ide o výšku výživného, pretože výživné v takejto výške nie je schopný platiť pre svoje veľké výdavky.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, zveriť jej dieťa do osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej primeraným výživným v závislosti od jeho možností ako aj od potrieb dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Otcom navrhovaná tvorba úspor by určite bola v záujme maloletého dieťaťa, nie však za tých podmienok, ktoré navrhuje.
Matka dňa 5.6.2015 podala na súde návrh na nariadene predbežného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14P/94/2014-86 zo dňa 4.8.2015, návrhu matky vyhovel v celom rozsahu a nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú predbežne zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom príjme otca, s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dieťa matkou, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Maloletá A. sa narodila zo vzťahu svojej matky s jej otcom, ktorý voči nej uznal otcovstvo. Do októbra 2014 žili matka dieťaťa spolu s otcom v spoločnej domácnosti v byte, ktorý mali v nájme. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, sa otec prestal o maloletú zaujímať, na jej výživu ničím neprispel, ani teraz sa nestará ako rastie a prospieva, neprišiel ani na jej narodeniny. Matka nie je schopná znášať všetky výdavky na výživu dieťaťa sama, poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Ďalší príjem nemá. Do polovice januára 2015 bývala spolu s dieťaťom ešte v prenajatom byte, za ktorý musela zaplatiť nájom za mesiac december vo výške 380 eur. V súčasnej dobe býva s maloletou u svojho otca. Má výdavky na stravu, okrem toho maloletej zakupuje antirefluxný nutrilon, ktorý ju vyjde na 100 eur mesačne. Ďalšie výdavky asi 100 eur mesačne má na plienky a ďalšie hygienické potreby dieťaťa, výdavky vznikajú aj v súvislosti s tým, že dieťa rastie, sú to výdavky na oblečenie a obuv, ktoré musí častejšie zakupovať. Tiež si pri sťahovaní musela na splátky zakúpiť posteľ a skriňu, ktoré u otca zabezpečené nemala.
Otec dieťaťa uviedol, že v januári 2015 si zakúpil 3-izbový byt do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 68.000 eur. Na zakúpenie bytu mu bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 57.500 eur a spotrebný úver vo výške 10.000 eur. V tomto byte vedie spoločnú domácnosť so svojou matkou, ktorá sa na mesačných výdavkoch na bývanie a energie nepodieľa. V súvislosti so zakúpením bytu má teda veľké výdavky, pretože spláca spotrebný úver sumou 168 eur mesačne, spláca hypotekárny úver 255 eur, okrem toho spláca kreditnú kartu sumou 107 eur, debet na debetnej karte sumou 102 eur mesačne, platí poistku pre maloletú a svoju poistku spolu vo výške 76 eur mesačne, a cestovné MHD do práce 25 eur mesačne. V predchádzajúcom období býval so svojou matkou v 2-izbovom byte ktorý mali v prenájme, v súčasnosti si bývanie vyriešil zakúpením bytu. Od 1.8.2014 je zamestnaný a dosahuje mesačný príjem priemerne vo výške 1.117,80 eur v čistom. Ďalší príjem nemá, niekedy v lete cez dovolenku chodí brigádovať a takto si zarobí približne 90 eur mesačne. Od septembra 2015 otec vedie spoločnú domácnosť s H. M. a jej maloletým dieťaťom. V júli 2015 si zobral auto na lízing z dôvodu, že má chorú babku, jedná sa o 6-ročnú Škodu Octaviu Combi. Od tej doby platí lízingovú splátku vo výške 130 eur mesačne. Otec potvrdil, že od doby kedy opustil spoločnú domácnosť s matkou dieťaťa, jej na výživu dieťaťa neprispel žiadnou sumou, pričom nevedel uviesť dôvod pre ktorý jej neplatil, na výške výživného sa s matkou nevedeli dohodnúť, keď matka podľa neho požadovala vysoké výživné. Otec výživné na dieťa nezačal platiť ani na základe právoplatného uznesenia súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa v minimálnej zákonnej výške, pretože sa matky nespýtal na kontaktné údaje potrebné pre platenie výživného. Toto výživné matke doplatil až na základe exekúcie. V súčasnej dobe je ochotný platiť výživné na dieťa len v sume 100 eur mesačne, nie však na výživné priebežne, preto navrhol určiť mu povinnosť z tejto sumy prispievať k rukám matky sumu 80 eur mesačne s tým, že 20 eur by poukazoval na osobitný účet s cieľom tvoriť úspory pre dieťa, pretože chce, aby dieťa malo do budúcna úspory.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária, a to od októbra 2014, od kedy otec neprispieval matke na výživu dieťaťa žiadnou sumou, výživné v minimálnej zákonnej výške jej doplatil až na základe uznesenie o nariadení predbežného opatrenia právoplatného v auguste 2015, v mesačnej výške 27,13 eur. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa 23,52 eur. Ďalší príjem nemá, býva spolu s dieťaťom u svojho otca. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o dieťa sumu v priemerne výške presahujúcej 200 eur (strava dieťaťa, antirefluxový nutrilon 100 eur, plienky, hygiena a oblečenie dieťaťa 100 eur). Okrem toho má matka výdavky aj na svoje osobné potreby. Otec dieťaťa je od 1.8.2014 zamestnaný u svojho terajšieho zamestnávateľa, u ktorého dosiahol v roku 2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.117,80 eur. Jeho mesačné výdavky dosahujú sumu minimálne 863 eur (splátka hypotéky 255 eur a splátka spotrebného úveru 168 eur mesačne, splátka kreditnej karty 107 eur a splátka debetu na debetnej karte 102 eur mesačne, poistka pre dieťa a pre seba 76 eur mesačne, cestovné do práce 25 eur mesačne, lízingová splátka 130 eur), okrem toho má taktiež výdavky na svoje osobné potreby. Otec býva spolu s matkou, svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom v byte ktorý má vo vlastníctve, za účelom kúpy ktorého mu bol poskytnutý hypotekárny úver 57.500 eur a spotrebný úver 10.000 eur v januári 2015. O maloletú A. sa osobne stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa, rovnako aj otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil, preto súd nevidel dôvod aby menil jej výchovné prostredie a rozhodol o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, zvýšenú starostlivosť ktorej si dieťa vyžaduje aj s ohľadom na svoj nízky vek. Matka má nízky príjem, tvorený len rodičovským príspevkom a prídavkami na dieťa, keď príjem v takejto výške má práve z dôvodu starostlivosti o dieťa. Preto z jej strany je podiel na výžive dieťaťa pokrytý hlavne jej osobnou starostlivosťou. Otec dosahuje príjem vo výške 1.117,80 eur v priemere, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa hlavne z výživného, ktoré bude matke platiť otec. Podľa názoru súdu, otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 230 eur schopný platiť, a to hlavne preto, že skutočnosti ktoré otec uviedol ako hlavné dôvody pre ktoré nemôže platiť vyššie výživné ako 100 eur, súd považoval za neprimerané majetkové riziká, ktoré otec na seba zoberal, a na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Otec odôvodňoval nemožnosť platiť výživné na dieťa svojimi vysokými výdavkami, keď musí splácať hypotekárny úver, spotrebný úver, kreditnú kartu, debet na debetnej karte, lízing. Otec si zabezpečil bývanie kúpou 3-izbového bytu, ktorý financoval z poskytnutého hypotekárneho a spotrebného úveru, v januári 2015, teda v dobe, kedy už mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej A., čím na seba prebral neprimerané majetkové riziko, najmä za situácie, keď ako sám uvádza, už nie je schopný poskytnuté úvery splácať. Bývanie pritom mal zabezpečené v byte, ktorý do doby zakúpenia vlastného bytu, mali spolu so svojou matkou prenajatý. Tento stav, v ktorom sa otec dieťaťa v súčasnej dobe nachádza, si podľa názoru súdu zapríčinil otec dieťaťa sám, a z vlastnej viny nemá dostatok prostriedkov na platenie výživného, čo je podľa jeho vyjadrení dôvodom pre to, aby mu nemohlo byť určené výživné na dieťa v sume vyššej ako 100 eur. Ak potom súd nezohľadnil tieto výdavky otca, ktoré na seba otec prevzal neprimerane okolnostiam a v rozpore so svojou povinnosťou voči maloletému dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou, dospel k záveru, že výživné vo výške 230 eur mesačne je schopný zo svojho príjmu platiť, keď táto výška nepredstavuje ani 25% z jeho príjmu ktorý mesačne dosahuje. Matka žiadala určiť výživné vo výške 250 eur mesačne, čo však súd nepovažoval za odôvodnenú výšku výživného vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď matka uviedla výdavky na dieťa vo výške približne 200 eur, pričom na pokrytie týchto potrieb dieťaťa majú slúžiť okrem výživného od otca aj rodinné prídavky.
Podľa § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Otec navrhol, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 80 eur k rukám matky a sumu 20 eur aby mesačne poukazoval na účet dieťaťa s cieľom tvoriť mu úspory. Súd tomuto návrhu nevyhovel, keď pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia, tvorbu úspor možno priznať len v prípade rodiča, ktorý má príjmy v takej výške, že aj po úhrade výživného ktoré svojou výškou pokryje všetky odôvodnené potreby dieťaťa, má dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohli slúžiť na vytvorenie úspor pre dieťa do budúcnosti. V tomto prípade však otec tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výživné pre dieťa, z toho dôvodu bol ochotný platiť výživné len vo výške 100 eur, pričom samotné výživné v tejto výške by nepostačovalo na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa, navyše keď z takejto nepostačujúcej sumy chcel otec ešte odkladať peniaze na tvorbu úspor. Súd tu poukazuje na to, že v prvom rade je potrebné, pokiaľ to možnosti otca umožňujú, pokryť aktuálné a nevyhnutné potreby dieťaťa, a až v prípade, že otec bude mať dostatok finančných prostriedkov po úhrade bežného výživného, je možné tvoriť pre dieťa úspory. Z toho dôvodu súd nevyhovel tomuto návrhu otca na tvorbu úspor.
Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 11.11.2014, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.
Otec neplatil od odchodu zo spoločnej domácnosti s matkou na dieťa výživné v žiadnej sume, a to až do rozhodnutia súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné v zákonnej minimálnej výške od augusta 2015. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 11.11.2014 do 31.1.2016 v sume 3.220,18 eur ( za 14 mesiacov od decembra 2014 do januára 2016 v sume 230 eur mesačne, spolu 3.220 eur, a za 20 dní mesiaca november 2014 čo predstavuje sumu 153,33 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 3.373,33 eur ), po zohľadnení už zaplateného výživného za obdobie od 11.8.2015 do 31.1.2016 na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 11.8.2015 v sume 153,33 eur ( za 5 mesiacov po 27,13 eur mesačne čo predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, spolu 135,65 eur a za 20 dní mesiaca august 2015 v sume 17,50 eur, spolu zaplatené výživné za celé obdobie v sume 153,15 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 90 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.