Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CoCsp-21-2022.pdf
PDF · 111.46 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: X. M., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 3.604,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21Csp/16/2021-138 zo dňa 06.10.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanej náhradu trov konania.
2. Citoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách (ďalej aj ako „ZoB“), § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 132, § 185, § 215 ods.1 a § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení uviedol, že právny vzťah medzi stranami konania je vzťah spotrebiteľský, kde na strane žalobcu vystupuje dodávateľ a na strane žalovaného spotrebiteľ. Tento vzťah je preto potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca argumentoval v konaní, že skutočnosti, ktoré žalovanou nie sú rozporované, sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia, avšak súd prvej inštancie bol opačného názoru, keďže ide o spotrebiteľský spor, v ktorom neplatí zásada formálnej pravdy, pokiaľ ide o procesnú stranu spotrebiteľa, ale platí zásada vyšetrovacieho princípu s výnimkou ust. § 291 CSP. Preto aj keď spotrebiteľ nepoprie tvrdené skutočnosti žalobcom, nepovažujú sa za pravdivé, ale je povinnosťou súdu prelomiť zásadu formálnej pravdy, ex offo, na ochranu slabšej procesnej strany sporu. Z úradnej povinnosti súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní neboli splnené procesné podmienky a to aktívna legitimácia na strane žalobcu, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť ex offo. Táto procesná skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca v konaní poukázal, že boli dodržané všetky podmienky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil z dôvodu, že písomná Výzva na zaplatenie dlžnej splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru a ani zosplatnenie celého úveru nebolo žalovanej doručené ani do jej dispozičnej sféry. Preto súd prvej inštancie nemohol tvrdené doručenie žalobcom považovať za účinné, ktoré vyvoláva ďalšie právne následky. Dôkazná povinnosť splnenia podmienok
bola na žalobcovi, ktorý v danom prípade čo do splnenia zákonných podmienok neuniesol dôkazné bremeno. V dôsledku absencie písomnej výzvy pred zosplatnením úveru a následným postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa na úhradu dlhu žalovanej nedošlo k platnému postúpeniu úveru Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Neplatnosť postúpenia bankovej pohľadávky má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý vedie k zamietnutiu žaloby.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že v konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, avšak jej trovy konania nevznikli, ani nevyplývali zo spisu, súd náhradu trov konania úspešnej žalovanej nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V prvom rade poukázal na zjavnú chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť v napadnutom rozsudku - a to v dátume narodenia žalovanej. Dátum narodenia žalovanej je v napadnutom rozhodnutí označený ako: XX.XX.XXXXX. Správne označenie dátumu narodenia žalovanej je: XX.XX.XXXX. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby súd opravil zrejmú chybu v písaní v napadnutom rozsudku vydaním opravného uznesenia - a to v označení dátumu narodenia žalovanej. Namietal, že konajúci súd v danom prípade rozhodol s nariadením pojednávania, pričom však pred nariadením pojednávania došlo za nezmenených skutkových (a rovnako právnych) okolností k vyhoveniu žalobe a to vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21Up/186/2020 z 21.02.2020. K zrušeniu tohto súdneho rozhodnutia pritom došlo len z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Nakoľko Okresný súd Banská Bystrica vyhovel podanej žalobe v skrátenom konaní, žalobca nadobudol legitímne očakávanie, že uplatnený nárok považuje súd za preukázaný a uplatnený dôvodne, pričom s ohľadom na pasivitu žalovanej je rozhodnutie súdu pre žalobcu prekvapivé, a zároveň nepreskúmateľné (s ohľadom na nespornosť všetkých skutkových tvrdení žalobcu), čím sa súd bezpochyby dopustil nesprávneho procesného postupu. Namietol, že je to aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 CSP, pokiaľ za nezmenených skutkových, ako aj právnych okolností Okresný súd Banská Bystrica v prejednávanom prípade rozhodol v prospech žalobcu, pričom následne, bez toho, že by sa skutkový stav veci akokoľvek zmenil súd prvej inštancie „zmenil“ predošlé posúdenie a odrazu považoval uplatnený nárok za nedôvodný.
6. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB poukázal na to, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ - právny predchodca žalobcu N. (ďalej aj ako „postupca“) dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaná bola v zmysle Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky v nepretržitom omeškaní po dobu 759 dní), a zároveň bolo v konaní preukázané, že bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu svojho peňažného záväzku, a to (okrem iných výziev): výzvou zo dňa 05.10.2017, výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017 a ďalej aj výzvou zo dňa 12.09.2018 (pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 17.12.2018). Existenciu predmetných výziev žalobca v konaní preukázal a ich zasielanie žalovanej i zároveň tvrdil, pričom existenciu a doručenie týchto i ďalších výziev zasielaných žalovanej pred postúpením pohľadávky žalovaná nijakým spôsobom počas celého súdneho konania nerozporovala, a preto je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie, že predmetné výzvy existovali, a zároveň sa dostali aj do dispozičnej sféry žalovanej. V konaní by teda nemalo byť sporné doručovanie vyššie uvedených výziev (uvedené rozporoval iba samotný súd), a preto žalobca považuje túto skutočnosť za skutkovú otázku, ktorá v konaní nebola sporná a zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ide o nesporné skutkové tvrdenie, ktoré kvalifikovane nebolo akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovanej popreté. Žalobca záverom uviedol, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 podľa ust. § 526 OZ oznámil žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE uzatvorenej dňa 17.12.2018 postúpil pohľadávku postupcu na postupníka - žalobcu. Žalovaná bola teda v súlade s ust. § 526 OZ upovedomená o tom, že od doručenia tohto oznámenia je povinná plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi - žalobcovi. Žalobca sa s ohľadom na uvedené nestotožňuje ani so závermi vo veci konajúceho súdu, ktorý domnelú neplatnosť postúpenia uplatňovanej pohľadávky napriek riadnemu (a preukázanému) oznámeniu postupcu o postúpení takejto pohľadávky na žalobcu automaticky spojil s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - a tým zamietol žalobu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobe žalobcu, a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym procesným postupom a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje
10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k vydaniu prekvapivého a nepreskúmateľného rozhodnutia, a tým k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pokiaľ za nezmenených skutkových, ako aj právnych okolností Okresný súd Banská Bystrica v prejednávanom prípade rozhodol v prospech žalobcu, pričom následne, bez toho, že by sa skutkový stav veci akokoľvek zmenil súd prvej inštancie „zmenil“ predošlé posúdenie a odrazu považoval uplatnený nárok za nedôvodný.
11. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
12. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04).
13. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).
14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“), ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 10 ods. 3 ZoUK, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal proti žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu na kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.1.2020 zmysle ZoUK. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.02.2020 pod sp. zn. 21Up/186/2020 Platobný rozkaz (č.l. 90), ktorým rozhodol,
že: I. žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 3.604,86 eura, od 18.12.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor, II. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 618,30 eura a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Nakoľko v upomínacom konaní nebolo možné žalovanej platobný rozkaz doručiť, v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Poprad, ako príslušnému súdu na pokračovanie v konaní. Následne súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004). Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Nebol preukázaný nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou a po postúpení veci preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, v súvislosti s ktorou bol žalobca povinný uniesť dôkazné bremeno o jej existencii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok.
17. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
19. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
20. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).
21. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia - cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu („Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90-dňová
lehota nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.
22. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.
23. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
24. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
25. Základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho lístka.
26. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber, ako už bolo konštatované, spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému, aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu, voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v záujme ochrany spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal zákonodarca v § 92 ods. 8 ZoB spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu, ak po výzve nebude viac ako 90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou bankou alebo spotrebiteľ bude konať s vedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi údajmi tvoriacimi predmet bankového tajomstva. Banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 ZoB nie je oprávnená spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť, resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných požiadaviek ZoB. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanej, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
27. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal dlžníkovi výzvu. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou
musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB, avšak nepreukázal, že by banka skutočne žalovanej zaslala písomnú výzvu zo dňa 12.09.2018 (č.l. 115 spisu), v ktorej banka upozornila žalovanú, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe v zmysle označeného ustanovenia ZoB poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanej) ochranu, resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovanej) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa, či bude alebo nebude banke plniť.
28. Za takúto výzvu nemožno považovať ani výzvu banky zo dňa 05.10.2017. Táto bola voči žalovanej bankou realizovaná síce pred postúpením pohľadávky, avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože ako už aj z jej označenia vyplýva, jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca v tomto prípade neprijateľne kumuluje dve rozdielne výzvy s dvoma rôznymi právnymi účinkami na právny status spotrebiteľa (klienta) a tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB. Pokiaľ ide list označený ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017, uvedenú písomnosť banky - právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu, pretože ním banka - predchodca žalobcu, nevyzýva žalovanú k úhrade v dôsledku omeškania dlžníka so splnením záväzku pod následkami postúpenia pohľadávky tretej osobe v prípade jeho nesplnenia, ale uvedeným jednostranným úkonom predchodca žalobcu už vyhlasuje mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy.
29. Tým, že banka výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.
30. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na základe ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, takýto postup v spotrebiteľských sporoch (§ 290 - § 306 CSP) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti. Súd prvej inštancie požadoval relevantný dôkaz o existencii a doručení výzvy banky žalovanej pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky bankou podľa ustanovenia§ 92 ods. 8 ZoB je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, teda na výsledok samotného sporu. Súd je totiž vždy povinný ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. Námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP odvolací súd považuje za neopodstatnené.
31. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie už prvého predpokladu možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), odvolací súd sa už nezaoberal podmienkou splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
34. Na záver odvolací súd vo vzťahu k chybe v písaní spočívajúcej v nesprávnom označení roku narodenia žalovanej v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok, a tým, že odvolací súd uviedol správny dátum narodenia žalovanej v záhlaví tohto rozsudku, zreparoval jeho chybné označenie v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).