Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-5-2016.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Subarea
25CoP/5/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: W. O., nar. X.XX.XXXX, bytom L. V. - L., B. XXX/XX a otca: Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXX/X, v konaní zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Belica, so sídlom Bratislava, Konventná 9, o návrhu otca na zmenu predbežného opatrenia o styku maloletej s matkou, na odvolanie otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 16P/310/2013-204 zo dňa 3.12.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd návrh otca na vydanie predbežného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 75 ods. 1, 4, § 76 ods. 1 a 2, § 102 ods. 1, § 157 ods. 3 O.s.p. s poukazom na § 24 ods. 2 a 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine. Súd vychádzal z toho, že dňa 22.4.2014 bolo vydané uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bol matke určený styk s dieťaťom. Medzičasom súd rozhodol vo veci po doplnení znaleckým dokazovaním a nariadil striedavú starostlivosť o dieťa rozhodnutím zo dňa 23.3.2015. Dňa 27.4.2015 podal otec voči tomuto rozsudku odvolanie, ktorým žiadal dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať platiť naň výživné a styk dieťaťa s matkou ponechať bez obmedzenia. Súd zistil, že otec s viacerými podaniami žiadal, aby matka mala styk s dieťaťom obmedzený len za prítomnosti otca. Súd uviedol, že vzhľadom na doklady, ktoré právny zástupca otca založil do spisu, súd tieto nevyhodnotil v neprospech matky. Podľa názoru súdu ide o cielené konanie otca, ktorým chce vynútiť rozhodnutie vo svoj prospech, pretože ani z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by dieťa nemalo vytvorený vzťah k matke a aby bolo potrebné rodičovské právo matky obmedziť uložením povinnosti stretávania sa len v prítomnosti otca. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu nevyhovel poukazujúc na to, že ani pôvodné rozhodnutie vo veci nenadobudlo z dôvodu odvolania podaného otcom právoplatnosť a teda nie sú podmienky na to, aby sa dala skonštatovať zmena pomerov na strane maloletej, prípadne jej rodičov.
Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň písm. f), keď účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, tiež písm. c), že súd prvého stupňa neúplne zistili skutkový stav, pretože nevykonal potrebné navrhnuté dôkazy, písm. d), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i písm. e), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí a napokon písm. f), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Požiadal, aby všetky doterajšie vyjadrenia otca a jeho právneho zástupcu a predkladané a žiadané dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa boli považované aj za súčasť tohto odvolania. Namietal, že napádané uznesenie nedostatočne jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti súd považuje za dokázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, neuvádza, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a neuvádza dostatočne ako vec právne posúdil. Napádané uznesenie nie je dostatočne presvedčivé. Rozhodnutie sa v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku nijako nevysporiadalo s otcom predloženými lekárskymi správami, súd sa nevysporiadal s otcovými tvrdeniami a dôkazmi, či sa matka dostatočne venuje maloletej a či ju otcovi odovzdáva v zhoršenom zdravotnom stave. Konanie súdu o tom, že otec koná cielene nemá oporu v objektívnych lekárskych nálezoch. Okolnosti v zanedbávaní starostlivosti súdu o maloletú O. sú novými okolnosťami, ktoré nemohol znalecký posudok nijako posudzovať. Skutočnosti zistené znaleckým posudkom sú pre posúdenie novej situácie použiteľné. Otec prostredníctvom advokáta žiada, aby súd predbežné opatrenie zmenil (doplnil o prítomnosť styku matky s maloletou len za prítomnosti otca), keďže dôkazy, ktoré otec uvádzal v návrhu neboli nijako súdom spochybnené a tieto dôvody jednoznačne preukazujú potrebu, že nedostatočnou starostlivosťou matky o maloletú existuje dôvodné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda aj potreba dočasnej úpravy pomerov v prospech maloletej O. v rámci jej záujmu, kde skutočnosti otcom v návrhu a v odvolaní uvedené (nikým nespochybnené, ani súdom v uznesení) odôvodňujú potrebu nariadenia požadovaného predbežného opatrenia v zmysle § 75 O.s.p.). Otec sa starostlivo osobne stará o maloletú O.. Každý víkend na jeden deň maloletú preberá matka. Nie je zriedkavým javom, že dieťa vždy otec pripraví načas v dobrom zdravotnom stave a matke odovzdáva v zlom zdravotnom stave s kašľom, so zapáleným hrdlom po podávaní studených nápojov alebo naopak úplne dehydrované a vyhladované. Situácia sa opakovala aj dňa 5.7.2015, kedy matka vrátila dcéru v zlom stave (zvracanie, bolesti brucha z nevhodnej stravy), a otec musel okamžite volať pohotovosť s následným odvozom do nemocnice, kde chceli dcéru hospitalizovať, avšak otec podpísal reverz. Maloletá sa k otcovi často vracia s vyrážkami, s rôznymi kožnými chorobami, pravdepodobne z nevhodného oblečenia, stravy, kúpania v závadnej vode. Dňa 11.8.2015 musel otec rovnako navštíviť detskú lekárku. Matka počas kontaktov začína maloletú manipulovať. Dieťa po návrate od matky štandardne uvedie, že čas trávni často sama v izbe, mama nemá na ňu čas sa jej venovať, poprípade dcéru občas zoberie, aby ju sprevádzala na návštevách u kamarátok. Dieťa sa opakovane vracia k otcovi v zlom zdravotnom stave. Otec potom musí opakovane vyhľadávať lekárku. 24.10.2015 preukázala matka ľahkovážnosť a nezodpovednosť, keď poslala otcovi SMS s tým, že nedeľu príde pre maloletú. Keď to otec povedal dieťaťu sa rozplakalo, že k matke nepôjde, lebo sa jej nevenuje a bojí sa, že tam opäť ochorie, na čo otec zavolal matke, nech sa opýta dcéry, či s ňou pôjde. Už v telefóne bolo zrejmé, že matka je chorá, značne zachrípnutá, nevládze ani rozprávať, čo aj potvrdila, že užíva antibiotiká. Nielenže sa na nákladoch na dieťa nepodieľa, ale náklady otcovi aj zvyšuje zbytočnými ochoreniami dieťaťa. Vzhľadom na otcom popísané skutočnosti podľa neho svedčiace o nedostatočnej dôslednosti matky pri starostlivosti o dieťa je dôvodné, aby súd doplnil predbežné opatrenie o požadovaný výrok, kde styk matky s maloletou by mohol byť vykonávaný len za prítomnosti otca. Zdôraznil, že podľa predložených lekárskych správ zhoršený zdravotný stav maloletej O. bol vždy len po styku s matkou, preto je dôvodná dočasná úprava styku len za prítomnosti otca, čomu žiada vyhovieť.
Uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v súlade s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. nedoručovalo ostatným účastníkom, v dôsledku čoho ďalšie odvolanie, ani písomné vyjadrenie k odvolaniu podané neboli.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 102 ods. 2 a § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
Z obsahu spisu bolo zistené, že prvostupňový súd uznesením č.k. 16P/310/2013-57 zo dňa 22.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.5.2014 na návrh matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil, že matka je oprávnená sa s maloletou stýkať každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod., takže matka si dieťa preberie v bydlisku otca a otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a matka je povinná dieťa otcovi riadne odovzdať. Podľa obsahu spisu nariadeným spôsobom sa styk matky s maloletou fakticky realizuje.
Z obsahu spisu bolo zistené, že prvostupňový súd po tom, ako vykonal dokazovanie, okrem iného i znaleckým posudkom vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. rozhodol rozsudkom č.k. 16P/310/2013-170 zo dňa 23.3.2015, ktorým upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej O. tak, že dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v nepárnych týždňoch ju bude vykonávať matka, ktorá dieťa prevezme v párnu nedeľu o 16.00 hod. a otcovi odovzdá v nepárnu nedeľu o 16.00 hod. V párnych týždňoch bude starostlivosť o maloletú zabezpečovať otec, ktorý ju prevezme v nepárnu nedeľu o 16.00 hod. a dieťa matke odovzdá v párnu nedeľu o 16.00 hod. s tým, že rodičia sú povinní odovzdať dieťa a preberať v mieste, kde sa bude v čase styku nachádzať, pričom matka aj otec majú povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a v uvedený deň styku dieťa odovzdať a po ukončení styku dieťa prevziať. Súd výživné rodičom neurčil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti prvostupňový súd v predmetnom rozsudku oprel predovšetkým o závery znaleckého dokazovania, ktorý striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa odporučil.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia, alternatívne zmeny tak, aby dieťa bolo zverené do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, matku zaviazal platiť na dieťa výživné v súdom určenej výške a zároveň, aby styk matky s dieťaťom neupravil. Opravným uznesením č.k. 16P/310/2013-183 zo dňa 7.7.2015 súd upravil nedostatky v záhlaví ohľadne pobytu dieťaťa a matky a zároveň vypustil tretí výrok rozsudku. Následným dopĺňacím rozsudkom č.k. 16P/310/2013-191 zo dňa 23.9.2015 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že otec maloletej podaním predloženým prvostupňovému súdu dňa 9.11.2015 podal návrh na zmenu (doplnenie predbežného opatrenia) zo dňa 22.4.2014 č.k. 16P/310/2013-57 tak, aby styk, ktorý má vymedzený matka s maloletou sa mohol uskutočňovať vždy len v prítomnosti otca. Argumentoval tým, že nie je zriedkavým javom, že maloleté dieťa, ktoré otec pripraví v dobrom zdravotnom stave matka odovzdáva v zlom zdravotnom stave s kašľom, zapáleným hrdlom po pití studených nápojov alebo naopak dehydrovanú a vyhladovanú. 4.7.2015 dieťa vrátila v takom stave, že otec musel okamžite volať pohotovosť s následným odvozom do nemocnice, kde chceli dcéru hospitalizovať, ale otec podpísal reverz. Okrem toho podľa otca matka začína maloletú manipulovať. Dieťa po návrate od matky štandardne uvedie, že čas trávi často sama v izbe, pretože mama nemá čas sa jej venovať, poprípade občas ju zoberie, aby ju sprevádzala na návštevy ku kamarátkam. Za ľahkovážne a nezodpovedné označil, že matka sa hodlala s maloletou stretnúť i v nedeľu 24.10.2015, hoci bola chorá a užívala antibiotiká. Za týchto okolností považoval za nevyhnutné, aby styk maloletej s matkou prebiehal vždy len za prítomnosti otca. Do spisu súd založil správu Nemocnice s poliklinikou Galanta zo dňa 5.7.2015, z ktorej vyplýva, že v tento deň bola maloletá s matkou na kúpalisku, jedla kukuricu a langoš, mala riedku stolicu, desaťkrát zvracala, bola privezená RZP na hospitalizáciu, diagnóza bola určená gastritis akuta. Podľa pripojených správ následne bola maloletá vyšetrená u svojej lekárky.
V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz...
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť, iba preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.
V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Vyhodnotiac všetky relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, sledujúc pritom v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa, i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu otca na zmenu dosiaľ účinného predbežného opatrenia o úprave styku maloletej s matkou doplnením prítomnosti otca pri styku.
V spise je založený znalecký posudok súdneho znalca PhDr. Petra Molnára datovaný dňom 19.11.2014, ktorý po vyšetrení matky, otca i maloletej i po zohľadnení všetkých zistení dospel k záveru, že optimálna je týždenná striedavá starostlivosť do dosiahnutia školského veku dieťaťa, pričom súčasné výchovné prostredie maloletej O. u otca nepovažoval za ideálne, keďže postráda výchovné pôsobenie matky, zatiaľ čo dieťa má citovú viazanosť rovnakú k obom rodičom a obaja rodičia sú schopní sa o dieťa primerane postarať, pričom na strane žiadneho z nich nebol v tomto smere zistený žiaden závažný nedostatok. S prihliadnutím na tieto odborné závery znalca, ku ktorým dospel na základe špeciálnych hĺbkových vyšetrení oboch rodičov i dieťaťa s prihliadnutím na to, že styk podľa vyššie citovaného predbežného opatrenia prebieha už druhý rok, pričom k zdravotným problémom po styku na strane maloletej podľa tvrdení otca došlo ojedinele podľa osvedčeného cca 3-4-krát, ale najmä s prihliadnutím na to, že ničím nebola preukázaná ani osvedčená príčinná súvislosť medzi týmito ochoreniami dieťaťa a zlou starostlivosťou o maloletú zo strany matky, sa javia tvrdenia otca maloletej ako nepodložené a nedôvodné. U detí veku maloletej O. je všeobecne vyššia chorobnosť, aj z tohto dôvodu nie je možné každé jej ochorenie, ktoré sa prejaví po styku s matkou vpisovať na vrub zlej alebo nedbalej, či nezodpovednej starostlivosti matky o dieťa. Je tiež nepravdepodobné, pokiaľ by dieťa odchádzalo na styk zdravotne úplne v poriadku, otcom spomínané ochorenia by sa u nej vyvinuli hneď po návrate zo styku, ktorý trvá spolu 7 hodín.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že v konaní nebolo ani len osvedčené, nieto len preukázané, že matka v obdobiach styku s dieťaťom dieťa zanedbáva, resp. ohrozuje jeho zdravotný stav, v dôsledku čoho by podľa tvrdenia otca malo dôjsť k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu nariadeného predbežného opatrenia. Nebolo tiež možné nezohľadniť tú skutočnosť vyplývajúcu priamo i zo znaleckého posudku, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú veľmi konfliktné, nedokážu spolu konštruktívne komunikovať, nestránia sa konflikty pertraktovať aj pred maloletou O.. Z tohto hľadiska by uskutočňovanie styku matky s dieťaťom za prítomnosti otca bolo rozhodne v rozpore so záujmami dieťaťa.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku v podstate správne s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.