Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-175-2021.pdf
PDF · 90.78 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/175/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: Česká spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45244782, Česká republika, zastúpený: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát so sídlom: Fazuľová 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R., 040 01 KU., o zaplatenie 5.912,70 CZK s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.912,70 CZK s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.929,66 CZK od dňa 19.8.2021 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 5.912,70 CZK s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.9629,66 CZK od 19.8.2021 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.929,66 CZK v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej so žalovaným dňa 25.11.2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaný povinnosti vyplývajúce zo zmluvy porušil, vznikol mu voči žalobcovi dlh, ktorého výška ku dňu 18.8.2021 predstavuje sumu 5.912,70 CZK (istina vo výške 4.929,66 CZK a úrok z omeškania vo výške 367,31 CZK).
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobná výzva, doručenka k výzve, Obraty na účte, Doručenka k výzve ČS, Výzva ČS, Prehľad na účte.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z zmluvy o úvere zo dňa 25.11.2014 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému produkt - Kreditní karta Odměna České spořitelny s celkovým úverovým limitom 50.000 CZK na základe tejto zmluvy zriadil pre žalovaného kartový účet a kartu žalovanému ku dňu 25.6.2020 peňažný účet číslo 4XXXXXXXXX/XXXX v českých korunách. Ceny za vedenie účtu a ďalšie služby poskytované podľa tejto zmluvy boli uvedené v cenníku Českej spořitelny, a.s. pre bankové obchody, rovnako aj úrokové sadzby. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
6. Žalovanému vznikol na jeho peňažnom účte nedoplatok z nepovoleného prečerpania na karte vo výške 5.201,096 CZK, ktorá suma pozostávala z istiny 4.929,66 CZK, riadnych úrokov a úrokov z omeškania. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil ani na základe Poslednej výzvy pred podaním žaloby zo dňa 12.10.2020, ktorá zásielka sa vrátila žalobcovi nevyzdvihnutá. Právny zástupca žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy aj Predžalobnou výzvou zo dňa 13.1.2021, ktorá zásielka sa taktiež vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
7. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ibis), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
8. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
9. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
10. Podľa článku 6 ods. 2 Nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
11. Podľa článku 6 ods. 4 písm. a/ Nariadenia Rím I, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu.
12. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázky z ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Hoci zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), nemožno pre daný prípad aplikovať ustanovenia čl. 6 daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že podnikateľ, s ktorým žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu uzatvoril (Česká spořitelna, a.s.) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril, obsahuje voľbu rozhodného práva, súd potom aplikoval ustanovenia čl. 4 bod 2. daného nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť
plnenie charakteristické pre zmluvu. Pre zmluvu o úvere je charakteristickým plnením poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla žalovanému banka so sídlom v Českej republike, kde aj vyvíja svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka.
13. Podľa ust. § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákoník) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o účte sa ten, kto vedie účet, zaväzuje zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, umožniť vloženie hotovosti na účet alebo výber hotovosti z účtu alebo vykonávať prevody peňažných prostriedkov z účtu na účet.
14. Podľa ust. § 2665 citovaného zákona, ak sa strany dohodnú, že ten, kto vedie účet, umožní výber hotovosti alebo vykoná prevod peňažných prostriedkov z účtu, aj keď pre to na účte nie je dostatok peňažných prostriedkov, použijú sa primerane ustanovenia o úvere.
15. Podľa ust. § 2395 citovaného zákona, zmluvou o úvere sa úverovateľ zaväzuje, že poskytne úverovanému na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ust. § 1968 prvá veta citovaného zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
17. Podľa ust. § 1970 citovaného zákona, po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedojednajú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dojednanú výška takto stanovená.
18. Podľa ust. § 2 Nařízení Vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
19. Podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (Ďalje len CSP), výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
20. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, pričom žalobca zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky do nepovoleného debetu, a z tohto dôvodu žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorú však žalovaný v stanovenej lehote, a ani do podania žaloby neuhradil.
21. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k rozporovaniu žiadnych zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny vo výške 5.912,70 CZK.
22. Žalobca si žalobou uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úrokoch z omeškania. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 19.8.2021 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 1970 Občanského zákoníku ako aj s ust. § 2 Nařízení Vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. (REPO sadzba - 0,25 %) z nesplatenej istiny.
23. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a plne úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (vyšším súdnym úradníkom) samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
27. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
29. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
30. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, kedy je nutné však poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostala nečinný aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovanej v spore, kde vystupovala ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).