Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/281/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: O. E., narodený X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpený opatrovníčkou: C.. S. Y., zamestnankyňa M. súdu D. o zaplatenie 687,50 € s príslušenstvom, zmluvnej pokuty v sumu 115,50-eur, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 06.01.2012 do zaplatenia, náhradu iných trov konania vo výške 11,47-eur a náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencovi JUDr. Alanovi Strelákovi vo výške 33,99 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 2.5.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 687,50 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 12.5.2011 do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 115,50 eur(mesačnej vo výške 16,50x7 mesiacov) a trov konania.

Návrh je odôvodnený tými skutočnosťami, že dňa 31.12.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur za odplatu vo výške 190 eur. Zmluvou sa odporca (dlžník) zaviazal uhradiť celkovú čiastku vo výške690,- eur v trinástich mesačných splátkach a to v prvých 3 splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v 10. mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy o úvere. Odporca do dňa podania návrhu celkovo uhradil 2,50 eur, uhradené bolo dňa 31.12.2010. navrhovateľ odporcovi oznámil stratu výhod splátok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Predžalobnou upomienkou zo dňa 7.6.2011 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.5.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 11.5.2011. Po zosplatnení záväzku odporca neuhradil nič. Ku dňu podania návrhu žalovaná suma 687,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 690,-eur a čiastkou 2,50 eur, uhradenou odporcom. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok bola odporcovi účtovaná zmluvná pokuta 3,30 % z istiny úveru za porušenie podmienok zmluvy, za každý začatý kalendárny mesiac omeškania do zaplatenia. Keďže istina úveru je vo výške 500 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta bola vo výške 16,50 eur (3,30 %

z 500 eur). Návrhom uplatnená zmluvná pokuta v sume 115,65 eur bola navrhnutá na priznanie súdnym výrokom násobok sumy 16,50-eur a za 7 mesiacov omeškania od mája 2011 do novembra 2011.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd opakovanie vyzýval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval doručiť doručenky, ktorými navrhovateľ doručil odporcovi predžalobnú upomienku zo dňa 19.4.2011, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 20.5.2011 a doplniť skutočnosti , na základe ktorých navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od 12.5.2011 a uviesť, či navrhovateľ odporcovi poskytol reálne finančné prostriedky vo výške 500 eur alebo z nich strhol poplatok za poskytnutie úveru. Navrhovateľ bol vyzvaný na splnenie dôkaznej povinnosti a na zaslanie dôkazu o poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi, na zaslanie listinných dôkazov, z ktorých vyplývať dlžná suma a z čoho pozostáva - výpisy z účtu odporcu, prehľad splátok, cenník poplatkov atď.

Navrhovateľ v podaní súdu doručenom 25.7.2014 označil za dôkaz o poskytnutí finančnej hotovosti 500 eur odporcovi potvrdenie skutočnosti, že odporca prevzal sumu podpisom odporcu na zmluve o spotrebiteľskom úvere, potvrdil prevzatie istiny v hotovosti, čo je uvedené v bode I. Zmluvy. Jednalo sa o hotovostný úver a samotná zmluva je potvrdením o poskytnutí tejto sumy. Navrhovateľ nedisponuje výpisom z účtu, platby zo strany navrhovateľa poskytuje navrhovateľ obchodnému zástupcovi vo väčšom objeme a obchodný zástupca ho prerozdelí medzi jednotlivé schválené úvery. Odovzdanie sumy odporcovi bolo realizované pri osobnom stretnutí medzi ním a obchodným zástupcom navrhovateľa. Odporca mal okrem sumy 2,50-eur (splatenej 31.12.2010) splácať každý mesiac roky 2011 od 9.2.do 5.1. Už dňom 10.2.2011 sa dostal odporca do omeškania. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 11.5.2011, nakoľko odporca v zmysle OP sa dostal do omeškania troch mesiacov s úhradou 2. splátky. Úhradu odporcu v sume 2,50 eur započítal sumou 1,81 eur na istinu, sumou 0,36 eur na úrok a sumou 0,33 eur na odmenu. Splátky 4-10 sú zložené z istiny 49,46-eur, zmluvného úroku 9,89-eur a odmeny 8,90- eur. Dlh v sume eur pozostáva z nesplatenej istiny 489,19 eur, z úroku 99,64 eur a odmeny 89,67 eur. Navrhovateľ považoval za dostatočne preukázané zosplatnenie úveru predloženými poštovými podacími hárkami, doručenkou, preukazujúcou doručenie písomností odporcovi nedisponoval..

Miesto, na ktorom sa zdržiava odporca sa súdu vykonaným šetrením zistiť nepodarilo. Preto súd odporcovi na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa na výzvu súdu v stanovenej lehote k návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Vo veci sa jednalo o drobný spor, pretože žalovaná suma nepresahovala výšku 1000,-eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) a súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez prítomnosti nepredvolaných účastníkov bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto, čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli OS Skalica najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci účastníkov.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (Kešovka), predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, Obchodnými podmienkami, vzal v úvahu vyjadrenie navrhovateľa z 25.7.2014, a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte Zmluva) súd zistil, že ju strany podpísali 31.12.2010 v Novom meste nad Váhom. Podľa navrhovateľ pri podpise zmluvy poskytol odporcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, pričom odporca prevzatie istiny v hotovosti potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za odplatu vo výške 190,- eur a úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si navrhovateľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi celkom sumu 690 eur. Odporca sa ďalej zaviazal uhradiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mal platiť vo výške 2,50 eur a zvyšných 10 splátok v splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 44,57 % v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. .

Podľa článku 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho, alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67 €, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Podľa čl. 1 RPMN činí 67,70 %. Z predžalobnej upomienky - výzvou k úhrade dlžnej sumy z 19.4.2011 vyplýva, že ňou vyzval navrhovateľ odporcu na uhradenie dlžnej sumy 73,25-eur , zmluvná pokuta činí čiastku 0,-, a súčasne upozornil odporcu, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Doručenka súdu predložená nebola.

Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 20.5.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že ku dňu 11.5.2011 bol zosplatnený celý dlh z dôvodu omeškania odporcu so splácaním dlhu a uviedol celkovú dlžnú čiastku vo výške 687,50 eur, ktorá ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavovala istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 787,50 eur, v tom vynaložené náklady za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20% z úveru, t.j. 100-eur. Doručenka súdu predložená nebola.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 30.6.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.10.2010, § 1 ods. 1. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, § 2 Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, § 9 ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, § 9 ods. 6 Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd posudzujúc právnu povahu vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi, aplikáciou právnej normy dospel k záveru, že zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené nebolo v konaní sporným, keď priamo v zmluve je v článku I. uvedené, že veriteľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie odporcu v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie dodávateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporcovi podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme ( 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, hodnotiac ich jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500 eur.

V konaní bola sporná výška finančných prostriedkov, ktoré má odporca navrhovateľovi zaplatiť. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo sú zákonom predpísané základné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd vyvodil, že určenie splatnosti jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, s tým dôsledkom, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť určená termínom t.j. vyjadrená konkrétnym dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli zmluvnej strany, v tomto prípade dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku. Celá Zmluva o úvere aj Obchodné podmienky sú vopred pripravené navrhovateľom a takto ponúka svoje

služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, v ktorej odporca zmluvné podmienky nemohol okrem doby splácania ovplyvniť. Navrhovateľ je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom, u ktorého sa predpokladá, že má aj odborný aparát znalý práva a na rozdiel od priemerného spotrebiteľa pozná právne dôsledky podmienky v Zmluve, podľa ktorej iba odporúča termín úhrady tej ktorej splátky do 15 dňa v mesiaci. Následkom takejto neurčitej podmienky je, že nie je urobené zadosť primárnemu účelu právnej úpravy noriem spotrebiteľského práva, pretože podmienky zmlúv uzatváraných so spotrebiteľom vyžadujú zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a určitosť v rámci ochrany spotrebiteľa. Primárnemu účelu ochrany spotrebiteľa zodpovedá potom len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Práve uvedenie výšky jednotlivých splátok istiny, úroku a poplatkov sa v zákone uvádza za účelom, aby spotrebiteľ dokázal posúdiť výhodnosť spotrebiteľského úveru, resp. aby jeho výhodnosť dokázal porovnať s inými spotrebiteľskými úvermi. Pri uvedení výšky splátok istiny, úroku a poplatkov by sa spotrebiteľ dokázal lepšie orientovať vo svojom dlhu a zistiť, akú istinu bude musieť splatiť v prípade, že by sa rozhodol úver splatiť skôr, t.j. po uhradení konkrétnych splátok. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, keďže odporcovi bol poskytnutý úver, keďže však zmluva neobsahuje všetky uvedené zákonné náležitosti, neobsahuje termíny splátok, nie je určená konečná splatnosť úveru, navrhovateľovi je odopreté ustanovením § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch právo na úroky a poplatky.

Súd posúdil návrh ako nedôvodný v časti požadovanej zmluvnej pokuty. Ustanovenia o zmluvnej pokute patriace k typovej zmluve o úvere sú formulárom, v ktorom si spotrebiteľ individuálne nedojednal zmluvnú pokutu, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná so spotrebiteľmi za rovnakých podmienok vo všetkých Obchodných podmienkach, čo súd konštatuje z jeho rozhodovacej činnosti, viď napríklad veci Okresného súdu Skalica sp. zn. XC/XX/XXXX, sp. zn. XC/XXX/XXXX.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Navrhovateľ návrhom uplatnil na zaplatenie zmluvnú pokutu 115,50 eur, vypočítanú ako mesačnú zmluvnú pokutu vo výške 16,50 € vynásobenú 7 mesiacmi za 7 mesiacov omeškania od mája 2011 do novembra 2011. Zmluvná pokuta bola uplatnená na základe formulárovej, individuálne nedojednanej podmienky danej dodávateľom do článku 3 Obchodných podmienok, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny. V ročnom vyjadrení by zmluvná pokuta predstavovala sumu 198,-eur. Súd má za to, že v takejto výške dohodnutá zmluvná pokuta je daná do zmluvy, resp. do jej súčasti do obchodných podmienok navrhnutých dodávateľom finančnej služby v neprospech spotrebiteľa, ktorý okrem zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie v prípade omeškania je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania a tiež ide o sankciu za omeškanie. Kumulované sú dve sankcie za to, že dlžník neplní riadne a včas, teda za omeškanie. Odporca uvedenú zmluvnú pokutu individuálne nevyjednal, keďže zmluvná pokuta je súčasťou obchodných podmienok, ktoré mohol prijať len ako celok. Súd má za to že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, u ktorého chýbal prejav vôle na strane odporcu k vzniku právneho úkonu tak, ako to predpokladá § 34 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 544 ods. 1 o zmluvnej pokute. Za to isté porušenie povinností je odporca postihnutý dva krát, čo je nerovnováhou v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa Navrhovateľ nepreukázal, že zmluvnú pokutu s odporcom individuálne vyjednal, ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ, z ktorej si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie a preto súd návrh navrhovateľa aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa zmluvy o úvere bolo medzi navrhovateľom a odporcom dohodnuté plnenie v splátkach a je zákonom stanovená podmienky pre vznik oprávnenia veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie jednotlivej splátky. Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Ak toto oprávnenie neuplatní, opätovne sa pokračuje v plnení v splátkach, veriteľ môže opäť toto právo využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa zmluvy o úvere sa odporca dostal do omeškania už dňa 9.2.2011. Z návrhu vyplýva, že odporca zaplatil prvú splátku 2,50-eur už dňa 31.12.2010, t.j. v deň uzavretia zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, t.j. druhá splátka vo výške 2,50- eur bola splatná 30.1.2011, po tomto dátume mohol žiadať navrhovateľ zaplatiť celý úver. Tretia splátka vo výške 2,50-eur bola splatná 1.3.2011, štvrtá splátka vo výške 68,25-eur (a vždy aj ďalšia splátka) bola splatná 31.3.2011, piata splátka bola splatná 30.4.2011, šiesta splátka bola splatná 30.5.2011 a pred uplynutím lehoty jej splatnosti navrhovateľ jednostranným právnym úkonom dňa 20.5.2011 požadoval po odporcovi splatiť celú pohľadávku bezodkladne v hotovosti obchodnému zástupcovi, do pokladne alebo na bankový účet. ak toto oprávnenie neuplatní, opätovne sa pokračuje v plnení v splátkach, veriteľ môže opäť toto právo využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Jednostranným právny úkon veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorázovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky sa musí dostať do dispozície dlžníka aby vyvolal ten účinok, že dlžníkovi vzniká povinnosť splniť dlh naraz. V konaní sa nedalo iba na základe poštových podacích hárkov ustáliť, kedy sa požiadavka navrhovateľa na zaplatenie celého dlhu naraz dostala do dispozície odporcu a nebolo možné vyvodiť, že odporca je podľa tvrdenia navrhovateľa v omeškaní od 12.5.2011, čo časovo predchádza aj právny úkon navrhovateľa z 20.5.2011. Súd preto pri priznaní úroku z omeškania vychádzal z toho, že odporca nestratil výhodu splátok a nezaplatených 497,50-eur sa stalo splatnými podľa výpočtu navrhovateľa dňa 5.1.2012 a od nasledujúceho dňa ( od 6.1.2012) je odporca v omeškaní s platením peňažného záväzku.

Súd vyhovel navrhovateľovi v časti návrhu týkajúcom sa úrok z omeškania vo výške podľa návrhu, pretože výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania patrí len zo sumy nesplatenej istiny priznanej súdom, na ktorú má navrhovateľ právny nárok a teda len so sumou 497,50- eur sa odporca dostal do omeškania od 6.1.2012. Nakoľko omeškanie odporcu trvá, má uloženú povinnosť platiť úrok z omeškania do zaplatenia.

Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že sa vzťahujú na práva a povinnosti účastníkov zo záväzkovoprávneho vzťahu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V konaní bolo zistené z listinných dôkazov, že po práve navrhovateľovi patrí od odporcu zaplatiť záväzok 497,50-eur s 9,25% úrokom z omeškania od 6.1.2012 do zaplatenia, ktorý má povinnosť odporca splniť a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 687,50 a zmluvnej pokuty 115,50-eur, ktorá nie je príslušenstvom a je samostatným nárokom uplatneným v konaní. Z celkom žalovanej sumy 803- eur súd navrhovateľovi priznal sumu 497.50eur a do zvyšku tejto sumy návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 61,95 % a u odporcu 38,05 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 23,90 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 11,47 eur (23,90 % zo 48 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 33,99 eur a to

za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, každý úkon by pri plnom úspechu bol vo výške 51,45-eur, 2 x režijný paušál by bol 7,81-eur a patrilo by 20% DPH (23,90 % zo 142,22 eur).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok