Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-31-2014.pdf
PDF · 154.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a prísediacich Mariána Nabileka a Janky Pilátovej v trestnej veci obžalovaného P. F. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.02.2016, takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. F., O.. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale bytom L.Š., R. XXX, rozvedený, zamestnaný,
je vinný, že :
ako konateľ spoločnosti BRATRANS, s.r.o. so sídlom Partizánske - Malé Uherce, ul. Uherská 294/108, IČO: 36641961 v presne nezistený deň po 15.01.2009, najneskôr dňa 10.02.2009 v Bratislave uzatvoril s nájomcom vozidiel spoločnosťou BS CARGO, s.r.o., Sebedražská cesta 1, Prievidza, IČO: 36823601 a spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava-Vajnory, IČO: 35728116 ako prenajímateľom týchto vozidiel štyri zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu uzatvorených pôvodne medzi uvedenými spoločnosťami, ktorých predmetom bol prenájom vozidiel a to: 1. Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112225-L na vozidlo zn. Mercedes Benz ACTROS 1848 LS/36, EČV: P.-XXXBJ, červenej farby, VIN: WDB9340321L336226, rok výroby 2008, zakúpené na základe faktúry č. 2008202952 zo dňa 13.08.2008 od predávajúceho Mercedes-Benz Slovakia, s.r.o. v obstarávacej hodnote 104 843 €, 2. Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112279-L na vozidlo zn. Mercedes Benz ACTROS 1848 LS/36, EČV: P.-XXXBJ, modrej farby, VIN: WDB9340321L301200, rok výroby 2008, zakúpené na základe faktúry č. 2008203112 zo dňa 25.08.2008 od predávajúceho Mercedes - Benz Slovakia, s.r.o. v obstarávacej hodnote 101 626 €, 3. Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112226-L na valníkový náves Kogel Coil SNCC 24 P120, EČV: P.-XXXYC, modrej farby, VIN: WKOS0002400116034, rok výroby 2008, zakúpený na základe faktúry č. 200813681 zo dňa 13.08.2008 od predávajúceho PEMA Slovakia, s.r.o. v obstarávacej hodnote 35 878,50 €, 4. Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112280-L na valníkový náves Krone ProfiLiner SDP/P/, EČV: P.-XXXYC, bielej farby, VIN: WKESD000000375478, rok výroby 2008, zakúpený na základe faktúry č. 200814104 zo dňa 25.08.2008 v obstarávacej hodnote 29 928,50 €,
na základe ktorých zmlúv vstúpil do leasingu uvedených vozidiel a zaviazal sa splácať vopred dohodnuté mesačné splátky za vozidlá v celkovej výške 5 450,44 € na účet prenajímateľa, pričom s výnimkou úhrady prvej splátky leasingu ďalšie splátky neuhrádzal, nereagoval na výzvu na vrátenie predmetov leasingu,
ktorá mu bola doručená dňa 24.07.2009 a napriek tomu, že v zmysle zmlúv o finančnom leasingu a Všeobecných podmienok finančného leasingu spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Bratislava nebol vlastníkom predmetov leasingu, tieto vozidlá spolu s návesmi po 13.02.2009 v Partizánskom na Parkovisku pri obchodnom dome Billa bez súhlasu leasingovej spoločnosti za odplatu odovzdal neznámym osobám k prenájmu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava-Vajnory, IČO: 35728116, škodu vo výške najmenej 233 857,66 €,
t e d a :
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, § 42 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roku.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Pavlovi Svitkovi povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s. r. o. Tuhovská 11, Bratislava - Vajnory, IČO: 357 28 116, škodu vo výške 233.857,66 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal dňa 17.09.2014 obžalobu na obvineného P. F. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2015, 25.03.2015, 20.05.2015, 24.06.2015, 12.08.2015, 07.10.2015, 23.12.2015 a 10.02.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, splnomocnenca poškodeného U.. E. K., svedkov P. M., M. M., L. X.M., V. Y., C.. E. L., T. O., L. T., U. M., E. F., U.. P. X., L. M., M. Š., L. Ď., M. G., oboznámením ostatného spisového materiálu (trestné oznámenie z č.l. 4-5, prílohy k trestnému oznámeniu č.l. 7-70, výpis z obchodného registra č.l. 71-72, mandátna zmluva č.l. 78-81, opatrenie o ustanovení obhajcu č.l. 100-101, správa spoločnosti EVOL, s r.o. č.l. 154, žiadosť o rozloženie splátok č.l.155, zmluva o vyťažovaní vozidiel č.l. 156-157, doklady BS Cargo s. r. o. č.l. 158-164, podklady ku vozidlám č.l. 175-202, podklady k leasingu č.l. 214-226, výzva + plnomocenstvo č.l. 330-333, odborné vyjadrenie č.l. 488, príkaz + oznámenie T - com č.l. 502-504, zmluva o nájme dopravného prostriedku č.l. 509-512, faktúry + podacie lístky č.l. 513-526, správa obce Malé Uherce č.l. 528, fotokópie z osvedčovacej knihy č.l. 529-532, vyjadrenie CDS Slovakia č.l. 534, vznesené obvinenie ftc č.l. 536-539, návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania ftc č.l. 540-544, uznesenie o podmienečnom zastavení TS ftc č.l. 545-551, vyhlásenie celoštátneho pátrania č.l. 552, správa o povesti
obec Veľké Uherce č.l. 580, správa o povesti obec Malé Uherce č.l. 581, výpis zo živnostenského registra č.l. 587, výpis z obchodného registra č.l. 588-590, odpis z RT č.l. 862-863, lustrácia STA č.l. 864-865, lustrácia v registri priestupkov č.l. 867-869, lustrácia GP SR č.l. 870-879) a oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/155/2011 a sp. zn. 0T/8/2012 a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zneužitý a podvedený. Pán Ď. vedel o finančných problémoch obžalovaného a navrhol mu, aby prebral kamióny od BS Carga a tieto si ďalej prevezme spoločnosť pána X.. Z nájomnej zmluvy mu vyplývalo, že by mu bolo ešte zostávalo asi 800-1000 € mesačne v čistom, zlákalo ho to. Následne už nikto neplatil faktúry, obrátil sa na pána O., aby vymáhal pohľadávku. Obžalovaný vstúpil do leasingu a prenajal kamióny ďalej na základe nájomnej zmluvy. Na otázku prokurátora, kto ho oslovil aby prevzal leasing obžalovaný uviedol, že pán Ď.. Spoločnosť BS Cargo obžalovaný predtým nepoznal. Predmetom činnosť spoločnosti Bratrans bola stavebná činnosť. S autodopravou predtým obžalovaný skúsenosti nemal, okrem malých dodávkových vozidiel. Obžalovaný mal záujem kamióny riadne vyťažiť, a tým spôsobom, že nakoľko spoločnosť pána X. nemala v poriadku daňové záležitosti, spoločnosť obžalovaného Bratrans vstúpila do leasingu a následne na základe nájomnej zmluvy (ktorú priniesol pán Ď.) obžalovaný ich prenajal pánovi X.. Obžalovaný pána X. predtým nepoznal, všetko managoval pán Ď.. Pri prevzatí leasingu obžalovaný kamióny predtým nevidel, tieto boli niekde v Prievidzi, pričom zmluvy podpisovali v Bratislave priamo v Mercedese. Bol tam obžalovaný a za BS Cargo tam bol pán T. a sedel tam s nimi aj pán Ď.. Vozidlá potom prepravil pán T. do Partizánskeho na parkovisko pri zimnom štadióne, tam odovzdali obžalovanému kľúče, obžalovaný následne oslovil svojho bratranca pána M., aby ich previezol na parkovisko pred Billu, aby tam nezavadzali. Stáli tam približne jeden a pol týždňa, kým sa prihlásili a dali na značky, čo zabezpečoval obžalovaný. Potom pán Ď. doniesol nájomné zmluvy a potvrdenia pre vodičov, ktoré podpisoval obžalovaný (overeným podpisom), že vodiči môžu za spoločnosť Bratrans viesť kamióny. Tieto potvrdenia obžalovaný overil na obecnom úrade v Malých Uherciach a odovzdal to pánovi Ď. a on odovzdal obžalovanému nájomnú zmluvu a po tom ako boli nahodené značky obžalovaný odovzdal pánovi Ď. kľúče od oboch vozidiel spolu s návesmi na pumpe OMW v Partizánskom. Obžalovaný oslovil pána M. len preto, aby preparkoval kamióny, aby nestáli na tom parkovisku pred políciou. Pri odovzdaní kľúčov od kamiónov pánovi Ď. nebol prítomný iný svedok, len obžalovaný a pán Ď.. Obžalovaný priznal, že dostal výzvu na vrátenie vozidiel, avšak na túto nereagoval, lebo sa už k vozidlám nevedel dostať. Na otázku prokurátora, aký bol v tom čase životný štandard obžalovaného, tento nevedel uviesť. Na otázku prokurátora, aby obžalovaný popísal stretnutie s pánom X. tento uviedol, že pán X. najskôr poslal obžalovanému len dopis, kde mu uviedol aj telefónne číslo, na ktoré ho obžalovaný kontaktoval, dohodli si stretnutie, že pán X. príde do Uheriec, obžalovaný mal pocit, že pán X. chcel len zistiť, čo obžalovaný vie o tých kamiónoch, na stretnutí boli prítomní pán X. a jeho dvaja kamaráti a tiež pán O., ktorý tam bol s obžalovaným, keďže jeho firmu obžalovaný poveril vymáhaním tejto pohľadávky od pána X.. Obžalovaný mal v tom čase aj iné podlžnosti a v tejto súvislosti sa aj zoznámil s pánom O., ktorý chodil vyberať peniaze pre spoločnosť Provident a obžalovaný mal v tom čase z tejto spoločnosti úver, ktorý nebol schopný splácať, taktiež mal ešte hypotekárny úver na dom, o ktorý prišiel. S pánom Ďurišom sa zoznámil, keď si chcel vybaviť úver, čo bolo asi 3-4 mesiace pred tým, než sa toto stalo. Zoznámili sa v Hliníku nad Hronom u pána M., s ktorým riešil obchodné veci. Pán Ď. mu úver nevedel vybaviť, ale dal mu možnosť, že by vzal kamióny do leasingu a tieto ďalej prenajať X., čo by mu vynieslo asi 1000 € mesačne. Pôvodne mal 3 kamióny, pričom 2 prenajal, tretí vrátil späť leasingovke, keďže neplatili faktúry za tie dva kamióny. Na otázku prokurátora, že keď sa obžalovaný s pánom Ď. poznal len tak krátko (3-4 mesiace), išiel s ním do takého kšeftu, obžalovaný uviedol, že áno, keďže mu dôveroval pán M., ktorého obžalovaný poznal už dlho, tak mu dôveroval aj on. Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že pán Ď. zabezpečoval podklady pre leasing za spoločnosť Bratrans. Pán Ď. zobral obžalovaného do Prievidze za pánom T., pričom kamióny mu neukázali, lebo mali byť niekde v Lehote pod Vtáčnikom. Podľa názoru obžalovaného sa pán Ď. s pánom T. poznali. Obžalovaný platil aj poplatok leasingovej spoločnosti v súvislosti s nadobudnutím kamiónov, peniaze mu dal pán Ď.Š.. Obžalovaný nevedel presne uviesť, či bol pri odovzdávaní kamiónov s pánom Ď. niekto iný, keďže pán Ď. sa nechcel stretnúť pri kamiónoch, len chcel aby mu obžalovaný doniesol kľúče na pumpu OMW. Peniaze na prepis kamiónov dal obžalovanému pán Ď.. Na otázku obhajcu, kto zabezpečoval doklady o povinnom zmluvnom poistení obžalovaný uviedol, že pán Ď. ho vzal do Prievidze, kde si sadli ešte s dvomi pánmi a jeden z nich ho zobral a išli z toho podniku oproti do nejakej poisťovne, kde to všetko zariadili. Na druhý deň obžalovanému poisťovací agent priniesol zmluvy na OMW do Partizánskeho. Obžalovaný vystavoval faktúry za spoločnosť Bratrans na spoločnosť pána X. (asi 10 faktúr), pričom uhradená nebola
ani jedna. Pán Ď. obžalovanému asi po týždni od prebratia kamiónov priniesol zálohu 4000 €. Pán Ď. chodil za obžalovaným dosť často, asi 3 krát do týždňa, stretávali sa aj u obžalovaného doma i v hostinci u Štreky v Malých Uherciach, chodieval i s priateľkou. Obžalovaný v minulosti pomáhal pri objasňovaní trestného činu, išlo o Prievidzský štadión, riešila to finančná polícia z Trnavy. Na otázku obhajcu, aký je v súčasnosti postoj obžalovaného ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu obžalovaný uviedol, že teraz už vie, že nemal ďalej kamióny prenajať, vtedy to nevedel, avšak s vidinou zisku, kedy bude môcť splácať hypotéku i faktúry, to spravil. Na otázku prokurátora, aby sa obžalovaný vyjadril, prečo zmenil postoj na hlavnom pojednávaní, keď vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, pričom v prípravnom konaní sa doznal k spáchaniu skutku, svoje konanie oľutoval a dal podnet na konanie o dohode o vine a treste obžalovaný uviedol, že vtedy to nevedel, že nemôže vozidlá ďalej prenajať, pričom však vedel, že nie je ich vlastníkom, je si vedomý toho, čo spravil, avšak odmieta niesť vinu za niekoho, kto podviedol jeho. Na otázku prokurátora uviedol, že prvotnú splátku leasingu platil asi pán Ď., bolo potrebné mať všetko v poriadku, peniaze sa hradili na pokladni, prvú splátku leasingu za Bratrans uhradil na mieste v pokladni obžalovaný, pričom peniaze dostal od pána Ď.. Na otázku predsedu senátu obžalovaný uviedol, že už od začiatku vedel od pána Ď., že predmety leasingu (kamióny) ďalej prenajme pánovi X.M., tento si do leasingu nemohol dovoliť vstúpiť, keďže nemal v poriadku daňové záležitosti, obžalovaný bol vtedy v takej situácii, že ho zaujímalo najmä zisk (vidina zisku 1000 € mesačne) a v tom momente by bol zobral čokoľvek bez ohľadu na následky.
Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kamióny boli odstavené na parkovisku pred V., obžalovaný mu zavolal, že ich potrebuje previesť na prihlásenie, svedok ich previezol pred políciu na parkovisko, kde ich prihlásili a späť na to parkovisko. Presný dátum si už nepamätal, kedy to bolo. Previezol postupne oba kamióny. Svedok tiež uviedol, že poradil obžalovanému, že má známych vo Francúzsku a že by mohlo auto vycestovať do zahraničia a mohol by ho takto vyťažiť, na to obžalovaný reagoval asi tak (nevedel to presne), že ak by to potreboval, ozval by sa mu. Svedok nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný podnikal s nákladnými vozidlami. Na otázku obhajcu koľkokrát pomáhal obžalovanému v súvislosti s kamiónmi a návesmi svedok uviedol, že ten jedenkrát, keď ich viezol na prepisy a ešte pred Billou, pomáhal preštartovať kamióny, lebo tam stáli dlhšie, bol pri tom aj obžalovaný, ktorý ho zavolal, a ešte ďalšie osoby, ktoré nevedel uviesť pre odstup času, pričom na návrh obhajcu sa odstraňovali rozpory vo výpovedi, na čo svedok uviedol, že je pravdou, čo uviedol v prípravnom konaní. Na podnet prokurátora sa odstraňovali rozpory vo výpovedi svedka, pričom svedok potvrdil, že obžalovaný mal mať pôžičky, na ktoré si požičal peniaze. Svedkovi to prišiel ako dobrý nápad v tom čase prenajať kamióny, dalo sa na tom zarobiť v tej dobe pekné peniaze.
Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti Mercedes Benz Financial Services pracuje od roku 2003 ako obchodný zástupca, mal v tom čase na starosti okrem bežných leasingových zmlúv aj prevody leasingových zmlúv. V danom prípade sa jednalo o štandardné postúpenie leasingovej zmluvy z jednej spoločnosti na druhú. V danom prípade bola podĺžnosť BS Cargo voči prenajímateľovi, ktorú bolo treba vyrovnať, uhradená v plnej výške, inak by nebolo možné postúpiť leasing, pokiaľ by sa dlh neurovnal. Svedok uviedol, že presne si už nepamätá, či spoločnosť Bratrans riadne splácala splátky leasingu, na podnet prokurátora sa odstraňovali rozpory vo výpovedi svedka, pričom svedok potvrdil, že spoločnosť Bratrans leasingové splátky riadne nesplácala, splátky boli uhradené iba dňa 10.02.2010, a to do pokladne obžalovaným, preto bola spoločnosť Mercedes Benz Financial Services nútená vyzvať obžalovaného k úhrade splátok a tiež k pristaveniu predmetov leasingu, prebehlo aj osobné stretnutie obžalovaného so zástupcami spoločnosti EVOL, s.r.o., kde obžalovaný uviedol, že predmet leasingu dal do prenájmu ďalšej osobe, pričom nevedel uviesť, kde sa tieto nachádzajú. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že bol prítomný pri podpise zmlúv o prevode práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu a taktiež tam boli prítomní aj konatelia oboch spoločností, či tam bola prítomná aj iná osoba uviesť nevedel. Svedok nevedel presne uviesť, kde došlo k prevzatiu vozidiel, tiež pripustil, že sa mohlo stať, že pri podpisovaní preberacieho protokolu nemuseli byť autá fyzicky prítomné, najmä ak už boli vyťažované napr. niekde v zahraničí, v takom prípade postačila aj fotografia toho predmetu. Svedok uviedol, že v danom prípade autá neboli prítomné pri podpise preberacieho protokolu.
Svedok - splnomocnenec poškodenej spoločnosti Mercedes Benz Financial Services Slovakia U.. E. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol spoločnosťou Mercedes Benz Financial Services poverený na podanie trestného oznámenia. Svedok - poškodený sa vyjadril k uzatvoreniu 4 leasingových zmlúv (dve na ťahače, dve na návesy) medzi poškodenou spoločnosťou a pôvodným nájomcom, BS Cargo, ako aj k prevodu práv a povinností z týchto zmlúv na základe žiadosti na spoločnosť Bratrans. Spoločnosť
Bratrans zastúpená obžalovaným prevzala leasing od BS Cargo, v priebehu trvania zmlúv neboli uhrádzané mesačné splátky, preto došlo k predčasnému ukončeniu zmlúv. Odstúpenie od zmlúv bolo doručené obžalovanému, ako aj výzva na vrátenie vozidiel, čo obžalovaný prevzal, avšak vozidlá nevrátil. Taktiež uviedol, že obžalovaný pri osobnom stretnutí so zástupcom spoločnosti EVOL, s.r.o., ktorá bola poškodenou spoločnosťou poverená k prevzatiu predmetov leasingu od obžalovaného po vypovedaní zmlúv o finančnom leasingu, ktoré obžalovaný riadne prevzal, mal uviesť, že vozidlami už nedisponuje, nakoľko ich odovzdal za odplatu neznámym osobám a nedá sa zistiť, kde sa v súčasnosti nachádzajú. Svedok - poškodený tiež uviedol, že obžalovaný bol v zmysle zmluvných podmienok oprávnený predmety leasingu využívať len osobne pre účely spoločnosti, nie ich aj prenajímať ďalším osobám, o čom bol riadne poučený, preto bolo podané i trestné oznámenie. Na otázku obhajcu svedok - poškodený uviedol, že ak sa zistí, že klient koná v rozpore so zmluvnými podmienkami (prenájme, alebo odpredá predmety leasingu) dôjde k vypovedaniu zmluvy a pokiaľ nie je úspešné zadržanie predmetov zmluvy, podáva sa trestné oznámenie.
Svedok L. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on žiadne kamióny neprebral, ani žiadnu zmluvu nepodpisoval, a to ani s obžalovaným, ani s leasingovou spoločnosťou. Uviedol, že mu domov chodili faktúry na úhradu za prenájom áut, preto sa stretol s obžalovaným na pumpe OMW v Partizánskom a tam si to vydiskutovali, avšak aj potom mu ešte chodili faktúry. Nespomína si, že by s niekým podpisoval nejakú zmluvu, svedok podnikal, mal jedno auto SCANIU. Svedok sa s obžalovaným stretol len raz na pumpe OMW v Partizánskom, kde s ním boli i páni Š. a H.. Svedok sa tiež vyjadril, že bolo medzi šoférmi v tom čase známe, že kto nevládal splácať leasing vozidiel, tieto vozili do Rumunska. Na otázku prokurátora uviedol, že L. Ď. nepozná, nebol s nikým v Partizánskom prevziať predmetné vozidlá. Na otázku obhajcu k osobe Š. svedok uviedol, že sa v tom čase hovorilo, že keď máš problém s leasingom, obráť sa na Š. (Š., ktorého volali Š.). Svedok uviedol, že nikdy v živote, okrem svojho vozidla, žiadnu zmluvu neuzatváral, ani žiadne vozidlá nepreberal.
Svedok V. Y. (rod. T.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzali na firmu kamióny na prepravu, nakoľko sa im však nedarilo, dali inzerát na postúpenie leasingu. Svedok uviedol, že v autách bol nainštalovaný zabezpečovací GPS systém (monitorovací) Buddy. Mali najskôr ponuku od jednej firmy, tak si zobrali autá na leasing, potom to padlo (mali 6 áut) a nevládali to splácať, tak sa pokúšali leasing postúpiť, časť leasingu aj postúpili a ostatné autá vrátili leasingovkám. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že bol konateľom spoločnosti BS Cargo a predmetom ich činnosti bola autobusová a kamiónová doprava. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že k fyzickému odovzdaniu vozidiel došlo v Partizánskom na parkovisku pri zimnom štadióne, vozidlá si prebral obžalovaný a oni odišli. Toto nasledovalo po tom, čo boli v Bratislave podpísané zmluvy o postúpení a v ten istý deň poobede odovzdávali autá v Partizánskom vrátane všetkých dokladov. Pri odovzdávaní boli prítomní svedok a jeho spoločník pán G.. Pri prevode leasingu museli uhradiť svoje záväzky (podĺžnosti), čo aj svedok urobil a osobne uhradil do pokladne spoločnosti Mercedes Benz dlžné splátky. Obžalovaný bol za svedkom aj s ďalšou osobou menom L. (prišli na mercedese), svedok mal dojem, že boli spoločníci, spomínali, že autá by mali ísť aj do Ruska, pri ich stretnutí bol prítomný aj tento pán vyšší, šedivé vlasy, dobre oblečený. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že inzeráty uverejňovali na dostupných stránkach (bazoš, bazar.sk). Na otázku obhajcu svedok uviedol, že v súvislosti s prepisom leasingu sa s obžalovaným stretol raz pred podpisom zmlúv a potom následne až v Bratislave. Svedok uviedol, že sa stretli s obžalovaným a jeho spoločníkom u neho doma. Obžalovaný poprel, že sa stretli u svedka v Lehote pod Vtáčnikom prvýkrát, keďže on tam nikdy nebol, podľa jeho vyjadrenia sa prvýkrát stretli v Prievidzi a potom sa ešte raz stretli v Bratislave pri podpise zmluvy. Svedok uviedol, že keď brali vozidlá, bol v nich nainštalovaný aj monitorovací systém CDS na sledovanie vozidla, aj v čase, keď svedok odovzdával kamióny obžalovanému, monitorovací systém tam ešte bol nainštalovaný.
Svedok C.. E. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti Mercedes Benz Financial Services pracuje ako úverový manager (risk manager), pričom predmetom jeho činnosti je ohodnocovanie bonity klienta a schvaľovanie prefinancovania vozidiel. Svedok schvaľoval v rámci svojej činnosti 4 zmluvy o leasingu vozidiel so spoločnosťou BS Cargo, kedy jednal s pánom T. (Y.), s ktorým následne jednal aj o možnosti postúpenia leasingu na spoločnosť Bratrans, s.r.o., kde však predmetné zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu už schvaľoval M. M.. Svedok sa tiež vyjadril k postupu pri preverovaní bonity klienta a tiež k splneniu podmienok, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo možné vstúpiť do leasingu, resp. tento postúpiť.
Svedok T. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal pri stretnutí s ním za účelom riešenia pôžičky, svedok pracuje ako inkasný pracovník pre spoločnosť Profi Credit Slovakia, s.r.o. Obžalovaný mu hovoril o jeho probléme, že zobral kamióny s návesmi na leasing, ktoré následne odovzdal do prenájmu tretej osobe, pričom za kamióny leasing riadne neplatili a ani nevedel, kde sa tieto nachádzajú. Svedok pomáhal obžalovanému v súvislosti s vymáhaním pohľadávok za prenajaté kamióny. Svedok sa vyjadril k priebehu stretnutia obžalovaného s pánom X. a ďalšími dvoma osobami, kde bol aj on prítomný.
Svedok L. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ohľadne skutku kladeného obžalovanému za vinu nemá žiadne informácie. S obžalovaným sa spoznal pri stavbe rodinného domu, neskôr sa skamarátili. Svedok bol istý čas aj konateľom spoločnosti Bratrans (asi 3 mesiace). Na otázku prokurátora svedok uviedol, že obžalovanému požičal sumu 300 000 Sk a obžalovaný ho za to zapísal ako spoločníka do spoločnosti Bratrans, avšak len do času, kým mu obžalovaný vrátil dlžné peniaze.
Svedok U. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ohľadne skutku kladeného obžalovanému za vinu nevie nič uviesť. Uviedol, že obžalovaný sa zoznámil s pánom Ď. u neho vo výrobe, kde sa stretli prvýkrát a nejako sa dali do kopy. Pri odstraňovaní rozporov na návrhu obhajcu obžalovaného svedok pripustil, že pán Ď. pomáhal vybaviť obžalovanému úver a tiež odloženie splátok úveru na vozidlo Suzuki Swift, pričom nevedel sa vyjadriť ako jeho snaha dopadla.
Svedok E. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k predmetnému skutku sa nevie bližšie vyjadriť. Vyjadril sa k podpisovaniu zmlúv o finančnom leasingu medzi spoločnosťami BS Cargo a Mercedes Benz Slovakia.
Svedok U.. P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dostali zákazku s Mercedes leasingu, kde ich úlohou bolo vymôcť predmety leasingu, alebo finančnú hotovosť. Týkalo sa to spoločnosti Bratrans, kde bol konateľom obžalovaný. Svedok obžalovaného osobne navštívil, pričom obžalovaný mu uviedol, že predmety leasingu dal do prenájmu nejakej ďalšej firme, mala to byť Java, tam bol nejaký pán X., s ktorým sa skontaktovali telefonicky, ktorý uviedol, že o ničom nevie, žiadnu zmluvu nepodpisoval. Obžalovaný mal svedkovi uviesť, že by za tým mal byť ešte pán Ď. zo Žiaru nad Hronom, s ktorým sa tiež spojili telefonicky a on tiež poprel skutočnosť, že by vyvíjal nejakú činnosť alebo že by za niečím stál. Cez externé zdroje ešte po predmetných kamiónoch pátrali, pričom mali informáciu, že by mali byť niekde v zahraničí (na Ukrajine). Nakoľko sa nepodarilo predmety vypátrať, zákazku ukončili s návrhom na podanie trestného oznámenia.
Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k predmetnému skutku sa nevie bližšie vyjadriť. Uviedol, že prevádzkoval autodopravu, pričom v rámci svojej činnosti nikdy nemal v prenájme žiadne jazdné súpravy s výnimkou kamiónu zn. MAN, ktorý vlastnil. Tiež sa vyjadril k tomu, že mal nejaké spoločné aktivity s pánom X.. Tiež uviedol, že vykonával aj prepravu do Rumunska. Nikdy nebol pre žiadne kamióny s pánom X. v Partizánskom a ani neprevážal v roku 2009 žiadne nákladné vozidlá značky Mercedes zo Žiaru nad Hronom do zahraničia.
Svedok M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho požiadal pán X., aby s ním išiel na stretnutie s nejakými ľuďmi v Topoľčanoch alebo v blízkom okolí. Išiel tam s nimi ešte jeden pán, ktorého meno si nepamätal, prezývajú ho C.. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že až neskoršie mu došlo, že na stretnutie ho pán X. zavolal pre to, aby mu mohol túto skutočnosť dosvedčiť a nadobudol dojem, že bol takto zneužitý. Na tom stretnutí boli ešte prítomné ďalšie dve osoby, ktoré predtým nevidel. Na otázku prokurátora uviedol, že pán X. používal len starú SCANIU a mal ešte valníkové LIAZ-ky.
Svedok L. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa spoznal tak, že bol na pracovnej návšteve u kamaráta U. M. a tam bol aj obžalovaný, ktorý potreboval vybaviť úver (financie), že by založil aj dom. Vyšlo však najavo, že obžalovaný mal nejaké finančné problémy (asi exekúcie). Obžalovaný mu povedal, že ak úver vybaví, bude mať z toho províziu, avšak nič z toho nebolo. V rámci tohto jednania sa vyskytlo aj to, že obžalovaný nemal zaplatenú aj faktúru za telefón, tak mu ju svedok zaplatil, a tieto peniaze mu obžalovaný aj vrátil. Svedok tiež uviedol, že raz mu obžalovaný volal, že má kamióny a že by ich potreboval prenajať ďalej, pričom išlo o kamióny na leasing, na čo mu svedok povedal, že to by bolo v rozpore s leasingovou zmluvou. Svedok uviedol, že má známosti a vedel vybaviť úver (podniká). Na otázku prokurátora uviedol, že sa úver vybaviť nepodarilo. Svedok pripustil možnosť, že
bral obžalovaného do Bratislavy, pričom obžalovaný mu uviedol, aby mu tam niekde zastavil. Svedok mal vedomosť, že obžalovaný pracuje v stavebníctve, nemal však vedomosť, že by obžalovaný podnikal v doprave. Svedok nemal nikdy nič dočinenia s kamiónovou dopravou. Na otázku prokurátora či svedkovi niekedy obžalovaný uviedol, že sa dostal k predmetným kamiónom a žiadal ho o pomoc s ich vyťažením svedok uviedol, že obžalovaný ho oslovil, že má nejaké kamióny a či mu nevie vybaviť ich vyťaženie, na čo mu svedok uviedol, že nevie, pretože s vozidlami nikdy nepodnikal. Svedok nevedel uviesť, ako obžalovaný s týmito kamiónmi naložil. Svedok uviedol, že za obžalovaným bol aj v Uherciach, keď obžalovanému vybavoval tie papiere k úveru, bol tam za ním asi tak 5 krát. Na otázku obhajcu svedok pripustil možnosť, že pozná pána Y. (predtým T.) konateľa firmy BS Cargo. Na otázku obhajcu svedok pripustil, že raz pri ich stretnutí s obžalovaným bola prítomná aj žena obžalovaného. Na otázku obhajcu, prečo svedok viezol obžalovaného do Bratislavy tento uviedol, že si tam išiel vybaviť svoje veci. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že pána X. nepozná. Na otázku obhajcu, či prevzal niekedy od obžalovaného predmetné vozidlá tento uviedol, že žiadne vozidlá od obžalovaného neprevzal.
Svedkyňa M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k predmetnému skutku sa nevie bližšie vyjadriť, obžalovaného nepozná, nestretla sa s ním. Pána Ď. pozná, bol to jej priateľ asi pred 8 rokmi, boli spolu od roku 2000 asi do roku 2008. S pánom Ď. na obchodné rokovania nechodila. Uviedla tiež, že s pánom Ď. bola asi 3 krát aj v Partizánskom. Na otázku obhajcu, či sa pán Ď. zaoberal aj nákladnou prepravou uviedla, že o tom nič nevie. Na otázku prokurátora, či svedkyňa videla, že by pán Ď. fyzicky prevzal nejaký kamión alebo odišiel na nejakom kamióne táto uviedla, že nie.
V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka C.. R. M. z prípravného konania po vznesení obvinenia (č.l. 375-376) zo dňa 24.11.2010. Svedkyňa uviedla, že od roku 2002 pracuje v spoločnosti Mercedes Benz Financial Services Slovakia ako leasingový poradca, jej náplňou práce je kontakt s novými klientmi a vytváranie leasingových zmlúv. Vo svojej výpovedi sa ďalej vyjadrila k uzatvoreniu predmetných leasingových zmlúv, pričom tiež uviedla, že nakoľko sa v prípade spoločnosti BS Cargo jednalo o nového klienta, dojednanie leasingu mala na starosti ona.
V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Š. G. z prípravného konania po vznesení obvinenia (č.l. 434-437) zo dňa 09.06.2014. Svedok uviedol, že od 25.08.2007 do 21.01.2009 bol konateľom spoločnosti BS Cargo spoločne s pánom T. (teraz Y.), pričom spoločnosť sa zaoberala najmä kamiónovou a autobusovou dopravou. Spoločnosť postupne mala asi 6 kamiónov. Vzhľadom na finančné problémy v spoločnosti (za prepravy im prestal platiť odberateľ a dostali sa do druhotnej platobnej neschopnosti) pán T. začal riešiť postúpenie vozidiel a ich vrátenie leasingovým spoločnostiam, svedok s tým nič nemal. Na otázku, či bol prítomný pri odovzdávaní súprav obžalovanému v Partizánskom spolu s pánom T. uviedol, že určite pri tom nebol, on iba bol podpísať papiere, keď rušil firmu.
Zo zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 4-5) vyplýva, že toto podal U.. E. K. ako splnomocnený zástupca spoločnosti Mercedes Benz Financial Services Slovakia, s.r.o. na obžalovaného pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Splnomocnenec poškodeného popísal v trestnom oznámení, že došlo k uzavretiu zmlúv o finančnom leasingu č. 1112225-L, č. 112226-L, č. 112279-L a č. 112280- L medzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou BS Cargo, s.r.o. a následne k podpisu 4 zmlúv o postúpení práv a povinností z týchto zmlúv o finančnom leasingu medzi spoločnosťou BS Cargo, s.r.o. a spoločnosťou Bratrans, s.r.o. zastúpenou obžalovaným ako budúcim nájomcom. Z dôvodu neuhrádzania mesačných splátok pristúpila poškodená spoločnosť k vypovedaniu predmetných zmlúv, pričom vypovedanie zmlúv bolo spoločne s finančným vysporiadaním bolo doručené obžalovanému dňa 17.07.2009 a dňa 22.07.2009 mu bola doporučene zaslaná výzva na vrátenie predmetov leasingu, ktorú prevzal 24.07.2009. Boli tiež vykonané kroky za účelom zadržania, resp. prevzatia predmetov leasingu od obžalovaného (ako nájomcu), pričom sa s ním podarilo osobne spojiť, kedy tento vrátenie predmetov leasingu odmietol. Bolo zistené, že obžalovaný všetky predmety leasingu odovzdal za odplatu neznámym osobám a nedá sa zistiť, kde sa v súčasnosti nachádzajú. V zmysle § 46 Trestného poriadku sa splnomocnenec poškodeného pripojil k trestnému konaniu v mene spoločnosti a uplatnil v mene spoločnosti náhradu škody v celkovej výške 233.857,66 €.
Z príloh k trestnému oznámeniu súd zistil, že na č.l. 12-63 sa nachádzajú zmluvy o finančnom leasingu č. 112225-L, č. 112226-L, č. 112279-L a č. 112280-L uzatvorené medzi poškodenou spoločnosťou Mercedes Benz Financial Services Slovakia s.r.o. Bratislava ako prenajímateľom a spoločnosťou BS
Cargo, s.r.o. Prievidza ako nájomcom (č.l. 17-22, č.l. 31-32, č.l. 42-43, č.l. 53-54), zmluvy o postúpení práv a povinností z predmetných zmlúv o finančnom leasingu medzi prenajímateľom (poškodenou spoločnosťou), súčasným nájomcom (BS Cargo, s.r.o.) a budúcim nájomcom spoločnosťou Bratrans, s.r.o., Malé Uherce zastúpenou obžalovaným (č.l. 24-26, č.l. 34-36, č.l. 45-47, č.l. 56-58) spolu so všeobecnými podmienkami finančného leasingu poškodenej spoločnosti (č.l. 19-22), preberacie protokoly (č.l. 27, č.l. 37, č.l. 48, č.l 59), splátkové kalendáre ku každej zmluve (č.l. 28-29, č.l. 38-39, č.l. 49-50, č.l. 61-62), prehľad platieb spoločnosťou Bratrans, s.r.o. (č.l. 30, č.l. 40, č.l. 51, č.l. 62), z ktorého vyplýva, že táto uhradila pri každej zmluve len prvotnú leasingovu splátku dňa 10.02.2009 a následne už žiadnu neuhradila. Súčasťou trestného oznámenia sú aj faktúry k hodnote oboch jazdných súprav pozostávajúcich z ťahača a návesu (č.l. 23, č.l. 33, č.l. 44, č.l. 55), výpovede predmetných zmlúv o finančnom leasingu (č.l. 12) spolu s oznámením o ukončení a finančnom vysporiadaní zmluvy o finančnom leasingu adresovaným prenajímateľom poškodenou spoločnosťou nájomcovi Bratrans, s.r.o. (č.l. 13-14, č.l. 41, č.l. 52, č.l. 63) a výzva na vrátenie predmetov leasingu adresovaným prenajímateľom poškodenou spoločnosťou nájomcovi Bratrans, s.r.o (č.l. 15-16).
Na č.l. 78-80 sa nachádza mandátna zmluva uzavretá medzi mandatárom Help DeskDC, s.r.o., Handlová a mandantom spoločnosťou Bratrans, s.r.o., zastúpenou obžalovaným predmetom ktorej bolo vymoženie pohľadávok voči dlžníkovi L. X. L.-S.
Z výpisu z obchodného registra (č.l. 71-72) súd zistil, že konateľom spoločnosti Bratrans, s.r.o. v rozhodnom čase bol obžalovaný a tiež Ľ.Í. X., pričom spoločnosť zastupovali a za spoločnosť podpisovali konatelia, každý samostatne.
Zo správy spoločnosti EVOL, s.r.o (č.l. 154), ktorá v mala v mene poškodenej spoločnosti na starosti vrátenie predmetov leasingu súd zistil, že bola pracovníkom tejto spoločnosti vykonaná návšteva obžalovaného, ktorý im vysvetlil, že predmety leasingu zobral, aby ich mohol ďalej prenajímať, pričom bola priložená aj zmluva o prenájme s treťou osobou. V tejto súvislosti bol preverený aj pán X., ktorý uviedol, že nikdy žiadnu zmluvu nepodpisoval. Obžalovaný mal uviesť, že za všetkým figuruje pán Ď., ktorý bol tiež kontaktovaný, avšak tieto informácie nepotvrdil. On vraj len poskytol obžalovanému informácie, komu by mohol súpravy prenajať. Na základe zistených informácii ich šetrením prípad ukončili s návrhom na podanie trestného oznámenia.
Na č.l. 176-202 sa nachádzajú kúpne zmluvy uzatvorené medzi Mercedes Benz Slovakia, s.r.o. Bratislava ako predávajúcim a BS Cargo, s.r.o. Prievidza ako kupujúcim, predmetom ktorých je kúpa dvoch ťahačov zn. Mercedes Actros spolu s faktúrami, preberacím a odovzdávacím protokolom a cenovou ponukou na vybavenie vozidiel systémom CDS lite.
Na č.l. 218-223 sa nachádzajú príjmové pokladničné doklady preukazujúce zaplatenie poplatkov súvisiacich so vstupom do leasingu spoločnosti Mercedes Benz spoločnosťou Bratrans, s.r.o., za ktorú koná obžalovaný.
Na č.l. 509-512 sa nachádzajú 2 zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.02.2009 uzatvorené medzi spoločnosťou Bratrans, s.r.o. ako prenajímateľom a L. X. L. - S. ako nájomcom.
Na č.l. 513-522 sa nachádzajú faktúry, ktoré vystavila spoločnosť Bratrans, s.r.o., za ktorú koná obžalovaný ako dodávateľ pre L. X.Í. L. - S. ako odberateľa.
Zo správy Starostu obce Malé Uherce a ftc z osvedčovacej knihy (č.l. 528-532) súd zistil, že obec Malé Uherce eviduje overované podpisy obžalovaného zo dňa 23.02.2009 pod poradovým číslom 20-23 s označením v osvedčovacej knihe ako "Prehlásenie na používanie motorového osobného vozidla" v zátvorke pre meno X. a M..
Z odpisu registra trestov obžalovaného a pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/155/2011 a sp. zn. 0T/8/2012 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 0T/8/2012 zo dňa 11.02.2012 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o
treste odňatia slobody uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/155/2011-139 zo dňa 19.12.2011, právoplatným dňa 10.02.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, osvedčenie sa 17.02.2015, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalej súd zistil, že uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. Kv 54/12 zo dňa 20.05.2014, právoplatným dňa 26.08.2014 bolo podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku voči obžalovanému P. F. trestné stíhanie pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona podmienečne zastavené ako spolupracujúceho obvineného so skúšobnou dobou v trvaní 8 rokov (do 26.08.2022). Zo správy z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2010 doposiaľ 10 krát priestupkovo postihnutý, vždy pre priestupky na úseku cestnej premávky. Obžalovaný nie je v mieste svojho bydliska bližšie hodnotený.
Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžalovaný spáchal skutok obžalobou mu kladený za vinu tak, ako je to popísané v skutkovej vete rozsudku. Súd na základe vykonaného dokazovania mal bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Bratrans, s.r.o. vstúpil do leasingu, ktorého predmetom boli dva ťahače spolu s návesmi po spoločnosti BS Cargo, ktorá pôvodne tieto zmluvy uzavrela s poškodenou spoločnosťou Mercedes Benz Financial Services Slovakia, a to na základe štyroch zmlúv o postúpení práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov a to najmä zmlúv o finančnom leasingu 112225-L, č. 112226-L, č. 112279-L a č. 112280-L, zmlúv o postúpení práv a povinností z týchto zmlúv o finančnom leasingu, preberacími protokolmi. Obžalovaný sa zároveň zaviazal splátky leasingu mesačne splácať za predmetné vozidlá v celkovej výške 5 450,44 € na účet prenajímateľa (poškodenej spoločnosti Mercedes Benz Financial Sevices), avšak okrem prvej splátky leasingu ďalšie už neuhrádzal, nereagoval na výzvu na vrátenie predmetov leasingu, ktorá mu bola doručená dňa 24.07.2009 a napriek tomu, že v zmysle zmlúv o finančnom leasingu a Všeobecných podmienok finančného leasingu poškodenej spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, nebol vlastníkom predmetov leasingu, tieto vozidlá spolu s návesmi po 13.02.2009 v Partizánskom na Parkovisku pri obchodnom dome Billa bez súhlasu leasingovej spoločnosti za odplatu odovzdal neznámym osobám k prenájmu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, škodu vo výške 233 857,66 €. Sám obžalovaný sa v prípravnom konaní po vznesení obvinenia k spáchaniu predmetného skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Neskôr na hlavnom pojednávaní síce urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný, avšak vo svojej výpovedi v podstate opätovne doznal spáchanie skutku, keď podrobne popísal celý priebeh, ako sa k leasingu kamiónov vôbec dostal a uviedol, že nevedel, že predmet leasingu nemôže ďalej prenajať a že bol sám podvedený pánom Ď., ktorý ho na to celé naviedol, pričom na záver svojho výsluchu na otázku obhajcu, aký je v súčasnosti jeho postoj k tomuto skutku uviedol, že teraz už vie, že nemal kamióny ďalej prenajať, vtedy to nevedel, avšak s vidinou zisku tak spravil, keďže mal v tom čase finančné problémy. Aj na otázku prokurátora k jeho zmene postoja, keď v prípravnom konaní sa doznal a dal podnet na konanie o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní to poprel, uviedol, že si je vedomý toho, čo spravil, avšak odmieta niesť vinu za niekoho, kto podviedol jeho. Tiež sa vyjadril k tomu, že vedel, že nie je vlastníkom predmetných vozidiel a tiež to, že mal možnosť sa oboznámiť so všeobecnými podmienkami leasingu. Na otázku predsedu senátu obžalovaný tiež uviedol, že už od samého začiatku vedel od pána Ď., že predmety leasingu ďalej prenajme pánovi X., ktorý si do leasingu nemohol dovoliť vstúpiť, nakoľko nemal v poriadku daňové záležitosti a nakoniec obžalovaný na otázku predsedu senátu uviedol, že v tom čase bol v takej finančnej situácii, že ho zaujímal najmä zisk (vidina 1.000 € mesačne) a v tom momente by bol zobral čokoľvek bez ohľadu na následky. Taktiež z výpovede svedka M. vyplýva, že tento ako bratranec obžalovaného mu ponúkol možnosť vyťaženia vozidiel, avšak obžalovaný ho odmietol s odôvodnením, že má iné osoby. Taktiež z výpovede svedka U.. X., ktorý v mene spoločnosti EVOL (táto mala za úlohu vymôcť predmety leasingu alebo finančnú hotovosť), osobne obžalovaného navštívil, pričom obžalovaný mu uviedol, že predmety leasingu dal do prenájmu za odplatu ďalšej (tretej) osobe a tieto skutočnosti vyplývajú aj z písomnej správy, ktorú svedok v tejto súvislosti vypracoval. Z vyššie uvedených dôkazov bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Pokiaľ obžalovaný svoju vinu spochybňoval a uviedol, že sám bol povedený pánom Ď., ktorý mal stáť v pozadí celej operácie a tento mal aj nájsť obžalovanému osoby, ktorým by tieto kamióny ďalej prenajal a mohol tak mesačne zarobiť v čistom cca 800 €, tu súd konštatuje, že svedok Ď. tvrdenia obžalovaného jednoznačne poprel, pričom však súd konštatuje, že nie je vylúčené, že naozaj s vecou mal niečo spoločné, o čom mali svedčiť
aj nájomné zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou Bratrans v zastúpení obžalovaného a L. X. L.- S., ktoré mali byť overované na Obecnom úrade v Malých Uherciach, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na obžalovaciu zásadu v zmysle § 2 ods. 15 Trestného poriadku, v zmysle ktorej je trestné stíhanie pred súdom možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom a v tomto ohľadne súdu neprináleží žiadna právomoc, aby si z vlastnej vôle na základe zistených poznatkov mohol toto právo osobovať a niekoho stíhať bez podania obžaloby. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, či začnú konanie voči nejakej osobe, ak majú dostatok dôkazov svedčiacich o vine konkrétnej osoby, pričom zákon im v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku túto povinnosť ukladá z úradnej povinnosti. Taktiež svedok X., ktorý mal byť tým, kto mal kamióny prevziať na základe nájomnej zmluvy, poprel skutočnosť, že by bol niekedy mal v nájme kamióny Mercedes a tiež uviedol, že on mal len SCANIU a LIAZ, čo potvrdil aj svedok M. Š.. I v tomto prípade platí, čo bolo uvedené o svedkovi Ďurišovi, teda súd je obmedzený v zmysle uvedenej obžalovacej zásady. V konečnom dôsledku ani nie je rozhodujúce z hľadiska viny obžalovaného, kto ho mal podviesť, ale z hľadiska viny obžalovaného je rozhodujúce, že tento dobrovoľne po tom, čo vstúpil do leasingu ťahačov s návesmi, tieto ďalej prenajal v úmysle si zabezpečiť finančný prospech, a to napriek tomu, že mal vedomosť, že nie je vlastníkom týchto vozidiel, tieto odplatne prenajal v podstate neznámym osobám a možno aj na podnet a presvedčenie od svedka Ď.. Konal tak v rozpore s leasingovými zmluvami a ich všeobecnými podmienkami, ku ktorým pristúpil a s ktorými bol oboznámený a kde tiež stálo v bode 7.1. všeobecných podmienok leasingu, že vlastníkom predmetu leasingu je prenajímateľ, nájomca nesmie predmet leasingu scudziť, prenechať do držby alebo užívania tretej osobe alebo zaťažiť predmet leasingu akýmikoľvek právami v prospech tretích osôb. Pokiaľ obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že zverenie predmetov leasingu v rozpore s leasingovou zmluvou do podnájmu (či nájmu) inej osobe bez súhlasu prenajímateľa vykazuje znaky len občianskoprávnej zodpovednosti, nie však aj trestnej, pričom obhajca poukázal na to, že pre zavinenie je potrebné preukázať, že obžalovaný mal úmysel s vecou nakladať ako s vlastnou, čo však obžalovaný nikdy nemal, predmety ďalej prenajal ďalším osobám, avšak s vecou nenakladal ako s vlastnou, tu súd konštatuje, že táto obrana obžalovaného je účelová a zároveň dodáva, že ak obžalovaný predmety leasingu prenajal ďalším osobám, hoci mu to nedovolí leasingová zmluva, tak v rozpore s vôľou vlastníka veci, s touto (ktorá mu inak bola zverená do užívania ako oprávnenému držiteľovi) nakladá, a možno konštatovať, že s vecou nakladá ako s vlastnou, keďže nerešpektuje vôľu vlastníka a túto nahradí vlastnou voľou vec ďalej prenajať. Aj podľa ustálenej súdnej praxe páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia, čo v danom prípade u obžalovaného bolo jednoznačne splnené. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je potom nepodstatné, ako s vecou naloží ten, kto si vec, ktorá mu bola zverená, prisvojí. V danom prípade preto súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery a to na kvalifikovanom stupni, keďže týmto konaním spôsobil poškodenému škodu veľkého rozsahu. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže si bol vedomý protiprávnosti svojho konania a chcel porušiť zákonom chránený záujem a motívom jeho konania bola vidina zisku. Pokiaľ išlo o návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania o vykonanie konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom Ď., tento návrh súd zamietol, keďže vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné s poukazom jednak na skutočnosť, že títo už boli konfrontovaní v prípravnom konaní, pričom tak obžalovaný ako aj svedok Ď. zotrvali na svojich tvrdeniach a tiež na skutočnosť, že obžalovaný mal možnosť sa so svedkom Ďurišom osobne konfrontovať na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.12.2015, z ktorého sa písomne ospravedlnil a dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, pretože nebude v tom čase na území Slovenskej republiky, avšak súd sa s obžalovaným spojil telefonicky dňa 22.12.2015, pričom zistil, že obžalovaný v tom čase už bol na území SR (konkrétne v Jelšave), vedel o termíne hlavného pojednávania aj o tom, že bol veľký problém svedka Ď.Š. zabezpečiť, pričom bolo dokonca v zmysle § 88 ods. 1 Trestného poriadku vydané uznesenie na zabezpečenie svedka, vedel, že tento sa dostaví na toto pojednávanie a napriek tomu neprišiel, čo podmieňoval nedostatkom finančných prostriedkov na cestu, avšak toto jeho tvrdenie súd považuje za účelové. Na základe týchto skutočností preto súd návrhu na doplnenie dokazovania o konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom Ď. nevyhovel a tento zamietol.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že v prípade obžalovaného nie sú prítomné žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Preto súd vychádzal v danom prípade zo základnej trestnej sadzby ustanovenej v § 213 ods. 4 Trestného zákona, teda sadzby 10 - 15 rokov. Súd tiež skúmal , či v prípade obžalovaného nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, keďže obžalovaný spáchal predmetný skutok skôr, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa za iný jeho trestný čin. V danom prípade však súd po oboznámení sa s odpisom z registru trestov obžalovaného ako aj s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 2T/155/2011 a sp. zn. 0T/8/2012 zistil, že obžalovaný bol naposledy odsúdený trestným rozkazom č. k. 0T/8/2012 zo dňa 11.02.2012 a bol mu uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody, pričom v danom prípade sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Preto v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona súd ukladal len klasický trest (nie súhrnný). Na základe všetkých skutočností, ktoré v priebehu trestného konania vyšli najavo však súd považoval rozpätie trestnej sadzby 10 až 15 rokov, z ktorého mal obžalovanému trest uložiť za príliš prísne, a to najmä pre skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil na začiatku roku 2009 a teda do rozhodnutia súdu prvého stupňa už uplynula doba sedem rokov, pričom na dĺžke konania nemal významný podiel obžalovaný, aj keď súd konštatuje, že po podaní obžaloby u obžalovaného boli pokusy o naťahovanie konania, nakoniec z tohto postoja ustúpil. Na základe tohto konštatovania súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby a aj s poukazom na § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 5 rokov (spodná hranica takto mimoriadne zníženej trestnej sadzby), ktorý trest považuje za postačujúci na nápravu páchateľa ako aj na naplnenie funkcie generálnej i individuálnej prevencie trestu. Zároveň súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko má za to, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa (obžalovaného), aj v tomto stupni možno taktiež dosiahnuť účel trestu a v tomto ústave bude náprava obžalovaného lepšie zaručená. Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, vyvstala potreba v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona obligatórne uložiť obžalovanému ochranný dohľad. Súd s prihliadnutím na účel tohto inštitútu ako aj na osobu obžalovaného na závažnosť ním spáchaného trestného činu a jeho mieru narušenia tomuto v zmysle § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roku, ktorý považuje za postačujúci. Nakoľko obžalovaný svojím konaním zapríčinil, že poškodenej spoločnosti vznikla škoda v celkovej výške 233 857,66 € a táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, táto bola poškodenou spoločnosťou riadne uplatnená a aj vyčíslená, súd obžalovaného zaviazal k náhrade tejto škody poškodenej spoločnosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).