Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-112-2015.pdf
PDF · 64.97 KB
Case nature
Subarea
17CoE/112/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. O., so sídlom K., XX. augusta č. X - 10, IČO: 30807484, proti povinnému: K., s.r.o., so sídlom O., R. B. č. XXX/X, IČO: 36323161, t.č. vymazaný ku dňu 17.03.2011, o vymoženie 6577,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. apríla 2015 č.k. 2Er/357/2009 - 12, takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť JUDr. Q. A., so sídlom v L., P. B. 1, trovy exekúcie vo výške 43,43 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného. Z Obchodného registra Slovenskej republiky zistil, že povinný bol dňa 17.03.2011 vymazaný ex offo, pričom povinný zanikol bez právneho nástupcu, keď spoločnosť povinného bola zrušená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28CbR/334/2009 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011, bez likvidácie z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. Povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie prvostupňový súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhrady vo výške 43,43 Eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, b/ hotové výdavky vo výške 3,00 Eur ( poštovné ), c/ DPH zo sumy 36,19 Eur, t. j. 7,24 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa § 203 Exekučného poriadku vyplýva možnosť súdu zaviazať na zaplatenie trov exekúcie oprávneného. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd oprávneného na náhradu trov exekúcie zaviaže vždy, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade totiž ide o situáciu,
keď by súdny exekútor svoje trovy exekúcie nemohol vymôcť od povinného, pretože nemá dostatočný majetok, čo je analogická situácia s tou, keď trovy exekúcie nemôže vymôcť od povinného preto, lebo tento už neexistuje. V prípade, keď k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný zanikol, ale dovtedy súdny exekútor v rámci konania vykonal určité úkony, pri zastavení exekúcie má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie podľa uvedenej vyhlášky a pri analogickom použití § 203 ods. 2 Exekučného poriadku musí tieto trovy znášať oprávnený. Argumentáciu oprávneného považoval za zavádzajúcu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd odvolanie oprávneného zamietol.
Skôr, než krajský súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia krajský súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, samotným podaním odvolania došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP a o trovách exekúcie opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .