Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-165-2020.pdf
PDF · 142.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/165/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: L. H., B.. XX.X.XXXX, O. X. XXX XX L., Š. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.502,08 eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.502,08 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.502,08 eur od 15.10.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy č. 5600503454, zo dňa 17.10.2014, v článku VIII. Vyhlásenie klienta, bod 10. b), v znení: „Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy č. 5600503454, zo dňa 17.10.2014 a to v časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, v znení: „12.1. Zmluvná pokuta: Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty denˇ po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.9.2020 domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.502,08 eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „s právnym predchodcom žalovanej, spol. Consumer Finance Holding, a.s., (CFH) uzavrela Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 5600503454, zo dňa 17.10.2014., pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 4 000,-- eur, s mesačnou splátkou vo výške 118,61 eura, počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 28,72 %, RPMN 28,72 % a priemernou RPMN 18,01 %. Zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti a to: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; (§ 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ)., preto je potrebné s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej namietala, že zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 28,72 %., ktorá s ohľadom na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v októbri 2014, vo výške 10,66 % p.a. je takmer trojnásobne vyššia a prieči sa dobrým mravom, čím je potrebné podľa § 39 OZ považovať zmluvu za absolútne neplatnú. O tom, že sa právny predchodca žalovanej na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom prehlásenie, zo dňa 18.9.2020, predkladám. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, navrhuje aplikovať 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko žalovaná sa bezdôvodne obohatila prijatí súm, o ktorých vedela v čase ich prijatia, že jej nepatria. Žalobkyňa ďalej žalovala o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, s poukazom na to, že prvá zo žalovaných je v rozpore s generálnou klauzulou podľa ň 53 ods. 1 OZ., druhá žalovaná umožňuje, aby jej žalovaná za omeškanie, okrem úrokov, uložila aj ďalšiu sankciu, ktorú vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať., mala len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemala žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršila svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2020 najskôr uviedla, že prebiehajú mimosúdne rokovania medzi stranami sporu, v ďalšom vyjadrení z 25.5.2021 namietala, že žalobou označené obligatórne náležitosti zmluvy boli dodržané., a to.doba trvania zmluvy vyplýva z toho, že prvá splátka úveru pripadá na 20.11.2014, - posledná splátka úveru (vyslovene uvedená ako ,,termín konečnej splatnosti“) pripadá na 20.10.2019 ., pričom doba trvania Zmluvy o úvere je uvedená aj opisným spôsobom slovami: ,,do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“. Obidva údaje/informácie sú v zmluve uvedené spôsobom primeraným rozumovým schopnostiam priemerného spotrebiteľa. Uzavretie zmluvy na dobu určitú, resp. do splatenia všetkých zmluvných záväzkov, v spojení s dátumovo vymedzeným termínom konečnej splatnosti úveru, je potrebné jednoducho vyhodnotiť ako zrozumiteľné a jasné. K predpokladom použitým na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaná namietala, že tie sú upravené v § 19 a v prílohe k ZoSÚ. Túto zákonnú požiadavku plne napĺňa zmluva o úvere v čl. V časť „Pôžička“ pričom v rovnakom čl. zmluvy sú uvedené aj údaje vstupujúce do výpočtu. Nikde v ZoSU sa nenachádza požiadavka na uvedenie vzorca výpočtu RPMN. Napokon, uvedený vzorec nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a nemá preňho žiadnu výpovednú hodnotu. Avšak napriek tomu, žalovaná poukazuje na to, že vzorec na výpočet RPMN je priamo v zmluve a takisto v Štandardných európskych informáciách. K priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaná poukázala na to, že na zmluvu o úvere sa vzťahujú Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014, ktoré boli podľa ust. § 2 vyhlášky zverejnené v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka (dňa 30.06.2014), pričom v zmysle ust. § 9 ods 2 písm. z) ZoSU sa tieto údaje mali v Zmluvách o úvere uvádzať až po uplynutí 15 kalendárnych dní od ich zverejnenia. Zmluva o úvere teda obsahuje správny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov. K tvrdeným neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaná namietala, že v čase uzavretia Zmluvy neexistovala žiadna objektívna, a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalobkyni znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (: 1. nebola v časovej tiesni, 2. nikto ju k podpisu nenútil, 3.neinformovala žalovanú, že by text bol pre ňu prípadne nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti
písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; 4. nežiadala žalovanú ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl).
3. Keďže žalovaná najskôr oznámila, že prebiehajú mimosúdne rokovania a následne predložila nesúhlasné vyjadrenie k veci, súd sa dotazoval strany sporu ohľadom výsledku mimosúdnych rokovaní, pričom žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej ponúkla urovnanie mailom z 25.11.2020 a mailom z 27.11.2020 mu oznámila, že s navrhovaným urovnaním v celom rozsahu súhlasí, avšak ďalší krok k urovnaniu neeviduje. 4. Žalovaná na výzvu súdu podala vyjadrenie až 8.3.2022, kde uviedla, že medzi stranami nedošlo v rámci mimosúdnych rokovaní ku konsenzu a trvá na svojom nesúhlasnom vyjadrení, a toto dopĺňa v tom smere, že ročná úroková sadzba 28,72 % nebola rozporná s dobrými mravmi. Podľa zákonných ustanovení v danom čase bola hodnota priemernej RPMN pri úveroch poskytovaných bankami vo výške 14,36 %, pričom zmluvou o úvere je dojednaná odplata vo výške 27,72 %, teda kopíruje zákonný rámec maximálnej odplaty. Pre prípad, pokiaľ by súd uzavrel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne z dôvodu, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniesla žalovaná námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 OZ, keďže je podľa nej zrejmé, že doba 2 rokov na uplatnenie práva na súde uplynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru, pričom podľa výpisu z úverového účtu za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby, žalobkyňa uhradila 1.404 eur, zvyšok údajného nároku je konzumovaný námietkou premlčania in eventum. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne ohľadom uplatňovania 10-ročnej premlčacej doby, pretože zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by žalobkyňa preukázala údajný úmysel na strane žalovanej uzavrieť zmluvy neobsahujúcu zákonom predpísané náležitosti, či bezdôvodne sa obohacovať na jej úkor. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaná opätovne poukázala na to, že súhlas so spracovaním osobných údajov žalobkyne nemôže byť v rozpore s požiadavkami dobrej viery a nezakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože podľa § 91 zákona č. 483/2001 o bankách platí, že predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúce sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Je zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaná získava pre účely správy pôžičiek, prípadných vkladov, preto argumentácia žalobkyne ohľadom tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky je neopodstatnená. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, žalovaná poukázala opätovne, že napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalobkyne, pričom toto porušenie muselo trvať min. 30 dní a výška tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti už zmluvná pokuta nemala byť účtovaná, preto je toho názoru, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti a to neprimerane vysokú sumu za nesplnenie záväzku.
5. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu ohľadom skutočnosti, či došlo k splneniu odbornej starostlivosti žalovanej pri poskytnutí úveru, žalovaná vyjadrením doručeným dňa 8.8.2022 uviedla, že spotrebiteľka v žiadosti o úveru deklarovala príjem vo výške 446 eur, ktorý bol preukázaný rozhodnutím zo Sociálnej poisťovne., existujúce záväzky uviedla vo výške 41 eur., a tieto veriteľ overil aj dopytom do úverového registra., preveril tiež mesačné finančné náklady v čase podania žiadosti za spoločnosť CFH. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej, nakoľko v žiadosti deklarovala jedného člena domácnosti a rodinný stav vdova. Životné minimum na členov domácnosti žiadateľa o úver bolo podľa žalovanou deklarovaných informácií vo výške 198,09 € (jedna plnoletá dospelá osoba). Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma - výška životného minima. Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti - inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase.
Spotrebiteľka, ktorá je povinná poskytnúť veriteľovi podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ údaje potrebné pre posúdenie schopnosti splácať úver, nepriznala žiadne ďalšie výdavky. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 446 eur (príjem) - 41 eur (existujúce záväzky) - 198,08 eur (paušálna suma výdavkov) = 206,91 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Podľa žalovanej postupovala s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ZoSu a zobrala do úvahy všetky informácie, ktoré zákon ukladá vziať do úvahy.
6. Žalobkyňa k nesúhlasnému stanovisku žalovanej vo vyjadrení zo dňa 31.8.2022 poukázala na to, že vyjadrenie doby trvania zmluvy slovami: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, v skutočnosti svojou neurčitosťou správnu dobu trvania zmluvy nevyjadruje, pritom od spotrebiteľa nemožno žiadať, aby vedel, že doba trvania zmluvy tak, ako je v zmluve vyjadril žalovaný, je nesprávna aj s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, aj ZoSÚ. Dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné chápať podľa žalobkyne ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom, kedy je spotrebiteľ podľa úverovej zmluvy povinný najneskôr splatiť úver. Vo vzťahu k predpokladom použitým na výpočet RPMN poukázala žalobkyňa na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, podľa ktorého „„Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.“ Žalobkyňa tvrdí, že z predmetného rozsudku vyplýva, že ak Zmluva obsahujúca len matematický vzorec výpočtu RPMN, tak to nestačí, ale musí byť tento vzorec doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Vo vzťahu k úroku vo výške 28,72 % ročne a tvrdeniu o rozpore tohto úroku s dobrými mravmi, žalobkyňa poukázala na to, že v každom prípade dohoda o výške úrokov z omeškania musí byť v súlade s § 39 OZ, pričom v danom prípade tento úrok aj s prihliadnutím na ustálenú prax súdov možno považovať za úžerný a neplatný a zmluvu neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Ohľadom odbornej starostlivosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-679/2018 a C-303/2020, pričom podľa rozsudku C-679/2018 z 5.3.2020: „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-303/2020 zo dňa 10.6.2021: „Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.“ V danom prípade podľa žalobkyne sa žalovaná uspokojila so zistením jej príjmu vo výške 446 eur a z neznámych dôvodov z jej uvádzaných záväzkov vo výške 41 eur a 25,78 eur započítala len jeden z nich, teda vyšší, teda nie je jasné, prečo nezapočítala do výdavkov aj nižší záväzok 25,78 eur, v tej dobe splácala aj úver od Home Credit Slovakia, má 74 rokov a nepamätá si detaily a doklady sa jej nezachovali, ale pokiaľ si pamätá, tak išlo o úver vo výške niekoľko tisíc eur a s vyššou splátkou. Tieto skutočnosti mala mať zistené žalovaná z registrov dlžníkov, a mala by ich súdu ako dôkaz o splnení si
svojich povinní predložiť a nemôže sa svojej povinnosti zbaviť tvrdením, že aplikácia už nie je dostupná. Dôkaz o splnení si povinností mala žalovaná zabezpečiť a uchovať, keď aplikácia dostupná bola. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania poukázala žalobkyňa na vývoj judikatúry vydaným Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, ako aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-485/19 a v spojených veciach C-698/18 a C-699/18, ktoré vyústili až do ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. K otázke neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa osobných údajov, žalobkyňa poukázala na už judikované rozhodnutia súdov, ktoré preukazujú právny názor sudcov Okresného súdu Prešov, že je ide v danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty poukázala žalobkyňa na to, že ak by predmetnú zmluvnú pokutu chcela alebo mohla ju ovplyvniť a bola by vykompenzovaná aj nejakou protihodnotou, zo strany veriteľa, ktorý by dával do pomeru moju povinnosť s nejakým právom, alebo výhodou, tejto zmluvnej pokute zodpovedajúcou, mohlo by sa dôjsť k záveru, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak jej však veriteľ, za omeškanie, okrem regulérnych úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať, využil tým obchodník svoju mocenskú nadvládu nad ňou. Mala som len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemala žiaden priestor. Poukázala taktiež na to, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bolo už súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté a je štandardné aj rozhodované. Žalovaná nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, a preto po skutkovej, ani právnej stránke konajúci súd nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná a zamietnuť v tejto časti žalobu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 17.10.2014, priemerné úrokové sadzby za rok 2014, prehľad splátok a úhrad, prehlásenie združenia HOOS s z 18.9.2020, vyjadrenie žalovaného z 25.5.2021, súhrnné informácie o priemernej RPMN, vyjadrenie žalovaného z 8.2.2022, súhlas so spracovaním osobných údajov, vyhlásenie klienta, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov, informácie o finančnom sprostredkovaní informácie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., súhrnné informácie o novoposkytnutých a spotrebiteľských úveroch druhý štvrťrok 2014 a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa uzavrela s veriteľom Consumer Finance Holding a. s. (CFH) na formulárovom tlačive Slovenská požičovňa, špecialisti na pôžičky dňa 17.10.2014 zmluvu o poskytnutí manželskej pôžičky č. 5600503454, kde vystupovala ako klientka.
9. V časti V formulárovej zmluvy nazvanej Pôžička sú uvedené nasledovné údaje o tejto pôžičke: Typ pôžičky: Najľahšia pôžička Druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, Celkové náklady spotrebiteľa: 3.116,60 eur, Celková výška a mena úveru (Pôžička (S)): 4.000 eur Celková čiastka: 7.116,60 eur, Splátka: 118,61 eur, Počet splátok: 60, Priemerná hodnota RPMN: 18,01 %, RPMN: 28,72 %, Fixná ročná úroková sadzba: 28,72 %, Prvá splátka splatná dňa: 20.11.2014, Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 10/2019 Ďalšie splátky splatné vždy: 20.dňa v mesiaci Doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.
10. V bode VIII. Formulárovej zmluvy nazvanej Vyhlásenie klienta v bode 10. Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: a) spracúva osobne údaje klienta uvedené v Zmluve, v Zmluve, ako aj údaje o plnení zmluvných záväzkov klienta, za účelom priameho marketingu, reklamnej a propagačnej činnosti, predmetom ktorej môžu byť predschválené a) alebo nepredschválené finančné služby príp. iné produkty CFH, ako aj tretích
strán. Oslovenie sa bude uskutočňovať korešpondenčnou formou, elektronickou poštou, po telefóne alebo prostredníctvom sms. Platnosť súhlasu je 5 rokov. b) Osobné údaje klienta uvedené v Zmluvy poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu spoločnosti.
11. V časti formulárovej zmluvy IX. Zmluvné podmienky v bode 12. Nazvanom Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta je uvedený takýto text: 12.1. Zmluvná pokuta: spoločnosť je oprávnená požadovať od klient Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Po dni vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky nebude klientovi ďalej účtovaná zmluvná pokuta. 12. Podľa článku X. Formulárovej zmluvy, Vyhlásenie zmluvných strán, riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými zmluvnými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. s klientom Zmluvu. Zmluvné strany vyhlasujú, že si Zmluvu prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu radne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy.
13. Podľa prehľadu úhrad žalobkyňa zaplatila na úver 6.502,08 eur., ktorá skutočnosť nie je sporná, pričom ostatná splátka vo výške 149,20 eur bola uhradená 26.4.2019.
14. Podľa Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.9.2020 č. H 360/20, žalobkyňa sa na združenie obrátila so žiadosťou o poradu a pri osobnom stretnutí 14.9.2020 aj predmetnú zmluvu predložila, pričom jej bolo oznámené, že podľa názoru združenia sa jedná o zmluvu bezúročnú a bezpoplatkov a obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, a môže sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, ktorou preplatila sumu poskytnutého úveru, teda sumu 2 502,08 eur.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
16. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) zo spotrebiteľského úverového vzťahu, ktorý žalobkyňa považuje za bezúročný a bezpoplatkový pre nesplnenie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f, j a y a § 11 ods. 2 ZoSÚ, ako aj považuje zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny vzťah podľa § 39 OZ pre úžerné úroky rozporné s dobrými mravmi., ako nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami § 53, 54 OZ. Súd aplikoval právne predpisy platné a účinné v čase uzavretia zmluvy.
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR č.2/2022 pod R 16: V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. f) zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.
21. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 1a Najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>) vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20140901.html> pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
23. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140901.html>.,
25. Súd s poukazom na vyššie uvedené právne ustanovenia konštatuje, že v danom prípade nemožno považovať úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre úžerné úroky, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neboli, a ani ich žalobkyňa netvrdila, naplnené aj subjektívne podmienky pre úžeru, ktorými nie je len objektívny ukazovateľ a to neprimerane vysoká úroková miera., ale aj zneužitie tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky druhej strany.
26. Rovnako súd s poukazom na R 16 konštatuje, že bola splnená obligatórna náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.f ZoSÚ a s poukazom na platnú právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy, boli splnené aj náležitosti podľa § 9 ods. j) a y) ZoSÚ, nakoľko zo zmluvy tieto skutočnosti vyplývali jednoznačne a určite a najvyššia prípustná výška odplaty v čase uzavretia zmluvy bola dodržaná, tak ako to namietala aj žalovaná.
27. Z týchto dôvodov preto súd nepovažuje úver za bezúročný a bezpoplatkov.
28. Podľa § 7 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>
29. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
30. Ohľadom splnenia odbornej starostlivosti však súd zistil hrubé porušenie odbornej starostlivosti, ak sa veriteľ uspokojil len s údajmi týkajúcimi sa finančných výdavkov žalobkyne a neskúmal bežné výdavky súvisiace s uspokojovaním potrieb bývania, stravovania a pod., pričom zároveň vychádzal pri svojich výpočtoch z výšky životného minima, neprihliadal na vek a možnosť žalobkyne do budúcna splácať dlh vo výške 4 000 eur na dobu 5 rokov v splátkach zodpovedajúcich štvrtine jej príjmu, ktorý evidentne pozostával len zo starobného dôchodku vo výške 446 eur, pričom už mala iné finančné záväzky. Svedčí o tom aj skutočnosť, že splátky od začiatku právneho vzťahu splácala s oneskorením, a úver bol zosplatnený k 19.12.2016., teda po dvoch rokoch, po ktorom dátume žalobkyňa úver splácala splátkami vo vyššej sume než dohodnutej sume, aby napokon sumu poskytnutú preplatila o viac ako polovicu. Postup veriteľa nemožno považovať za odbornú starostlivosť zodpovedného správcu finančných prostriedkov., žalobkyni nemal byť úver vôbec poskytnutý., evidentne ohrozil jej schopnosť zabezpečovať si bežné potreby., úver preto súd považuje za bezúročný a bezpoplatkov, a ak žalobkyňa zaplatila veriteľovi o 2 502,08 eur viac, než bola výška poskytnutej istiny úveru, vznikol jej v tejto výške nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
31. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 457, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
33. Podľa § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 34. Podľa rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR č.2/2022 pod R 14: Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.
35. Podľa rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR č.2/2022 pod R 15: Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia ( §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.
36. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnutia konštatuje, že ak ostatná suma, ktorú na úver žalobkyňa zaplatila, bola uhradená 26.4.2019, dozvedela sa o možnosti uplatniť nárok z bezdôvodného obohatenia 18.9.2020, a žaloba bola podaná 29.9.2020, vznesená námietka premlčania nie je dôvodná a súd k nej neprihliadol.
37. Žalobkyni preto priznal tento nárok uplatnený žalobou dôvodne a včas aj s úrokmi z omeškania podľa § 517 Ods. 2 OZ s poukazom na zákonnú výšku úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne podľa žaloby od 15.10.2020 do zaplatenia.
38. Podľa § 53 ods. 1 - 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
39. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
40. Podľa § 53 ods. 11 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
41. Súd v danom kontexte poukazuje na to, že na prieskum prijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené kumulatívne tie podmienky, že ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a podmienka nebola individuálne dojednaná, pričom je dodávateľom vyvrátiteľná domnienka, že ide o formulárovú podmienku a podmienka nebola individuálne dojednaná.
42. Predmetom preskúmania neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok súdom je zistenie, či tá-ktorá zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa., ak nie je splnené toto základné pravidlo, nikdy sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pri skúmaní, či podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu je potrebné zohľadniť právne predpisy, ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie tejto zmluvnej podmienky. Z toho je potom možné porovnaním zistiť, do akej miery je právne postavenie zakotvené v platnom právnom poriadku v prípade neexistencie tejto zmluvnej podmienky. Ďalším kritériom je, či dodávateľ, ktorý zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní. Skúma sa ďalej, či zmluvná podmienka je formulovaná jasne a zrozumiteľne, pretože ak je nezrozumiteľná alebo nejasná, ak nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, je potrebné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak zmluvná podmienka nie je vylúčená z posudzovania, je potrebné skúmať, či sa nachádza v demonštratívnom zozname neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy.
43. Súd konštatuje, že tieto žalované neprijateľné zmluvné podmienky boli už aj judikované inými rozhodnutiami ako neprijateľné zmluvné podmienky a vo všeobecnosti sa súd stotožňuje s tým, že sa jedná o hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa, pretože tak, ako boli tieto zmluvné podmienky predložené a predstavené, v ničom nemajú slúžiť spotrebiteľovi v tomto predmetnom vzťahu., jedná sa výlučne len o práva a akési vynucované povinnosti zo strany dodávateľa. Nie je súdu zrejmé, k čomu mala slúžiť zmluvná podmienka, že dodávateľ služieb si na základe tejto zmluvnej podmienky ako keby vynucoval dobrovoľný súhlas dotknutej osoby poskytnúť osobné údaje iným osobám zo skupiny s úzkymi väzbami s VÚB, pričom vôbec nebolo známe, za akým účelom tieto údaje majú byť uvedené a majú byť poskytnuté, a pokiaľ je uvedené, že za účelom interného výkazníctva zvýšenia kvality služieb, marketingových účelov, účelov vyhodnotenia rizikového profilu klienta, vymáhania prípadných záväzkov klienta po splatnosti, tak v danom prípade sa nejednalo o žiadnu z vecí, ktoré mali slúžiť spotrebiteľovi, ale výlučne len dodávateľovi. Dodávateľ si vynútil takúto zmluvnú podmienku a dokonca platnosť súhlasu dal na 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, kde aj si prehlásil, že klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku, to znamená, že ako keby dodávateľ ani nepredpokladal rovnocenné postavenie spotrebiteľa v tomto zmluvnom vzťahu, pretože jednak nekomunikoval o tejto zmluvnej podmienke individuálne so spotrebiteľom, ale navyše aj vylúčil akúkoľvek možnosť zasahovania do tejto zmluvnej podmienky. 44. Súd teda považuje tieto zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky a takto to aj určil vo výrokoch II a III. svojho rozhodnutia. 45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).