Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-184-2014.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/184/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporkyni: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. H. V. XX/X, o zaplatenie sumy 122,55 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 122,55 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a s. uzavrela s odporkyňou dňa 27.7.2005 Zmluvu, v zmysle ktorej boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky, ktoré odporkyňa nesplácala v stanovených termínoch a preto právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 152,55 eura, ktorá pozostávala z istiny 149,60 eura, úroku z omeškania vo výške 2,95 eura. Odporkyňa záväzok uznala v Dohode o uznaní záväzku, uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Dlžná suma je 122,55 eura, predstavuje neuhradenú istinu úveru, čo je rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu vo výške 119,60 eura a úrok z omeškania vo výške 2,95 eura.
Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005, obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohami zo dňa 19.12.2011, pokusom o zmier, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.4.2012, vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporkyňou bola dňa 27.7.2005 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty, limit platobnej karty bol hotovostný vo výške 15.000.-Sk na deň, bezhotovostný vo výške 45.000.-Sk na deň, celkový vo výške 60.000.- Sk na deň. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty.
Predmetná pohľadávka vo výške 152,55 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 postúpená na navrhovateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporkyni
oznamované listom zo dňa 27.12.2011. V prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je pohľadávky voči odporkyni špecifikovaná vo výške 152,55 eura ako zostatok dlžnej pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 149,60 eura , čo je istina a zo sumy 2,95 eura, čo sú úroky. Dátum poslednej úhrady je deň 24.7.2007.
Odporkyňa uhradila dňa 15.4.2012 sumu 30 eur.
Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 20.4.2012 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku vo výške 151,50 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 119,60 eura a ostatného príslušenstva pohľadávky vo výške 2,95 eura a forma splatenia záväzku splátkami po 30 eur mesačne od 30.4.2012 do 30.8.2012.
Pokus o zmier bol odporkyni doručovaný listom zo dňa 12.11.2012.
Aj keď navrhovateľ v návrhu uvádzal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy jeho právnym predchodcom, listinný dôkaz o odstúpení od zmluvy predložený nebol a odstúpenie od zmluvy ani nie je uvádzané v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zák.č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 4 ods. 1. zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa , keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 OZ nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, avšak aj tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany odporkyne došlo k písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ a to podpísaním Dohody o u uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.4.2012. Uznanie dlhu odporkyňou má tie účinky, že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný odporkyňou bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či odporkyňa mala vedomosť o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný. Právnym dôsledkom uznania dlhu v zmysle § 558 OZ je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania, čo má vplyv na dôkaznú povinnosť účastníka konania a nie na premlčanie. Uznaním dlhu v zmysle ust. § 558 OZ prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ktorý musí v prípade sporu preukázať, že dlh nevznikol , alebo že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom a veriteľ má posilnenú procesnú pozíciu v tom, že nemusí preukazovať vznik dlh ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. V prípade písomného uznania dlhu dlžníkom čo dôvodu a výšky začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to aj vtedy, ak pôvodná premlčacia doba už v čase uznania dlhu uplynula. Ustanovenie § 110 ods. 1 OZ pri tom nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že dlh, ktorého uznanie sa týka je premlčaný. Nová desaťročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 20.4.2012 a uplynie dňom 20.4.2022, pričom návrh bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 28.11.2012 teda v novej desaťročnej premlčacej lehote.
Vyššie uvedené skutočnosti by platili, ak by sa súd nemusel zaoberať platnosťou Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňou bola dňa 27.7.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Jedná a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom dátum poslednej úhrady je deň 24.7.2007. Predmetná pohľadávka vo výške 152,55 eura bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2011 postúpená na navrhovateľa. Odporkyňa zo žalovanej sumy uhradila po postúpení pohľadávky na navrhovateľa sumu 30 eur.
Súd však posudzoval platnosť uznania dlhu s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a formulár
- Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade zavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu považoval za uzatvorenú v rozpore s ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. a dobrými mravmi s poukazom na § 3 OZ, pretože sa jedná o tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi išlo predovšetkým o to, aby odporkyňa podpísala uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára navrhovateľ ako veriteľ vopred pripravil pre odporkyňu ako dlžníka a odporkyňa nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3.4, pričom je nelogické, aby odporca ako spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní pohľadávky, mal záujem na podpísaní uznania záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu vedomosti premlčaného dlhu svedčí tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,
keď nebola zo strany navrhovateľa riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa. Je nesporné, že odporca sa ocitá v nerovnom postavení s navrhovateľom, u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, a tak možnosť vopred pripraviť jednostranne formulárovo napísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na základe uvedeného súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári dohody absolútne neplatné. Návrh na uzatvorenie formulára, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádzal od spotrebiteľa. Navrhovateľ ho spotrebiteľom predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. V mnohých prípadoch dlžný spotrebiteľ po podpise dohody žiadne jej vyhotovenie ani nedostane a stretáva sa s ním až v priebehu súdneho konania. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku od spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí dopadať aj na dohodu. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
Súd sa následne musel vysporiadať s otázkou či sa v danej veci jedná o občiansko-právny vzťah alebo obchodno-právny vzťah a s poukazom na existenciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd musel prihliadnuť aj na prípadne premlčanie nároku navrhovateľa, pretože podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd vec posúdil v zmysle Občianskeho zákonníka a premlčacia doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ podal na Okresný súd Nitra návrh o zaplatenie sumy 122,55 eura s príslušenstvom, ktorý bol súdu doručený dňa 28.11.2012. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi uplatnil na súde 5 rokov po dátume poslednej úhrady. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a navrhovateľ sa môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, ale ak odporca vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.