Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-308-2010.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/308/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, Námestie P. O. Hviezdoslava 1651/2, IČO: 00 314463, proti povinnému: L. G., s miestom podnikania Dolný Kubín, Aleja Slobody 1885/36-9, IČO: 40 168 549, v exekučnom konaní pre vymoženie 25,55 €, o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje. Súd ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, Exekútorský úrad Ružomberok, Poľná 31/23 trovy exekúcie vo výške 44,63 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 10.03.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým vo veci konajúci súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 3K/13/2011 zo dňa 08.09.2011 bol na majetok dlžníka - povinného vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho nie je možné v exekúcii pokračovať. Žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 40,63 eura (exekútor nesprávne sčítal jednotlivé položky trov a namiesto sumy 44,63 eura mu vyšla suma 40,63 eura) podľa priloženého vyúčtovania. Tunajší súd uznesením č. k. 8Er/308/2010-10 zo dňa 26.06.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, Exekútorský úrad Ružomberok, Poľná 31/23 trovy exekúcie vo výške 44,63 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. O zastavení exekúcie osobitným výrokom nerozhodoval s poukazom na § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko exekúcia bola zastavená vyhlásením konkurzu na majetok povinného ex lege. Voči uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený žiadajúc jeho zrušenie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje na 203 ods. 3 Exekučného poriadku, na základe ktorého je oprávnený povinný zaplatiť exekútorovi trovy. Uvedený odsek bol do Exekučného konania zavedený až zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2012 novelizovaný Exekučný poriadok. Zákon č. 34/2011 Z. z. neobsahoval úpravu, podľa ktorej by sa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku vzťahoval aj na prípady, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo pred jeho účinnosťou. Súd nemôže zaviazať oprávneného na úhradu trov ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený v odvolaní ďalej poukazuje na to, že exekútor nesie vždy riziko, že v niektorých prípadoch nemusia byť jeho nároky vzniknuté pri výkone exekúcie uspokojené, avšak toto je nesporne vyvážené inými výhodami, ktoré súvisia s výkonom tejto profesie (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 432/08, II. ÚS 27/08)). V prípade tohto exekučného konania si mal exekútor prihlásiť trovy exekúcie vo výške 44,63 eura ako pohľadávku do vyhláseného konkurzu. Podľa § 374 ods. 4 OSP je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu
nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné proti uznesenie v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. S účinnosťou od 01.11.2013 bolo novelizované znenie § 58 ods. 6 Ex. por. tak, že ďalej už nie je v Exekučnom poriadku stanovená výslovná prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Ex. por., t.j. v zmysle § 202 ods. 2 OSP už Exekučný poriadok neustanovuje inak. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa teda podaním odvolania proti výroku o trovách exekúcie ruší ex lege a opätovne o trovách exekúcie rozhodne sudca. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K 13/2011-48 zo dňa 08.09.2011, právoplatným 17.09.2011, bol na majetok dlžníka: Richard Trsťan, s miestom podnikania Alej Slobody 1885/36, Dolný Kubín, IČO: 40 168 549 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Dašena Gombíková, so sídlom kancelárie Kukučínova 1, Martina. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 3K/13/2011 zo dňa 31.05.2012 konkurz vyhlásený na majetok povinného pre nedostatok majetku zrušil. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vzhľadom ku skutočnosti, že konkurz vyhlásený na majetok povinného bol z dôvodu nedostatku majetku zrušený, súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej časti tohto uznesenia. Súdny exekútor si v tomto prípade uplatnil v podaní zo dňa 09.03.2015 trovy exekúcie vo výške 40,63 eura. Z uplatnených jednotlivých položiek trov je zrejmé, že exekútor ich nesprávne sčítal, nakoľko ich súčet predstavuje nie sumu 40,63 eura, ale 44,63 eura, keď si uplatnil odmenu vo výške 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov 4,- eur + DPH vo výške 7,44 eura. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o DPH. Podľa § 197 Ex. por. náklady uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, t. j. k 21.10.2010, ak sa exekúci zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení: Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,63 eura. Priznané trovy pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov za vynaložené poštovné vo výške 4,00 eur. Súd súdnemu exekútorovi ako platiteľovi DPH priznal z odmeny a náhrad DPH vo výške 7,44 eura (20 % zo sumy 37,19 eura). Súd tak v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 44,63 eura, ktoré trovy je oprávnený s poukazom na § 202 ods. 2 Exekučného poriadku povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien; ak ide o