Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/145/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. A. Q. X, C., zast. G&G IURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava proti odporcovi H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. A. Q. X, C., zast. Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov P. K., rod. B., nar. XX.X.XXXX a H. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Bratislave P., vo zv. 6, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á - d z a .

Maloletý Z. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

Otec j e po v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Z.:

- v každom párnom kalendárnom týždni od utorka od 16,00 hod. do štvrtka do 18.00 hod a v nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky.

Matka j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho spolu s osobnými vecami.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava N. dňa XX.XX.XXXX, postúpeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť výkon práv a povinností oboch rodičov k maloletému Z. na čas po rozvode tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom matka ho bude zároveň

zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi navrhla uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,-eur mesačne a styk otca s dieťaťom žiadala upraviť v intenzite každý párny víkend v mesiaci od 09:00 hod. v sobotu do 17:00 v nedeľu s výnimkou vianočných sviatkov.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po relatívne krátkej známosti a spočiatku bol ich vzťah ideálny. Nakoľko si nemohli zabezpečiť vlastné bývanie, začali po uzavretí manželstva spoločne bývať u rodičov odporcu, s ktorými si nerozumela, v tejto domácnosti sa necítila komfortne a tak sa matka navrhovateľky rozhodla manželom poskytnúť byt, ktorý dovtedy prenajímala, s tým, že im platila všetky náklady na bývanie. Po narodení mal. Z. začalo dochádzať medzi manželmi k prvým rozporom, ktoré však neboli veľmi výrazné. Rodičia odporcu opakovane sľubovali možnosť zakúpenia lacnejšieho vlastného bytu, s ktorého kúpou by im vedeli pomôcť. Matka navrhovateľky sa z toho dôvodu rozhodla byt, v ktorom účastníci konania spoločne bývali, predať, aby mohla manželom aj ona prispieť na spoločné bývanie väčšou sumou. Manželia sa dočasne znovu nasťahovali k rodičom odporcu, avšak tí svoj sľub nezrealizovali a začali iniciatívne vstupovať do každej diskusie navrhovateľky s odporcom. Odporca nemal na nič vlastný názor a vždy presadzoval názor svojej matky, čo sa jej nepáčilo a city voči nemu postupne ochladli. Hádky sa stali každodennou súčasťou spoločného manželského života. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti spolu s mal. Z. a pár dní bývala u sestry, pričom podala už v roku 2014 návrh na rozvod manželstva, ktorý zobrala v januári 2015 späť, z dôvodu, že s manželom sa dohodli na opätovnom spolužití. Spočiatku bolo všetko v poriadku, postupom času opätovne pribudli hádky, ktoré sa stali pre navrhovateľku vzhľadom na ich množstvo neúnosnými a v marci 2015 odišla do prenajatého 2- izbového bytu v Bratislave. Na prelome júna/júla 2015 sa účastníci konania znova pokúsili o spolužitie, avšak asi po 10 dňoch si uvedomili, že už to možné nie je a preto sa dohodli na oficiálnom ukončení manželstva. Matkin mesačný príjem pozostáva z materskej vo výške 203,20 eur, rodinného prídavku vo výške 23,52 eur a otec prispieva na výživu dieťaťa sumou 120,- eur mesačne. Finančne jej vypomáha matka, ktorá však túto pomoc nie je schopná zabezpečiť dlhodobo.

Odporca v svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že vzťahy s navrhovateľkou hodnotí ako trvalo a hlboko rozvrátené, bez možnosti obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu vzťahov označil nízky vek, nesúlad pováh, záujmov a postojov. So zverením maloletého matke súhlasil, s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja. S výškou výživného nesúhlasil a navrhol 120,- eur mesačne, pretože jeho mesačný príjem je 350 -390,-eur. Rovnako nesúhlasil ani s navrhovanou úpravou styku, nakoľko má vybudovaný s maloletým silný citový vzťah a chcel by si ním tráviť čo najviac času.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, zmluvou o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015, potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX, správou ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, rozpisom výdavkov matky na maloleté dieťa ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, obaja národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. Z..

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako všeobecným súdom odporcu, ktorý býva v Bratislave na Q. ulici.

Zo zmluvy o nájme súd zistil, že matka ako nájomca uzavrela nájomnú zmluvu na základe ktorej, si prenajala 2 izbový byt v K. s dobou trvania nájmu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a s výškou mesačného nájmu 450,- eur.

Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015 súd zistil, že matka za rok 2015 poberala dávky v celkovej sume 450,40 eur.

Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015 súd zistil, že matka v roku 2015 poberala mesačne dávky vo výške 203,20 eur.

Z potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporca pracoval na dohodu vo firme F. K. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a ako riadny zamestnanec od XX.XX.XXXX. Jeho čistá mzda za obdobie od januára 2015 do decembra 2015 bola v priemere 263,13 eur.

Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX z prešetrenia sociálnych pomerov na Q. XX v C. súd zistil, že otec býva u svojich rodičov v rodinnom 4-izbovom dome s veľkou trávnatou plochou, altánkom, prekrytým bazénom a ohradenou voliérou pre psa. V spálni u otca sa nachádza dvojlôžko, postieľka, skriňa, skrinky, kde sa nachádzali veci a hračky pre mal. Z.. Celý dom je na veľmi dobrej sociálno- hygienickej úrovni. Maloletý Z. má v mieste súčasného bydliska otca vytvorené vhodné podmienky na všestranný rozvoj.

Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa 15.6.2013, pričom v tom čase už bola tehotná. Bývali u rodičov odporcu, ktorí trvali na tom, že pod spoločnou strechou môžu bývať len keď sa zoberú. Spočiatku si s rodičmi odporcu rozumeli, avšak neskôr sa prejavili ich rozdielne názory na spoločnú domácnosť ako i výchovu maloletého. Rodičia často zasahovali do ich hádok, pričom odporca dal väčšinou na slová jeho matky. Neskôr bývali v byte na M. M. spolu aj so sestrou navrhovateľky. Po predaji tohto bytu si mali za finančnej pomoci matky navrhovateľky a rodičov odporcu kúpiť spoločný byt, k čomu však nedošlo. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v januári 2014 sa vrátili bývať k rodičom odporcu, ona bola väčšinou zavretá v izbe, pretože sa medzi nimi neustále prejavovali rozdielne názory na výchovu dieťaťa. V septembri 2014 dočasne odišla k sestre, potom si našla 1-izbový byt na prenájom, ktorý jej platila mama. V novembri 2014 podala návrh na rozvod manželstva, pričom v tom čase hádky s manželom stále pokračovali. V lete 2015 sa manžel presťahoval za nimi do 1-izbového bytu, ktorý bol malý a za pomoci rodičov odporcu si prenajali 3-izbový byt v Q., ktorý platili rodičia odporcu. V tom čase opätovne vznikali medzi nimi rozpory a hádky, za ktoré sa veľmi hanbila, chytili sa na každej maličkosti, boli na seba agresívni, aj keď nemali dôvod. V marci 2015 sa odsťahovala na E. ulicu na M. M. do prenajatého bytu, pričom finančne jej vypomáhala matka. S odporcom sa ešte pokúsili spolu žiť, avšak nefungovalo to. Snažila sa s manželom na stretnutiach s dieťaťom dohodnúť, vždy mu vyhovieť a nie mu brániť kontaktu s dieťaťom. Navrhla, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného navrhla určiť v sume 250,- eur mesačne a úpravu stretávania každý druhý víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. V súčasnej dobe poberá rodičovský príspevok ktorý spolu s prídavkami na dieťa predstavuje sumu 250,- eur mesačne. Mesačne platí nájom vo výške 450,- eur, pričom finančne jej musí vypomáhať matka. Do augusta 2015 dokedy študovala, jej posielal otec výživné 140,- eur mesačne. Okrem bežných výdavkov, ktoré rozpísala v špecifikácii (založené v spise), žiadne zvýšené výdavky nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Starostlivosť otca o dieťa nie je taká ako ju otec prezentuje, pretože väčšinu času sa o dieťa stará jeho matka. Časté stretávanie v posledných mesiacoch bolo najmä kvôli matkinmu zdravotnému stavu, pretože mala zápal obličiek a dýchacích ciest. S úpravou stretávania ako ju navrhol odporca nesúhlasila, pretože ako uviedol, chce si nájsť normálnu prácu a žiadna práca, ktorá sa vykonáva pravidelne sa nezhoduje s tým, čo navrhol ako úpravu stretávania. Ďalším dôvodom je, že matka býva v K., neplánuje sa presťahovať do C. a dieťa má v úmysle dať do škôlky. Do K. odišla, pretože tam má väčší pokoj a je tam lacnejšie bývanie. Býva tam od septembra 2015, zmluvu má podpísanú na rok. Je na materskej dovolenke a má viac času venovať sa dieťaťu. Odporca je dosť náladový, užíval drogy, fajčí marihuanu, pričom sa snažil naviesť na zlé chodníčky aj ju, skúšala fajčiť marihuanu, ale prestala. O odporcovi vie, že si marihuanu dáva a má obavy, že by sa nevedel zodpovedne postarať o dieťa. Doteraz sa vedeli dohodnúť na styku so synom, niekedy však, keď matka nevyšla otcovi v ústrety, bol náladový a agresívny.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese uviedol, že schopnosti odporcu sú na inej úrovni ako deklaruje. Otec dieťaťa má vyššie odborné vzdelanie s maturitou , pričom v rodinnej firme robí nekvalifikovanú prácu. Taktiež vyjadril pochybnosti o vierohodnosti potvrdenia o príjme odporcu, v prípade, že dosahuje tak nízky príjem ako uvádza má možnosť privyrobiť si brigádnicky. Odporca býva u rodičov, ktorým neprispieva na bývanie, je zdravý, nemá žiadne stravovacie obmedzenia. Matka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a odporca údajne od X.X.XXXX začal pracovať v novom zamestnaní. Ak teda pracuje na trvalý pracovný pomer 5 dní v týždni nemá možnosť poskytovať starostlivosť o dieťa i cez týždeň. Otec dieťaťa si neplní dohody s matkou a neodovzdáva dieťa v stanovenom čase a mieste. Právny zástupca navrhol upraviť styk otca s dieťaťom v intenzite- každý párny kalendárny týždeň cez víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:30 hod do 19:30 hod, cez vianočné sviatky každý kalendárny rok od 26.12. od

10,00 hod do 28.12. do 10,00 hod. a to tak, že otec si v určených časoch dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku otec maloletého vráti do miesta bydliska matky.

Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že od uzavretia manželstva bolo všetko v priadku a to až do októbra 2013, kedy nastali problémy po konflikte s matkou navrhovateľky. Odvtedy začali aj ich vzťahy s navrhovateľkou chladnúť. Snažili sa to dať dokopy, pričom mali riešiť spoločné bývanie stavbou rodinného domu za finančnej pomoci jeho rodičov. Vždy keď prišiel z práce, snažil sa venovať synovi, bolo im celkom dobre, len navrhovateľka a jeho rodičia nevedeli spolu komunikovať. V lete sa to vyostrilo a v septembri 2014 odišla navrhovateľka bývať do S.. Aj v tomto období sa snažil so synom pravidelne stretávať. V decembri 2014 sa ešte pokúsili nájsť spoločnú cestu, avšak hádky pokračovali a spolužitie nefungovalo, preto navrhovateľka v apríli 2015 odišla zo spoločnej domácnosti. Ohľadne syna naďalej spoločne pravidelne komunikovali. Otec ďalej uviedol, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí, avšak nesúhlasil s navrhovanou úpravou stretávania. S dieťaťom sa stretáva 12-17 dní do mesiaca a úprava, ktorú matka navrhuje je pre neho neakceptovateľná. Navrhol aby súd upravil styk s maloletým každý párny týždeň od utorka poobedia do štvrtka poobedia a každý nepárny týždeň od štvrtka poobedia do nedele poobedia. Otec býva u rodičov v ich rodinnom dome, ktorý je dvojpodlažný a k dispozícii má samostatnú izbu. Na bývanie rodičom neprispieva ničím. Jeho čistý mesačný príjem je cca 330,-350,- eur, pričom pracuje v rodinnej firme, kde má dobrý pracovný čas, pretože poobede sa už môže venovať dieťaťu. Najťažší pracovný deň má v pondelok a od utorka do piatku má už práce minimálne a pracovný čas si vie prispôsobiť. Takisto jeho matka má flexibilný pracovný čas, pričom 90% času je doma a môže byť nápomocná. Od apríla 2015 pravidelne platí maloletému výživné vo výške 120,- eur mesačne a na takomto výživnom boli aj s matkou dieťaťa dohodnutí. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu uviedol výdavky na dieťa v čase keď sa nachádza u neho a to napríklad na mlieko, plienky, oblečenie. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec väčšej hodnoty, vlastní motorové vozidlo zn. Audi A6, rok výroby 2004, ktoré je momentálne nepojazdné. Matkine tvrdenia označil za polopravdy a krivdy. Otec je profesionálny športovec, hrával prvú futbalovú ligu a športuje dodnes. Nie je pravidelný užívateľ marihuany ako tvrdí navrhovateľka ale je pravdou, že ju výnimočne fajčí, je to však veľmi málo cca 1-2x do roka na nejakej oslave. Do styku s marihuanou sa dostal cez rodinu navrhovateľky, kedy ho ponúkla jej matka a aj stará matka. Matkin priateľ taktiež fajčí marihuanu.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že pokiaľ ide o rozvod manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky aby súd takéto manželstvo rozviedol. Navrhovateľka býva v K. aj preto, že má priateľa, ktorý tam býva a ktorý u nej prespáva. Výdavky, ktoré uviedla sú neprehľadné, nie je zrejmé ako prispieva jej priateľ na nájomné a vo výške ako ich uviedla, by ich nezvládala hradiť ani s pomocou rodičov. So zverením dieťaťa matke súhlasil, pričom navrhol, aby zastupovali maloletého a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Pokiaľ ide o styk navrhol, aby bol zachovaný doterajší rozsah styku dieťaťa s otcom, pretože otec chce byť aktívnym rodičom a chce si vytvárať so synom pevné väzby. Otec dokáže plnohodnotne kryť výdavky na dieťa v čase keď sa u neho nachádza. Právny zástupca poukázal na to, že matka sa do K. presťahovala dobrovoľne, pričom otec k tomu žiaden súhlas nedal. Je pravdou, že otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť okrem mesiaca január, kedy nezaplatil výživné v plnej výške. Taktiež je zrejmé, že manželia už spolu žiť nechcú, navrhovateľka má nového partnera a že nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Hoci sa matka odsťahovala do K. bez súhlasu druhého rodiča, je otec ochotný chodiť si pre dieťa a odovzdávať ho v mieste bydliska matky. O dieťa sa vie postarať a to aj za spolupráce starých rodičov. Podstatnou otázkou je to , či je dôležitejšie, aby otec mal možnosť budovať si vzťah s dieťaťom alebo má iba pracovať, aby mohol platiť výživné. Momentálne je zamestnaný u svojho otca, kde má flexibilnú pracovnú dobu. Hľadal si i ďalšiu prácu a momentálne je na skúšku v inej práci, kde by mohol zarobiť viac, ale ak to má byť na ujmu vzťahu otca s dieťaťom, tak ostane pracovať u svojho otca. Úprava styku zo strany navrhovateľky a jej zástupcu je podstatným zúžením styku otca s dieťaťom. Kolízny opatrovník navrhol malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného navrhol určiť na sumu 150,- eur mesačne a styk určiť v širšom rozsahu ako navrhla matka, t.j. v súlade s návrhom odporcu.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu.

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, v budúcnosti už nemôže plniť svoje základné funkcie a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl ochladenie vzťahov medzi manželmi zapríčinené povahovou a názorovou rozdielnosťou, čo viedlo k citovému odcudzeniu sa. Otázka zverenia mal. Z. do starostlivosti matky nebola v tomto konaní sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd o rozhodol tak, že mal. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol v súlade s návrhom otca a to tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. Súd nezistil žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, malo byť priznané iba matke maloletého. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec je v súčasnosti zamestnaný, pričom jeho mesačný príjem je približne 400-eur netto. Okrem maloletého Z. nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti, je majiteľom nepojazdného motorového vozidla Audi A6, žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Otec má len bežné výdavky na stravu, drogériu, oblečenie, pričom poplatky spojené s bývaním neplatí žiadne, pretože býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva ničím. Matka je na materskej dovolenke a jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku 203,- eur, prídavku na dieťa 23,- eur a výživného, ktoré jej posielal otec na mal. Z. cca 100,- eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Matka spolu s dieťaťom býva v K. v prenájme, kde platí mesačný nájom 450,- eur. Náklady na mal. Z. sú bežné (strava, oblečenie, Nutrilon, hračky), maloletý netrpí žiadnou chorobu a nemá ani žiadne stravovacie disfunkcie. Matka vyčíslila svoje mesačné výdavky na cca 920,- eur mesačne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Súd mal za preukázané, že otcove pracovné schopnosti, kvalifikácia a prax mu umožňujú vzhľadom na jeho vek, fyzické a psychické zdravie, uplatniť sa na trhu práce ďaleko lepšie ako je tomu v súčasnosti a nájsť si zamestnanie v ktorom by mohol dosahovať vyšší príjem. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že uvedené výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča a uvedené výška výživného zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (strava, drogéria, hračky, oblečenie,

voľno časové aktivity). Otec sám dobrovoľne platil výživné najprv 120,- eur a od decembra 100,- eur mesačne. Súd zároveň pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil i skutočnosť, že dieťa bude tráviť s otcom 3 až 4 dni v týždni, takže otec sa bude i svojou osobnou starostlivosťou podieľať dostatočným spôsobom na krytí potrieb dieťaťa.

Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Úprava styku na vopred vymedzené termíny, nie je práve najvhodnejším riešením pre zachovanie citových väzieb a kontaktu rodiča s dieťaťom, avšak vytvára maloletému pravidelný režim a stabilitu, ktoré maloletý potrebuje v súčasnej situácii najviac. Takéto riešenie je v záujme maloletého dieťaťa a poskytuje dostatočný priestor na zachovanie pevných väzieb otca so synom v intenzite akú súd stanovil vo výroku tohto rozhodnutia. Obmedziť styk otca s dieťaťom len na víkendy by nebolo v záujme maloletého, nakoľko otec má záujem aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa a touto úpravou mu bude daná príležitosť upevňovať si vzájomný vzťah s dieťaťom.

Záujem mal. Z. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. AK má otec záujem sa s mal. Z. stýkať a jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. Z. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletého je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.

Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

Po rozvode manželstva sú rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spolu prítomný pri ich výchove.

Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.

Z konania matky je zrejmé, že s maloletým sa presťahovala do K. bez súhlasu otca, čím sa možnosti otca stretávať sa s dieťaťom značne obmedzili. Otec aj napriek tomu v priebehu konania uviedol, že nemá problém cestovať zakaždým po dieťa a rovnako ho aj doviesť naspäť, pričom súd pozitívne hodnotil túto snahu otca v záujme zachovania pravidelného kontaktu so synom. Matka v priebehu konania uvádzala, že je na materskej dovolenke a teda má lepšiu možnosť postarať sa o maloletého. Na tento argument súd nemohol prihliadať, nakoľko skutočnosť, že je matka na materskej dovolenke, nie je dôvodom na obmedzovanie stretávania sa otca so synom. Rovnako je právom otca podieľať sa na výchove dieťaťa a ak má otec prácu, v ktorej si dokáže zariadiť čas tak, aby so synom trávil aj celý pracovný deň, je len v záujme maloletého Z. aby prežíval svoje detstvo rovnako s otcom ako aj s matkou, poprípade so

starými rodičmi, ktorí majú taktiež právo tráviť čas so svojím vnukom. Taktiež matka v priebehu konania vyjadrila svoje obavy nad zodpovednosťou otca k starostlivosti o maloletého. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal v konaní za to, že žiadne spochybňujúce tvrdenia matky nijakým spôsobom preukázané v konaní neboli, pričom otec má morálne a osobnostné predpoklady postarať sa o dieťa a tým si budovať a zachovať láskyplný vzťah. Je v záujme maloletého zachovať, pestovať a budovať si citové väzby k obom rodičom, ktorí sú pre dieťa prirodzenou autoritou a zbytočne neobmedzovať kontakt s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci splnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.