Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/79/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. M., nar. XX.XX.XXXX a G. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: U. O., nar. XX.XX.XXXX, V. U., K. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, Štúrova 1267, Šaštín - Stráže, a U. M., nar. XX.XX.XXXX, I., M. M. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, Senica, Hollého 750, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -132 zo dňa 8. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č. k. -135 zo dňa 14. októbra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -203 zo dňa 26.11.2013 v časti týkajúcej sa výšky výživného otca na maloleté deti tak, že zvýšil výživné otca na maloletého G. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 135,- eur na sumu 150,- eur mesačne a na maloletú G. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 105,- eur na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 13.10.2014, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 13.10.2014 do 30.09.2015 na maloletého G. vo výške 577,10 eur a na maloletú G. vo výške 229,68 eur povolil súd otcovi splácať v 15,- € mesačných splátkach na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia. Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 61 ods. 1, 2, 3 a § 78 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 Zákona o rodine prišlo k zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté deti. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného uplynula doba skoro troch rokov /v čase podania návrhu skoro dvoch rokov/. Za uvedenú dobu sa podstatne zmenili pomery najmä na strane maloletých detí a čiastočne aj na strane rodičov. U maloletej G. súd za podstatnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že začala navštevovať základnú školu, pričom prechod z materskej školy na základnú školu je vždy podstatnou zmenou pomerov, s ktorou je spojený nárast nákladov na výživu maloletého dieťaťa. Ide jednak o rôzne pomôcky do školy, ako aj zvýšenie bežných nákladov ako sú odev a obuv vzhľadom k veku dieťaťa. U maloletého G. taktiež prišlo k podstatnej zmene pomerov, a to prechodu z prvého stupňa na druhý stupeň ZŠ, čím náklady na výživu maloletého takisto preukázateľne vzrástli. Sú to náklady predovšetkým na rôzne potreby do školy, pričom na druhom stupni sa hradia aj rôzne pracovné zošity a pod. Maloletý G. naďalej nosí okuliare s čím má matka taktiež zvýšené náklady, v tomto smere však k výraznejšej zmene pomerov neprišlo, nakoľko už pri poslednom rozhodovaní o výživnom tieto zdravotné problémy maloletý mal. U G. takisto

treba prihliadnuť na zvýšené náklady na bežnú spotrebu vzhľadom k tomu, že je vekovo starší. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, tieto sa zmenili najmä na strane matky, ktorá v súčasnosti poberá rodičovský príspevok, pričom pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom príjem nemala. Tiež jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L.. Matka sa vydala, teda pravidelné mesačné náklady na chod domácnosti hradia manželia spoločne. Na strane otca sa pomery zmenili len v minimálnom rozsahu. Z daňových priznaní za rok 2013 a 2014 síce vyplýva, že sa príjem otca oproti obdobiu pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom znížil, ale podľa predložených faktúr otcom u stále rovnakého odberateľa príjem je v podstate na rovnakej úrovni, i keď o niečo nižšej, ako v roku 2012. Uvedená odchýlka môže byť spôsobená rozdielnosťou sledovaných období /rôzny počet mesiacov/. Súd mal nepochybne preukázané, že už pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal otec zhoršený zdravotný stav - úraz hrudníka, pričom v súčasnosti má otec opätovne zhoršený zdravotný stav pre kardiologické ochorenie - tachykardiu. Súd uvedenú skutočnosť zohľadnil a vychádzal len zo zárobku, ktorý je otec schopný aj s takýmto zdravotným obmedzením dosiahnuť, a to zo sumy 610,- eur, ktorú otec ako svoj príjem uviedol a doložil príslušnými faktúrami. Takýto príjem otca s prihliadnutím na jeho bežné výdavky však neodôvodňuje zníženie výživného na maloleté deti, pretože náklady na výživu detí vzrástli, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že majetkové pomery otca a najmä jeho súčasný príjem odôvodňujú len minimálne zvýšenie výživného, a to o 15,- eur mesačne na každé dieťa. Súd pritom zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka. Tiež mal za to, že takto zvýšené výživné je primerané všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä odôvodneným potrebám maloletých detí, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, najmä otca i s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu. Na výživu dieťaťa, tak bude slúžiť výživné od otca a prídavky zo strany štátu, matka, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke s tretím dieťaťom, svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou o deti. Na úhradu potrieb maloletej G. a maloletého G. bude teda slúžiť čiastka čiastočne prevyšujúca zákonom stanovené životné minimum na nezaopatrené dieťa.

Súd určil účinnosť zvýšenia výživného od podania návrhu, teda od 13.10.2014 podľa návrhu matky. Vzhľadom k spätnej účinnosti zvýšenia výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tento súd vypočítal za obdobie od 13.10.2014 do 30.9.2015 tak, že otec za obdobie od novembra 2014 do septembra 2015 vrátane na výživu oboch detí dal sumu 2.150,- eur /na každé dieťa súd vychádzal zo sumy 1.075,- eur, nakoľko počítanie podľa pomeru výšky výživného by nebolo pre rozhodovanie vo veci hospodárne/, pričom v tomto období na výživu G. mal dať sumu 1.650,- eur a G. sumu 1.320,- eur. Čo sa týka mesiaca október 2014, otec poukázal na výživu detí sumu 170,- eur, za prvých 12 kalendárnych dní pred zvýšením výživného bol otec povinný zaplatiť sumu 92,91 eur na obe deti /na G. 52,26 eur a G. 40,65 eur/. Po zvýšení výživného od 13.10.2014 mal otec dať na výživu G. sumu 91,94 eur a G. sumu 73,55 eur, na ich výživu však dal 77,09 eur, teda na každého 38,55 eur /po odrátaní zaplateného výživného do 13.10.2014 v sume 92,91 eur zo sumy celkom zaplatenej, a to 170,- eur. V mesiaci október 2014 /od 13.10.2014 - po zvýšení výživného/ mal dať na výživu G. sumu 91,94 eur a na výživu G. sumu 73,55 eur, dal len 77,09 eur. Za celé rozhodné obdobie mal otec dať na výživu G. sumu 1.741,94 eur /1650,- + 91,94/ a na výživu G. sumu 1.393,55 eur /1.320,- + 73,55/, pričom na výživu G. dal 1.113,55 € /1.075,- + 38,55/ a na výživu G. tiež dal 1.113,55 € /1.075,- + 38,55/. Rozdiel medzi položkami má dať a dal predstavuje nedoplatok na G. v sume 628,39 eur /1.741,94 - 1.113,55/ a na G. v sume 280,- eur /1.393,55 - 1.113,55/. Nedoplatok súd otcovi povolil splácať v 15,- eur mesačných splátkach na každé dieťa vzhľadom na výšku jeho mesačného príjmu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z toho dôvodu, že konanie mohlo začať i bez návrhu.

Dodatočne prvostupňový súd opravným uznesením opravil výrok tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -166 zo dňa 23.10.2012 a nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 13.10.2014 do 30.09.2015 na maloletého G. vo výške 628,39 eur a na maloletú G. vo výške 280,- eur. Opravné uznesenie vydal z dôvodu, že pri vyhlasovaní výroku došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení zmeneného rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -166 zo dňa 23.10.2012 ako aj pri výpočte nedoplatku na zročnom výživnom, nakoľko z podrobného výpočtu v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -32 zo dňa 08.10.2015 vyplýva, že nedoplatok na výživnom na maloletého G. je vo výške 628,39 eur a na maloletú G. je vo výške 280,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného. Uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku ako aj proti opravnému uzneseniu, pretože súd dospel k nesprávnym právnym záverom vyplývajúcim z jeho odôvodnenia v napadnutých rozhodnutiach. S uvedeným odôvodnením zvýšených nákladov na maloleté deti nie je možné súhlasiť, pretože súd sa v odôvodnení obmedzil len na kategorickú konštatáciu o tom, že prechod z materskej na základnú školu resp. prechod z prvého na druhý stupeň základnej školy predstavuje vždy podstatnú zmenu pomerov bez toho, aby náležite zistil, že by aj reálne existovali tieto zvýšené výdavky. Odvolateľ má za to, že nebolo zistené a ani preukázané, že by došlo k zvýšeniu nákladov u maloletých detí v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného. Matka uvádza spoplatnenosť záujmových krúžkov, ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože tieto sú financované formou vzdelávacích preukazov a rovnako výmena okuliarov u maloletého G. každého polroka (vo výške 150,- eur za rám a 40,- eur za sklá) sa javí ako tendenčná a umelo navyšujúca náklady bez ich preukázania. Odvolateľ je názoru, že u maloletých detí nedošlo k zmene pomerov, ktorá by sa zásadnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania. Súdom určené výživné je primerané, pretože matka vytvára aj rezervu pre deti sporením. Vo svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že na strane otca sa zmenili pomery len v minimálnom rozsahu, keď súd uzavrel, že podľa predložených faktúr otcom u stále rovnakého odberateľa príjem je v podstate na tej istej úrovni, s čím nie je možné súhlasiť. Uviedol, že v roku 2012 súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku vo výške 679,49 eur brutto, pričom v období roku 2015 je čistý príjem vo výške 411,91 eur, teda suma 610,- eur - 198,09 eur - odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni. Z toho vyplýva, že nie je namieste konštatovať, že suma 70,- eur, o ktorú sa mesačne brutto príjem otca znížil, predstavuje zmenu príjmov v minimálnom rozsahu. Od januára 2016 sa odvody zvyšujú na 202,26 eur, po zaplatení výdavkov ako aj výživného otcovi nezostane na prežitie ani suma životného minima. Súd ďalej konštatoval, že na výživu detí má slúžiť zo strany matky osobná starostlivosť. Neobstojí preto argument, že matka vyváži svoju vyživovaciu povinnosť úplne a len osobnou starostlivosťou, pretože výživné zo strany otca len čiastočne prevyšuje výživné minimum na nezaopatrené dieťa. Ďalej uviedol, že matka znemožňuje reálne vykonávať otcovi svoje rodičovské práva, teda stretávať sa s maloletými deťmi. Súd sa nezaoberal otázkou súvisiacou s preplatkami na výživnom a otázkou týkajúcou sa ušetrenia peňazí pre deti. Vo vzťahu k zmeneným pomerom na strane matky a to uzavretie nového manželstva a narodenie ďalšieho dieťaťa treba uviesť, že u matky sa nielen zmenili možnosti a schopnosti, ale aj majetkové pomery, pretože si kúpila dom v jednej polovici. Výdavky hradia manželia spoločne, príjem manžela je 857,75 eur. Čo sa týka špecifikácie výdavkov matky, otec má dojem, že určeným výživným matka nebude hradiť potreby detí, ale splácala by hypotéku a hradilo by sa im výživné, ktoré platí manžel matky.

Matka maloletých detí a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal rozsudok potvrdiť, pretože určené výživné je primerané zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov a to aj s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletých detí.

K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne. Má za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru. Maloletá G. nastúpila do 1. ročníka ZŠ, zvýšené výdavky predstavujú náklady na ošatenie, stravu, školské pomôcky, platba ZRPŠ 15,- eur ročne, nákup pracovných zošitov na angličtinu, matematiku, záujmové krúžky, cyklistický krúžok, ďalej rôzne výlety z krúžku, bicykel, turistickú obuv, tepláky, termo oblečenie. Maloletý G. nastúpil na 2. stupeň základnej školy, tieto náklady na stravu, ošatenie stúpajú v závislosti od jeho vývoja, ďalej náklady na školské potreby, nákup školských pracovných zošitov, účasť na školských a mimoškolských aktivitách ako počítačový krúžok, nákup USB kľúčov, CD, novej myši, notebooku. Keďže maloletý G. rastie, je nutná pravidelná výmena okuliarov. Je nepochybné, že deti majú zvýšené výdavky a preto žiada, aby súd zvýšil výživné a teda potvrdil napadnutý rozsudok vrátane opravného uznesenia v celom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2

písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G. zo sumy 135,- eur na 230,- eur a na maloletú G. zo sumy 105,- eur na 200,- eur mesačne a návrh otca na zníženie výživného na maloletého G. na sumu 105,- eur na maloletú G. na sumu 95,- eur od podania návrhu.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy

vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd síce správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia, zistené skutkové okolnosti však nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Súd tiež nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, ako aj maloletých detí. Dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa vykonal, dostatočne nevyhodnotil. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery otca, bližšie sa nezaoberal ich životným štandardom. Súd prvého stupňa nezistil akú prácu konkrétne otec vykonáva, v akom rozsahu z časového hľadiska a následne potom ani nemohol posúdiť či dosahovaný príjem otca zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. V prípade, že prvostupňový súd zohľadnil zdravotné obmedzenia otca, nie je nepochybne zrejmé akým spôsobom zdravotný stav otca konkrétne obmedzuje vo vykonávaní jeho terajšej práce a z akých dôvodov prípadne nemôže dosahovať vyšší zárobok.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozsahu približne 25% z jeho príjmu, preto ak by aj súd vychádzal z príjmu vo výške 610,- eur, tomuto príjmu by zodpovedalo výživné na obe deti vo výške 153,- eur.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci, ktorú bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať aj bez návrhu, bol súd povinný vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, i ak by ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov na strane otca, matky, vykonať podrobný výsluch otca na zistenie jeho pomerov, na strane maloletých detí vzhľadom na námietky otca týkajúce sa ich výdavkov, bude matka povinná tieto preukázať, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.