Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/173/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., M. XX/XX, právne zastúpeného STEHURA&partners, Advokátska kancelária, F.Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti odporkyni X. Š., bytom Č. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., VIENNA INSURANCE GROUP, so sídlom Štefanovičova ul. 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 618,80 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 408,94 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 408,94 € od 10.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania v sume 220,08 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 37,-€ a trov právneho zastúpenia vo výške 183,08 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 4.8.2014 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal náhrady škody v sume 618,80 € s príslušenstvom vrátane trov konania.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že 3.8.2013 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom vinníčkou tejto nehody bola odporkyňa, ktorá svoju vinu priznala a podpísala záznam o dopravnej nehode. Celú vec sa snažil s vedľajším účastníkom vyriešiť mimosúdne, ale tento na jeho výzvy nereagoval.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila dňa 17.10.2014 (č.l. 24). Vo svojom vyjadrení uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Žiada, aby súd návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania. V podanom vyjadrení uviedla, že skutočne dňa 3.8.2013 v čase okolo 9.30 hod. sa zrazila s motorovým vozidlom značky X. P. W..Č.. N. XXXAD, ktoré šoféroval navrhovateľ a uvedeným konaním došlo k škodovej udalosti. Uvedenú škodovú udalosť nehlásili polícii, ale dohodli sa, že spíšu záznam o dopravnej nehode, kde uviedli všetky zákonné náležitosti. Následne uvedený protokol odovzdala a škodovú udalosť v zákonnom stanovenej lehote nahlásila vedľajšiemu účastníkovi KOOPERATÍVA poisťovňa. Splnila si tým všetky zákonné podmienky, ktoré Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predpisuje a tým považovala celú vec za skončenú. Od 3.8.2013 až doposiaľ nebola žiadnym spôsobom kontaktovaná, či už navrhovateľom alebo vedľajším účastníkom. Vyslovila názor, že navrhovateľ si mal svoj nárok uplatniť v tomto konaní priamo proti vedľajšiemu účastníkovi KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. a namietala svoju pasívnu legitimáciu v konaní.

Vedľajší účastník sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 15.10.2014 (č.l. 21, 22). Vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 3.8.2013 došlo k dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť tak, že odporkyňa narazila do zadnej časti motorového vozidla navrhovateľa, pričom malo dôjsť k poškodeniu zadného nárazníka a ľavého zadného blatníka. Odporkyňa mala ku dňu škodovej udalosti uzatvorenú v Kooperatíve poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odporkyňa a navrhovateľ spísali záznam o dopravnej nehode, v ktorom odporkyňa uznala svoju zodpovednosť za škodu a dňa 14.8.2013 nahlásila škodu u vedľajšieho účastníka. Vykonali šetrenie poistnej udalosti a na základe porovnania poškodení na oboch vozidlách dospel zamestnanec spoločnosti F., F..E..D.. - U. B. k záveru, že poškodenia nekorešpondujú a teda poškodenia na vozidle navrhovateľa nemohli byť spôsobené prevádzkou motorového vozidla odporkyne. Z uvedeného dôvodu nebolo navrhovateľovi zo strany poisťovne poskytnuté poistné plnenie. Majú za to, že poškodenia na vozidle navrhovateľa nemohli byť spôsobené prevádzkou motorového vozidla odporkyne. Navrhli, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 3.8.2013 došlo medzi vozidlom navrhovateľa X. P. W..Č.. N. XXX R., ktorého vlastníkom bol navrhovateľ a vozidlom odporkyne X. T. W..Č.. N. XXX AU k dopravnej nehode. Účastníkmi tejto dopravnej nehody bol syn navrhovateľa W. M. a odporkyňa X. Š., ktorá svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu uznala. Tiež nebola sporná ani tá skutočnosť, že odporkyňa dňa 14.8.2013 nahlásila škodu u vedľajšieho účastníka.

Spornou medzi účastníkmi bola tá skutočnosť, či ku vzniku škody došlo skutkovým dejom ako to opísali, teda či škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla odporkyne. Sporná medzi účastníkmi je aj tá skutočnosť, či odporkyňa je v tomto konaní pasívne legitimovaná.

K namietanej pasívnej legitimácii podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni a je povinný tento nárok preukázať. Z ustanovenia § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva, že poškodený je oprávnený, nie však povinný uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Voľba voči komu si nárok na náhradu škody uplatní je výhradne na poškodenom, preto sa súd nestotožnil s názorom odporkyne o nedostatku pasívnej legitimácie na jej strane. Pasívne legitimovaná by boal i v prípade, ak by navrhovateľ žaloval tak odporkyňu ako aj vedľajšieho účastníka. V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si môže poškodený vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi, resp. voči obom súčasne (rozsudok NS SR sp.zn. , ).

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 2 písm.a), d), e), g), h), i), z) č. 381/2001 Z.z. motorovým vozidlom samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz, d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území SR na základe osobitného predpisu, e) poistník je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len poistná zmluva), g) poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie

poisťovateľa alebo kancelárie, e) poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6 a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpi prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods.1, 2 písm.b) Zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 10 ods.1 písm.a) Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Subjektom zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku, pričom za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má povahu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho využívať. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že škoda bola spôsobená na motorovom vozidle X. P. W..Č.. N. XXX R., ktoré šoféroval W. M. syn navrhovateľa. Škoda na vozidle X. P. W.. Č.. N. XXX R. bola spôsobená vozidlom X. T. W.. Č.. N. XXX R., ktoré vozidlo v čase stretu riadila odporkyňa. Ku vzniku škodovej udalosti došlo tak, že odporkyňa vychádzala s motorovým vozidlom T. N. XXX R. z parkoviska pred nákupným centrom Kaufland a pri vychádzaní z parkoviska sa stretla s motorovým vozidlom X. P. N. XXX R.. Odporkyňa ani nespochybnila, že škodovú udalosť zavinila. Súd mal teda za preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne, ktorá sa nedostatočne presvedčila o tom, či je bezpečné, aby vychádzala z parkovacieho miesta. Nakoľko odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu je povinná mu túto vzniknutú škodu aj uhradiť. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil škodu vo výške 618,80 €, ktorú súdu preukázal faktúrou (č.l. 106) o úhrade sumy 514,23 € bez DPH, čo z DPH činí 618,80 €. Medzi účastníkmi bola sporná výška spôsobenej škody, preto súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná. Znalec vo veci vypracoval znalecký posudok č. 5/2015. V znaleckom posudku znalec dospel jednoznačne k názoru, že z technického hľadiska je prijateľné, že k stretu vozidla X. T. s vozidlom X. P. mohlo dôjsť. K stretu došlo takým spôsobom, že vozidlo X. T. pri cúvaní narazilo zadnou ľavou časťou (pod skupinovým svetlometom) do zadného ľavého blatníka vozidla X. P.. Pri tomto kontakte sa pravá časť nárazníka vozidla X. T. dostala pod blatník vozidla X. P. a preto vzájomný kontakt s blatníkom vozidla X. P. vznikol pod zadným skupinovým svetlom, kde je deformácia karosérie vozidla X. T.. Na základe prevedenej analýzy je jednoznačné, že vzájomné poškodenia na oboch zúčastnených vozidlách vzájomne výškovo, energetický i plošne korešpondujú. Znalec uviedol, že náklady na opravy tej časti vozidla, ktorej poškodenie súviselo s predmetnou škodovou udalosťou vozidla X. P. činia 408,94 € s DPH.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V zmysle § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či poškodený nechal vec opraviť, či ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a podobne; pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990).

Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985).

Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu z hodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napríklad výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie (R 57/2003).

Súd sa zaoberal otázkou výšky škody a túto posudzoval z hľadiska výkladu § 443 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky škody súd vychádzal zo znaleckého posudku, pričom skutočnú škodu určil na sumu 408,94 € s DPH. Motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené bolo vecou použitou a opotrebovanou, preto bolo potrebné zohľadniť, že hodnota poškodeného motorového vozidla sa po jeho oprave zhodnotila, preto bolo potrebné vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu poškodenej veci.

Z faktúry (č.l. 10) na sumu 618,90.- € vyplýva, že do nákladov boli zahrnuté aj práce, ktoré bezprostredne so škodou, ktorú spôsobila odporkyňa navrhovateľovi nesúviseli(vid. znalecký posudok). Konkrétne aj znalec v znaleckom posudku poukázal, že poškodenie vozidla znázornené na foto 3 nemohlo vzniknúť a nevzniklo pri kontakte vozidla X. T. s vozidlom X. P.. Toto poškodenie sa nachádzalo na motorovom vozidle už pred skúmanou škodovou udalosťou. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu skutočnej škody 408,94.- € a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľ za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania odporkyne, t.j. k 10.10.2014 činila 0,05 %.

Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil aj úrok z omeškania zo spôsobenej škody. Úrok z omeškania žiadal priznať odo dňa 4.8.2013, nakoľko ku škodovej udalosti došlo dňa 3.8.2013. V tomto konaní však navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňu vyzval k tomu, aby mu spôsobenú škodu uhradila. Najskôr o tom, že navrhovateľ sa voči nej domáha náhrady škody sa odporkyňa dozvedela až dňom, ako jej bol zo strany súdu doručený návrh navrhovateľa a to dňa 9.10.2014, teda odo dňa 10.10.2014 sa najskôr

mohla dostať do omeškania a od tohto dňa aj súd navrhovateľovi úroky z omeškania so súdom priznanej sumy 408,94 € (ktorú predstavuje skutočná škoda) priznal. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a to čo sa týka náhrady škody aj úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s..p., podľa ktorého ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V tomto konaní bol navrhovateľ úspešný len čiastočne, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, preto súd pri priznaní trov právneho zastúpenia základnú sadzbu tarifnej odmeny vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. zo sumy 408,94 €.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 37,-€ (č.l. 16) a trov právneho zastúpenia. Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote celkom v sume 183,08 € a to za 4 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.6.2014 vo výške 29,88 €, spísanie návrhu na začatie konania dňa 30.7.2014 v sume 29,88 €, zastupovanie na pojednávaní dňa 4.5.2015 v sume 29,88 € a za zastupovanie na pojednávaní dňa 10.2.2016 v sume 29,88 €. Taktiež si uplatnil aj tzv. režijné paušály a to 2 x po 8,04 € za úkony v roku 2014, 1 x za úkon v roku 2015 v sume 8,39 € a 1 x za úkon v roku 2016 v sume 8,58 €. Celkom režijné paušály 33,05 €, spolu 152,57 €, ktorú odmenu zvýšil o DPH z tejto sumy, t.j. 20 % zo 152,57 € = 30,51 €, spolu 183,08 €.

Po oboznámení sa s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia súd zistil, že tieto trovy sú vyúčtované v súlade s ustanovením § 142 ods.3 O.s.p. a taktiež aj v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súdom boli priznané trovy právneho zastúpenia v sume 183,08 €, tak ako si ich právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval. Tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby si právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval so súdom priznaného plnenia, teda zo sumy 408,94 € a v súlade s § 10 ods.1 z citovanej vyhlášky, t.j. v sume 29,88 € za 1 úkon. Úkony tak ako si ich právny zástupca vyúčtoval boli z jeho strany vykonané a za tieto úkony mu s poukazom na ustanovenie § 13 a) ods.1 písm.a), c), d) cit. vyhlášky patrí odmena. Taktiež mu podľa § 16 ods.3 patrí právo aj na náhradu výdavkov, ktoré výdavky si za 4 úkony právnej služby vyúčtoval v súlade s citovanou vyhláškou, preto mu aj v celom rozsahu boli priznané. Teda spolu mu bola priznaná odmena 152,57 €, ktorú odmenu s poukazom na ustanovenie § 18 ods.3 Vyhlášky súd zvýšil o DPH, t.j. o 20 % DPH, t.j. o 30,51 €, spolu odmena vrátane DPH bola priznaná 183,08 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).