Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-186-2014.pdf
PDF · 140.38 KB
No categories available
11S/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: North West Trading Slovakia, spol. s r.o., Baštová 2301/16, Komárno, zastúpeného dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Alžbetínske námestie 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. augusta 2014 č. 1100304/1/377764/2014 takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. augusta 2014 č. 1100304/1/377764/2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur, t. j. iné trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou zo dňa 03. 11. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 08. 2014 č. 1100304/1/377764/2014, ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 15. 05. 2014 č. 9401402/5/1937838/2014/Kopa, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 173.551,88 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012 s tým, že žalobca si uplatnil nárok na daň podľa osobitných predpisov v sume -181.673,92 eur, pričom daň zistená správcom dane bola -8.122,04 eur a rozdiel dane je teda 173.551,88 eur. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 21. 08. 2014 predmetné rozhodnutie správcu dne zo dňa 15. 05. 2014 potvrdil.
V podanej žalobe poukázal na to, že bolo porušené ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V priebehu daňovej kontroly žalobca preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, predložil zákonom stanovené doklady a taktiež i doklady o prijatí platby za tovar. Napriek týmto skutočnostiam, teda predloženiu všetkých relevantných dokladov, žalovaný vo svojom rozhodnutí súhlasil s názorom správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V priebehu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho dokonania však správca dane neoznámil žalobcovi, že má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a nikdy zákonom stanoveným spôsobom jednoznačne nevyjadril pochybnosť v zmysle svojej povinnosti ustanovenej v § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca taktiež nebol správcom dane vyzvaný ani na odstránenie pochybností.
V ďalšej časti žaloby žalobca namietal porušenie ust. § 3 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c/, f/ a § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2014, ktorým žalovaný zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v takomto prípade je správca dane viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý vyjadril vo svojom rozhodnutí. Uvedené znamená, že v ďalšom konaní bol správca dane zaviazaný napraviť pochybenia, ktoré žalobca namietal v predchádzajúcom konaní a ktorých opodstatnenosť bola potvrdená. Správca dane však nevykonal žiadny úkon, ktorým by odstránil porušenie ust. § 45 ods. 1 písm. c/, f/ a § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona. Nezákonný stav, ktorý žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 24. 09. 2013, teda stále trvá. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014 opomenul vydať podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly v zmysle ust. § 44 ods. 4 písm. c/ tohto zákona. Vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014 žalovaný uznal, že na nápravu tejto nezákonnosti bolo potrebné zo strany žalovaného napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušiť a vydať podnet na vykonanie opakovanej kontroly. Žalovaný však v predmetnej veci následne nekonal tak, ako mal konať podľa jeho názoru vysloveného v rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014, nakoľko nezrušil rozhodnutie správcu dane a nenariadil vykonanie opakovanej daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré vzniklo už pri výkone daňovej kontroly a bolo spôsobené porušením ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, na čo poukázal i žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí.
Žalobca taktiež poukázal i na porušenie ust. § 47 písm. h/, i/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (nedostatky protokolu, ktoré žalovaný konštatoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014, ale v priebehu ďalšieho konania správca dane nevykonal žiadny úkon, ktorým by odstránil porušenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a tento nezákonný právny stav stále trvá). Žalovaný nezrušil rozhodnutie správcu dane a nenariadil vykonanie opakovanej daňovej kontroly, i keď vedel, že protokol ako podklad pre vydanie daňového rozhodnutia v daňovom konaní neobsahuje náležitosti, ktoré podľa zákona má obsahovať, pričom sa nejedná len o formálne náležitosti (protokol neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu).
V ďalšej časti žaloby žalobca namietal porušenie ust. § 74 ods. 2 vyššie citovaného zákona zo strany žalovaného. Poukázal na to, že v rozhodnutí správcu dane sú uvedené jeho zistenia, ale chýba v ňom ich vyhodnotenie, pričom absenciu zákonného hodnotenia dôkazov žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V spisovom materiáli sa nachádza žalobcom predložený úradný preklad dokladov preukazujúcich existenciu skladu na adrese v Maďarsku, kde žalobca tovar dodával. Správca dane sa však týmito dokladmi nezaoberal, ani ich nevyhodnotil, čo žalobca namietal v podanom odvolaní. Napriek uvedenému žalovaný neskúmal napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu a s náležitou starostlivosťou, ako mu to ukladá zákon.
Žalobca taktiež namietal porušenie ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tvrdil, že skutkový stav bol zistený nedostatočne, v dôsledku čoho je záver správcu dane o určení rozdielu dane predčasný, pričom zisťovanie skutkového stavu nedoplnil v zmysle rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2014, v ktorom žalovaný vyhodnotil skutkový stav ako nedostatočne zistený. Správca dane teda nedoplnil dokazovanie v takom rozsahu, v akom mu bolo žalovaným vytknuté ako nedostatočné. Tieto pochybenia však neodstránil a nevykonal žiadny z úkonov smerujúcich k dostatočnému zisteniu skutkového stavu. Nežiadal, aby príslušný orgán v inom členskom štáte preveril, či maďarský daňový subjekt so správcom dane komunikuje, či priznal intrakomunitárne nadobudnutie od žalobcu, neuviedol, prečo pokladá výpovede zástupcu prepravcu a doklady prepravcu za nie vierohodné, nezaoberal sa vyhodnotením ďalších podporných dôkazov.
V závere svojej žaloby žalobca poukázal i na porušenie ust. § 63 ods. 5 vyššie uvedeného zákona, pričom opodstatnenosť tejto námietky bola jedným z dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 a žalovaný teda nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v požadovanom rozsahu.
Žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 25. 02. 2015, v ktorom poukázal na priebeh vykonanej daňovej kontroly a následného daňového konania. Uviedol, že rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu na ústne pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 07. 04. 2014. Daňovou kontrolou správca dane zistil,
že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2912 deklaroval, že uskutočnil dodanie tovaru s oslobodením od dane v zmysle ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V priebehu daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 správca dane spochybnil oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach uskutočňovaných žalobcom pre maďarského odberateľa SÓOS Printing Kft. preukazovaných faktúrami a prepravnými dokladmi (CMR). Z predložených dokladov a rozsiahleho dokazovania bolo zistené, že dodanie tovaru do iného členského štátu podľa predmetných faktúr žalobca dostatočne nepreukázal a z toho dôvodu bol povinný odviesť daň vo výške 20 % zo základu dane, t. j. v sume 173.551,88 eur.
V predmetnej veci bolo rozhodujúce posúdiť, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uplatnené v zdaňovacom období apríl 2012 pri tovaru, ktorý podľa ním predložených dokladov mal dodať osobe identifikovanej pre daň z pridanej hodnoty v Maďarsku a či dodanie tohto tovaru do iného členského štátu preukázal právne relevantnými dokladmi. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, aké doklady žalobca predložil na preukázanie oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do Maďarska a poukázal tiež na zistenia maďarskej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií, vyjadrenia zástupcu prepravcu, odberateľa, ako i Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré pri posudzovaní reálnosti prepravy tovaru v rámci intrakomunitárneho dodania vyhodnotil ako dôkazy. Dôkazné bremeno však bolo na žalobcovi, ktorý pri uskutočnení intrakomunitárneho obchodu podľa názoru daňových orgánov sám nepodnikol také kroky, ktorými by preveril, či tovar opustil územie členského štátu dodania. Zo žalobcom predložených listinných dokladov teda nevyplýva, že by žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne očakávať a požadovať k preukázaniu splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, čo znamená, že dodanie tovaru do iného členského štátu subjektu uvedenému na faktúrach nebolo preukázané, rovnako ako nebolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie štátu dodania.
Správca vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, o výsledkoch ktorého informoval zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 16. 07. 2013, kedy bol žalobcovi doručený protokol s výzvou na vyjadrenie sa k tam uvedeným zisteniam. Žalovaný bol toho názoru, že vyrubovacie konanie vykonané po daňovej kontroly nenieslo znaky nezákonnosti. Prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 však žalovaný zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, čo znamená, že vec sa vrátila do vyrubovacieho konania, v ktorom správca dane pokračoval, keď predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu na ústne pojednávanie (07. 04. 2014) za účelom jeho oboznámenia s výsledkom vyrubovacieho konania. Proces vyrubovacieho konania správca dane zavŕšil vydaním rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Námietka žalobcu, že správca dane nerešpektoval správny názor žalovaného ako odvolacieho orgánu, nenapravil pochybenia a znovu vydal rozhodnutie, v ktorom sa opiera o výsledky daňovej kontroly, nie je opodstatnená. V prvom odvolacom konaní bolo rozhodnutie správcu dane zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola vrátená do štádia vyrubovacieho konania, v ktorom správca dane odstránil nedostatky, ktoré mu odvolací orgán vytýkal. Nebol však v takom procesnom postavení, aby mohol vykonať opätovnú daňovú kontrolu. To by bolo možné iba v prípade, ak by odvolací orgán v predchádzajúcom odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane zrušil (k takémuto konaniu však nevzhliadol dôvod). V takom prípade by správca dane mohol vykonať zákonným spôsobom daňovú kontrolu u žalobcu týkajúcu sa tej istej dane a zdaňovacieho obdobia, za ktoré už bola vykonaná, a to i opätovne. Vo vyrubovacom konaní správca dane objektívne nemohol odstránil nedostatky v protokole. Protokol z kontroly bol použitý iba ako jeden z dôkazov, nebol však jediný.
Podľa názoru žalovaného v predmetnej veci je podstatný výsledok šetrenia maďarskej daňovej správy, s ktorým bol žalobca preukázateľne oboznámený. Maďarský správca dane zistil, že na udanej adrese sa nenachádza žiadny sklad, čo znamená, že nebola zistená existencia skladu, a teda nemohli byť do neho dodané ani žiadne letáky, ako to tvrdí žalobca. Podľa predložených dokladov prepravu letákov vykonala spoločnosti Navi logistic, s.r.o. Podľa zistení správcu dane k dodaniu tovaru (letákov) podľa odberateľských faktúr do Maďarska pre spoločnosť Soós Printing Kft. nedošlo. V tomto nie je nijaký rozpor, ktorý by žalovaný nepostrehol, ale je to logické popísanie skutočností na základe predložených dokladov a zistení správcu dane. Nie je opodstatnená ani námietka žalobcu, že žalovaný nepreskúmaval celé odvolaním napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu, naopak žalovaný sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní. Rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom požadované obsahové a formálne náležitosti, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako i v ich vzájomnej súvislosti. Taktiež rozhodnutie žalovaného obsahuje tieto náležitosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 08. 2014 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho vydanie, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného na pojednávaní dňa 10. 02. 2016 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 07. 2012 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2012. V administratívnom spise sa nachádza formulár “SCAC 2004“ výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ktorým správca dane žiadal daňovú správu v Maďarsku o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa spoločnosti SÓOS Printing Kft. z dôvodu pochybností o obchode, o preprave a podozrenia z podvodu pri faktúrach vystavených žalobcom ako dodávateľom v apríli 2012 za dodanie letákov pre spoločnosť SÓOS Printing Kft. ako odberateľa. Z tých istých dôvodov podal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií i daňovej správe Českej republiky ohľadne spoločnosti asko-nábytek, spol. s. r. o. pri faktúrach vystavených žalobcom ako dodávateľom v apríli 2012 za dodanie letákov pre túto spoločnosť ako odberateľa.
Dňa 10. 10. 2012 dožiadaný správca dane (Daňový úrad Bratislava) vykonal ústne pojednávanie so zástupcom spoločnosti Focus Media s.r.o. (U. D.), pričom zápisnica z tohto pojednávania sa v predloženom administratívnom spise nenachádza celá, resp. úplná, v dôsledku čoho nie je možné zistiť jej obsah. Zápisnicu o miestnom zisťovaní spísal dožiadaný správca dane (Daňový úrad Trnava) i dňa 02. 10. 2012 v spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. s jej štatutárnym zástupcom - konateľkou Natáliou Bugyi Vicsápiovou za prítomnosti U. D. ako ekonóma a ďalšia zápisnica bola spísaná dňa 22. 10. 2012 za prítomnosti konateľky. Správca dane spísal dňa 23. 10. 2012 zápisnicu o miestnom zisťovaní v spoločnosti Navi Logistik s.r.o. za prítomnosti konateľky tejto spoločnosti Natálie Bugyi Vicsápiovej. Dňa 04. 12. 2012 bolo správcovi dane doručené oznámenie daňovej správy Českej republiky týkajúce sa dodávok pre spoločnosť asko-nábytek, spol. s r. o., z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť prijala tovar, jeho dodanie riadne priznala v evidencii a zahrnula v daňovom priznaní.
Odpoveď daňovej správy Maďarska ohľadne odberateľa so sídlom v Maďarsku (t. j. spoločnosti SÓOS Printing Kft.) bola správcovi dane doručená dňa 12. 03. 2013. Dňa 16. 07. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol zástupca žalobcu (U. D.) oboznámený s výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2012, pričom uviedol, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí a predloží dôkazy vyvracajúce tvrdenia maďarského daňového úradu o neexistencii skladu spoločnosti SÓOS Printing Kft. v Kecskeméte a taktiež sa vyjadrí k ďalším zisteniam. V ten istý deň, t. j. 16. 07. 2013 bol spísaný i protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu a správca dane výzvou zo dňa 16. 07. 2013 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 19. 07. 2013, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 01. 08. 2013.
Správca dane predvolal žalobcu na deň 18. 09. 2013 za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov uvedených v podaní žalobcu, pričom podľa úradného záznamu spísaného dňa 18. 09. 2013 sa žalobca k prerokovaniu pripomienok nedostavil. Následne dňa 24. 09. 2013 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 173.551,88 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 14. 01. 2014 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v tomto svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že správca dane zistené dôkazy v rozhodnutí zo dňa 24. 09. 2013 nevyhodnotil a taktiež nevyhodnotil, ale ani nežiadal príslušný orgán v inom členskom štáte, aby preveril, či maďarský subjekt so správcom dane komunikuje, či priznal intrakomunitárne nadobudnutie z dodaní od kontrolovaného daňového subjektu, teda žalobcu. Vo vzťahu k preverovaniu intrakomunitárneho dodania tovaru v inom členskom štáte (Maďarsko) taktiež uviedol, že toto preverovanie nebolo vykonané dostatočne a nesmerovalo k získaniu dôkazov potvrdzujúcich alebo
vyvracajúcich intrakomunitárne nadobudnutia. Konštatoval, že záver správcu dane o určení rozdielu dane bol vykonaný predčasne a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, pričom správca dane je viazaný právnym názorom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu
V podaní zo dňa 12. 03. 2013 (správne malo byť zrejme 2014) správca dane oznámil žalobcovi, že bude pokračovať vo vyrubovacom konaní podľa ust. § 68 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším podaním zo dňa 19. 03. 2014 správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 07. 04. 2013 (správne malo byť zrejme 2014) vo veci oboznámenia s výsledkom vyrubovacieho konania. Dňa 07. 04. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu spoločnosti žalobcu (U. D.), predmetom ktorého bolo oboznámenie s výsledkom vyrubovacieho konania, ktorý nesúhlasil s vyjadrením správcu dane s tým, že sa vyjadrí v lehote 10 dní, pričom v administratívnom spise sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 16. 04. 2013 (správne malo byť zrejme 2014). Správca dane dňa 15. 05. 2014 vydal rozhodnutie, ktorým opätovne určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 173.551,88 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, ktoré bolo predložené na rozhodnutie žalovanému a žalovaný v predmetnej veci rozhodol dňa 21. 08. 2014 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 05. 2014 potvrdil. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza fotokópia tohto rozhodnutia v rozsahu 10 strán, z ktorej je zrejmé, že toto rozhodnutie nie je úplné, nakoľko po strane 10 rozhodnutia nasleduje fotokópia doručenky preukazujúcej jeho doručenie žalobcovi dňa 10. 09. 2014.
Žalobca však pri podaní žaloby predložil rozhodnutie žalovaného v rozsahu 13 strán, ktoré je riadne ukončené poučením. Napriek uvedenému však súd z tohto rozhodnutia nemohol vychádzať, nakoľko pre súd je dôležitý obsah predloženého administratívneho spisu a obsah rozhodnutí, ktoré sa v ňom nachádzajú. Nie je možné preskúmať rozhodnutie správneho orgánu na základe rozhodnutia predloženého účastníkom konania, pokiaľ sa toto rozhodnutie nenachádza v jeho úplnom vyhotovení v predloženom administratívnom spise, teda bez tohto, aby súd poznal celý obsah rozhodnutia, ktoré má byť a musí byť súčasťou predloženého administratívneho spisu. Uvedená skutočnosť by mohla byť sama osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 250j ods. 3 OSP, t. j. pre nepredloženie úplného administratívneho spisu. V predmetnej veci však súd takto nepostupoval, nakoľko s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2014 zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 08. 2014 je nepreskúmateľné i v prípade, ak by ho žalovaný predložil v jeho úplnom znení, a to z dôvodu, že na jeho vydanie nebol dostatok dôvodov.
Za danej situácie a s poukazom na dôvody podanej žaloby bolo úlohou súdu posúdiť, či správca dane postupoval v intenciách rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2014 (ktorým žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013), v ktorom žalovaný okrem iného konštatoval, že prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 o určení rozdielu dane bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a taktiež posúdiť, či správca dane odstránil žalovaným vytknuté nedostatky a či vôbec boli dané dôvody na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (druhého v poradí) zo dňa 21. 08. 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 05. 2014.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 1) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (ods. 3)
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (ods. 5) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (ods. 6) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (ods. 8)
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 37 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Podľa § 44 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c/ na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d/ na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, ods. 2 písm. c/, d/, e/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 47 ods. 1, písm. h/, i/ vyššie citovaného zákona, protokol musí obsahovať h/ preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i/ vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/.
Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu žalovaného a citované zákonné ustanovenia, súd vychádzal z obsahu rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2014 (prvé v poradí), v ktorom žalovaný ako odvolací daňový orgán okrem iného konštatoval, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 (prvé v poradí) zrušil a vec mu (správcovi dane) vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu s tým, že záver správcu dane o určení rozdielu dane bol vykonaný predčasne a vo vzťahu k preverovaniu intrakomunitárneho dodania tovaru v inom členskom štáte (Maďarsko) uviedol, že toto preverovanie nebolo vykonané dostatočne a nesmerovalo k získaniu dôkazov potvrdzujúcich alebo vyvracajúcich intrakomunitárne dodanie.
Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 24. 09. 2013 vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu. Za takýto úkon podľa názoru súdu nemožno považovať spísanie zápisnice zo dňa 07. 04. 2014 o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. Po spísaní tejto zápisnice správca dane vydal dňa 15. 05. 2014 ďalšie rozhodnutie (druhé v poradí), ktorým opätovne určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 173.551,88 eur a na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 08. 2014 (druhé v poradí) rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 05. 2014 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. V odôvodnení tohto rozhodnutia (str. 11 žalobcom predloženého rozhodnutia na č. l. 63 v súdnom spise) žalovaný uviedol, že „správca dane odstránil nedostatky, ktoré mu odvolací orgán vytýkal“. Z predloženého administratívneho spisu pritom nevyplýva, že by správca dane akýmkoľvek spôsobom odstraňoval nedostatky, ktoré mu žalovaný vytkol vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014 a
ani žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014 neuviedol, akým spôsobom správca dane vytknuté nedostatky odstraňoval a kedy sa tak stalo.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia zo dňa 21. 08. 2014 (str. 11 - 12 rozhodnutia na č. l. 63 - druhá strana v súdnom spise) žalovaný uviedol, že správca dane „nebol v takom procesnom postavení, aby mohol vykonať opätovnú daňovú kontrolu. To by bolo možné iba v prípade, ak by odvolací orgán v predchádzajúcom odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane zrušil. V takom prípade by správca dane mohol vykonať zákonným spôsobom daňovú kontrolu u toho istého daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, aj opätovne (na podnet Finančného riaditeľstva v zmysle § 44 ods. 4 písm. c/ zák. č. 563/2009 Z. z.). Vo vyrubovacom konaní objektívne nemohol odstrániť nedostatky v protokole. Protokol z kontroly bol použitý iba ako jeden z dôkazov, nebol však jediný“.
Uvedená časť rozhodnutia žalovaného vyznieva úplne nezrozumiteľne, rozporne a zmätočne. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2014 (prvým v poradí) zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 09. 2013 (prvé v poradí), ale nedal podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly. Napriek tomu vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014 uviedol, že vykonanie opätovnej daňovej kontroly by bolo možné iba v prípade, ak by odvolací orgán v predchádzajúcom odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane zrušil. K tomuto v predmetnej veci i došlo, ale opätovnú daňovú kontrolu nebolo možné vykonať z dôvodu, že na jej vykonanie nebol daný podnet, pričom žalovaný ani neuviedol, prečo takýto podnet nedal, resp. prečo nepovažoval za potrebné podnet na jej vykonanie podať. Vykonať dokazovanie však za určitých podmienok možno i vo vyrubovacom konaní bez vykonania opätovnej daňovej kontroly. Správca dane však v priebehu vyrubovacieho konania, potom ako bolo jeho rozhodnutie zo dňa 24. 09. 2013 (prvé v poradí) zrušené, nevykonal žiadne dokazovanie, resp. z predloženého administratívneho spisu vykonanie žiadneho dokazovania nevyplýva. Nie je potom zrejmé, na základe čoho žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014 (druhé v poradí) konštatoval, že správca dane vo vyrubovacom konaní odstránil nedostatky, ktoré mu odvolací orgán vytýkal.
Pozornosti súdu neunikla ani skutočnosť, že správca dane žiadal Daňový úrad Bratislava (dožiadaný správca dane) o vykonanie preverenie v spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. a Focus Media s.r.o. (podľa faktúr dodávatelia žalobcu) o preverenie skutočností. V predloženom administratívnom spise sa nachádza zápisnica o miestnom zisťovaní spísaná Daňovým úradom Trnava (dožiadaný správca dane) dňa 02. 10. 2012 za účasti konateľky spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. Natálie Bugyi Vicsápiovej a U. D. ako ekonóma. Pri miestnom zisťovaní boli položené otázky týkajúce sa obchodov so žalobcom, na ktoré konateľka odpovedala. Ďalšia zápisnica o miestnom zisťovaní bola spísaná dňa 22. 10. 2012 za účasti konateľky spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., ktorej boli taktiež položené otázky týkajúce sa obchodov so žalobcom, na ktoré odpovedala. Správca dane spísal dňa 23. 10. 2012 zápisnicu o miestnom zisťovaní v spoločnosti Navi Logistik s.r.o. za účasti jej štatutárneho zástupcu - konateľky Natálie Bugyi Vicsápiovej, ktorá odpovedala na položené otázky a vyjadrovala sa k obchodom týkajúcich sa žalobcu. Dňa 10. 10. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 10. 2012 (ktorá nie je úplná), ktorého sa zúčastnil U. D. ako splnomocnený zástupca spoločnosti Focus Media s.r.o. Z tejto skutočnosti zatiaľ nebolo možné vyvodiť žiadny záver, nakoľko zápisnica o ústnom pojednávaní nie je úplná, preto jej obsah nemožno posúdiť a vyhodnotiť, či boli alebo neboli splnené procesné podmienky na vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti žalobcu, resp. či sa jednalo o miestne zisťovanie.
S poukazom na ust. § 37 ods. 2 vyššie citovaného zákona, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Z takejto formulácie miestneho zisťovania, podľa názoru súdu, nemožno vyvodiť záver, že by v rámci miestneho zisťovania u iného daňového subjektu bolo možné vykonať výsluch svedkov a navyše bez toho, aby o tomto úkone bol upovedomený daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Úkony vykonané dňa 02. 10. 2012, 22. 10. 2012 a 23. 10. 2012, ktoré správcovia dane (dožiadaný správca dane, ako i správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu) označili ako miestne zisťovanie, treba podľa názoru súdu posúdiť ako výsluch svedkov, pričom žalobca nebol upovedomený o vykonaní týchto úkonov, resp. v administratívnom spise sa o tom nenachádza žiadny dôkaz. Z dôvodu neúplnosti zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 10. 2012 spísanej s U. D. ako zástupcom spoločnosti Focus Media s.r.o. nie je možné zatiaľ posúdiť, či v tento deň sa skutočne jednalo o ústne pojednávanie (v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad o upovedomení žalobcu o tomto úkone), resp. či by sa prípadne mohlo jednať o miestne zisťovanie. I dožiadaný správca dane musí zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva
daňových subjektov, ktoré sú stanovené zákonom. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ sa v priebehu daňovej kontroly vykonávali úkony charakteru výsluchu svedkov (ústne pojednávania) a žalobca o týchto úkonoch nebol ani len upovedomený, je treba konštatovať, že správca dane nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ust. § 45 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona a jeho postup by nebol v súlade so zákonom, čím by bol žalobca poškodený na jeho právach počas daňového dokazovania. Uvedenými zisteniami súdu o vykonávaní ústneho pojednávania, resp. miestneho zisťovania, pri ktorom by sa mohlo jednať o výsluch svedkov, sa nezaoberal ani žalovaný, čo mohlo mať priamy dosah na zákonnosť daňových rozhodnutí, teda rozhodnutia žalovaného ,ako i správcu dane. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a oboch rozhodnutí daňových orgánov, a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je neprípustné, aby správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (iného daňového subjektu, resp. zástupcu daňového subjektu, s ktorým kontrolovaný daňový subjekt obchodoval) v rámci úkonu miestneho zisťovania.
Pri posudzovaní týchto úkonov správcu dane (ústneho pojednávania a miestneho zisťovania) súd vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 20. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/28/2011, zo dňa 03. 04. 2012 v konaní pod sp. 3 Sžf/12/2012, zo dňa 29. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/36/2010, ako i z rozsudkov v konaní pod sp. zn. 3Sžf/81/2008, 5Sžf/5/2009 a 3Sžf/35/2009), v ktorých bola riešená obdobná právna problematika týkajúca sa vykonávania miestneho zisťovania a výsluchu osôb, u ktorých sa miestne zisťovanie vykonávalo a právnym názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa riadil. I keď od vydania týchto rozhodnutí došlo k zmene právnej úpravy a daňové konanie vrátane daňovej kontroly je upravené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava procesných práv a povinností daňových subjektov zakotvená v ust. § 45 ods. 1, 2 tohto zákona zodpovedá právnej úprave zakotvenej v ust. § 15 ods. 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého bola vykonaná daňová kontrola, zákonnosť ktorej bola posudzovaná Najvyšším súdom SR v jeho vyššie označených rozhodnutiach.
Vyššie uvedené vady majú samy osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov. S poukazom na uvedené zistenia súd dospel k tomu záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 08. 2014 je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho vydanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (us. § 250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 15. 05. 2014, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 05. 2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správca dane bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správcu dane a znamená, že správca dane je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správcu dane pri ďalšom konaní. V predmetnej veci však bolo potrebné, aby daňové orgány vychádzali z rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2014, v ktorom žalovaný vyjadril svoj právny názor, v zmysle ktorého mal správa dane postupovať. Podľa názoru súdu takto nepostupoval (ani nezdôvodnil prečo), ale v zmysle svojho právneho názoru vyjadrenom v rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014 nepostupoval ani žalovaný vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014. Pokiaľ žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí (druhom v poradí) zmenil svoj právny názor vyjadrený v jeho prvom rozhodnutí (zo dňa 14.
01. 2014), bolo jeho povinnosťou jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť, čo bolo dôvodom tohto postupu a zmeny právneho názoru. Nemožno opomenúť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014 vytýkal správcovi dane i vady v protokole z daňovej kontroly zo dňa 16. 07. 2013, keď uviedol, že tento protokol neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré objektívne nebolo možné odstrániť vo vyrubovacom konaní (čo žalovaný správne konštatoval v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. 08. 2014). V ďalšom konaní sa preto bude potrebné zaoberať i otázkou vád v protokole z daňovej kontroly, ktorý musí obsahovať náležitosti v zmysle ust. § 47 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V neposlednom rade bude potrebné, aby sa daňové orgány vysporiadali i s otázkou vykonaných ústnych pojednávaní, resp. miestnych zisťovaní v predmetnej veci a doplnili vyššie uvedené chýbajúce listiny.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 21. 08. 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou tohto rozhodnutia, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, nakoľko predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho vydanie.
V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu (ust. § 250j ods. 7 OSP), ako i právnym názorom, ktorý žalovaný vyjadril vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 01. 2014.
O trovách konania súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10. 02. 2016 podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a iných trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, nakoľko žalobca si v podanej žalobe právo na náhradu trov konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil. Bolo však povinnosťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, aby si trovy konania vyčíslili najneskôr v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca, ani jeho právny zástupca si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov konania nevyčíslili, v dôsledku čoho potom súd nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tak, ako bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 10. 02. 2016. V dôsledku uvedeného potom súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 70,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bola uložená sankcia za iný správny delikt alebo určená daň alebo clo alebo boli daň alebo clo dodatočne vyrubené, na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Iné trovy konania žalobcu zo spisu nevyplývajú a právny zástupca žalobcu si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).