Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-48-2013.pdf
PDF · 138.9 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-49C/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 9, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Peter Tóth, advokát, Bartoškova 7, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: News and Media Holding, a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpený: Advokátska kancelária SCHWARZ advokáti, s.r.o., Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti uloženia povinnosti odporcovi uverejniť ospravedlnenie v denníku Plus JEDEN DEŇ zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť ospravedlnenie a zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu nahradiť mu nemajetkovú ujmu v sume 50 000 Eur ako i náhradu trov konania titulom ochrany osobnosti.
Návrh bol zdôvodnený tým, že dňa XX.XX.XXXX vyšiel v denníku „R. jeden deň“ článok na strane XX s názvom: „R. poznajú identitu vodcov skupiny, ktorá vtrhla do kabíny futbalistov Y. W. F. im XX rokov za mrežami“, pri ktorom sa nachádzala fotografia navrhovateľa s rozmermi 4 x 5,5 cm. Uvedenú fotografiu mal navrhovateľ v roku 2010 a 2011 umiestnenú na sociálnej sieti www.facebook.com pod menom H. A. ako profilovú fotografiu.
Navrhovateľ poukázal na to, že v predmetnom článku sú uvedené pri fotografii skutočnosti týkajúce sa incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa X.XX.XXXX v kabíne futbalistov Y. W., kde mali byť niektorí hráči klubu napadnutí. Podľa článku práve navrhovateľ mal stáť za uvedenými útokmi na W.h futbalistov. V článku sa dokonca uvádza, že priamo od neho mal vyjsť prvotný impulz k tomuto útoku. S ďalšou osobou, označenou ako R. D., vraj spoluzodpovednou za útok, mal navrhovateľ byť podľa informácií z článku predvolaný v to ráno (XX.XX.XXXX) na políciu a vypočutý, pričom mu mal hroziť za založenie zločineckej organizácie trest odňatia slobody až na 25 rokov.
Navrhovateľ uviedol, že všetky informácie uvedené v článku sú nepravdivé, hlboko urážajúce jeho osobu a mali negatívny vplyv na jeho súkromný i pracovný život. Hneď ako sa navrhovateľ o veci dozvedel, podal v ten istý deň t.j. 11.10.2012 o 14.25 hod. trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania
trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona . Vo veci bol vypočutý a uviedol, že všetky skutočnosti v uverejnenom článku sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ nebol členom žiadnej zo skupín ako N. U. B. skupiny I.. Dňa X.XX.XXXX nebol prítomný uvedeného incidentu, ktorý sa mal odohrať vo večerných hodinách v kabíne futbalistov Y. W.. V tejto dobe sa nachádzal doma, nakoľko bol chorý. Navrhovateľ nebol predvolaný na vypočutie vo veci založenia zločineckej organizácie v súvislosti s predmetným útokom, nevystupuje v tejto veci ani ako osoba obvinená ani podozrivá.
Navrhovateľ zdôraznil, že predmetný článok má značne negatívny vplyv na jeho osobný i pracovný život. Po jeho prečítaní bola matka navrhovateľa prevezená rýchlou zdravotníckou službou do nemocnice v W., je hypertonický pacient, trpí na vysoký tlak a v ten večer sa jej stav značne zhoršil. Článok čítalo nielen mnoho členov jeho rodiny, ale aj známych, ktorí ho neustále kontaktovali a dožadovali sa vysvetlenia. Navrhovateľ približne tri roky pracuje v spoločnosti H. O., U., kde je v neustálom kontakte s kolegami i zákazníkmi, pričom mnohí z nich mu oznamovali, že uvedený článok čítali. Uviedol, že toto nepochybne môže mať negatívny vplyv na jeho ďalší kariérny rast a vôbec povesť zamestnanca na pracovisku.
Navrhovateľ má za to, že napriek vedomosti o nepravde všetkých uvedených informácií denník Plus jeden deň uverejnil jeho fotografiu a spojil jeho osobu s trestným činom, za ktorý hrozí až 25 rokov trestu odňatia slobody. Týmto odporca hrubo porušil nielen jeho ústavné práva, právo na ochranu osobnosti, ale prekročili všetky medze novinárskej profesionality a etiky. Vzhľadom na mieru akou tieto informácie zasiahli do jeho života navrhovateľ od Y. X R., s.r.o. listom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal o uverejnenie ospravedlnenia v denníku R. jeden deň na rovnakej strane, v rovnakom rozsahu ako bol predmetný článok spolu s uvedením pravdivých tvrdení o jeho osobe, že bol nepravdivo involtovaný do uvedeného útoku. Okrem uverejnenia ospravedlnenia žiadal od Y. X R., s.r.o., náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XX.XXX,- Eur. Na predmetnú výzvu Y. X R., s.r.o. nijako nereagovala, nepodnikla žiadne kroky k protiprávnemu stavu a navrhovateľa ani advokátsku kanceláriu nekontaktovala.
Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2015 a doplneným dňa 15.1.2016 podal navrhovateľ návrh na zmenu žalobného petitu v časti ospravedlnenia, ktorému súd Uznesením č.k. 49C 48/2013-162 zo dňa 15.1.2016, právoplatným dňa 25.01.2016 vyhovel.
Navrhovateľ návrh sčasti, čo do uloženia povinnosti odporcovi zverejniť ospravedlnenie vzal späť, nakoľko medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní dňa 10.02.2016, ktorej predmetom bola povinnosť odporcu uverejniť v denníku R. H. D. ospravedlnenie v súlade s čl. III predmetnej dohody. Súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil sčasti tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V priebehu konania došlo k zániku odporcu s právnym nástupcom, keďže s účinnosťou 01.09.2015 došlo k právnym účinkom zlúčenia spoločnosti Y. X R., s.r.o., so spoločnosťou Q. and J. F., a.s.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, považoval návrh za nedôvodný. V písomnom vyjadrení poukázal na to, že článok neobsahuje tvrdenie faktu, že navrhovateľ sa zúčastnil osobne útoku na W. futbalistov v šatni. Článok podľa vyjadrenia odporcu netvrdí, že prvotný impulz k útoku vyšiel od navrhovateľa a ďalšej osoby, ale informuje verejnosť o tom, že ..... z tábora fanúšikov prenikli informácie, že prvotný impulz k útoku.... vyšiel od týchto dvoch chlapov. Článok zároveň netvrdí, že obaja boli predvolaní na políciu a budú vypočutí, ale informuje o predpoklade, že obaja aktivisti by mali byť predvolaní a vypočutí na polícii v deň zverejnenia článku, ráno.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov - J. A., T. A. , Bc. J. U., W. N., J. K., listinnými dôkazmi a to najmä: A. z denníka R. H. D. z XX.XX.XXXX, z XX.XX.XXXX, M. o trestnom oznámení z XX.XX.XXXX, Zápisnicou o trestnom oznámení zo XX.XX.XXXX, Upovedomením polície z XX.XX.XXXX, W. rozkazom K. súdu U. V sp. zn. 4T XX/XXXX, výpisom z internetovej komunikácie čl. 86-88, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T XX/XXXX ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
Právny predchodca odporcu uverejnil v denníku R. H. D. z XX. októbra XXXX článok Policajti poznajú identitu vodcov skupiny, ktorá vtrhla do kabíny futbalistov Y. W. s podtitulkom "F. im XX rokov za
mrežami“, pri ktorom sa nachádzala fotografia navrhovateľa. Článok bol rozdelený do troch častí, kde v prvej časti bol uvedený nasledovný text:
"Obaja patria medzi dlhoročných verných fanúšikov W., no tentoraz to prepískli. Z. o R. D. a H. F., ktorí mali stáť za útokmi na W. futbalistov po návrate zo zápasu v X.. V kabíne prišlo k napadnutiu brankára J. A. a slovným vyhrážkam tímu. Podľa informácií nášho denníka obom hrozí až 25 rokov väzenia. Aj z tábora fanúšikov prenikli informácie, že prvotný impulz k útoku na tím Y. pre neuspokojivé výkony vyšiel od týchto dvoch chlapov. Sú to bývalí členovia skupiny N. U. B. (N.), ktorá v minulosti združovala tvrdšie jadro skalných Y.. V súčasnosti ani jeden z nich nie je členom oficiálneho fanklubu. Schovávajú sa však za takzvanú skupinu ultras, ktorá sa pravidelne zúčastňuje aj na zasadnutiach občianskeho združenia U. G.. O R.vi D., ktorý je známy v W. prostredí pod prezývkou D.y, sa vie, že sa často angažuje v dianí medzi priaznivcami Y. často sa zapája do diskusií na rôznych portáloch".
Druhá časť článku bola nazvaná "T. výtržník", v nej bolo uvedené: "J. by si teda myslel, že vyštudoval vysokú školu a pracuje v softvérovej firme. „V mladosti prišiel o oboch rodičov, vychovala ho len stará mama. Nemá manželku ani deti, jeho celým srdcom je len Y. a sám si uvedomuje, že spravil chybu. Je však asi neskoro, viacero ľudí v meste ho za to, čo sa stalo, odsudzuje. Týmto počínaním prišiel o veľa kamarátov, ktorí od neho teraz bočia,“ povedal nám zdroj z W., ktorý sa s ním osobne pozná."
Tretia časť článku pod názvom "M. organizácia" obsahovala text:
"Ako nám ďalej uviedol jemu blízky človek, udalosti ho veľmi zlomili a odmieta komunikovať s okolím. O jeho „parťákovi“ sa nám viac informácií nepodarilo zohnať. Obaja aktivisti by mali byť predvolaní na políciu dnes ráno, kde predstúpia pred vyšetrovateľa a budú vypočutí. Za založenie zločineckej organizácie im podľa informácií hrozí trest odňatia slobody až na 25 rokov".
Právny predchodca odporcu uverejnil v denníku R. H. D. z XX. októbra XXXX článok na str. 30 pod titulkom "F. vypočúvali na štadióne", z obsahu ktorého vyplýva, že sa na štadióne objavil majiteľ klubu, ktorý debatoval aj s fanúšikmi. V texte bolo uvedené, že podľa hovorcu klubu prišli aj dvaja iniciátori piatkového konfliktu R. D. a T. F.
Z trestného rozkazu K. súdu U. V XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že Bc. J. U., bol uznaný za vinného, že ako zodpovedný redaktor dňa XX.XX.XXXX v denníku „R. jeden deň“ vydávanom spoločnosťou Y. 7 PLUS, spol. s r.o., so sídlom na R. ceste č. X v U., uverejnil článok pod názvom „F. im XX rokov za mrežami“, pričom spolu s článkom obvinený uverejnil fotografiu poškodeného H. A. so zakrytou časťou tváre v oblasti očí, zhodnú s tou, ktorú má poškodený uverejnenú na svojom profile na internetovej stránke www.facebook.com <http:// www.facebook.com>, na základe ktorej možno poškodeného H. A. ľahko identifikovať, hoci poškodený H. A. sa v čase incidentu nachádzal doma z dôvodu choroby spôsobenej zvýšenou telesnou teplotou a nikdy nebol členom občianskeho združenia „U. G.“, ani nie je voči nemu vedené trestné stíhanie na OR PZ W. a tiež nepatrí k osobám skupiny „N. U. B.“ alebo „I.“, v dôsledku čoho po prečítaní článku utrpela jeho matka Z.. J. A. srdcový kolaps, ktorý si vyžadoval zásah RZP a lekárske ošetrenie.
Z trestného rozkazu vyplýva, že Bc. J. inom (navrhovateľovi v tomto konaní) oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a čin spáchal verejne, čím spáchal prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 246/2012 Z.z., za čo mu bol uložený trest podľa § 373 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Zároveň bola uvedeným trestným rozkazom uložená podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. e) Tr.zák. Bc. J. U. povinnosť spočívajúca v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému H. A., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom Y. č. XXXX/X, W..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom poukázal okrem iného na to, že po oboznámení sa s predmetným článkom cítil pocit bezmocnosti, informoval sa u svojho zamestnávateľa na možné následky
obsahu uverejneného článku, o ktorom na jeho pracovisku mali vedomosť. Bolo mu povedané, že pokiaľ nebol odsúdený z pracovno-právneho hľadiska mu nič nehrozí. U nadriadeného si vybavil v deň uverejnenia článku pol dňa dovolenky, ten sa ho dopytoval, či obsah článku je pravdou. Nadriadený navrhovateľovi povedal, že navrhovateľovi verí. Pred súdom uviedol, že v deň uverejnenia článku išiel do sídla odporcu, kde sa bavil zrejme so šéfredaktorkou a nejakým pánom, ktorým ukázal predmetný článok a dopytoval sa ich na zdroj informácii. Oznámil im svoj úmysel podať trestné oznámenie, na čo mu bolo povedané, že informácie čerpali priamo z klubu a majú ich potvrdené i od polície. Navrhovateľovi bolo oznámené, že i bez akéhokoľvek preskúmania článku sú ochotní napísať ospravedlnenie, následne sa uvedený článok na internetovej stránke už nenachádzal.
Ako negatívum navrhovateľ v súvislosti s článkom vnímal aj skutočnosť, že sa ho veľa kolegov i známych pýtalo na uvedený článok. Navrhovateľ žije v meste W., kde sa informácie uverejnené v článku veľmi rýchlo rozšírili, musel si svoju povesť obhajovať. Čo sa týka práce, uvedený článok nemal negatívny vplyv na jeho následné pracovné zaradenie ani pracovné podmienky.
K vplyvu predmetného článku na rodinu navrhovateľ zdôraznil negatívny dopad na svoju matku, ktorej sa v súvislosti so zverejneným článkom zhoršil zdravotný stav a musela jej byť privolaná sanitka, ktorá ju previezla do nemocnice. Navrhovateľove vzťahy s rodinou uverejnený článok neovplyvnil, vzťahy zostali rovnaké ako pred uverejnením článku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že futbalové zápasy navštevuje od svojich štyroch rokov a neprestal ich navštevovať ani po uverejnení článku.
Zdôraznil, že téma tohto článku v W. opäť ožila v čase zvolenia navrhovateľa ako poslanca do mestské zastupiteľstva v W., kde sa na internetových stránkach W.-life po oficiálnych výsledkoch volieb začala diskusia, v ktorej boli dva komentáre, v ktorých sa diskutujúci obávali jeho osoby, keďže mal byť známy ako futbalový rowdies. K výsledkom volieb pred súdom uviedol, že skončil na 10. mieste s počtom hlasov 1100, kandidátov bolo 120, na prvom mieste sa umiestnil kandidát s počtom hlasov 1600.
K splneniu povinnosti redaktora ospravedlniť sa navrhovateľovi verejne alebo osobne, ktorá bola redaktorovi uložená v trestnom rozkaze navrhovateľ uviedol, že sa mu redaktor vôbec neospravedlnil.
K použitej fotografii navrhovateľ tvrdil, že tá bola uverejnená na sociálnej sieti facebook a prístupná iba jeho priateľom, ktorých malo byť približne 350. Pre ostatných mal celý profil zablokovaný, nemal otvorený profil pre priateľov svojich priateľov. K požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že vychádzal pri jej určení nielen z nákladu odporcu a hodnoty výtlačku, ale i z obdobných prípadov v SR.
Súd z výzvy zo dňa 14.11.2012 zistil, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval právneho predchodcu odporcu na uverejnenie ospravedlnenia ako i náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50 000 Eur.
Svedok Bc. J. U. - autor článku uviedol, že články vznikali po návrate futbalistov W. z X., keď hráči prišli do konfliktu s vlastnými fanúšikmi, články boli uverejňované od tohto momentu až po ďalší týždeň, článkov bolo niekoľko. Svedok tvrdil, že mu volali ráno z práce, informovali ho, že sa takýto incident v noci stal, mál k tomu zistiť nejaké podrobnosti a ísť priamo do W.. W. že býva v T., išiel vlastným motorovým vozidlom a išiel priamo do areálu W.tadióna, kde sa to stalo. Tam sa stretol aj s kolegom regionálnym redaktorom, do hodiny tam boli novinári z rôznych médií. Informovalo sa o tom incidente, udalosti mali ďalší sled, postupne sa nejakým spôsobom vyvíjali a dopĺňali sa ďalšie informácie o udalosti. Uviedol, že spolu s kolegom sa snažili zistiť k veci i nové informácie a tým, že je aj on z W. a zároveň fanúšikom W., má v W. i okolí veľa známych, kamarátov, cez ktorých zisťoval informácie, kto by mohol byť do tohto incidentu zapletený. Volal aj jednému zdroju, ktorý považoval za veľmi dôveryhodný, keďže mu pomohol aj predtým. Tvrdil, že ďalšie informácie mal z okruhu polície, napriek tomu, že polícia nemala k incidentu podávať informácie. Jeho zdroj ho upozornil na to, že tam bol konkrétne H. A., s tým že si ho nájde na facebookom profile, kde má profilovú fotku s historickou vlajkou W. W.. Uvedenú informáciu si overil ešte u jedného zdroja, ktorý mu potvrdil, že A. tam bol, následne napísal predmetný článok. Na druhý deň stretol jedného kamaráta v W., ktorý pracoval v klube a ten mu povedal, že čítal noviny, ale že H. A. tam nebol, ale pri incidente bol T. A.. Na nasledujúci deň XX.XX.XXXX sa pokračovalo v ďalšom článku, kde sa fanúšikovia stretli s majiteľom klubu, policajti vypočúvali hráčov Y. a v tom článku, bolo správne uvedené v správe R. D. a T. F.
K trestnému rozkazu uviedol, že voči nemu nepodal opravný prostriedok, uznal svoju vinu. K splneniu povinnosti ospravedlniť sa navrhovateľovi tvrdil, že tú si splnil tak, že na jednom z futbalových zápasov sedel asi 5 radov za navrhovateľom, keď kamarát navrhovateľa upozornil na prítomnosť svedka na zápase, svedok mal zakričať cez 5 radov :"Prepáčte, za to, čo sa stalo". Svedok tvrdil, že ak by ho kamarát navrhovateľa neupozornil, navrhovateľa by nespoznal.
Navrhovateľ k tvrdenému ospravedlneniu pred súdom uviedol, že si uvedenú situáciu pamätá, bol to zápas W. so Y., kde bol s kamarátmi, z ktorých jeden začal niekomu, koho navrhovateľ nepoznal, nadávať a to tým spôsobom, či sa nehanbí chodiť na štadión. Navrhovateľ si neznámu osobu zastal, vtedy mu kamarát povedal, že ide o osobu novinára, ktorý napísal predmetný článok. Navrhovateľ sa obzrel, redaktor sedel približne 5 radov za ním a povedal si, že ho nebude nikdy kontaktovať. Zdôraznil, že ak by mala byť forma ospravedlnenia to, čo redaktor tvrdil, že sa mu ospravedlnil, pričom sedel na futbalovom zápase 5 radov za ním, takúto formu ospravedlnenia považuje za formu ignorantstva.
Y. J. K. - PR manager Y. W. k incidentu, ktorý bol predmetom článku uviedol, že o incidente vedomosť má, prítomný pri ňom však nebol. Bol prítomný na zápase v X., o incidente sa dozvedel až nasledujúce ráno po ňom. Mali pri ňom byť napadnutí futbalisti fanúšikmi po návrate zo zápasu s X.. Uviedol, že pri incidente došlo k poškodeniu majetku, bolo vedené policajné vyšetrovanie i podané trestné stíhania, avšak či bol niekto obvinený nevedel. K redaktorovi J. U. pred súdom vypovedal, že ho pozná, jeho články, ktoré sa incidentu venovali niektoré čítal. K predmetnému článku z 11.10.2012 tvrdil, že ten videl až následne. Čo sa týka informácií z klubu novinárov, tie boli poskytované oficiálne, avšak konkrétne podozrivé osoby uvádzané neboli, nakoľko ani v klube sa nevedelo kto pri incidente bol a koľkí tam boli. Uviedol, že oficiálne informácie z klubu W. s novinárskou obcou zabezpečuje on, avšak neoficiálne informácie idú inými tokmi, čo je v W. bežné, o navrhovateľovi neposkytoval žiadne informácie.
Y. W. N. - riaditeľ spoločnosti zamestnávateľa navrhovateľa k predmetnému článku uviedol, že v čase jeho uverejnenia bol na služobnej ceste v zahraničí, článok sa k nemu dostal elektronicky. Nakoľko navrhovateľa pozná, vedel, že by niečoho takého ako článok opisoval nebol schopný, uverejneným informáciám neveril. Čo sa týka pracoviska, k niektorým zamestnancom sa informácie z článku dostali, keďže uverejnená fotografia bola zrejmá. Priame, či nepriame sankcie voči navrhovateľovi z dôvodu obsahu článku na pracovisku vyvodzované neboli, avšak vplyv na dobré meno navrhovateľa článok môže mať. Svedok nemal vedomosť, či bol nejakým spôsobom ohrozený kariérny postup navrhovateľa v súvislosti s predmetným článkom. Vzťah medzi navrhovateľom a kolegami po uverejnení článku ohodnotiť nevedel, avšak navrhovateľ sa svedkovi nesťažoval, že by bol na základe článku vyčlenený z kolektívu alebo podobne. Svedok ďalej uviedol, že je z W., v kruhoch, v ktorých sa pohybuje, sa stretol so zhodnými reakciami na článok ako bola jeho, t.j. ľudia tomu nechceli veriť, mali za to, že sa uverejňujú nepravdy.
Y. T. A. - brat navrhovateľa poukázal zhodne s navrhovateľom na negatívny dopad na zdravotný stav ich matky po oboznámení sa s uvedeným článkom, uviedol, že jeho vzťah s navrhovateľom po uverejnení predmetného článku sa ešte zlepšil, bol si istý, že článok nie je pravdivý. Na futbalové zápasy chodia obaja naďalej. Nepoprel, že on v deň incidentu, ktorý bol predmetom článku bol v kabíne hráčov Y. W. ako jeden z fanúšikov, s futbalistami sa rozprával, bol iba svedkom incidentu. K článku uverejnenému právnym predchodcom odporcu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa v nejakom článku dočítal o svojej osobe, avšak nie v spojitosti s trestným oznámením, ale v súvislosti, že sa mal stretnúť s majiteľom klubu za účelom upokojenia celej situácie, tohto stretnutia sa však nemohol zúčastniť, nakoľko nebol uvoľnený z práce. Pred súdom vypovedal, že bolo 2 alebo 3 krát voči nemu vedené priestupkové konanie za správanie sa na futbalovom štadióne (odpálenie svetlice), o ktorých ich matka vedela, bola z toho nešťastná, nikdy jej to nerobilo dobre, avšak jej svedok prisľúbil, že sa to už nebude opakovať. K zvoleniu navrhovateľa za poslanca mestského zastupiteľstva uviedol, že bol zvolený z dôvodu jeho dobrého mena o čom svedčí 1000 hlasov v jeho prospech.
Y. J. A. - matka navrhovateľa vo svojej výpovedi k okolnostiam ako sa o predmetnom článku dozvedela uviedla, že na jeseň pred tromi rokmi jej ráno navrhovateľ volal, aby si pozrela predmetný článok v novinách so slovami :"Máš doma kriminálnika, ani nevieš, čo máš doma!". Týmto spôsobom sa navrhovateľ mal snažiť zľahčiť situáciu. Nakoľko svedkyňa uvedené noviny nečíta, pozrela si článok na internetovej stránke a dozvedela sa, že navrhovateľ má byť obvinený zo založenia zločineckej skupiny, znelo to pre ňu desivo. Prečítala si článok ešte raz, poobede si išla opäť prečítať predmetný článok,
za účelom, či mu správne porozumela a či uverejnená fotografia je navrhovateľova, avšak článok na internetovej stránke poobede už nebol. Odišla z práce skôr, aby sa ukľudnila, avšak dostala záchvat hypertenzie, manžel jej zo strachu zavolal sanitku, ktorá ju vzala do nemocnice. Hospitalizáciu po 3 hodinách odmietla. Následne v domácnosti premýšľali, kto to mohol urobiť, ako sa to mohlo stať, aké budú dôsledky obsahu článku na zamestnanie navrhovateľa, dobré meno navrhovateľa v meste atď. Ďalej uviedla, že sa jej v práci pýtali kolegovia na článok, ona však nereagovala, susedom povedala, že to nie je pravda a zrejme chce niekto navrhovateľovi ublížiť. V čase incidentu bol navrhovateľ doma, necítil sa dobre, varila mu čaj, preto vedela, že obsah článku nie je pravdivý. Poukázala na to, že počas kandidatúry navrhovateľa na poslanca za mestskú časť sa jej na predmetný článok nikto nepýtal, mala za to, že táto téma už odznela. Poukázala na to, že navrhovateľ má povesť veľmi slušného, priameho a otvoreného človeka. K vzťahom v rodine voči navrhovateľovi uviedla, že tie sa vplyvom článku nezmenili.
Iné dôkazy súd v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepovažoval v konaní za potrebné vykonať.
Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznil, že po vykonanom dokazovaní je preukázané, že uverejnením článku došlo k zásadnému porušeniu občianskych práv a slobôd občana SR a to tým, že uverejnením nepravdivých informácií a stanovísk o osobe navrhovateľa bola poškodená jeho povesť ako súkromnej osoby v jej okolí občiansky i profesionálne. K požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že tá vychádza z denného nákladu denníka, ktorý je 110 000 výtlačkov, pričom hodnota jedného výtlačku je 0,47 Eur. Pri tomto dennom výtlačku je to suma 51 700 Eur a to bez zohľadnenia internetovej stránky, resp. internetového vydania denníka, na ktorom bol tento článok uverejnený. Ďalej mal za to, že je pri výške nemajetkovej ujmy potrebné vychádzať i z dôvodu uverejnenia článku, ktorým bola denná senzácia uverejnená za účelom zvýšenia predaja a atraktívnosti vydania. Poukázal na nutnosť prihliadnuť na spôsob uverejnenia článku, uverejnenie fotografie i údajov o osobe navrhovateľa v spojení s možným trestným stíhaním a následkoch trestného konania a zároveň zdôraznil i trestnú zodpovednosť redaktora vychádzajúcu z právoplatného trestného rozkazu, neprofesionálnosť ako i nedostatočný dozor nadriadeného redaktora zodpovedného za vydanie.
Právny zástupca odporcu pred súdom namietal pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, keď vychádzal z toho, že išlo o exces jeho pracovníka, autora článku, ktorý má dokonca povahu trestného činu. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný negatívny dopad článku na navrhovateľovo rodinné, pracovné , či iné prostredie. Zastával právny názor, že navrhovateľovi v dôsledku článku nevznikla ujma značnej intenzity v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda neboli naplnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zdôraznil, že podľa tvrdenia navrhovateľa jediným negatívnym následkom článku bola skutočnosť, že musel niektorým osobám zo širšieho okruhu vysvetľovať, že sa incidentu v šatniach nezúčastnil. Odporca nespochybnil, že uvedené za určitých okolností môže byť dôvodom vzniku ujmy navrhovateľa, avšak takúto ujmu nemožno považovať za značnú, ale len za ujmu obvyklú. K ďalším okolnostiam majúcim vplyv na rozhodovanie o náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že v deň zverejnenia článku ponúkol navrhovateľovi v prípade záujmu ospravedlnenie, ešte v deň zverejnenia článku odstránil z internetu elektronickú verziu článku, nasledujúci deň 12.10.2012 vyšiel v denníku R. H. D. v článku s titulkom F. vypočúvali na štadióne !, ktorý obsahoval informáciu o T. F. a nie H. F.. Ďalej uviedol, že je potrebné prihliadnuť na to, že dva na sebe nezávislé zdroje poskytli redaktorovi nesprávnu informáciu, incidentu v šatniach sa zúčastnil brat navrhovateľa T. A., rovnako je potrebné uviesť, že časť tváre na uverejnenej fotografii bola zarastrovaná a nebolo uvedené celé priezvisko navrhovateľa, ale len H. F. a odporca ponúkol mimosúdne riešenie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
K použitiu fotografie navrhovateľa odporca uviedol, že v konaní účastníci zhodne uviedli, že fotografia pochádzala z facebook profilu navrhovateľa. Poukázal na znenie podmienok bod 2 ods. 4 spoločnosti Facebook : " Ak zverejníte obsah , alebo informácie s nastavením "verejné", znamená to, že k týmto informáciám majú prístup všetci, vrátane ľudí mimo lokality Facebook, a môžu ich používať a spájať s Vašou osobou (napr. vaše meno či profilovú fotografiu) . V zmysle uvedeného má odporca za to, že navrhovateľ udelil súhlas všetkým osobám vrátane odporcu na zverejňovanie všetkých fotografií z profilu navrhovateľa.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V konaní bolo potrebné prednostne posúdiť namietanú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu. Súd vychádzal zo zásady, že pri určení subjektu, ktorý znáša sankcie v prípadoch, keď bol neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na takúto jej činnosť, občianskoprávne sankcie podľa vyššie uvedených ustanovení postihujú práve tú právnickú osobu, ktorej takýto neoprávnený zásah možno pripísať. Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba nezodpovedajú osobne priamo postihnutej fyzickej osobe, ale za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická osoba, ktorá túto osobu na svoju činnosť použila. Bolo potrebné zdôrazniť, že nie každá činnosť pracovníka, ktorou spôsobil nemajetkovú ujmu a ktorá je zároveň trestných činom, vybočuje z medzí plnenia úloh právnickej osoby. Súd skonštatoval, že Bc. J. U. bol použitý právnym predchodcom odporcu na realizáciu jej činností, z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýval miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činností tejto osoby, preto sankcie postihujú samotného odporcu, ktorý je v spore pasívne vecne legitimovaný.
Predmetom ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka ako aj prejavy osobnej povahy. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Medzi čiastkové práva tvoriace súčasť širšie koncipovaného práva na ochranu osobnosti patrí aj právo na podobu a právo na ochranu podobizne, obsahom ktorého je oprávnenie fyzickej osoby brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne- vrátanie fotografickej snímky.
Právo na ochranu podoby a podobizne treba odlišovať od porušenia práva na česť a dôstojnosť. Zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky.
Na vyhotovenie alebo použitie podobizne sa zásadne požaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka. Privolanie fyzickej osoby sa nevyžaduje iba v prípade, že sa jedná o tzv. úradnú licenciu, licenciu vedeckú a umeleckú a licenciu spravodajskú.
Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Eur titulom ochrany osobnosti, v ktorom navrhovateľ odvodzuje svoj nárok od neoprávnených zásahov do právna na ochranu osobnosti spôsobených vyššie uvedeným článkom, za ktorý bol zodpovedný redaktor súdom uznaný vinným z trestného činu ohovárania, pričom súčasťou článku bola podobizeň navrhovateľa.
Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti zákonný podklad v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ,
ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i Ústavného súdu SR využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade "hovoril", resp. uverejnil informáciu . Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Vzhľadom k tomu, že médiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, treba prísne posudzovať každý zásah do slobody prejavu médií.
Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nie je predmetom verejného záujmu, teda nemusí ako osoba verejne známa a verejne činná strpieť väčšiu mieru kritiky (v čase uverejnenia nebol ani poslancom mestského zastupiteľstva) . Privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca potrebné tolerovať určitú mieru preháňania a provokácie. Odporca je "nositeľom" slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám.
Z vykonaného dokazovania i z trestného rozkazu, ktorým je súd v zmysle ust. § 135 O.s.p. viazaný, jednoznačne vyplýva, že v predmetnom článku boli uverejnené nepravdivé tvrdenia o navrhovateľovi, ktoré svojím obsahom vyvolávajú obavy zo vzniku negatívneho následku. Navrhovateľ bol v uverejnenom článku spájaný s kritizovanou, odsudzovanou činnosťou, zároveň bol označený ako H. F. a bol prezentovaný i fotografiou, ktorá napriek tomu, že bola zarastovaná charakterizuje nezameniteľne navrhovateľa.
Uvedeným konaním došlo k zásahu do práva na česť a dôstojnosť navrhovateľa, zároveň došlo k tomuto zásahu verejným publikovaním v celoštátnej tlači, čím tento zásah bol objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, vážnosť navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, zároveň uverejnením fotografie navrhovateľa došlo k zásahu do práva na ochranu podobizne.
V konaní bolo preukázané, že zverejnením článku nedošlo k negatívnemu dopadu na navrhovateľovo rodinné, pracovné , či iné prostredie (návšteva futbalových zápasov), naviac navrhovateľ bol v roku XXXX zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v W. s počtom hlasom nad 1100, pričom kandidát, ktorý sa umiestnil na prvom mieste mal počet hlasov 1600, čo nasvedčuje skutočnosti, že navrhovateľovi povesť, dôstojnosť, vážnosť nebola narušená, avšak je potrebné zdôrazniť, že v článku boli uverejnené tvrdenia ( za útokmi na trnavských futbalistov mali stáť, za založenie zločineckej organizácie im hrozí trest odňatia slobody až 25 rokov a iné), ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti navrhovateľa v očiach ostatných fyzických osôb, teda pôsobiť difamačne.
Nemožno nechať bez povšimnutia, že postačuje oboznámenie sa iba s titulkom "Hrozí im 25 rokov za mrežami" s pripojením fotografie navrhovateľa bez prečítania celého obsahu článku, aby predmetnú ujmu v danom mieste a čase každá fyzická osoba, ktorá by bola rovnako dotknutá pociťovala ako závažnú.
K zverejneniu fotografie navrhovateľa sa odporca bránil tvrdením, že fotografie navrhovateľa pochádzajú z verejne dostupného profilu , vytvorením ktorého, dal navrhovateľ súhlas na ich zverejnenie i mimo lokality Facebook. V konaní nebol rozpor medzi účastníkmi v tom, z akého zdroja bola použitá fotografia, avšak súd sa nemohol stotožniť s názorom odporcu vychádzajúceho z podmienok spoločnosti Facebook :" Ak zverejníte obsah alebo informácie s nastavením „verejné“, znamená to, že k týmto informáciám majú prístup všetci, vrátane ľudí mimo lokality Facebook, a môžu ich používať a spájať s vašou osobou (napr. vaše meno či profilovú fotografiu), ktoré sú obsahom Vyhlásenia o právach a povinnostiach spoločnosti Facebook (ďalej ako Vyhlásenie), keď v konaní navrhovateľ nedoložil znenie k dátumu vytvorenia profilu navrhovateľa, resp. zverejnenia fotografie, ale poukázal na znenie, ktoré sa v súčasnosti nachádza na stránke Facebook, pričom na uvedenej stránke je znenie Vyhlásenia k dátumu poslednej revízie zo dňa 30.01.2015, zároveň i zo súčasného znenia Vyhlásenia nevyplýva súhlas osôb ku komerčnému použitiu obsahu profilu.
Súhlas na zverejnenie fotografie zo strany navrhovateľa odporcovi daný nebol, zároveň neboli splnené podmienky na zverejnenie fotografie, ktoré predpokladajú ustanovenia § 12 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čím došlo k zásahu do práva na ochranu podobizne navrhovateľa.
K tvrdeniu odporcu o ponuke ospravedlnenia ešte v deň zverejnenia článku súd uvádza, že i napriek výzve právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 14.11.2012, podanému návrhu na ochranu osobnosti dňa 02.04.2013, došlo k dohode o zverejnení ospravedlnenia až dňa 10.02.2016, pričom odporcovi do tohto času nič nebránilo zverejniť ospravedlnenie.
V zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady škody sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne, nemožno pre túto možnosť spájať iba so zásahmi proti dôstojnosti fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti (NS ČR z 26.7.2000 sp.zn. 30 Cdo 2304/99). Zákon ako jedinú podmienku ustanovuje pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, že sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Podmienkou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu.
Ujmu vzniknutú na osobnostných právach navrhovateľa uverejnením nepravdivého obsahu článku k osobe navrhovateľa súd posúdil ako závažnú, keď prihliadol na objektívne hľadisko a dospel k záveru, že predmetnú ujmu v danom mieste a čase by každá fyzická osoba pociťovala ako závažnú.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že i pri posudzovaní uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu súd odlišoval porušenia práva na česť a dôstojnosť navrhovateľa a právo na ochranu podobizne navrhovateľa, pričom pri porušení tohto práva nemusia byť naplnené difamačné dôsledky.
Súd skúmal okolnosti konkrétneho prípadu, z celkovej povahy tak aj jednotlivých okolností - prihliadol predovšetkým k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti a dospel k záveru, že ospravedlnenie ako morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka by nebolo postačujúce a nepredstavovalo by účinné zadosťučinenie pre eliminovanie ujmy vzniknutej na osobnostných právach navrhovateľa. Z uvedených dôvodov, a to aj vzhľadom na povahu nepravdivých tvrdení, intenzitu a spôsob zásahu , porušenie práva na ochranu podobizne súd zaviazal odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v sume 5 000 Eur, ktorá je podľa názoru súdu primeraná závažnosti vzniknutej ujmy aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu.
Súd vychádzal z právneho názoru, že zníženie dôstojnosti v značnej miere nie je jediným prípadom, kedy dotknutej osobe vznikne právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale pre vznik tohto práva sú splnené podmienky vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa nejaví postačujúce zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súčasne hrozba uloženia primeraného zadosťučinenia v peniazoch - podľa okolností prípadu sa stáva významným stimulom, ktorého prostredníctvom občianskoprávna úprava prispieva aj zo sociálno- psychologického hľadiska na upevnenie povinnosti každého subjektu, predovšetkým médií, rešpektovať telesnú a morálnu integritu osobnosti fyzických osôb - preventívna funkcia zadosťučinenia v peniazoch ako špeciálna, tak i generálna.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Q...
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a contrario podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).