Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56C-253-2015.pdf
PDF · 112.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/253/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX C., t. č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou R. R., pracovníčkou X. súdu C. IV o zaplatenie 1.537,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.04.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.537,14 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný neuhradil zmluvne dohodnuté splátky úveru. Návrh odôvodnil tým, že dňa 25.08.2008 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť jej úver vo výške vo výške 1.659,70 eur a záväzok žalovaného poskytnutý úver spolu s úrokom mu splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 90,42 eur, a to v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.
Na základe žiadosti žalobcu sa účastníci dňa 28.04.2010 dohodli na revolvingovom úvere vo výške 2.170,08 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť 24 mesačných splátkach vo výške 90,42 eur poľa nového splátkového kalendára. Pri splátke č. 29 sa žalovaný s dostal do omeškania. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatil žalovaný sumu 3.164,70 eur. Pri splátke č. 35 bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace preto si žalobca uplatnil svoje právo na okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 14.12.2011 mal žalovaný uhradiť splátky vo výške 2.260,50 eur.
Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť preto mu súd na ochranu jeho záujmov v konaní ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Bratislava V ktorý v konaní ostal nečinný. Následne súd v konaní pokračoval a vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, opatrovníka žalovaného, za účasti právneho zástupcu žalobcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 25.08.2008, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, s výpisom z obchodného registra žalobcu, výsluchom zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav: Žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.08.2008 úver vo výške 1.659,70 eur (50 000.-Sk ), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36-tich mesačných splátkach po 90,42 eur, splatných mesačne do 10. dňa pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 79,49% a RPMN 61,36%. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru(celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) bola 58.720.-Sk. Súčasťou zmluvy boli zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.537,14.-eur, ktorú tvoria neuhradené splátky č. 44 - 60. Predmetnú sumu tvorí istina vo výške 808,65.-eur, úrok vo výške 728,48.-eur. Podľa Karty klienta, odporca uhradil poslednú splátku dňa 30.10.2012.
Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
V konaní súd vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania pričom postupoval podľa zásad uvedených v ustanovení § 120 ods. 1,3,4 O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl.4 bod 4.1.,4.2. Zmluvných dojednaní revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásťnásobok schválenej mesačnej splátky úverov, pri úvere so splatnosťou dvanásť a osemnásť mesiacov, resp. osemnásťnásobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou dvadsaťštyri a tridsať mesiacov, resp. dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou tridsaťšesť, štyridsaťdva a štyridsaťosem mesiacov.
Podľa článku 5. odsek 5.2 . Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená podľa článku 2. odsek 2.2 tejto zmluvy a je splatná ku dňu poskytnutia revolvingového úveru.
Podľa článku 5. odsek 5.3 zmluvy za poskytnutie každého revolvingu sa dlžní zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2. Odsek 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.
Podľa článku 5. odsek 5.4 zmluvy zmluvná odmena za poskytovanie úveru revolvingu predstavuje úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podiel budúcej hodnoty úveru (revolvingu) (F) a súčasnej hodnoty poskytnutého úveru (revolvingu)
(P) umocnený hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok, poskytnutých úveru (revolvingu) a počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota (F) je schválená výška úveru, súčasná hodnota (P) je schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu.
Oznámením o zosplatnení zo dňa 23.10.2011 žalobca upovedomil žalovaného o jeho omeškaní s úhradou splátok 35 -37, a o zosplatnení úveru po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie o zosplatnení úveru žalovanému bolo uložené na príslušnej pošte dňa 15.11.2011. Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, z jej obsahu nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania a preto sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že veriteľ - žalobca uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa. Zo samotnej Zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, lebo sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania z uzavretej zmluvy, súd posúdil ako vzťah podľa zák. č. 258/2001 Z. z..
V danej veci vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu právneho zástupcu žalovaného bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 25.08.2008 zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.659,70 eur, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 90,42 eur, t.j. spolu sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu 3.255,12 eur (36x 90,42.-eur) mimo zmluvnej odmeny. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný splatil sumu 3.888,06 eur. Žalobca v súlade s bodom 13.1. písm. a)Zmluvných dojednaní a v súlade s ustanovením §565 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 23.10.2011 úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru .
Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V danej veci prvá z omeškaných splátok- 1 splátka bola splatná do 10.11.2008, pričom navrhovateľ zosplatnil úver až listom zo dňa 23.10.2011, teda svoje právo v zmysle § 565Obč. zák. využil oneskorene.
Účastníci uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.
Revolvingový úver sa poskytuje klientovi na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania, taktiež aj úverová karta k čerpaniu finančných prostriedkov z úverového rámca. Celková suma, ako aj ani dátum splatnosti úveru nie je možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní.
Daný úverový vzťah je povahou občianskoprávny vzťah, uzavretý medzi účastníkmi a patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravu povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa §3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu.
Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 79,49% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnuté v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v článku 14 v odsekoch 14.1, 14.2, 14.3, 14.4 a v článku 18 týchto zmluvných dojednaní. Pri porovnaní citovaných ustanovení je zrejmé, že sankcie stanovené v článku 14 odseky 1 až 3 sa mohli kumulovať a tak za jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru, veriteľ mohol požadovať jednak zmluvnú pokutu 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania, potom ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky dlžnej splátky po 15. dňoch omeškania, po 30. dňoch omeškania mohol požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky dlžnej splátky a nakoniec v prípade omeškania viac ako 35 dní mohol požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške až 50% z nominálnej výšky úveru. Takúto kumuláciu sankcií, aj keď je zmluvná pokuta zabezpečovacím inštitútom v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, za omeškanie dlžníka trvajúce viac ako 35 dní, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na vyššie ustanovenie článku 13 zmluvných dojednaní a je možnosťou veriteľa odstúpiť od zmluvy a stanoviť predčasnú splatnosť úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä, ak takéto porušenie povinností splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania. Takéto vymedzenie zmluvných pokút, ktoré majú nielen zabezpečovací ale aj sankčný charakter, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v súčasnosti vymedzená v ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a teda za neplatnú.
Článok 18 zmluvných dojednaní vymedzuje riešenie sporov rozhodcovskou doložkou. Jednotlivé odseky tohto článku nadväzujú predovšetkým na odsek 18 ods. 1,v zmysle ktorého, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporu podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18 ods. 2 zahrňoval rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne vyjednaná, lebo bola súčasťou zmluvného predtlačeného formulára a v Zmluvných dojednaniach vopred nakoncipovaných navrhovateľom a v tejto časti spôsobuje neplatnosť zmluvy.
V tejto súvislosti súd dodáva, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa, je opodstatnené, pokiaľ príslušný súd má posudzovať a posudzuje ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tak vyrovnáva nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a navrhovateľom. Je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež, ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripraví do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve ohľadom dojednania zmluvnej pokuty ako aj rozhodcovskej doložky je potrebné považovať za neplatné, pričom táto neplatnosť je absolútna.
Súd dojednanú zmluvnú odmenu ( 58.720,-Sk ) za poskytnutie úveru vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke úveru považuje za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny, pretože táto vysoko prevyšuje úrokové sadzby v bankách pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená, že by výška úrokov bola závislá len na dohode účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere (o spotrebiteľskom úvere), a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom a teda neprijateľnou podmienkou je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú sadzbu, ktorá je v dobe uzavretia zmluvy obvyklou sadzbou, a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. V prejednávanej veci súd zistil, že priemerná úroková miera pri úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy 12,82 % ročne (úvery od 1 do 5 rokov). Úrok 66,45 % resp. 79,49 % ročne podstatnou mierou prekračoval priemernú úrokovú sadzbu z úverov obchodných bánk (spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov), preto postup žalobcu treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 Občianskeho zákonníka)mravmi, ktoré je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnuté absolútnou neplatnosťou. Súd poukazuje na to, že pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadať aj na to, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov inak neriešiteľnej situácie, čo bol nepochybne aj daný prípad. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí pri úverovej zmluve bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za poskytnutý úver, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky.
Po vykonanom dokazovaní súd úverovú zmluvu č. 8100011170 zo dňa 25.08.2008 posúdil za neplatnú pre požadovaný úžernícky úrok z úveru. Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného za existencie vyššie uvedených neprijateľných a nekalých zmluvných podmienok nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom odmietnutý. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie a na rozpor predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere s právnou úpravou o ochrane spotrebiteľa potom súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., Nakoľko úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 10. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
11. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 12. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 13. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 14. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 15. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 16. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 17. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 10. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
11. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 12. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 13. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 14. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 15. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 16. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 17. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).