Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/943/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného GAJOS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 402/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 376 981, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom so sídlom ul. Prof. Sáru č. 3873/44, Banská Bystrica, proti povinnému COLOSEUM DISCO & NIGHT CLUB, s.r.o., so sídlom Žiarska 638, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 579 181, o vymoženie 875,94 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 89,03 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 26. 7. 2011 č. 5505 030516? poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 875,94 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 21. 4. 2011.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 7. 12. 2015 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, a preto podal súdu podnet na zastavenie exekučného konania na základe § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V konaní bolo preukázané, že povinný v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nakoľko bol dňa 14. 11. 2015 vymazaný z obchodného na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -46 zo dňa 25.08.2015, ktorým bola obchodná spoločnosť COLOSEUM DISCO & NIGHT CLUB, s.r.o. zrušená bez likvidácie. V zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka bol povinný z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 14. 11. 2015 vymazaný. Súd potom s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku uznesením konanie zastavil, nakoľko povinný nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného a zároveň je exekúcia neprípustná s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov oprávneného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 96,97 Eur. Pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis č. EX 1030/2011.

V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len v minimálnej sume 33,19 Eur. Priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti pozostáva z úkonov odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur/úkon. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie. Zároveň aj súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu odmenu v minimálnej výške, preto mu ju súd priznal v plnej výške.

Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“

S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 41 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému (2 x 1,30 €), doručovanie exekučného príkazu - bankám a príkazu na začatie exekúcie. Išlo o náhradu preukázateľne vynaloženého poštovného (spolu 31 poštových zásielok). Zvyšné uplatnené poštové výdavky súd nepriznal s poukazom na to, že tieto nevyplývali z predloženého exekučného spisu, k písomnostiam založeným v exekučnom spise neboli pripojené potvrdenia o doručení („doručenky“), ktoré by preukazovali vykonanie doručenia písomnosti prostredníctvom poštového doručovateľa. Súd nemôže priznať náhradu poštových výdavkov, v prípade ak táto zo strany súdneho exekútora nie je riadne vydokladovaná príslušnými potvrdeniami o tom, že jednotlivé písomnosti exekučného konania boli súdnym exekútorom doručované prostredníctvom poštového doručovateľa. Súdny exekútor má v procese rozhodovania o náhrade trov konania postavenie účastníka konania. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na nedávne odpublikované rozhodnutie Ústavného súdu SR, spis. zn.: PLz. , v ktorom Ústavný súd SR, poukazuje na paralelu v rámci dokazovania medzi exekučným konaním a občianskym súdnym konaním. V smere naznačeného možno poukázať na „analógiu iuris“, keď v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa aj na exekučné konanie primerane použijú predchádzajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, medzi inými aj ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní. Súdny exekútor svoju dôkaznú povinnosť pri uplatňovaní vyčíslených trov exekúcie v časti neuniesol, keď súdu riadne nepreukázal vyúčtované trovy exekúcie. Predovšetkým súd nepriznal vyúčtované hotové výdavky vo výške 4,26 eur za materiálové náklady, ktoré vynaložené hotové výdavky neboli preukázané s poukazom na vyššie uvedené. V predloženom exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy odôvodňujúce uplatňovanú výšku hotových výdavkov (spočívajúcich v materiálových nákladoch) v uvedenej výške a taktiež súd môže v zmysle vyššie citovanej vyhlášky priznať len náhradu skutočne vynaložených hotových výdavkov, ktoré sú vynaložené na vlastný výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora. V náhrade hotových výdavkov je zahrnutý aj poplatok za elektronické poskytnutie súčinnosti vo výške 0,70 eur.

Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur a z priznaných náhrad hotových výdavkov 41 Eur, a to v sume 14,84 Eur.

Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 89,03 eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).