Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-139-2008.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/139/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., S. X, proti odporcovi: Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, IČO: 36 631 124, o 1.854,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.854,64 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2005, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa v poradí 2. rozsudkom zo dňa 21.03.2011 (č.l. 115), uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.854,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % z tejto sumy a nahradiť mu trovy konania, keď svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 60 ods. 1, 2; § 76 ods. 6; § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce; § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a po vecnej stránke tým, že navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.1990 pracoval u odporcu ako prevádzkovo - technický pracovník na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dňa 21.11.2005 odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľ ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2005 na podnet navrhovateľa, čomu predchádzala žiadosť navrhovateľa zo dňa 29.09.2005 o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2005 z dôvodu nástupu navrhovateľa do predčasného starobného dôchodku. Nevyčerpanú dovolenku si navrhovateľ naplánoval v čase od 01.11.2005 - 30.11.2005, žiadal súčasne vyplatiť všetky nadčasové hodiny a odchodné podľa Kolektívnej zmluvy platnej do 31.12.2005. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2005 bol navrhovateľovi priznaný čiastočný starobný dôchodok s účinnosťou 01.06.2005.
Odvolací súd k nároku navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia priemerného mesačného zárobku titulom odchodného podľa článku 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy, uviedol, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa už v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v 1. zrušujúcom uznesením vyporiadať sa s inštitútom pomerného starobného dôchodku obsiahnutom v článku 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorý neskôr neexistoval; to znamená posúdiť, či pod pomerný starobný dôchodok (existujúci v čase uzavretia kolektívnej zmluvy) je možné subsumovať predčasný starobný dôchodok, ktoré zákonodarca zaviedol v neskoršom období. Podniková kolektívna zmluva za roky 2003 až 2005 vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti a stala sa záväzným právnym predpisom s rovnakými právnymi následkami ako zákon. Kolektívna zmluva je pre zmluvné strany záväznou aj normatívnou zmluvou. Ak je obsahovou súčasťou podnikovej kolektívnej zmluvy úprava odstupného, tvorí jej normatívnu časť, čo znamená z hľadiska súdnej vymáhateľnosti rovnakú úroveň, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon, t. j. nároky, ktoré z nej vzniknú jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z
pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. Odvolací súd zdôraznil, že legislatívny pojem „pomerný starobný dôchodok“, upravené v § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v čase priznania predčasného starobného dôchodku navrhovateľovi dňom 01.06.2006 existoval, v deň skončenia jeho pracovného pomeru u odporcu dňom 30.11.2005 toto ustanovenie stratilo účinnosť a už neexistoval; však nepochybne existoval v čase uzavretia kolektívnej zmluvy.
Ďalej sa podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení nezaoberal pre vec podstatnou otázkou, a to, či pod pomerný starobný dôchodok dojednaný v článku 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy za roky 2003 - 2005 v súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie priemerného mesačného zárobku titulom odchodného z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku možno subsumovať nadväzne na svoju povahu, účel, cieľ a zmysel predčasný starobný dôchodok a vôbec nezaoberal otázkou, či a ako upravoval zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkové dávky upravované zákonom do 31.12.2003. Ak teda takýto pojem bol v podnikovej kolektívnej zmluve ponechaný, bolo potrebné, aby sa súd relevantne zaoberal touto otázkou a prihliadal v neposlednom rade na úmysel zmluvných strán, prečo tento legislatívny pojem v kolektívnej zmluve ponechali a čo tým mali na zreteli.
Odvolací súd v závere konštatoval, že navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok dňom 01.06.2005, ktorý sa nezhoduje s dňom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, ktorý bol medzi navrhovateľom a odporcom dohodnutý na deň 30.11.2005. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda odôvodnenie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., prečo napriek tejto skutočnosti priznal navrhovateľovi odchodné podľa článku 9. 4. 2. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005.
Odvolací súd v súlade s ustanovením § 226 O.s.p., keď právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvého stupňa záväzný, prikázal osobitne sa vyporiadať s účelom, zmyslom Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005, osobitne jej článkov 9.4.1., 9.4.2., posúdiť zmysel, účel, cieľ pomerného starobného dôchodku upraveného zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase uzavretia Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005, posúdiť zmysel, účel, cieľ predčasného starobného dôchodku upraveného zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004, ako tento zákon upravoval nároky fyzických osôb na dôchodkové dávky upravované zákonom do 31.12.2003, a následne potom, či pod pomerný starobný dôchodok s účinnosťou od 01.01.2004 možno subsumovať predčasný starobný dôchodok. V prípade, že áno, potom mal súd prvého stupňa posúdiť, či navrhovateľ splnil podmienky pre priznanie odchodného podľa článkov 9.4.1. a 9.4.2. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005, bude pritom vychádzať z vyjadrení účastníkov konania prednesených v doterajšom konaní a vzťahujúcich sa k veci samej.
Súd sa preto v intenciách zrušujúceho uznesenia oboznámil s obsahom spisu, s vyjadreniami účastníkov a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že inštitút pomerného starobného dôchodku je obsiahnutý v článku 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy, súd sa preto v prvom rade zaoberal vyhodnotením, či možno spôsob ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, a to priznanie a odchod odporcu do predčasného starobného dôchodku, možno pod právnu úpravu uvedenú v ust. čl. 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005 vôbec subsumovať.
V danej veci je nesporné, že navrhovateľ dohodou zo 21.11.2005 ukončil svoj pracovný pomer k 30.11.2005 z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zák. č. 461/2008 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na predčasný starobný dôchodok môže vzniknúť len vtedy, ak ak dôchodok sa poistník trvala najmenej 10 rokov a súčasne by predčasný starobný dôchodok bol ku dňu jeho priznania vyšší, ako je pre jednu plnoletú fyzickú osobu 1,2 násobok životného minima podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 06.08.2005, ktorým bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok, navrhovateľ podmienky na jeho priznanie spĺňal.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , v čase účinnom do 31.12.2003, upravoval podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok tak, že poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 68 ods. 1 citovaného zákona bolo určenie sumy predčasného starobného dôchodku nasledovné: Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20160305?ucinnost=31.12.2003> platia rovnako.
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia (ods. 2).
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ods. 3).
Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu (ods. 4).
Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod (ods. 5).
Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 6).
Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti a ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti (ods. 7).
Sociálna poisťovňa určí sumu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 za kalendárny rok len raz (ods. 8).
Podľa ust. § 69 ods. 1 citovaného zákona, vylúčenie nároku na starobný dôchodok sa vzťahuje na poistenca, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok (ods. 2).
V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa ust. § 118 ods. 2 zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Súd pri vyhodnocovaní predpokladu, či pojem predčasného starobného dôchodku, upravený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a týkajúci sa právnej situácie navrhovateľa v čase ukončenia jeho pracovného pomeru u odporcu, možno subsumovať pod legislatívny pojem „pomerný starobný dôchodok“, uvedený v kolektívnej zmluve, dospel k pozitívnemu záveru. Citovaný zákon č. 461/2003 Z.z. v čase tvorby predmetnej kolektívnej zmluvy - t.j. do 31.12.2003, upravoval len dve formy dôchodkových dávok, a to starobný dôchodok (§ 65 a nasl.) a predčasný starobný dôchodok (§ 67 a nasl.). Preto je súd presvedčený, že tento legislatívny nesúlad nemožno vyhodnocovať na ťarchu navrhovateľa, keď by takýto záver súdu bol príliš formalistický, čo napokon vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 15.04.2010, ktorým bol zrušený v poradí prvý (zamietajúci) rozsudok súdu prvého stupňa. Súd zdôrazňuje, že by odchod každého zamestnanca do predčasného starobného dôchodku bol takýmto spôsobom zo strany zamestnávateľa potom v každom prípade automaticky „trestaný“ nevyplatením nárokov v zmysle kolektívnej zmluvy.
Vzhľadom na charakter predčasného starobného dôchodku sa súd prikláňa aj k výkladu, že pojem predčasný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., možno subsumovať pod nárok na starobný dôchodok, upravený v kolektívnej zmluve a z neho vyplývajúce právo na vyplatenie odchodného.
Podľa čl. 9.4.1. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005, pri 1. skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné v sume jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však 10.000,- Sk.
Vychádzajúc ďalej z predpokladu, že navrhovateľovi vznikol nárok podľa čl. 9.4. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005 tým, že súd subsumoval pod pojem pomerný starobný dôchodok upravený v Zmluve legislatívny pojem predčasný starobný dôchodok, do ktorého na základe svojho rozhodnutia odišiel navrhovateľ, a tak ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa, je zrejmé, že navrhovateľovi podľa súdu tento nárok patrí, t. j. prináleží mu suma 15.873,- Sk, po prepočte 526,88 Eur, vo výške priemerného mesačného zárobku za rozhodné obdobie júl - september 2005 (zárobok dosiahnutý v rozhodnom období - štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa mal pracovný pomer skončiť - ust. § 134 Zákonníka práce). Výšku priemerného mesačného zárobku navrhovateľa uplatnenú v konaní odporca nerozporoval.
Podľa čl. 9.4.2. Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2003 - 2005, ak zamestnanec skončí pracovný pomer v deň, v ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné v sume jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej 10.000,- Sk, zvýšené o 40.000,- Sk.
Navrhovateľ pracovný pomer u odporcu ukončil svojou žiadosťou zo dňa 29.09.2005 ku dňu 30.11.2005. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2005 (č.l. 8) vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.06.2005 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 8.059,- Sk mesačne.
Z dikcie čl. 9.4.2 Zmluvy však vyplýva, že podmienkou vzniku nároku je kumulatívne ukončenie pracovného pomeru v deň, v ktorom zamestnancovi vznikol nárok na dôchodok špecifikovaný v tomto ustanovení. Súd považoval i tento nárok uplatnený navrhovateľom za dôvodný, keď predmetné ustanovenie vykladal v zmysle zásady uvedenej v čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, keď výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov; tak, že obdobie ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu odchodom do predčasného starobného dôchodku ku dňu 31.11.2005, je zároveň obdobím vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok u navrhovateľa. U navrhovateľa išlo o prvé skončenie zamestnania po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý je možno pre účely posudzovania obsahu Zmluvy považovať za starobný dôchodok, preto podľa súdu patrí navrhovateľovi nárok aj na odchodné v zmysle čl. 9.4.2. Podnikovej kolektívnej zmluvy vypočítané sčítaním jeho priemerného mesačného zárobku v sume 15.873,- Sk, po prepočte 526,88 Eur, zvýšenú o sumu 40.000,- Sk, po prepočte 1.327,75 Eur, spolu v sume 1.854,64 Eur.
Súd dospel k záveru že návrh je v plnom rozsahu dôvodný, tento mu priznal z dôvodu, že vyhodnotil predpoklady na vyplatenie nárokov podľa čl. 9.4.2. Podnikovej kolektívnej zmluvy 2003 - 2005 za splnené, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a navrhovateľovi priznal istinu v sume 1.854,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z tejto sumy, uplatnený odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky nasledujúcom po dni ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu (31.11.2005), uplatnený v zákonnej výške v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom v čase vzniku omeškania.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).